Ako bojovať proti korupcii - dokument

oficialne
dokument
Ako bojovať proti korupcii - dokument
0

#141

V podstate odpovedal Pet45 (dík :slight_smile: ). Ja len doplním, že sa nebavím o situácií, keď nemám právomoci. Bavíme sa o tom, že chceme vyhrať voľby a robiť zmeny. Bavíme sa o tom, ako by sme boj s korupciou prezentovali budúcim voličom.

A ja hovorím, že pri tých zmenách ohľadne korupcie v budúcnosti musíme poriešiť aj to, čo sa stalo v minulosti. Inak tie hnilé jablká nám tu zostanú na krku navždy a ani nové systémové zmeny do budúcnosti nebudú dobre fungovať.

A pri korupcii to ide v podstate veľmi ľahko. Za každou korupciou stojí nejaká zmluva so štátnou organizáciou. Za každou zmluvou stojí úradník, ktorý ju podpisoval, ktorý ju schválil, minister, pod ktorého to spadá. A peniaze nie sú vzduch, dajú sa vystopovať. Keď to vedia inde, dá sa to aj u nás. Len u nás to zatiaľ nikto nechcel zisťovať. Nevravím, že by to bolo niečo príjemné, ale čistenie chlieva nikdy nie je príjemná robota. Ale zase užitočná.

To, ako riešiť minulú korupciu je na dlhšiu debatu. Otázkou je, či je vôbec vôľa niečo také urobiť. Ja si myslím, že ľudia, ktorí žijú poctivo a slušne si to zaslúžia, aby sa to otvorilo a postupne vyčistilo.


#142

Myslel som to trochu inak… Ak je diskusná téma “korupcia”, tak hovoríme primárne o celej štátnej správe, nielen o poslancoch jednej strany. Hodiť všetkých jej zamestnancov do jedného vreca s nápisom “korupčníci” by bolo veľmi dehonestujúce. Moje skúsenosti sú také, že napriek všetkému, čo sa hovorí, je presvedčivá väčšina “normálnych”, no niekedy sú o to viac frustrovaní, keď na jednej strane vidia (o dosť viac, než my cez médiá), čo sa deje a na druhej strane ich všetci paušálne očierňujú…

Čo sa týka mňa, tak akékoľvek konštruktívne reakcie sú vítané. :wink:
Ale presne podobnú odpoveď som tu očakával… :slight_smile:

A ako by si stanovil ciele ľuďom v štátnej správe?

  • “Buďte nekorupční” - korupčnosť treba preukázať a preukázanie je jasný zločin aj dnes, takže žiadna zmena.
  • “buďme transparentní” - tu sme na tenkom ľade, máme podmienky verejného obstarávania, pripomienkové konania a podobne; kto ich dodrží je de iure v poriadku
  • “robme veci načas, v kvalite, rozsahu a v budgete”? - vždy sa nájdu dôvody, prečo sa to nedá naplniť (napríklad nekooperácia iných útvarov, nedostatočné zadanie, potreba riešenia nových požiadaviek…)
  • alebo čo vlastne?

Áno, ale to musíš mať tri veci: 1. merateľné ciele 2. schopnosť tie ciele vyhodnotiť 3. náhradu

Snažím sa naznačiť, že je obrovský rozdiel riadiť malý tím juniorov, (kde ak chceš, tak rozumieš každej jednej minúte času svojho podriadeného) alebo veľký tím často seniorov, ktorí vedia o svojej práci ďaleko viac, než Ty. Ak hovoríme o štátnej správe (lebo tam nás trápi korupcia, aby sme sa držali témy), uvedomme si, ako je to naozaj. Štátna správa funguje na báze zákonov, vyhlášok, výnosov a podobne… Je to komplex (pre mňa ako bežného občana dosť netransparentný), ktorý človek nespozná len tak štúdiom dokumentov (ak by aj existovalo nejaké ucelené dielo popisujúce akože “all about government in a nutshell”, čo neexistuje). Aby si vybavil jedinú vec, musíš ju urobiť správnym spôsobom a niekedy trvá dlhšie nájsť ten správny spôsob, dohodnúť sa so zainteresovanými, že toto je ten správny spôsob, ktorý budú všetci stakeholderi akceptovať a nikto ho nebude rozporovať, ako samotnú vec navrhnúť a tú zmenu realizovať… Pre nás (občanov) sú visible hlavne nejakí lídri (ministri, šéfovia úradov, riaditelia sekcií a podobne…). Radi ich personifikujeme za všetko, čo sa deje v ich úradoch, chceme osobnú zodpovednosť, chceme, aby riešili všetko od stratégie na 15 rokov až po neochotné prepážkové úradníčky poskytujúce nepresné informácie.
Ale čo by si robil na mieste takéhoto človeka? Prídeš dú úradu, “vyfasuješ” bandu podriadených, väčšina z nich vie niekoľkonásobne viac, ako Ty a väčšina už nejakých šéfov so siláckymi rečami prežila na svojej pozícii. Nie sú to juniori, ktorí sa nechajú dirigovať. Nie sú to juniori, ktorým nadiktuješ ciele od stola, oni sklopia hlavu a teraz budú pracovať ako nikdy pred tým. A čo je horšie - reálne ich nevieš vymeniť. Môžeš osloviť sieť svojich známych, možno zoženieš rýchlo tak do 3 ľudí, ktorí za Tebou pôjdu so všetkými rizikami, čo to pre nich prinesie a zároveň budeš označený za to, že si obsadzuješ kamarátov (odborné veci a prax sa v médiách riešia až na poslednom mieste a faktor “dôvery” je vysoko subjektívny). Môžeš samozrejme hľadať aj úplne nových ľudí, ale to všetko chce čas, sústavnú aktivitu a Ty máš len 100 dní, aby si ukázal, čo si urobil. Ľudia chcú vidieť nejaké výsledky, médiá Ťa budú bombardovať, aby si sa vymáčkol… Takže na to, aby si niečo urobil, musíš využiť existujúci tím, teda ho nesmieš zásadne destabilizovať úplne na začiatku, aby si z nich dostal aspoň niečo. A potom si vlastne uvedomíš, že máš košík plný jabĺk, niektoré hnilé kusy sú jasné, ale ešte chvíľu potrebuješ, aby zavážili. Niektoré hviezdne kusy sú jasné tiež, prvú akosť si všimneš. Ale zostane Ti tak rádovo 60% tímu, o ktorých reálne nevieš, čo s nimi… To je najväčšia výzva.

:slight_smile: Mám rád juniorský optimizmus. :slight_smile: Spomenul som si na jednu frázu: ak zistíš, že si v miestnosti najmúdrejší, potom si pravdepodobne v nesprávnej miestnosti. Parafrázoval by som to asi tak, že ak si naozaj doteraz vždy dokázal bezpečne identifikovať hnilé jablká a nikdy si nezlyhal (alebo oddeliť zrno od pliev - ako ja hovorievam), tak si pravdepodobne ešte neriešil naozaj zložité manažérske situácie.

Áno, znie to pekne, ja sa tiež tvárim, že štátna správa a naši volení zástupcovia sú tu pre nás občanov (a firmy) a nie naopak.

Bohužiaľ, nie je. Je to jednoduché, ak sa držíme pravidiel a abstrahujeme od vnútornej komplexity.
Ak potrebuješ, aby Tvoji ľudia ťahali za jeden povraz a spoločne konvergovali k (snáď správnemu) výsledku. V úradoch zistíš, čo všetko má vplyv na plnenie cieľov:

  • kto je koho chránenec
  • kto má akú autoritu v odbore (áno, odborné autority majú svoj význam)
  • kto má s kým aké vzťahy (kto s kým spal/spáva/chce spať, kto je koho sestra/brat/švagor, kto má s kým firmu, či iné záujmy, kto komu pomohol v ťažkej životnej situácii…) a nielen v rámci jednej inštitúcie, ale aj medzi dodávateľmi a podobne…
  • kto sa s kým má/nemá rád a kto môže robiť prieky už len preto, lebo niekto iný dostal príplatok 200€ k platu…
  • a podobne…

Spýtam sa inak:
Máš pocit, že niektorý z ministrov ktorejkoľvek našej vlády naozaj urobil vo svojom sektore poriadok?
A máme pocit, že naozaj nikto z nich nemal právomoci, záujem alebo boli neschopáci?! To by som rozhodne netvrdil.

Ale štát predsa nie je normálna súkromná firma. :slight_smile:
Jednoducho nemôžeš vlastným rozhodnutím zrušiť nejakého voleného týpka, nech by si mal koľkokoľvek argumentov a aj náhradu vo fome majstra sveta v danej oblasti. Každá takáto nominácia je svojim spôsobom výsledkom politických dohôd a rokovaní. A práve tam zohrávajú úlohu faktory, ktoré si často na začiatku ani len nedokážeme predstaviť (a zďaleka nie je to len o zištných dôvodoch)… Viem napríklad o týpkovi, ktorý raz zachránil “správne” dieťa pred utopením (bol v správnom čase na správnom mieste). Iný príklad je situácia, kedy zasa iný niekomu pomohol de facto z kriminálu (neúmyselná ale zavinená autonehoda so smrteľnými následkami). Práve toto sú veci, ktoré idú nad rámec akejkoľvek formálnej logiky.

Áno, to je všetko fajn, ale buďme realisti. :slight_smile: Ak dopadnú voľby pozitívne, prídeš do úradu (alebo niekto iný), budeš mať 100 dní na to, aby si novinárom vysvetlila, čo si urobila. Ak tento čas premrháš, prídeš o momentum. Ak začneš čistkami, veľmi ľahko o Tebe ľudia rozšíria, že si nekompetentná, lebo nemáš ani tušenia ako fungujú úrady a ani zodpovedajúcu prax… Intrigy na pozadí skrátka budú fungovať, nezastavíš ich a prekonať ich môžeš jedine výsledkami. A ako výsledok nie je vhodné “obsadil som pozície ľuďmi, ktorým dôverujem”, lebo sa to dá interpretovať “…svojimi kamarátmi…”. Pritom z tých nových ľudí vždy bude nejaké percento takých, ktorí jednoducho zlyhajú. A to je samozrejme voda na mlyn protistrane.

Je to naozaj úloha vlády a parlamentu? Koľko % svojej (alebo nových lídrov) energie chceš venovať na minulosť a koľko na budúcnosť? …a pritom ešte stále je prítomná aj nejaká súčasnosť…
Lebo máme len 100%, nie viac a nie menej. :slight_smile: O čo viac % dáme na minulosť, o to menej % dáme na budúcnosť, a pritom stále nejaké percentá zožerie bežná prítomnosť.

Niektoré sa dajú, niektoré nie. Primeranosť a porovnateľnosť samotných cien je prinajmenšom diskutabilná a naozaj rozumie im iba úzky okruh špecialistov.

Máš nepochybne pravdu. Ja by som bol posledný, kto by tomu bránil.
Avšak vo svete obmedzených zdrojov si musíme položiť otázku, čo je viac.
Zaslúžia si ľudia viac vysporiadanie s minulosťou alebo lepšiu budúcnosť, respektíve v akom pomere budeš deliť svoje aktivity, ak nemáš neobmedzené zdroje?
Čo má viac pozitívny dopad na život ľudí:

  • keď sa dozvedia, že kšeft XY bol pravdepodobne zmanipulovaný a tak XX miliónov mohlo odtiecť niekam inam, ale viac sme už nezistili, lebo kľúčového svedka práve vytiahli v sude s kyselinou z Gabčíkova?
  • alebo keď tú istú energiu vložíme do elektronických služieb, lepšieho školstva, zdravotníctva, dotiahneme nového zahraničného investora, či eliminujeme poľnohospodársku chemickú lobby?

#143

V prvom rade manažment nie je o dirigovaní v zmysle autoritatívneho riadenia… Manažment je o spoločnom dosahovaní cieľov, stanovovaní jasných pravidiel, komunikácii a motivácii. To je super, ak sú podriadení rozhľadenejší v svojej práci ako ja manažér. Tak to má by, to znamená, že som úspešná manažérka. Manažér je totiž dirigent, nie hráč na husle. Riadi ľudí, nevykonáva dielčiu prácu miesto svojich podriadených.

Tiež si nemyslím, že treba všetkých úradníkov vymeniť, to vôbec. Treba v prvom rade vymeniť neschopný manažment. To je tá prvoradá zmena. Pretože korupciu nerobí účtovníčka starostu, ale starosta, či vedúci odboru, či minister. Chybou na SK je to, že dnes si každý myslí, že stačí mať odbornosť a môže byť manažérom. Vo vyspelých krajinách sa človek predtým, ako sa stane manažérom, musí na to vyškoliť. U nás sa nielen že nevyberajú riadiaci ľudia podľa ich riadiacich skúsenosti, oni sa vyberajú po politickej línii. Takže aj to by mal poriešiť nezávislý výber pracovníkov do štátnych funkcií. To sa tu už rozoberalo vyššie.

So zmenou zhora, zavedením pravidiel nastanú aj zmeny dole. Dovolím si tvrdiť, že po dosadení schopných ľudí a manažérov na štátne posty do dvoch rokov sa dá úplne zmeniť a minimálne o 100% vylepšiť súčasný systém. Ja ako minister, šéf odboru, alebo šéf samosprávy tiež riadim len obmedzený počet ľudí, nie celý štát. Takže princípy riadenia podniku sa dajú uplatniť aj na princípy riadenia pracovníkov štátnej správy. Zo skúsenosti viem, že obyčajní pracovníci chcú dobrých šéfov, väčšina ľudí chce robiť zmysluplnú robotu a robiť ju čestné. Dnešný systém neschopných šéfov irituje najviac ich podriadených. Zmeny k lepšiemu, dosadenie schopnejších ľudí, je motivácia nie naopak. A každý šéf musí byť schopný robiť aj nepríjemné veci, nie báť sa toho, čo na to povedia iní…

A čo najviac zamotivuje ľudí, aby neboli korupční? U nás v prvom rade tresty. Potrestanie minulých korupčníkov a nekompromisné potrestanie nových. To by mali stanoviť pravidlá. Preto si myslím že je veľmi dôležité riešiť minulé kauzy. Lebo aj tým sa rapídne zníži korupcia. Tak ako vodiči viac dodržiavajú povolenú rýchlosť, ak sú pokuty vysoké a policajti nekompromisní. To je najrýchlejší spôsob, ako znížiť korupciu.

V druhom rade je to samotný hodnotový postoj občanov - korupcia a kradnutie je zlé a nemorálne, preto to nebudem robiť. To je dlhodobejší proces, ktorý sa dosiahne jednak príkladným správaním vedúcich osobností jednak sústavných vzdelávaním a informovaním. Dnes to funguje tak, že jeden vie, že druhý kradne, ale kľudne s ním pôjde na pivo. Absurdné. Kradnúť nesmie byť “in”, musí to byť fuj. A aj to by malo byť súčasťou dlhodobej vízie Slovenska. Jánošík by tu rozhodne nemal byť považovaný za národného hrdinu…

Pozitívom je, že väčšina z nás to považuje za problém a riešenie za prioritu.:slight_smile:


#144

Áno, toto je v nejakej forme už zahrnuté v dokumente. Na druhej strane, nikto ma nepresvedčí, že sa to niekomu podarí na 100%, takže kto bude hlásať kraviny typu “úplné odpolitizovanie vedenia úradov”, je pre mňa nedôveryhodný - buď nevie, čo hovorí alebo vedome klame. :open_mouth:

Trochu si trollnem: som zvedavý, ako by si merala to zlepšenie o 100%. :wink:

To je podľa mňa iba čiastočná pravda. :wink: Sú ľudia, ktorí si vedia pokuty vybaviť. Sú ľudia, pre ktorých pokuta je len otázkou zdržania 10 minút, kým policajt vypíše papiere. Sú ľudia, ktorí sa sankcie neboja, lebo je len zlomkom toho, čo môžu získať. Ak mi hrozí sankcia 10 € a môžem získať 1000€, začína to byť viac hra ako morálka. Morálka kodifikovaná nie je, zákony sú. Ak prídem na to, ako “legálne” (=skutok sa nestal, teda nebol porušený zákon alebo to aspoň nikto nepreukázal) niečo ukradnúť, je to hra. A herný princíp je v ľuďoch veľmi silný, často silnejší, než samotná hmotná motivácia (spomeňme si len na smartphonových pokémonov). ako už niekde niekto písal, tieto procesy musíme najskôr pochopiť a potom s nimi dokážeme účinne zatočiť.

S týmto samozrejme súhlasím. A začať musíme od seba, kľúčové slovo je právne povedomie. Ak chceme odsudzovať ľudí za amorálne konanie pri korupčných praktikách, mali by sme byť náchylní na odsúdenie aj za menej závažné skutky. Napríklad v našej spoločnosti sa bežne toleruje (dokonca je to niekedy vnímané ako pozitívny prejav schopností) rýchla jazda autom, daňové úniky (nepriznanie príjmov), nákupy bez DPH (=bez bločku) a podobne… A to už nehovorím o nelegálnom sťahovaní video-, či audioobsahu z internetu.
Je to skrátka v nás. Ak niekto oklame štát na daniach, má dobrý pocit, že ušetril. A ešte sa s tým aj pochváli kamarátom. Tiež nemá problém sa pochváliť, aký film si včera pozrel doma (samozrejme ilegálne stiahnutý, čím okradol autorov). Alebo zdrhne z práce skôr a nerieši, že neodpracuje to, čo by mal podľa dohodnutého pracovného úväzku, a teda je to len iná forma okrádania zamestnávateľa. Dovolím si tvrdiť, že všetci korupčníci takto začínali - ignorovali pravidlá a vytvárali si vlastné, vlastný svet, v ktorom kraľovali a spoločnosť s tým bola OK (pravdaže, občas bolo treba niekoho presvedčiť). Ak sa drobný zlodejík dostane k veľkým veciam, čo urobí? …len to, čo robil dovtedy, len to, čo mu prinášalo úspech a často aj uznanie od okolia…

Bez ohľadu na čokoľvek, musí platiť prezumpcia neviny. V neprehľadných situáciách je totiž za správny názor považovaný ten, ktorý je najviac počuť. A to je zle.
Mám osobnú skúsenosť s nepravdivým priamym obvinením za korupčné správanie a nie je to sranda. Môžem byť aj nevinný ako novorodenec, ale aj tak takáto vec dokáže byť slušným ťaživom. Motiváciou pre ohováranie pritom neboli nejaké reálne podložené fakty, ale iba osobná nespokojnosť so smerovaním projektu.

Ja som jednoznačne za pravidlá, lebo cez tieto sa dajú postupne okresávať možnosti ignorantov. Ale nebude to ani jednoduché a ani za dva roky. :wink:


#145

K tomu manažmentu a riadeniu ľudí, čo napísala maira, nemám čo dodať. Je to presne tak, ako píše. Manažment nie je o autoritatívnom riadení a manažér nemá byť expert v práci svojich ľudí, ale v riadení, manažovaní a leadershipe. A to pri riadení štátu podľa môjho názoru veľmi chýba.

A trošku ma zamrzel za “môj malý tím juniorov” tento komentár:

Ver tomu, že tí “juniori” by ti to veľmi rýchlo vysvetlili :stuck_out_tongue:

A ver tomu, že sa teda vôbec dirigovať nenechajú a sú to často ľudia, ktorí by množstvo tých “odborníkov” schovali do vrecka svojim prístupom a šikovnosťou.

Ak sa niekto iba vyhovára na svojich podriadených, potom je to zlý líder. Podriadení budú takí, ako s nimi vie ich manažér pracovať. A to naozaj nie je o direktíve, práve naopak. Musí ich vedieť počúvať, rozumieť ich potrebám a dávať im možnosť realizovať sa a rozvíjať.


#146

Sorry priateľu, nemyslel som to tak, že toto charakterizuje Teba a Tvoj tím. Na to jednak nemám dosť informácií a už vôbec nie právo to hodnotiť. :wink: Použil som to len ako príklad pre pomyselnú škálu, ktorá má nejakú triviálnu stranu a tiež stranu komplexnú. Nepoznám Tvoj tím, ale tipnem si, že to nebude to najkomplexnejšie, čo na svete existuje. :slight_smile:

Inak @pet45 a @maira, škoda, že ste sa nevyjadrili ku konkrétne položeným otázkam… Učebnicové poučky o manažmente už mám za sebou.

To je síce pravda a doplním jeden citát: do not pick a job, pick a boss. Lenže realita štátnej správy je trochu iná. Tam sú najskôr ľudia a bossovia prídu neraz ako nominanti politikov, či nominanti nominantov. Častou chybou rýchlokvasených manažérov (opäť - nenarážam na nikoho konkrétneho!) je, že dokážu riadiť čokoľvek. Určite nemusí byť expert na všetko ale rozhodne neplatí, že ak som dobrý v medzinárodnej IT firme, budem dobrý aj vo vláde, no na druhej strane sa to ani nevylučuje.

Bez debaty áno. :slight_smile:

Väčšinou je to kombinácia, pomer je variabilný. :slight_smile:

No a tu sme už veľmi na tenkomo ľade. Niektorí ľudia dokážu zahltiť faktami, prečo sa niečo nedá… Niekedy je to zámer, niekedy neschopnosť, niekedy jednoducho “šeroslepota” (=ak som niekde zahrabaný až príliš dlho, prestávam vidieť iné možnosti). A toto je podľa mňa časté vo verejnej správe, s viacerými prípadmi bojujem celkom dlho… Vtedy musí prísť niekto (a bolo by ideálne, ak by to bol práve ten manažér - takže ak to bude človek odborme mimo, ktorý sa bude hrať na to, že by mohol robiť aj manažéra chodby, nič nezmení).


#147

Prepáč, dával si príliš dlhý koment a nemal som čas reagovať na všetko, takže skúsim teraz. :slight_smile:
Pokúsim sa odpovedať na tvoje otázky, ak na niečo zabudnem, alebo nedostatočne odpoviem, daj mi samozrejme vedieť.

Pri štandardných úradníkoch, ktorí prichádzajú bežne do styku s občanmi sa dajú nastaviť napríklad tieto jasne merateľné ciele:

  1. Množstvo spracovanej agendy
  2. Rýchlosť spracovania agendy – dodržiavanie SLA
  3. Kvalita
  4. Zákaznícka spokojnosť
    Kvalita a zákaznícka spokojnosť sa dá merať formou NPS a Customer Satisfaction (Takto to robí veľa firiem a majú feedback priamo od zákazníka. A áno, medzi tými feedbackmi sú aj také, s ktorými firma nesúhlasí, ale to je v poriadku)

K tým, čo si ty napísal:
“Buďte nekorupční” – toto nie je merateľný cieľ. Treba nastaviť jasné podmienky, interné policies a etický kódex, kde bude jasne určené, čo kto môže a čo nie a aké za to môžu byť postihy.
Mám dojem, že u nás sa korupčné správanie musí dokazovať súdom a tým pádom všetko dokazovanie trvá dlho a nemá sa veľmi o čo oprieť, keďže nie sú jasne stanovené interné pravidlá.

“buďme transparentní” – ak sú tebou spomínané podmienky dobre nastavené, tak áno, kto ich dodrží, je v poriadku. Ak nie sú dobre a jasne nastavené, treba to zmeniť.

“robme veci načas, v kvalite, rozsahu a v budgete”? – To sú v podstate veci, ktoré som už spomínal a dajú sa odmerať. Opäť je to iba o tom, ako sa to nastaví. Samozrejme, že sa môžu nájsť dôvody, prečo sa to nedá, ale aj na tie dôvody treba mať jasne nastavený spôsob, ako na to reagovať. A nekooperácia iných útvarov by nemala nastať, ak budú mať všetky útvary jasne nastavené ciele a KPIs.

Neverím, že existuje niekto, kto v čomkoľvek nikdy nezlyhal (samozrejme, že som aj ja niekoľkokrát zlyhal, nie som dokonalý :wink:). Zlyhania k tomu všetkému patria a netvrdím, že nech urobíme čokoľvek, odstránime korupciu na 100 percent. Ide o to urobiť všetko pre to, aby sme ju vedeli znížiť na čo najnižšiu možnú mieru. Rozdiel však je zlyhať a poučiť sa z toho, a zlyhať a povedať si, že nemá cenu to riešiť, lebo určite zlyhám opäť.
Je rozdiel zlyhať pár razy a rozdiel nevedieť identifikovať, čo sa v mojom tíme deje a čo s tým môžem urobiť.

Ak budú nastavené konkrétne merateľné ciele, tak vzťahy a kto je koho chránenec, budú na minime, pretože nadriadený bude musieť vedieť dosiahnutie cieľov obhájiť aj pred svojim nadriadeným.
“Kto má autoritu v odbore” – OK, nebudem dávať manažérske poučky :slight_smile:, ale autorita sa buduje niečím iným, nie odbornosťou. Áno, odbornosť manažéra má svoj význam, ale veľmi malý. Ak budeš chcieť, môžem to neskôr aj rozviesť. :slight_smile:[quote=“GGA, post:142, topic:2600”]
Spýtam sa inak:
Máš pocit, že niektorý z ministrov ktorejkoľvek našej vlády naozaj urobil vo svojom sektore poriadok?
[/quote]
Dovoľ mi odpovedať protiotázkou. Kto podľa teba napríklad v dnešnej vláde je najschopnejším ministrom?

Až to, že boli „neschopáci“ by som netvrdil. Každý je v živote v niečom skvelý odborník. :wink:[quote=“GGA, post:146, topic:2600”]
A toto je podľa mňa časté vo verejnej správe, s viacerými prípadmi bojujem celkom dlho…
[/quote]
Takže máš dlhoročné skúsenosti. Čo by si na základe nich nastavil, aby to nebolo tak, ako popisuješ?


#148

Áno, správne, som aj za SLA aj za NPS a customer satisfaction, ale ako nás tieto ciele posunú proti korupcii? Samozrejme, zlepšíme služby štátu, snáď aj spokojnosť občanov, ale toto neviem, či budú dostatočne protikorupčné opatrenia. Myslím, že neuvažuješ zle, ale pravé jadro korupčníkov to ovplyvní len nepatrne. Pritom oveľa viac to ovplyvní bežných zamestnancov…

Je horšie žiť v nevedomosti alebo v domnelej vedomosti? :wink: Ťažko filozofická téma. :smiley:
V prostredí, kde sa pohybujeme, je vždy nejaká časť skrytá. :slight_smile:

To nie je výhovorka, to nie je neschopnosť vedenia, to je fakt. Ak si myslím, že viem všetko, znamená to len to, že si vnútorne nepripúšťam veci, ktoré sú predo mnou skryté. A základná podstata korupcie je zostať v skrytej zóne.

Nemyslel som autoritu manažéra. Myslel som práve osoby, ktoré sa dajú ľahko pomenovať a existujú vo všetkých sektoroch - je jedno, či hovoríme o zdravotníctve, poľnohospodárstve, súdnictve a podobne… Sú to mienkotvorní jedinci, ktorí majú zákulisnú schopnosť ovplyvniť vnímanie akýchkoľvek reforiem. A práve vnímanie stakeholdermi je kľúčové pre akýkoľvek projekt (=vrátane zavedenia protikorupčných opatrení).

Hm, OK, priama otázka si zaslúži priamu odpoveď: Lucia Žitňanská
Pri tejto otázke som sa zamyslel a uvedomil som si, že máme medzi ministrami úplne nevýrazné typy, horlivých snaživcov (občas bez relevantných skúseností) a nájdu sa aj snaživci, ktorí si v rámci existujúcich obmedzení hľadajú priestor robiť správne veci… Celkom slušná zoologická záhrada. :blush:

V podstate som to už popísal v mojej prvej reakcii k tomu dokumentu. Spoľahol by som sa na pravidlá, ktoré celý systém nastavia tak, aby bol postupne menej a menej atraktívny. Transparentnosti nie je nikdy dosť, verejná kontrola má začínať od bodu nula (v projektovom manažmente by sme to nazvali iniciačná fáza) a podporoval by som osobnú zodpovednosť všetkých úradníkov v línii za dodržiavanie pravidiel. Patrí sem aj detailný drobnohľad verejnosti nad všetkými funkcionármi.
Podporujem myšlienku lepšieho ohodnotenia ľudí v štátnej správe na základe KPI (kľudne aj nejaký mix toho, čo si navrhoval), aby tí schopnejší boli menej frustrovaní a demotivovaní.
V neposlednom rade otvoriť transparentne prepojenie vládnych štruktúr a praxe (firmy, školy, iné inštitúcie). Je nemysliteľné, ak úradníci za zatvorenými dverami vyprodukujú nejaký paškvil (príkladov sa nájde spústa - len v zdravotnícve sa toho vyprodukovalo kopu v tzv. “šuplíkovej kvalite” - teda materiál vhodný len na strčenie do zásuvky) a potom akože alibisticky zriadia MPK (medzirezortné pripomienkové konanie), kde väčšinu pripomienok aj tak zamietnu… Pritom ten istý ľudský potenciál by bolo možné využiť oveľa účelnejšie pri priamom prepojení s tými, ktorých sa to týka.


#149

Počul som, že v právnických kruhoch nie je považovaná za práve najväčšiu odborníčku (sorry, to som si musel rýpnuť :slight_smile:)[quote=“GGA, post:148, topic:2600”]
Spoľahol by som sa na pravidlá, ktoré celý systém nastavia tak, aby bol postupne menej a menej atraktívny. Transparentnosti nie je nikdy dosť, verejná kontrola má začínať od bodu nula (v projektovom manažmente by sme to nazvali iniciačná fáza) a podporoval by som osobnú zodpovednosť všetkých úradníkov v línii za dodržiavanie pravidiel. Patrí sem aj detailný drobnohľad verejnosti nad všetkými funkcionármi.
Podporujem myšlienku lepšieho ohodnotenia ľudí v štátnej správe na základe KPI (kľudne aj nejaký mix toho, čo si navrhoval), aby tí schopnejší boli menej frustrovaní a demotivovaní.
V neposlednom rade otvoriť transparentne prepojenie vládnych štruktúr a praxe (firmy, školy, iné inštitúcie). Je nemysliteľné, ak úradníci za zatvorenými dverami vyprodukujú nejaký paškvil (príkladov sa nájde spústa - len v zdravotnícve sa toho vyprodukovalo kopu v tzv. “šuplíkovej kvalite” - teda materiál vhodný len na strčenie do zásuvky) a potom akože alibisticky zriadia MPK (medzirezortné pripomienkové konanie), kde väčšinu pripomienok aj tak zamietnu… Pritom ten istý ľudský potenciál by bolo možné využiť oveľa účelnejšie pri priamom prepojení s tými, ktorých sa to týka.
[/quote]
K tomuto ti môžem dať jedine veľký :+1:

Stačí to už iba rozbaliť na drobné konkrétne kroky a nájsť niekoho, kto je schopný a ochotný zaviesť zmeny tak, aby mal prirodzenú autoritu a vedel všetkých k týmto zmenám namotivovať.


#150

Aj ja som niečo také počul… :slight_smile: Ale medzi slepými (=akože vo vláde) je aj jednooký kráľom. :wink:

Najskôr treba vyhrať voľby. :wink: …a voľby vyhrávajú viac emócie, než samotný program…


#151

Zitnanska😁
Si tiez pamätam, ze mi niekto pred vela rokmi tiez toto vravel, ze nie moc uznavana medzi pravnikmi. Vie niekto pikosku😁


#152

Len sa smej! :stuck_out_tongue: :smiley:
Skús Ty povedať, kto je podľa Teba najschopnejší vo vláde! :smiling_imp:


#153

Zároveň to ale potvrdzuje to, čo som písal, že to nie je iba o odbornosti .
Ak sa vie obklopiť správnymi ľuďmi a vie s nimi dobre komunikovať a potiahnuť ich k dobrej práci, nemusí byť najväčšou expertkou v práve.


#154

Ale veď to nie je na škodu, minister hocičoho nemusí byť výborný odborník na danú oblasť, hlavne musí byť dobrým menežérom.


#155

Od politikov som pocul kadeco, ale toto ide suverenne do top 3 najvacsich somarin. Takze vy chcete zaviest podmienku, aby si uchadzac robil profil na sukromnej socialnej siet a daval tam svoje sukromne udaje? Za toto by vas na sudoch rozobrali na suciastky. V podstate je to presunutie kadrovania na internet. Uz to vidim, ako mozny odbornik bude odmietnuty, lebo nema linkedin profil a nejaky smatlak co nic nevie, ale bude mat tie spravne connections, pracu dostane. Fakt mega progresivne. A verejne dostupne CVcka? Tak tam je aj skoda nieco k tomu pisat. Ochrana sukromia suvix.


#156

Prepáč, ale sukromie štátnych managerov je tak na vazkach. Páči sa mi v niektorých štátoch čo nie je tajne je verejne.


#157

Poznaj svojho úradníka :smiley:

Profesné CV nemusí obsahovať údaje chránené podľa zákona. Môže však dostatočne špecifikovať vzdelanie, prax a profesnú minulosť úradníka plateného aj z mojich daní. Smejem sa pri pomyslení ako telocvikári šéfujú odborníkom s odborne náležitými univerzitami s doktorátmi :slight_smile:


#158

Majster odborného výcviku riadi krajských operačných dôstojníkov a podobné si mal na mysli?


#159

Presne toto som mal na mysli. Nech verejnosť vidí ako vzdelaní schopní ľudia tancujú podľa dirigenta bez náležitého vzdelania ale s náležitou farbou trička či rodinným pozadím.


#161

Prepáč - nerozumiem, môžeš to prosím objasniť?