Ako vnímate, že na Slovensku sa vo všetkých ohľadoch začína používať angličtina?

Ako vnímate, že na Slovensku sa vo všetkých ohľadoch začína používať angličtina?
0

#1

Dnešná doba je charakterizovaná tým,že kto vie po anglicky je in.Mnohé aplikácie,web stránky či médiá začali hromdne používať angličtinu.Nie je to diskriminujúce voči tým,ktorí tento jazyk neovládajú?Nemali by sme sa viac vracať k svojmu rodnému jazyku?Čo si všeobecne myslíte o cudzích jazykoch a prípadne ich výučbe na slovenských školách?


#2
  1. Nie je to diskriminujúce, pretože každý má možnosť sa ten jazyk naučiť. To je ako keby si povedal že kúpalisko je diskriminujúce voči ľuďom, ktorí nevedia plávať. Štátne inštitúcie stále používajú iba Slovenčinu, nedokážem si predstaviť, že by človek na Slovensku utrpel tým, že nevie po anglicky. Skôr naopak, ak k nám príde niekto, kto nevie po Slovensky, tak nemá šancu.
  2. Našim rodným jazykom hovorí zhruba 5 miliónov ľudí na svete a ďalších pár miliónov (hlavne Čechov) mu ako tak rozumie. A nemyslím, že sa to zmení. Je dobré si ho zachovať ale pokiaľ viem tak nikam neodišiel tak nerozumiem, kam by sme sa mali vracať.
  3. Cudzie jazyky a ich výučba (z vlastnej skúsenosti) je v hroznom stave a málokto sa naučí jazyk v rámci štátnej školy, pokiaľ to nie je vyložene bilinguálna výučba alebo sa neučí zároveň v súkromnej jazykovej škole. Tento hrozný stav ale platí pre celé štátne školstvo vo všeobecnosti a je to problém, ktorý siaha ďaleko za hranice jazykov.

Celkovo by som to zhrnul asi tak, že angličtina je jazyk, ktorý sa v súčasnosti považuje za medzinárodnú reč a to, že my si povieme že sme Slováci a tak budeme hovoriť výlučne po Slovensky, nás neposunie nikam, iba smerom dozadu. Takáto rétorika patrí do úst Kotlebu alebo iných primitívov, ktorí radi hrajú na národnú strunu. Nemali by sme sa určite vzdávať vlastného jazyka, ale na druhú stranu, to všetko čo sa deje a čo si popísal, je prirodzený vývoj. Vývoj spoločnosti spôsobuje to, že niektoré jazyky sa šíria a niektoré jazyky zanikajú a globalizácia zase pomáha tomu, aby sa na celom svete hovorili jedným jazykom, ktorému všetci rozumejú. Vyzerá to tak, že momentálne je angličtina presne ten jazyk.


#3

Teraz neviem, či trolíte alebo to myslíte vážne. čo som stihol prečítať vaše príspevky, tak vaše názory skôr korešpondujú s politickou stranou VZDOR, čo je opak toho čo predstavuje PS.


#4

Áno, súhlasím, že by sme si mali viac vážiť svoje rodné jazyky. Používanie výhradne spisovnej slovenčiny na verejnosti na Slovensku považujem za diskriminačné voči všetkým, ktorí ju neovládajú alebo patria k niektorej národnostnej menšine. Myslím si, že cieľom by malo byť, aby sa vo verejnom priestore opäť slobodne rozprávalo všetkými cca 120 lokálnymi dialektmi slovenčiny a cca 1200 ďalšími menšinovými aj nemenšinovými jazykmi (vrátane arabčiny, latinčiny, kralickej češtiny, bajzovčiny, bernolákovčiny, kamaldulskej slovenčiny, klingončiny, ivritu, ladino a jiddiš), ktoré sa na Slovensku niekedy vyskytli alebo ktoré niekto označí za niektorý zo svojich rodných jazykov. Som rád, že sa ani na takéto progresívne témy nezabúda.


#5

Z meciarovskych ci prvosmerackych cias mame tusim stale zakon o statnom jazyku ktory prikazuje pouzivat slovenske ekvivalenty zahranicnym vyrazom v mediach a uradnom styku, skole a podobne ale uz sa moc nedodrzuje napriklad v RTVS. Ono sam som celkom dobry v jazykoch ale schvalne pouzivam co najviac slovenskych ekvivalentov kde sa to len da. Potom to ma jeden problem, ludia co uz zabudli na rodny jazyk tak nevedia posudit rozdiel medzi vyrazom “follow” tak casto pouzivany na socialnych sietach a slovom “sledovat” co v nich evokuje aj slovo “prenasledovat”. A pritom ten isty clovek je kludne defacto zakomplexovany nacionalista, teda sympatizant Kotlebu a Putina. Aj v takej dobe zijeme.
Kazdopadne je slusnost pouzivat v hovorovej reci jazyk ktoremu posluchac rozumie, teda ziadne narecia, slang, technicke a cudzie vyrazy ale spisovnu slovencinu a preto je velmi smutne ked taketo anglicke vyrazy pocujem aj v televizii ako napriklad “content”.
Rovnako mi vadi, ak politici a moderatori pouzivaju aj bohemizmy ci slangove vyrazy ako “bavme sa o hospodarstve a skolstve” ci “proste”.
Nuz pani slovencinarka na strednej bola velmi prisna a u mna osobne to zanechalo stopu. Zaklad je rozumiet tomu vlastnemu jazyku a chapat vyznam slov, ak si niekto pomaha cudzimi vyrazmi, u mna to evokuje bud silnu potrebu sa odlisovat ci dokonca aroganciu a nedostatok empatie alebo neznalost rodneho jazyka. Taktiez si potom myslim plati, ze ak nietko neovlada rodny jazyk ako by mohol ovladat cudzi jazyk.

Na druhej strane kedze nie som zakomplexovany nacionalista a pozeram sa na Slovensko aj z pohladu zahranicnych navstevnikov, tak si myslim, ze by rozne oznacenia a smerove tabulky, oznamy dopravnej spolocnosti, listky ci ine popisy mali byt viacej v cudzich jazykoch aby to ulahcilo turistom a navstevnikom orientaciu, tak ako je to aj v niektorych inych krajinych.


#6

Som toho názoru, že z globálneho pohľadu sú diskriminovaní tí ľudia, ktorí angličtinu neovládajú. Krajina veľkosti predmestia New Yorku nemôže očakávať, že sa jej svet bude prispôsobovať.
Znalosť cudzieho jazyka je podľa mňa prejavom lepšieho vzdelania, prispieva k lepšiemu prístupu k informáciám a tým uľahčuje odborný rast a kariérne možnosti.

Nehovorím, že zrušme výučbu a/alebo používanie slovenčiny :santa: ale mali by sme ako krajina podporiť vzdelávanie v cudzích jazykoch. Pomôže to všetkým - od obchodu, cestovného ruchu, cez školstvo a zdravotníctvo až po manažment…


#7

Šak na Sk je to s angličtinou ešte veľmi úbohé. V Nórsku vysielajú filmy aj seriály v angličtine a v nórštine sú len titulky, 90 percent Nórov vrátane veľa dôchodcov hovorí plynule anglicky. A Nóri sú hrdí na svoju krajinu. BTW autor témy má sám problémy so slovenčinou, keďže som mu už v niekoľkých príspevkoch videl hrubice.


#8

Ďakujem za spätnú väzbu. Od strany VZDOR sa verejne dištancujem.Rýchlo som si preletel ich program a vyzerá to ako komunistická strana s novým menom. Uznávam,nie som liberál na pohľadanie ale stojím za zmenou Slovenska k lepšiemu prostredníctvom PS. Sám sa označujem za konzervatívneho ľavičiara, zdôrazňujem nie komunistu.A na záver, boli by ste taký láskavý a vysvetlili by ste mi čo je to troliť?


#9

Trolenie je zámerné písanie provokatívnych príspevkov, za účelom vyvolania vlny negatívnych reakcií v diskusii. Trochu mi to tak pripadalo, teraz si to už nemyslím.


#10

Ok,ďakujem.V médiách to používajú často, no nevedel som čo to je. Moje dnešné články zo spätného pohľadu 100% vyzerajú ako trolenie.Dnes som mal zlý deň .Popísal som kadejaké hlúposti.Ospravedlňujem sa, že Vás okrádam o čas takými vecami.Ale ešte raz ďakujem a prajem veľa šťastia do života.Máte úžasný prístup k ľuďom. :slight_smile:


#11

Táto otázka mi prichodí ako pseudoproblém v globalizovanom svete, ekonomike, vzťahoch…asi ako otázka jedného študenta na diplomovom seminári, ktorý sa ma spýtal, prečo na Slovensku nemáme slovenské banky…ako vieme, kapitál nemá národnú enitu. Univerzálnym jazykom sa síce stáva obraz a hudba (unlimited language) , ale dnes už google testuje simultánne tlmočenie hovoreného slova v 5 jazykoch…spýtajte sa teenage a youtuberov, túto otázku a pošlú vás medzi dinosaurov. A detská sa učia angličtinu úplne inde ako v škole, a oveľa lepšie.apropo: aj jazyk je živý organizmus, vyvíja sa jeho morfológia aj semantika. Ak budeme hrdí na svoju rodnú hrudu (dnes asi ani nie), tak nemusíme mať obavy ani o svoju rodnú reč.


#12

myslim, ze skandinavske, svedske deti urcite chodia v ramci skoly na jazykove pobyty na Maltu… tak ako my posielame deti do skoly prirody a na lyziarsky tak oni to maju tiez ako povinnu rutinu. mozno by sme mohli spravit skoly v prirode s native speakrami, osobne som mal na strednej ucitela z USA z US peace corps a bez toho by som nevedel co je realna anglina. v dnesnej dobe internetu a elektroniky su vsak moznosti siroke.


#13

Ja plne rozumiem problému, ktorý máte na mysli, nepokladám to za pseudoproblém, ale ani za najpálčivejšiu vec, ktorá Slovensko ťaží. Ukažkovým príkladom sú niektoré príspevky na tomto fóre. Je to jednoducho o vlastnej kultúrnosti a istom stupni uvedomelosti a zároveň o vedomom postoji, ak existuje. Ak niekto používa anglické slová, kde to nemá absolútne žiadny zmysel, tak tým nikoho neohúri, ale niečo to ňom vypovedá. Istú rolu zohráva vlastný postoj k tejto téme (napr. niekomu to môže byť úplne jedno, alebo nemá vlastný názor) a náklonnosť podliehať vonkajším vplyvom (v spoločnosti je to “in”, tak to začnem kopírovať).

Vplyv globalizácie na svet a spoločnosť skúma množstvo vedných odborov (napríklad filozofia, ekonómia, sociológia) a nie je to jednoduchá téma. Dalo by sa o tom diskutovať veľmi dlho, ak vás to viac záujma, tak si zistite niečo o termínoch ako kultúrny imperializmus, jazykový imperializmus, westernizácia, anglizácia, McDonaldizácia, Cocacolonizácia, hybridizácia kultúr, transnacionálny progresivizmus.

Čo sa týka Slovenska, tak je to citlivá téma vzhľadom na stále celkom nevysporiadaný vzťah k “národným témam”. Veľmi jednoducho to môže skĺznuť k primitívnemu mysleniu “Na Slovensku, po slovensky” a podobne. Naopak ironicky odbiť túto tému, ako relikt 19. storočia nepokladám za férové, lebo tak to nie je, je to téma aktuálna.

Niektorí rusofili budú zošokovaní, keď zistia, že aj v Moskve sú nové tabule dvojjazyčné a napr. na štadiónoch MS 2018 je dokonca na prvom mieste a väčším písmom angličtina, ako ruština https://c1.staticflickr.com/5/4289/35159094252_7a2d9fdabe_k.jpg. S tým nemám najmenší problém, lebo taká je realita sveta, že pre turistu je angličtina najvhodnejší jazyk.

Na Slovensko ešte niektoré javy nedorazili, ale v niektorých vyspelých štátoch v neanglofónnom zahraničí sa nad niektorými javmi vážne zamýšľajú. Napríklad je veľký tlak na študentov publikovať záverečné práce na univerzitách v angličtine. Vo vede to už platí absolútne, kto nepublikuje v angličtine, neexistuje. Aby bolo jasné, ja to tu teraz nekritizujem, lebo sú mi jasné dôvody, ktoré k tomu vedú, len popisujem stav. Pokračuje to tým, že niektoré predmety sa vyučujú len v angličtine, potom sú to celé odbory a nakoniec na celej univerzite sa domáci jazyk stane len menšinovým, alebo je úplne odstránený. Skutočne to pôsobí bizarne, keď domáci učitelia s domácimi študentmi komunikujú iba v cudzom jazyku. Na domáci jazyk to má samozrejme škodlivý vplyv, lebo ho to umŕtvuje a zabraňuje jeho rozvoju.

Veľkú nádej dávam do umelej inteligencie a strojového prekladu, ktorá bude disruptívnou inováciou (tu je namieste použiť vystihujúce cudzie slovo, ku ktorému nepoznám rýdzo slovenskú náhradu), čo znamená, že pominie dôvod používať cudzí jazyk, lebo strojový preklad dosiahne primeranú kvalitu a učenie sa cudzích jazykov sa stane okrajovou hoby záležitosťou.

(tu už používam cudzie slová, ktorým som sa doposiaľ vyhýbal)
Mimochodom, existujú ľudia, ktorí vítajú niektoré efekty globalizácie a veľmi radi by ich urýchlili. Konečným a vítaným cieľom by bola kultúrna štandardizácia svetovej populácie, ktorá by vytvorila zglajchšaltovanú amorfnú masu svetoobčanov používajúcich jednotné písmo, jednotný jazyk a význávajúcich jednotné univerzálne hodnoty. V ľavicovom prostredí populárna multikultúrna diverzita by síce existovala, ale bola by len takým ozvláštňujúcim pozlátkom. V skutočnosti by každá pôvodná kulúra bola značne zredukovaná na destilát gastronomických zvykov a skomercionalizovaných vyprázdnených tradícií neodporujúcich “univerzálnym hodnotám”. Úloha štátov by bola zredukovaná čisto na rolu administratívnych jednotiek s marginálnymi rozdielmi, ktoré by umožnovali jednoduchú migráciu svetovej populácie, ktorá by už bola navzájom kompatibilná na každom mieste na svete. Politické národy by boli vyhynutým druhom a etnicita len kurióznym súkromným údajom, ktorý by časom vymizol úplne.
Ja túto víziu nezdieľam, lebo podporujem skutočnú diverzitu kultúr s odlišnými hodnotami a otvorenú súťaž politických systémov, čo podnecuje vzájomnú súťaživosť a rozvoj svetovej civilizácie. K tomu je nutná otvorenosť k vzájomnej interakcií, ale obozretnosť voči neúmernej kultúrnej hybridizácií, ktorá by spôsobila spomínanú homogenizáciu.


#14

Vlastný jazyk nám dáva národnú identitu - robí nás národom, tvorí našu kultúru - hudba, divadlo, kniha, film v slovenčine. A treba ho chrániť a rozvíjať. Ale nemyslím si, že sa máme brániť Angličtine, alebo ochraňovať tých čo sa ho nenaučili. Je to jazyk, s ktorým sa dorozumieva svet a pokiaľ sa chcem dorozumieť zo svetom…

Tak či onak, každý má možnosť voľby naučiť alebo nenaučiť sa. Nemyslím si, že by kvalita jeho života trpela, že nevie anglicky. Aj M.R.Štefánik je ikona “veľkého Slováka”, ale stal sa ním vďaka tomu, že sa zo svetom dorozumel.


#15

Tieto články sa nedávno objavili, dávam to len na ilustráciu, že takéto veci riešia aj inde…


#16

To je fajn, že nás vlastný jazyk robí národom, že to tak cítime. A zároveň si treba uvedomiť, že tu sú aj ľudia, ktorých rodným jazykom nie je slovenčina. Niekedy mám dojem, ako keby ich existencia bola úplné tabu. Aj táto debata sa zaujímavo zužuje len na používanie slovenčiny ako rodného jazyka. Pritom sme všetci rovnakí občania SR, s rovnakými právami. Predkovia nás všetkých, bez ohľadu na náš rodný jazyk, tu tiež žili stáročia, písali históriu tejto krajiny, tvorili hodnoty a prirodzene sa pritom medzi sebou rozprávali svojimi jazykmi. Takže áno, som v pohode za podporu využívania rodného jazyka z našich daní. Ale potom pristupujme rovným metrom ku všetkým rodným jazykom. A ak s tým má niekto problém, tak by možno bolo lepšie nechať všetko na pokoji tak, ako to je.


#17

Chápem na čo mieriš. Národnostné menšiny sú súčasť každej krajiny a v každej normálnej krajine menšiny majú práva menšín. A je to v poriadku. Rôzne sú len prístupy čo v tých právach je zahrnuté. Tak aj na Slovensku, môžme viesť debatu či je to málo, alebo veľa… Ale to je iná téma. Lebo občan Slovenska, ktorý si nárokuje vzťah okrem úradného jazyka ešte k ďalšiemu na základe jeho príslušnosti alebo vnútornému pocitu k nejakej etnickej alebo národnostnej skupine je úplne iný vzťah ako keď sa bavíme o angličtine. Kde ten vzťah je povedzme čisto pragmatický. A tom táto téma je. Pretože niekto by mohol namietať prečo práve Angličtina, prečo nie Nemčina alebo Francúzština (v EU asi budúce dôležité jazyky), či dokonca Ruština alebo Čínština (alternatívne veľmoci). To je proste debata v úplne inej rovine.

Ani pri veľmi benevolentných menšinových zákonov bude jeden vždy dôležitejší a hlavne asi je to aj praktická nutnosť dohodnúť sa na jednom spoločnom jazyku krajiny (v podstate ako debata o Angličtine ale vo svetovom merítku). Vo Fínsku, kde je menej Švédskej menšiny než u nás Maďarskej a predsa sa Fíni učia Švédsky v školách. Motív môže byť rôzny, možno skutočne sú tak empatický, možno Švédsko vnímajú ako veľkú autoritu v regióne. Alebo USA kde je mix národností, tiež sa dohodli na jednom univerzálnom jazyku. Potom máš Kanadu, alebo Maltu, kde máš dva oficiálne jazyky. Ale tam je na to historický kontext, ale prakticky je aj tak jeden viac používaný v rovine univerzálneho.


#18

Bohužiaľ, nemôžem s tebou v tomto ohľade súhlasiť. A to z nasledujúcich dôvodov:

  1. Ak sa bavíme o tom, že by sa mala menej používať angličtina (ak by sme sa vôbec na niečom takom uzniesli), muselo by ju niečo nahradiť. A začína diskusia o tom, čo by to mala byť. Prípadne, ak tých jazykov má byť viacero, tak podľa akých pravidiel. Práve preto som upozornil na to, že slovenčina by sa nemala vnímať ako automatická voľba.

  2. Absolútne nie je potrebné dohodnúť sa výhradne na jedinom spoločnom jazku krajiny. Existuje plno krajín vo svete, kde majú viacero úradných jazykov a fungujú úplne v pohode. Také Luxembursko napríklad, čo je krajina o veľkosti dvoch slovenských okresov, má tri úradné jazyky. A keď chceš, tak nemajú problém ťa na radnici zosobášiť aj v jazyku, ktorý vôbec úradný nie je (angličtina). Takáto multijazyčnosť je pre krajinu nepochybne prínosom, pretože zvyšuje komunikačné možnosti a integráciu pre množstvo ľudí, ktorí by sa tam mohli usadiť a byť pre krajinu prospešní. Aj Slovensku by pomohlo, ak by sa vrátilo k svojej historicky prirodzenej multijazyčnosti. Presne ten istý historický kontext, aký je v Kanade alebo na Malte, máme aj my na Slovensku. Akurát pred nim zatvárame oči a robíme z toho tabu.

Ak by to bolo na mne, tak od zajtra vyhlásim, že slovenčina je štátnym jazykom, a okrem nej sú úradnými jazykmi čeština, poľština, maďarčina, nemčina, rómčina, rusínčina a ukrajinčina. A možno by som tam pridal aj angličitnu, nech sa všetci cudzinci u nás cítia vítaní.