Bratislava - hlavné mesto Slovenska

Bratislava - hlavné mesto Slovenska
0

#1

Na hlavné mesto sa v každej krajine kladú vyššie nároky ako na ostatné mestá - minimálne v oblasti infraštruktúry vo všeobecnosti, či konkrétnejšie, pokiaľ ide o dopravu alebo údržbu komunikácií či verejných priestranstiev, ktoré s plnením funkcie hlavného mesta súvisia.
Bratislava je však nielen sídlom najvyšších orgánov republiky, ale aj sídlom iných správnych orgánov a takisto aj hospodárskym a politickým centrom Slovenska. Toto všetko vytvára mimoriadne komplexnú situáciu, ktorá si rozhodne vyžaduje osobitnú právnu úpravu. Žiaľ, postavenie a úlohy nášho hlavného mesta nie sú v legislatíve nijako stanovené a Bratislava tak má rovnaké správne členenie a organizáciu správy ako napríklad Košice.
Hoci by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že kvalita právneho rámca, v ktorom Bratislava existuje, nemôže mať až taký veľký dopad na kvalitu života v nej, možno opakom dokázať, že súvislosť existuje: Bratislava skrátka činnosťou štátnych orgánov trpí (príkladov je naozaj veľa), pričom za to dostáva máločo späť. Premenené na reč peňazí, Bratislava nesie náklady, avšak požíva z titulu hlavného meste len málo výhod. Preto volanie po zmene je viac ako legitímne.
Formy môže byť pri tom rôzne: osobitný zákon o hlavnom meste, zmluva medzi štátom a Bratislavou, alebo dobrovoľné záväzky sídliacich orgánov v prospech mesta. Všetky tieto alternatívy si vyžadujú minimálne dve veci: priznať si, že Bratislava má problém, a začať hľadať riešenia tohto problému. A aj keď ide o komplikovaný problém, isto existujú oblasti, ktorými možno začať.
Musí Bratislava skutočne každoročne „žobrať“ o príspevky od štátu na plnenie rôznych špecifických úloh a funkcií? (Výborným príkladom je realizácia aktivít v súvislosti so slovenským predsedníctvom v Rade EÚ.)
Musí byť Bratislava vždy rukojemníkom vládnucej garnitúry?
Mala by mať Bratislava svoju položku s štátnom rozpočte?
Je naozaj nutné, aby Bratislava plnila protislužby pri každej vládnej dotácii?
Stačí, keď sa „bratislavskí komunálni politici alebo starostovia mestských častí budú usilovať o nápravu existujúceho stavu“?
Sú požiadavky, ako napríklad návrat podielu obcí na výnose dane z príjmov fyzických osôb na pôvodnú úroveň 70,3 percenta, resp. aby sa balík peňazí odvíjal od počtu obyvateľov podchytených v registri obyvateľov a nie od počtu evidovaného Štatistickým úradom, zmysluplné a dostatočné?

Toto sú len príklady otázok,ktoré je potrebné zodpovedať, ak sa má život v Bratislave (a to nielen Bratislavčanov, ale aj jej hostí) zmeniť k lepšiemu. Keď si ich zodpovieme, budeme si schopní stanoviť racionálny plán, čo ďalej s Bratislavou a jej správou či financovaním, jeho alternatívy, prostriedky na jeho dosiahnutie, ako aj aktérov tak potrebných zmien.


#2

Čo sa týka financovania, Bratislava má obrovský problém, ktorý si ale musí hlavné mesto vyriešiť samé. Musí motivovať obyvateľov, aby si v BA hlásili trvalý pobyt a teda aby zárobky tam bývajúcich ľudí v BA aj ostali. Zlacnenie MHD, parkovacie miesta, zľavy na mestské podujatia, do plavární povedzme a tak podobne.


#3

Uz len keby bratislava dostala rozpocet na zaklade udajov z RFO a nie statistiky, ma nepomerne viac


#4

Ale to nie je problém len mesta, to je problém nájomných bytov a nájmov na dobu určitú a vôbec celého inštitútu trvalého pobytu.

A to nie je kompetenciou BA zmeniť to - to chce zmenu zákona a prideľovať miestne dane podľa iného princípu.


#5

Viem si predstaviť riešenie na úrovni prechodného pobytu a nižšie. Ten si dnes môžeš dať iba ak máš potvrdenia o nehnuteľnosti. V Bratislave však málokto má nehnuteľnosť vo vlastníctve, aby sa ňou preukazoval.
https://portal.minv.sk/wps/wcm/connect/sk/site/main/zivotne-situacie/pobyt/pobyt-p/pp-prihlasenie/

Trebárs pri podávaní daňového priznania (to robí každý zarábajúci) by občan vyplnil trvalý pobyt (napr. BB) a registrovaný pobyt (v BA alebo kdekoľvek inde) a peniaze by sa na podielové dane rozdelili 70/30 napríklad. To by zjednodušilo nahlasovanie a mestá by mohli začať oveľa efektívnejšie nakladať s tými motiváciami, ktoré som spomínal vyššie.


#6

Samozrejme, že musí “žobrať”, kedže ma v skutočnosti hadam dvojnasobok obyvateľov oproti tomu, koľko ľudí ju naozaj obyva a hlavne používa. A nie je to problém žiadnych najomnych bytov…a nielen Bratislavy, ale aj okrajových obcí!!! Chodte sa pozrieť do nových štvrtí v Bratislave a v okoli Bratislavy, tak obľúbených u " prisťahovalcov"…pred ich vlastnymi domami stoja výhradne autá s mimobratislavskymi a (a mimoseneckymi, a mimo pezinskymi atd) značkami!!! Nerozumiem tomuto fenomenu, ale je to tak. Obce sa chrania aspon tak, že do miestnych zakladnych
škol neprijmu dieta, ked tam rodicia a dieta nema trvaly pobyt…Z neznamych dôvodov týto ludia “deru” miestne cesty, chodniky, dotovanu hromadnu dopravu…ale svoje dane posielaju do rodneho vaľalu…a dokonca sa tým pádom nepodielaju ani na rozhodovani v komunalnych volbach, nevyberaju miestnych zastupcov…len sa vezu…tak preto musi Bratislava a cely Bratislavsky kraj žobrat…


#7

Na druhej strane je ale celkom náročný proces sa prihlásiť na trvalý pobyt v BA, ak bývaš v podnájme. Poznám mnoho ľudí, ktorí bývajú už takmer 10 rokov v podnájme s tým, že sú na byte s viacerými pred tým cudzími ľuďmi a raz za 2-3 roky sa sťahujú do iného podnájmu. To aby si menili občiansky preukaz zakaždým, pýtali si písomný súhlas majiteľa a tak ďalej. Podobne pri prechodnom pobyte.

Registrované bydlisko ako tretí stupeň mi príde ako najjednoduchšie riešenie.


#8

Nemohol by byť inšpiráciou model platný napr. v ČR, kde je hlavné mesto zároveň mestom a krajom?
Pokiaľ by bol rozpočet mesta súčtom dnešného rozpočtu a časti rozpočtu bratislavského samosprávneho kraja, riešilo by to viacero problémov súčasne.

Nie som žiadny expert na rôzne úrovne samosprávy, no v prípade BA (a čiastočne KE) považujem systém za nezmyselný - starostov majú mestské časti, primátora celé mesto, a ešte má svojho predsedu aj VÚC - to je o jednu úroveň viac, než v prípade iných miest na Slovensku (napr. BB našťastie nemá starostov a zastupiteľstvá jednotlivých mestských častí).

Ďalšou vecou je to, ako motivovať ľudí, ktorí v BA reálne žijú a pracujú, aby v nej aj mali nahlásený trvalý pobyt.

Bratislava totiž nie je len problémom Bratislavy - absencia kultúrneho a intelektuálneho centra aspoň trochu porovnateľného s Prahou Slovensku podľa môjho názoru škodí - a normalízácia rozpočtu hlavného mesta by mohla byť jedným z prvých krokov na ceste k zmene.


#9

Slovensko je mala krajina a ludia musia byt motivovani oficialne sa hlasit v mieste, kde sa dlhodobo zdrziavaju. Preto by to mohlo byt viazane napriklad na pracovne miesto. Ak niekto niekde pracuje - logicky sa tam aj zdrziava. Ak by bol cely proces hlasenia prechodneho pobytu jednoduchy - napriklad elektroncky a previazany npr. pracovnym miestom a ludia by z toho mohli mat vyhody, tak by sa mozno viacej hlasili k pobytom. Ovsem najvacsim motivatorom by mali byt vyhody. Napriklad volebne pravo do miestneho zastupitelstva. Nemyslim si, vsak, ze asignacia dani resp. inych poplatkov by vyriesila nas problem, ked mesto ma cierne diery, ktore hlcu podstatnu cast penazi.

Napriklad taky dopravny podnik. Nerozumiem na co je dopravnemu podniku predstavenstvo (5 ludi), vedenie (6 ludi - ok to su ti co maju na starosti useky) a dozorna rada (10 ludi). Bolo by potrebne radikalne zreformovat dpb, zefektivnit a v konecnom dosledku som presvedceny ze by sa nasli miliony na rozvoj z vlastnych zdrojov. Alebo by pri zachovani rozpoctu mozne jazdit zadarmo a tym padom zrusit revizorov, tlac listkov, distribuciu a pod. Alebo mozno aj nie. Chcelo by to studiu. A vobec spravit tam poriadok. A to je len jeden z mestskych podnikov… A miesto kontroly by bolo povinne zverejnovanie vsetkych zmluv.

Kazdopadne ak by sa podarilo aspon jeden podnik opravit, bola by to velmi jasna demonstracia schopnosti, na ktorej by sa dalo stavat.

Okrem toho by bolo vhodne ucit sa od okolitych miest, ako Praha, Vieden… Moznosti ako z Bratislavy spravit fungujuce mesto je vela, chyba vola.


#10

Lenže nie každý kto pracuje v meste A, tam aj býva. Ak otec 4-člennej rodiny dochádza do Bratislavy do práce zo Šamorína, Tak on a jeho rodina využívajú a vyťažujú z drvivej väčšiny infraštruktúru v Šamoríne. Cesty, chodníky, školy, parky, energie, odpad, …


#11

Ako tu čítam nápady na zlepšenie situácie, príde mi to tragické. Bez urážky.
Zavádzať nejaké nové inštitúty pre registráciu pobytu? Len preto aby sme zistili fakt, že v BA žije oveľa viac ľudí, ako sa k tomu cez trvalý pobyt hlási? Viac byrokracie? Toto nie je ani náznak nejakého progresívneho prístupu a podľa mňa ani nie pragmatického.
Na výpočet podielových daní pre obce sa používa vzorec, ktorý okrem počtu obyvateľov má rôzne iné parametre. Napr. veľkostnú kategóriu, počet žiakov, dĺžky ciest, atď.
Ak máme tušenie, že voči BA je vzorec nespravodlivý je potrebné hľadať ako to napraviť. Najskôr zhromaždíme dáta o tom aký je stav (ono to má aj buzzword - data driven government). Netreba žiadnu novú povinnosť nahlasovať kde ste, dát je dostatok. Štát si to môže objednať od súkromnych spoločností alebo použiť štatistiku, alebo ak chce byť naozaj progresívny, tak použije svoje vlastné dáta a skombinuje napríklad s komerčnými (register obyvateľov, vs. údaje so sociálnej poisťovne, bánk, waze, atď.). Na základe toho stačí potom zaviesť do vzorca nový parameter, ktorý pozitívne diskriminuje miesta ako BA.
Lenže zatiaľ sme niekde pri tom, že tušíme… a nemáme (politici nemajú) vôľu to riešiť. Už len keby štát namiesto štatistického odhadu počtu obyvateľov použil register fyzických osôb tak BA to celkom pomôže.


#12

Absolutny suhlas, Antom Somora, tento pristup by sa mal vyuzivat pri kazdom rozhodovaní. Dnes sa naozaj robia veci na zaklade, ze si to myslime, hoci niektore data sa dokonca aj zbieraju…akurat sa s nimi nepracuje ani ako podklad pre argumentacnu bazu…


#13

myslím, že aj samospráva hl. mesta, aj MČ a tiež VÚC a SR ako taká má dosť dát. za 20 rokov od poslednej zmeny územného členenia sme ich nazbierali a v stovkách materiálov zanalyzovali veľmi veľa. riešenie pre Bratislavu je skutočne hlavne v prechode na prepočet podielu na DPFO-ZČ cez register obyvateľov vedených MV SR (matrikami) a nie ŠÚ. toto riešenie ale má celospoločenské a politické dopady, ktoré vzhľadom na regionálne rozdiely západ_východ, sever-juh je asi ťažko predpovedať. pre budúci rok vychádza rozpočtové určenie podielu pre BA z počtu obyvateľov 422 tis. smiešne. ale žiaľ nateraz sa s tým treba zmieriť. iné možnosti - napr. zo správy hl. mesta dostať majetok, ktorý by za bežných okolností nemal spravovať - napr. niektoré prieťahy ciest I. triedy (vrátane kolektorov, osvetlenia, nadjazdov a pod.) pod NDS/SSC, vypustenie náklady na dofinancovanie súkromných škôl a škôlok, či zodpovednosť za dopravné uzly národného, či dokonca nadnárodného významu (tipu hl. železničná stanica). a hlavne - začať komunikovať opatrenia typu parkovacia politika jednotne mesto_MČ, nie ako predmet sporu medzi nimi a už vopred avizovať nielen povinnosť platenia zo strany obyvateľstva, ale aj cost_benefit. toto nikde neodznelo a pritom všetci vieme, že autá sú obrovským problémom, pretože každé jedno zaberie min. 12 m2 verejnej plochy. takže na záver - bez dialógu s centrálnou vládou sa nepohneme vpred, ale na druhej strane sme stále nevyčerpali možnosti, ako si pomôcť aj “svojpomocne”. akokoľvek budeme mincu obracať (a robíme to už žiaľ roky), len dohoda nás posunie vpred


#14

Celá téma sa obrátila smerom k peniazom. Ale to nie je hlavný problém toto mesta. Hlavný problém je to, že toto mesto jednoducho nefunguje, je trhané na kusy parciálnymi záujmami politických a podnikateľských skupín. A v neposlednom rade aj absentujúcou spravodlivosťou a paralýzou zodpovedných úradov. O odbornosti ani nehovoriac.

Od roku 2006 sa venujem územnému plánu a procesu pripomienkovania developerských projektov, najmä v Rači. Celkovo to prinieslo tieto zistenia (spravidla):

  1. Primátori / starostovia a napokon ako najvyšší štatutári sú vždy nejakým spôsobom previazaný s developermi a prakticky vždy vyhovejú im a nie občanom. Týka sa to aj MŽP v EIA posudzovaní. Tým pádom (negatívne) ovplyvňujú urbanistický rozvoj (personalizácia ziskov - socializácia strát).

  2. Úradníci na nižších postoch sú buď ich poskokovia, alebo úplne rezignovali na aktívne ovplyvňovanie diania. Tým pádom tu chýba akákoľvek koncepčnosť a verejný záujem nie je dostatočne hájený. Dobre je to vidieť napríklad pri prijímaní zmien a doplnkov územného plánu. “Pol. tlačenkám” je jedno, čo sa tu deje a navyše im chýba odbornosť. Veď MČ Rača ani nevedela v prípade zámeny pozemkov ani vyargumentovať ceny pozemkov.

  3. Politici robia hlavne to, čo vedia dobre predať občanom. Čistý populizmus, žiaden verejný záujem. Iba keď je to “sexy” pre médiá.

  4. Diery v zákonoch (EIA, územné a stavebné povoľovania) a dôraz na formalizmus (príklad - developer má povinnosť napr. posunúť bytovku kvoli lepšej svetelnosti - stačí, ak ju posunie o 20 cm a podmienku splnil, no prínos pre občana žiaden).

  5. Viacnásobná kompetencia. Máme tu úrady na MČ, na magistráte a ešte aj okresné úrady. Developer, ak chce niečo dosiahnuť, ide z jedného na druhý a podobne. Niekto vždy podľahne. Ak chce mať občan pokosený trávnik, musí viacnásobne urgovať niekoľko úradov. Často s nulovým účinkom.

  6. Občan, bratislavčan je nikto. Za posledných 10 - 15 rokov sa z hľadiska verejného záujmu nestalo prakticky nič. Stále ešte jazdíme v 25 ročných neklimatizovaných busoch / 40 r. električkách, cesta po meste ľubovoľným spôsobom je každý rok horšia, peší/cyklista je škodná. Riadenie dopravy chaotické. O parkovaní nehovoriac. Oproti mimo BA občanom žiaden benefit z toho, že tu platím dane.

  7. Nefungujúca spravodlivosť, nečestnosť posudzovateľov v procese posudzovania projektov, nedostatočné vynucovanie povinností developerov. “Už ste v BA zažili, že by nejakému developerovi nevyšla dobre dopravná štúdia?” Posudzovanie dopravy a iných vplyvov by mal robiť magistrát a nie externé subjekty platené developermi. A vymožiteľnosť spravodlivosti občanmi je prakticky nemožná - postavte sa právnickému tímu developera s neobmedzeným rozpočtom.

…a je toho oveľa viac…