Celoplošné zníženie daní

Celoplošné zníženie daní
0

#21

Nie je celkom pravda, čím nižšie dane tým vyšší výber a to som pravičiar. Ak by som chcel ísť do extrému, tak myslíš si že ak by bola u nás 1 percentná rovná daň boli by vyššie daňové príjmy ako v súčasnosti? Môj názor je taký, že korporátna daň by mala byť taká vysoká, aby bola konkurencieschopná k okolitým krajinám s ktorými sa najviac bijeme o investície. Čo sa týka dani z príjmu tá nie je veľmi vysoká, vysoké sú skôr odvody, ktoré by bolo treba zjednodušiť a možno znížiť. Ale celkovo až také vysoké dane nemáme, dôležitá je skôr efektivita ich redistribúcie.


#22

Suhlasim. Ale na to aby sme zlepsili tieto veci treba financie. Cesty, moderne nemocnice, zvysenie platov ucitelov, atd. Ano, casto su statne institucie ciernou dierou na peniaze, a potrebuju upratat a zlepsit hospodarenie. Ak nastavime ako prioritu skolstvo, zdravotnictvo a znizovanie byrokracie (napr. cez elektronizaciu statnej spravy), tak nie je dost priestoru na znizovanie dani (viac v mojom blogu). Samozrejme, treba pozorne sledovat, ako sa peniaze vyuzivaju.

Ja osobne som bol dlho pravicovy liberal, a tvoje argumenty chapem, a dlho som ich zastaval. Tvoje argumenty padaju uz na prvom protiklade (ako uz pisal Milan): znizenie dani automaticky nevedie k znizeniu cien. Tiez nezastavam nazor, ze znizenie dani by neviedlo automaticky k rastu ekonomiky.

Ja by som nechal DPH v rovnakej vyske. Dlho som zastaval nazor znizenie DPH na knihy a potraviny, ale zbytocne sa tym len komplikuje system, a neprinasa to zelany efekt (znizenie cien). Mne osobne je blizsie zdanovanie spotreby, ako zdanovanie (resp. odvody) prijmu zamestnancov.

Otazka: ak by si znizil dan (pre jednoduchost berme rovnu dan) na 15%, a prijmy sa nezvysia, naopak dramaticky klesnu, ako vykryjes deficit?


#23

Samozrejme, že výška dane musí mať nejakú optimálnu mieru, preto som uviedol 15% a nenavrhol som ju ani na 10%, ani na 1%. Musí byť taká, aby ako píšeš bola konkurencieschopná a zároveň stihla napĺňať štátny rozpočet.
Platí aj to, že nižšia daň by mala lepšie motivovať výber pri daňových subjektoch, nakoľko by nemali mať taký dôvod ich obchádzania ako keď sú vysoké.
A áno, treba znížiť aj odvody, k tomu sa ešte dostaneme, v tejto časti som otvoril zatiaľ iba dane.


#24

Pýtaš sa na nelogickú súvislosť, pretože zníženie daní napríklad na rovnú vo výške 15%, by automaticky spôsobilo tlak na celoplošné zvýšenie príjmov vo všetkých oblastiach, tým si môžeš byť istý.


#25

“Som presvedčený” nie je úplne najšťastnejšia formulácia. Pokiaľ nie je istota (relevantný príklad z inej krajiny, výpočet plusov a mínusov), že opatrenie prinesie požadovanú zmenu, tak sa jedná o prístup pokus/omyl a to je krajne nezodpovedné.

skúsim inak - viac než výska daní obmedzuje našu ekonomiku
a) množstvo a neprehľadnosť pravidiel (veter. a hyg. predpisy, legislatíva spojená s podnikaním)
b) nevhodná infraštruktúra či úradov či ciest
c) školstvo

na b) a c) treba rozpočet a je otázne kde na osi 0%dane-100%dane je ten ideál aby bol k dispozícii aj rozpočet aj primerané daňové zaťaženie.

Ad absurdum je totiž možné argumentovať štýlom majme 0,5% dane a všetko bude super. Treba uviesť prečo je 15% lepších než 16% či 14%. Inak je to taký výstrel od pásu.


#26

Ja si myslim, ze ak znizis sadzbu dane, znizis prijmy. Nevrdim, ze to nemoze sposobit zvysenie prijmov, ale urcite ma nic nevedie k tomu, aby som si bol isty…


#27

Ministerstvo dopravy to dava z dani, PPP su nieco ako hypoteka a tiez budu platene z dani, Eurofondy pomaly koncia.

Zaklad ekonomiky je, ze cenu tvori dopyt a ponuka. Nie dane.


#28

Poznámka. Aj odvody sú dane, len sa inak volajú. Celoplošné zníženie daní bude blahodárne pôsobiť akurát na niekoľko percent najbohatších. Každý pohyb v daniach sa musí robiť na základe tvrdých dát a analýz. Inak je to varenie z vody. Určite sa treba zaoberať nastavením daňového mixu. Ten slovenský zodpovedá rozvojovým krajinám alebo tzv. banánovým republikám, kde práca je zdanená neadekvátne vysoko a kapitál symbolicky. Nemusíme vymýšľať teplú vodu. Všetky vyspelé európske ekonomiky majú nižšie daňové zaťaženie práce a kapitálu naopak. Mali by sme sa zaoberať aj tým, aké je rozdelenie pridanej hodnoty. Ak sa pozrieme na produktivitu práce a príjmy zamestnancov, tak zistíme, že takmer celú pridanú hodnotu si prisvojuje kapitál. osobne si myslím, že plošné zníženie daní by spôsobilo výpadky v rozpočte, čo by si odniesli hlavne sociálne, vekovo a zdravotne znevýhodnení. Znamenal by zníženie výdavkov do infraštruktúry, na školstvo, vedu, výskum, atď. Tvoj návrh nie je progresívny ani omylom. Zodpovedá neoliberálnej ekonomickej politike zo 70 rokov minulého storočia. Chýba mi k tomu už len nezmyselná teória presakovanie bohatstva zhora nadol a bolo by to kompletné.


#29

Poprosím naštudovať laferovu krivku, pri nižších daniach (ak nie sú nulové) je vyšší výber daní. Fungovalo to tak v usa,v rusku,v česku a môže aj u nás. Ak náš trh nebude preregulovaný tak z nižších daní budeme všetci benefitovať.


#30

Protirečíš si hneď v úvode keď tvrdíš, že práca je zdanená neadekvátne vysoko, ale zníženie daní bude blahodárne pôsobiť akurát na niekoľko percent najbohatších. To vážne?
Celoplošné zníženie daní predsa odbremení bohatých tak isto ako chudobných, rovnakým percentuálnym podielom.
Ďalej zníženie daní asi odbremení aj prácu, nie? Nazvaním takéhoto návrhu ako „neoliberálne ekonomické opatrenie“, spochybňuješ aj návrhy INESS.
A ktoré to všetky vyspelé európske ekonomiky majú také nastavenie ako tvrdíš? Mi ich vymenuj, lebo každá krajina má vlastné špecifiká a daňové systémy v EU sú naozaj rôznorodé.

Pokiaľ si dobre pamätám, tak na Slovensku keď bola v minulých rokoch pozmenená daň z 23% na jednotnú 19%, ekonomika sa naštartovala tak, že sme si vyslúžili prezývku „podtatranský tiger“.

Ja tomu rozumiem, že „sociálni inovátori“ vidia ideálnu výšku daní vtedy, keď im vyjde od stola matematický výpočet pre pokrytie rozpočtu (analýzy, tvrdé dáta, presne ako píšeš).
Vždy totižto vychádzajú z momentálnych ekonomických pohybov a nevedia si už tak celkom predstaviť, ako by pri výraznejšom znížení daní síce mohol nastať krátkodobý výpadok v rozpočte, ale sekundárne by sa naplnil v ešte väčšom objeme, lebo v ekonomike „uvoľnením rúk“ sa dajú veci do oveľa väčšieho pohybu tak, že tie pôvodné dáta prestanú dávať význam.

Ale dobre, pre opatrnosť sa dá daň upravovať aj postupne, napr. každým rokom o 1% a všetky zmeny sa stihnú zanalyzovať, takže riziko nehrozí žiadne, len je veľká škoda, že to u nás nebeží už minimálne od r. 2013. Boli by sme určite inde.
A to, že kapitál je zdanený symbolicky, s tým súhlasím, daň z nehnuteľností je u nás naozaj dosť nízka, ale myslím, že si ju určujú samosprávy. A daň z luxusu a spotrebné dane (okrem PHM), nech stúpajú nahor, úplne bezproblémov.


#31

Konečne niekto pozitívny :slight_smile:


#32

S týmto súhlasím, ale dodal by som jednu vec.
Ak sú podnikateľské subjekty zdaňované inak, ako fyzické osoby, je to podľa mňa istá forma diskriminácie, ktorá sa zasa raz vráti ľuďom a zvýhodní istú vrstvu.
Príklad:
Ak som zamestnanec, zarobím 100 a štát mi vezme 30, zostane mi 70.
Ak som firma a štát mi vezme 20, lebo okolité krajiny majú podobné dane, zostane mi 80.
Ak som majiteľ firmy, môžem si zvoliť, či si príjem vyplatím ako mzdu (a štát mi vezme 30) alebo ho nechám vo firme, dám štátu len 20 a niektoré veci viem kupovať na firmu (hoci aj ako nedaňový náklad).
Preto osobne preferujem rovnú daň a považujem za zcestné znevýhodňovať osobný príjem pred firemným a to navyše ešte aj progresívnymi sadzbami veď lebo akože solidarita.


#33

Nie som proti znizovaniu dani, ale skokove plosne znizenie je prilis a zda sa mi to populisticke. Ako z vizie vypliva, na stole je skor znizenie odvodov (zatazenie prace), dokonca zrusenie zdravotnych. Cize znizujeme naklady na pracu, co by mohlo pomoct napriklad nastartovat regiony (tu je este tema minimalnej mzdy).
Ak to bude mat negativny vplyv na rozpocet, prichadzaju na rad majetkove a spotrebne dane. Prepocet som uviedol v komentari k vizii. Ide najma o dan z nehnutelnosti a jej prerozdelene medzi stat a samospravu.


#34

Poznámka k vedľajšie mu bodu:

Nemyslím si, že z dlhodobého hľadiska je rast spotreby želaný. Pravdepodobne je to iná téma, ale z pohľadu ekonomického a ekologického by sme mali smerovať k racionalizácii spotreby, nie rastu.


#35

Lenze historicka skusenost ukazuje, ze vyssi vyber dani priniesla prave represia ako rovna dan.

Toto mozno platilo a fungovalo na pritiahnutie lacnej prace bez pridanej hodnoty, nie teraz.

Rovnako ako ti pri kvalitnych vyrobkoch na cene az tak nezalezi, tak pre pritiahnutie investicii s vyssou pridanou hodnotou potrebujes kvalitne skolstvo, ktore nieco stoji.

@GGA Ber to aj z pohladu ak podnikatel zamestna 10 ludi zaplatia dan 300€, cize celkom pekne zarobi.


#36

Neprotirečím si. Hovorím, že plošné zníženie daní je cesta do pekla. Ak znížíš daňové a odvodové zaťaženie práce (s čím absolútne súhlasím) a zároveň to nevykompenzuješ napr. zvýšením korporátnej dane, resp. zavedenie dane z dividend, tak tak v ŠR a rozpočtoch poisťovní vznikne deficit. Tým sa zvýši spoluúčasť zamestnancov na verejných službách (zdravotníctvo, školstvo, verejná doprava,…). Čiže na daniach získajú zamestnanci pár desiatok eur, na druhej strane budú viac doplácať na verejné služby.
K tigrovi. Zrejme máš na mysli miklošovu daňovú reformu a stým súvisiacu rovnú daň. Uisťujem ťa, že rovná daň reálne neexistovala, pretože daň z kapitálových výnosov bola 0%. Zároveň sa zrušila daň z dedičstva. To spôsobilo, že privatizéri z 90 rokov si mohli konečne zlegalizovať svoje nakradnuté majetky a zároveň ich mohli bez akejkoľvek dane previesť na potomkov. Áno, došlo k oživeniu ekonomiky, ktoré bolo založené na daňovom, mzdovom a sociálnom dumpingu.
Áno, daňové systémy vyspelých európskych krajín sú rôzne, no zároveň v princípe rovnaké. Založené na solidarite. To znamená, že existuje progresívne zdanenie, vyššie korporátne a majetkové dane, nižšie daňové zaťaženie práce. Zároveň vyšší podiel miezd na HDP (okolo 50% a viac). Na Slovensku cca 35%. Kapitál vo vyspelých ekonomikách (Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko, severské krajiny,…) si uvedomuje, že chrbtovou kosťou každej dobre fungujúcej ekonomiky je stredná vrstva a jej domáca spotreba založená na relatívne vysokých príjmoch a nie na zadlžovaní tak, ako je to na Slovensku. Stredná vrstva je zároveň relevantným partnerom na trhu pre živnostníkov, malé a stredné firmy, ktoré sú existenčne závislé na domácom dopyte. Na Slovensku 80% pracovných miest vytvárajú práve malé a stredné firmy. Ich partnerom na trhu, cez ktorého realizujú svoje tovary a služby sú domácnosti, ledva žijúce od výplaty do výplaty a permanentne sa zadlžujúce. Toto nemôže fungovať. Resp. môže tak, ako je to na Slovensku. Sme montážnou dielňou nadnárodných korporácií, pridaná hodnota sa realizuje mimo. Neexistencia strednej vrstvy, domáca spotreba založená na dlhoch. Máme zarobené na veľký prúser.


#37

Zanedbané Slovensko je kvôli nedostatku reforiem vo všetkých oblastiach za posledných 10 rokov, počnúc tých ekonomických, vzdelávacích, sociálnych, končiac zdravotných. Sme schátraná krajina kvôli nepokračujúcej reformnej konjuktúre ktorá sa stopla v roku 2006, až na malú “svetlú” prestávkou v roku 2011. A do toho nás ešte rozkladala aj obrovská korupcia.

Osobne si myslim, ze najvascim problemom nie je nedostatok financnych prostriedkov, ale rebricek priorit, kam peniaze idu. Preco napr. kupujem armade obrnene transportery za stovky milionov eur namiesto investicii do skolstva.


#38

To je len dobre, ako náhle by si začali ľudia pokrývať aspoň časť peňazí za niektoré verejné služby zlepšila by sa ich kvalita a prístup ľuďom ku službám zároveň.Napr. verejná doprava ako žsr sa preukázala totálne neefektívne a súkromný subjekt (napr. regiojet) ich vie plne zastúpiť aj predčiť kvalitou aj cenou. A toto sa dá aplikovať na množstvo odvetví ktoré štát najprv reguluje a potom si ho sám obsadí. Ďalší príklad: na Slovensku je jediné letisko v plusu áno a je súkromné.

Daň z dedičstva nieje dobrá, tie peniaze sú už raz zdanené a prečo by sa mali zdanovať druhý raz? Súhlasím že treba prešetriť oligarchov a privatizérov a siahnuť im na majetok ak sa preukáže že bol získaný nelegálne, ale čo s tým má napr. niekto kto normálne podnikal a vďaka tvrdej práci si zarobil?

Vyspelé ekonomiky majú hlavne tradíciu kapitalizmu oproti nám čo sme mali komunizmus. U nich práve vysoký podiel životaschopných malých a stredných podnikov tlačí mzdy hore (nie sú to vysoké dane,sociálne zabezpečenie,vlaky zadarmo,sociálne balíčky) napr. v dánsku si za 30 minút online vybavíš živnosť (ako úplny neználek) a za tri dni ti príde potvrdenie a môžeš podnikať. Skús to na Slovensku. Za ďalšie zober si napríklad Írsko a sleduj aký vplyv malý komplexné zmeny v riadení ekonomiky na ich krajinu (vrátane zníženia daní). Írsky model by sme mohli aplikovať aj u nás, vyššie investície do školstva,vedy a výskumu zníženie daní a odvodov, zníženie byrokracie.

Samozrejme oveľa ťažšie ako zvýšiť dane alebo ich ponechať je zoštíhliť a optimalizovať samosprávu, ale vo výsledku je to oveľa lepšie.


#39

Bohužiaľ celá tvoja úvaha zlyháva hneď na prvom “falošnom” predpoklade:

Samotné zníženie dane neznamená automatickýy nižšiu cenu.

Prečo: V podstate máme iba dve priame položky v cene tovaru: DPH a daň z príjmu (firmy alebo zamestnancov). Ako sa tieto dane podieľajú na cene tovaru:

  1. DPH - 20 %. Znížením DPH o polovinu na koncový produkt - napr. tu spomínanú knihu - sa ale nezníži DPH na vstupy pre túto knihu. Papier, lepidlo, kartón, celkovo služby pre túto knihu budú stále na 20 %. Vznikne vlastne iba rozdieľ medzi výberom DPH za samotnú knihu a výberom DPH v procese jej tvorby = “iba váčší zmäatok” v administrácii DPH počas celého reťazca od výroby až po predaj knihy.
  2. daň z príjmu právnickej osoby: 21 %. Avšak to je daň zo zisku. Nezdanený zisk v realite to je tak medzi 3 až 50 % ceny koncového tovaru alebo služby. V lepšom prípade (pre štát) je to teda 11 % z ceny tovaru alebo služby, v horšom okolo 0,63 % z koncovej ceny tovaru alebo služby.
  3. daň z príjmu Fo (zamestnaca): tá je 19 %. Avšak aká je zložka mzdy v cene tovaru alebo služby? V inej diskúsii sa tu riešilo, že cca. 30%. Takže podiel tejto dane je povezme 6%.

Koľko si predsatavuješ únosné pre štát znížiť daň? Na polovionu súčasnej hodnoty (nereálne)? Pri DPH by sa musela znížiť celková sadzba, nie len pre nejakú kategóriu.
Koľko teda predstavuje zníženia 1 % dane pre jednotlivé kategórie:
DPH: 1 % zníženia sa na cene prejaví 0,833 %
DPO: 1 % znížena je pri malých maržiach neviditeľné (pod 1 promile) pri maržách okolo 30 % sa teda prejaví na úrovni 0,3 % ceny
DFO: 1 % je cca. 0,06 % vplyvu na cenu.
Celkový vplyv zníženia všetkých troch daní o jedno percento (3 % kumulovanej dane): medzi 0,9 až 1,2 % ceny tovaru alebo služby.

V koncových cenách tovarov v podstate zanedbateľné.


#40

mne sa znižovanie daní a odvodov v sučasnost pre SR javí ako cesta do pekla. možno by sa zvysili mzdy ale ak nebude platiť laferova krivka a tou si u nas istý nie som, prijem poistencov štátu by sa nezvyšil. dôchodca z 300eur si uz teraz nemoze dovolit množstvo nutnych poplatkov. pokial by sa prijem 700eur zvysil napr na 900eur dôchodok 300eur by sa musel zvysit na 500eur aby si tu lepšiu kvalitu služieb mohli ludia dovoliť. ak sa nechceme vracat do 30r. min. storočia musíme brať do uvahy život kazdeho občana SR.

navyše my sme v situacii ked by bolo idealne dorovnat čím skor prijmy voči zapadu aby sme nestracali statisice mladych ludí. z toho pohladu navysovat iba ciste mzdy na ukor dani a odvodov je hluposť a zapadne zapredanectvo. zapredali by sme tak zivoty min. 2 mil slovakov kt. to maju tazsie. cestou je tlak na zvysovanie hrubych miezd tym padom aj solidarity a ziv. urovne vsetkych.