Decentralizácia verejnej správy

Decentralizácia verejnej správy
0

#1

Na Slovensku prebehla decentralizácia, ktorá preniesla časť kompetencií štátu na samosprávy a pridelila im za to určité zdroje. Prax počas posledných 11 rokov ukázala obrovské množstvo nedostatkov v tomto systéme, ktorý sa doteraz nereformoval.

Okrem chronických sťažností na nedostatočné finančné zdroje som v praxi mestského aktivistu narazil na množstvo zarážajúcich limitov, ktorým samosprávy čelia pri snahe riadiť rozvoj na svojho územia.

Dopravu na samosprávnej úrovni riadia v podstate policajti z Krajského dopravného inšpektorátu, lebo bez ich pečiatky nenamaľujete ani priechod pre chodcov.
Právne spory medzi súkromnými spoločnosťami (nájomca) a samosprávou (prenajímateľ) rozhodujú okresné úrady ako sme to videli na prípade reklamných trojnožiek.
Samospráva dnes nemôže regulovať vonkajšiu reklamu či hazard. Napríklad Bratislava nemôže jednostranne zasiahnuť do do daňového zákona, aby nemusela kompenzovať svojimi daňami zvyšok Slovenska, štát si dokonca schválil, že verejné budovy nebudú platiť daň z pozemku a tak má Bratislava i ďalšie mestá o ďalšie milióny eur menej.

V tomto fóre by som tak chcel diskutovať o komunálnej reforme, ktorá by priblížila verejnú správu občanom. Aby samosprávy neboli podriadené štátu pri každom zásadnom rozhodnutí a zároveň neboli podfinancované ako je tomu dnes.

Poďme spolu navrhnúť zmeny, aby vzniklo niečo medzi dnešným paternalistickým usporiadaním (štát sa postará) a rybníčkovskými kantónmi. Každý názor, odkaz na článok domáci i zo zahraničia sa ráta :slight_smile:


#2

decentralizacia v praxi nefunguje. Viac lokalnej moci = viac korupcie a viac organizovanych partaji ovladajucich regiony.


#3

Nie vždy viac decentralizácie prináša kvalitnejšie služby, menej korupcie a efektívnejšie služby. Som skôr zástancom, aby zodpovednosť za výkon a fungovanie prenesených kompetencií prešla späť na štátnu správu. Myslím tým, najmä kompetencie v oblasti životného prostredia, stavebných úradov, evidencie občanov, matriky, základného a stredného školstva. Preniesť rozhodovacie právomoci a čiastočne aj financovanie na samosprávu obcí či krajov neprinieslo požadované efekty. Najmä uplatňovanie sankcií, pokút za porušovanie pravidiel je veľmi problematické v malých obciach. Rozdelenie financovania prenesených a originálnych kompetencií v školstve prináša pnutia medzi financovaním osobných výdavkoch schválených v kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa a financovaním prevádzkových výdavkov. A úplne zmätočné je financovanie neštátnych subjektov vo vzdelávaní. Licencie a zaradenia do siete školských zariadení vydáva Ministerstvo školstva (napríklad v malom meste úplne zbytočne pre 4 neštátne ZUŠ), ale financovanie ide samosprávy, kde je účinnosť kontrolných mechanizmov mizivá a celkové fungovanie niektorých tipov školských zariadení je veľmi neefektívne (napr. pedagogicko-psychologické poradenstvo a prevencia).


#4

Som zástancom decentralizácie, avšak decentralizácia patrí ku krokom, ktoré sa dajú nastaviť aj veľmi zle, ako píšu prispievatelia nado mnou. Je to asi najvidititeľnejšie miesto, kde najmenší rozdiel napácha veľa škody. Pri zlom nastavení sa rieši zlý pomer kompetencií/financií, veľkým problémom naozaj môže byť korupcia a klientelizmus. Pre samotné nastavenie konkurencie v rámci štátu je to ale podľa mňa dobrý krok. Regióny sa môžu predbiehať v tom, kto ponúkne atraktívnejšiu politiku v oblasti zamestnanosti, školstva alebo spravovania verejných priestranstiev. Pre toto je však treba transparentnosť, systém protiváh a s tým aktívne zapájanie sa občanov. To prvé sa dá uzákoniť, ale to druhé môže byť brzdou pri zlom nastavení - politici vs. pracujúci vs. zamestnávatelia vs. tretí sektor (čo ale máme už aj teraz v málo decentralizovanom modeli, kde si rôzne firmy vedia vydobiť napr. daňové výnimky, alebo školské odbory sa snažia zabezpečiť rovnaký mzdový nárast pre všetky skupiny pracovníkov v školstve).


#5

To je dosť zjednodušený pohľad a na dnešnom vzhľade verejnej správy vidíme, že korupcií sa darí aj v centralizovanom systéme. Svoju logiku opieram aj o skúsenosť mestského aktivistu. Ako občania máme oveľa lepšie formálne i neformálne páky ovplyvňovať prácu samosprávy ako napríklad ministerstva. Starostovia sa aspoň musia tváriť, že im na nás voličoch záleží. Nejakému riaditeľovi odboru budeme úplne ukradnutí.


#6

Osobne sa priznám, že štátnej správe príliš nedôverujem. Je to šialený moloch desaťtisícov úradníkov, ku ktorým občan nemá prístup na rozdiel od samospráv. Súhlasím však s tým, že vzdelávanie (školy) by malo prejsť späť na úroveň štátu. Neviem o samospráve, ktorá by dokázala so školami spraviť viac ako im posielať peniaze a rekonštruovať toalety. Zároveň si na školách robia kampaň akurát tak starostovia a primátori.

Pokiaľ ide o stavebné úrady, tak tie by som samosprávam neodoberal, lebo sú kľúčom k riadeniu vývoja územia. To odovzdať štátu by znemožnilo bežnému občanovi ovplyvňovať vývoj svojho vlastného prostredia. Spravila by sa EIA a zrazu by vám vo vnútrobloku stavali 12-poschodový panelák. Všeobecne známe sú systémové nedostaky v stavebnej správe najmä v oblastí financovania. Radšej zreformovať systém tak, aby bol správne finančne nastavebný a dať samosprávam aspoň 8 rokov na testovanie. Ak by zlyhali, tak vrátiť späť štátu.


#7

chapem ta, ale mylis sa. Pozeras na vec ako kaviarnik. Pozri sa na vec, ako napr. drobny stave nik. Potrebujes suhlasy od susedov, stavebneho uradu, kde sa musis podlizovat. To je problem decentralizacie. Aj ked sa budes stazovat, aj tak nic nevybavis.
Naopak, lokalni mocipani vzdy drzia spolu. V okrese s 20000 obyv to inak nebude. SK nie je BA…


#8

Len netuším ako problém “aj tak nič nevybavíš” vyrieši presun kompetencií na štát. Logika “lokálni mocipáni vždy držia spolu” môžeš potom voľne nahradiť logikou “celoštátni mocipáni vždy držia spolu”.

Aj lokálne sa to dá riešiť tak, aby občan mal možnosť ovplyvňovať svoje okolie. Dokonca si myslím, že jednoduchšie. Ľahšie sa totiž vyznať vo vlastnom miestnom úrade ako v okresnom úrade v okresnom meste, krajskom úrade v krajskom meste či v ministerstve v Bratislave.


#9

Decentralizácia sa na Slovensku začala, ale zastala niekde v polovici. Nedá sa teda povedať úplne, že prebehla. Preto niektoré veci dodnes nefungujú tak ako by mali, preto vidíte aj vnímate to obrovské množstvo nedostatkov a oni preto naozaj aj existujú.
Čo s tým? Najlepšie by bolo tú decentralizáciu dokončiť, zastavila sa niekde na úrovni VÚC, zostáva teda zlúčiť obce, z 2800 na 200 (300, 500 - číslo teraz nie je dôležité). No a potom pri dobrom rozdelení a presune kompetencií by to fungovať mohlo.
Máte teda pravdu, je potrebná a táto téma stojí za zamyslenie. Lenže mám pocit, že k tomu nie je politická vôľa, on by tento krok znamenal dosť veľký šok pre obyvateľstvo. Pretože okrem tej administratívnej časti, ktorá je vlastne jej podstatou, si to vyžaduje aj tú technickú časť, minimálne vysvetliť niekde napr. to, že dedina nezaniká, len obecný úrad bude inde a bude spoločný pre 5-6 obcí. Môj osobný tip je, že sa do toho nikto tak skoro nepustí.


#10

Súhlas. VÚC je pre mňa osobne taký zvláštny útvar najmä v Bratislavskom kraji, lebo vlastne vyberá cestnú daň, financuje 6 stredných škôl v Bratislave a opravuje cesty medzi dedinami. Z času na čas na niečo prispejú a to je vlastne všetko.

Pokiaľ by išlo o bratislavskú VUC, tak by som ju zrušil a okresy PK, SC a MA dal Trnavskému kraju. Bratislava nech je zároveň aj krajom ako je to napríklad v ČR.

Pokiaľ ide o zlučovanie obcí, tak rozhodovanie určite centralizovať, ale každá obec by mala mať svojho starostu ako zástupcu záujmov tej konkrétnej obce. Možno by nebol univerzálny mocipán ako je to teraz a musel by rokovať na centrálnych 200 úradoch podľa príkladu.


#11

Cestnú daň vyberá pomaly už 2 roky štát centrálne. VUC-ky vyzerajú tak ako vyzerajú, pretože tu decentralizácia žiaľ nebola dokončená a vidieť skôr kroky recentralizácie. A len pre správnosť, BSK má (ak som to v rýchlosti dobre prerátal) v Bratislave 9 gymnázií, 31 stredných odborných škôl, 2 konzervatóriá, 1 ZŠ s gymnáziom… Zoznam školských zariadení je napr. tu: http://www.bratislavskykraj.sk/directory.aspx?sn=780&rn=5&nid=2


#12

K decentralizacii, jeden dolezity graf od OECD.

zdroj: http://blog.etrend.sk/eugen-jurzyca/decentralizacia.html


Komunálna reforma
#13

Zrušením bratislavského VÚC a pripojením zvyšných okresov do trnavského VÚC by sa nič kvalitatívne nezmenilo. Lepším spôsobom je prekreslenie regiónov tak, aby svojim územím lepšie vyhovovali svojojim obyvateľom. Dať im potrebné nástroje na znižovanie regionálnych rozdielov a zmeniť ich financovanie (aby u nich prevládali vlastné finančné zdroje).

Pri obciach je nevyhnutná ich municipalizácia (Najlepšie by bolo, keby uzemím kopírovali regióny aj naďalej). Ak má niekto viesť samosprávu, tak musí byť na to dostatočný mocipán. Aby mohol rozhodovať o spravovaní územia so zastupiteľstvom, a nie aby chodil s prosbami po úradoch štátnej správy (Aj keď rozumiem, že nie je možné, aby pretrvával dnešný stav, keď primátori krajských miest majú rovnako veľké kmpetencie ako obce s pár desiatkami obyvateľom).


#14

Na zamyslenie: Myslím, že by bolo dobré urobiť analýzu čo všetko je možné riadiť online a čo všetko je možné online vybaviť. Potom zriadiť jeden centrálny úrad napríklad v okrese s najvyššou nezamestnanosťou s pôsobnosťou pre celé Slovensko.

Niečo podobné začne onedlho fungovať v justícii kde Okresný súd v Banskej Bystrici bude riešiť elektronické platobné rozkazy a exekučné konania pre celú republiku. Myslím, že toto je správna cesta.

Ak by vznikol takýto “megaúrad”, potom aj mapa obcí, okresov a samosprávnych krajov, resp. ich kompetencie mohli vyzerať inak.


#15

Som dotknutou osobou, takže môj pohľad je dosť subjektívny.

Trochu mi to zaváňa typickým pohľadom Blaváka k CPčkárom. Treba si však uvedomiť, že celý senecký okres, a veľká časť obyvateľstva PK aj MA okresov je veľmi úzko prepojená na Bratislavu. Väčšina z nich tam pracuje, chodí do školy a pod.

Pravdupovediac, mne župy celkovo pripadajú ako prežitok resp. čosi umelo vytvorené, čomu chýba prirodzenosť. A aj ja mám zmiešaný pocit, pokiaľ ide o VÚC a najmä Freša. Ale už som zažil to, keď nás z nemocnice na Kramároch posielali do Trnavy, pre podozrenie žltačky u dcéry. To je k tomu presunu okresov pod Trnavu.

Pokiaľ by som sa veľmi snažil odosobniť, je to veľmi ťažké :), povedal by som, že pokiaľ

  • dotiahneme informatizáciu štátnej správy a my nebudeme musieť cestovať kvôli papieru
  • si za extra peniaze môžem legálne kúpiť aj čas doktora, ku ktorému miestne nepatrím a
  • sa zjednodušia aj ďalšie záležitosti,
    tak by sa dalo. Nie je to nereálne.

#16

Nemám čísla o dochádzaní či už do Bratislavy, alebo do Trnavy. Dalo by sa tiež argumentovať tým, že množstvo ľudí z okresov SC a PK je napojených aj na Trnavu. MA asi nie.

Čo je však dôležitejšie…ako často chodíme vybavovať niečo na župu?

Sa priznám, že od jej vzniku som ju nenavštívil ani jediný raz. Neviem ako je to všeobecne, ale tu sa nerozprávame o presune sociálnej poisťovne či oddelenia vybavovania dokladov.

Toto je skôr pohľad Blaváka na zmysluplnosť útvaru, ktorý pozbiera v Bratislave cestné dane a investuje ich v okolí Bratislavy, alebo v prípade mesta do zopár škôl a polikliník. Magistrát s mestskými časťami potom vyplakávajú, že majú nedostatok zdrojov. Cesty potom opravujú z dani z nehnuteľnosti či z prijmu.

Sa priznám, že nerozumiem tej zdravotnej analógií. Veď napríklad Kramáre nemajú nič spoločné so župou. Nerozumiem preto, že prečo by vás mali posielať do TT.


#17

Sorry, to som to trochu poplietol Vtedy, keď nás nútili ísť do Trnavy, sme síce bývali blízko Bratislavy, ale mali sme nepopulárnu značku DS a boli sme teda súčasťou TTSK. Avšak aj tak stále platia tie ostatné body, najmä

  • si za extra peniaze môžem legálne kúpiť aj čas doktora, ku ktorému miestne nepatrím

#18

Miestne patríš iba k všeobecnému lekárovi (a zubárovi a pediatrovi a gynekológovi), špecialistu si vyberáš. A aj všeobecného lekára si môžeš zmeniť, nie je to úplne automatické, ale možné to je.


#19

Ako som zistil, ani hygienika si nevyberáš. Ale podarilo sa mi ukecať, nie uplatiť, nadriadeného.


#20

To že niekde decentralizácia nefunguje kvôli miestnej mafii alebo miestnym mocipánom nie je dôvod ju rušiť, ale je to dôvod ju zlepšovať a skvalitňovať jej funkčnosť. Matúš Čupka má pravdu keď vidí, že je jednoduchšie komunikovať z miestnou samosprávou ako so štátnymi úradníkmi. Podstatou decentralizácia by mala byť vyššia miera participácie obyvateľov na rozhodnutiach ktoré im zasiahnú do života. Cieľom volených politikov je vytvorenie mechanizmov na participáciu a kontrolu rozhodnutí a ich dopadov na obyvateľov. Zo že to všade nefunguje svedčí o tom ako osobne volení poslanci starostovia primátori či župani chápu demokraciu a participácia akú jej prikladajú dôležitosť. Participácia a demokratický proces je komplikovaný a časovo náročný, ale prináša lepšie rozhodnutia ako centrálne direktívne, odbornou verejnosťou neprežuté rozhodnutia.