Diskusný text - Progresívna zahraničná politika

dokument
Diskusný text - Progresívna zahraničná politika
0

#1

Slovenská zahraničná politika sa ocitla v paradoxnej situácii: jej význam pre krajinu dramaticky stúpa, no naše nároky na ňu zostávajú relatívne nízke. V čase, keď EU bojuje o prežitie, požadujeme od slovenských politikov len toľko, aby zbytočne neútočili na Brusel a zabezpečili čo najviac prostriedkov z eurofondov. Zoči-voči ohrozeniu európskej a regionálnej bezpečnosti nám stačí, aby slovenskí politici dodržali spojenecké záväzky a neprešli na opačnú stranu. V období závratného tempa globálnych zmien od našich politických elít očakávame nanajvýš obranu status quo.

V nasledujúcom diskusnom texte načrtávame, ako by mohla vyzerať iná - progresívna - zahraničná politika. Nekladieme si za cieľ obsiahnuť všetky aspekty slovenskej zahraničnej politiky: nevenujeme sa obrannej politike, NATO, bilaterálnym vzťahom, ekonomickej diplomacii ani sektorovým politikám EÚ. Naším cieľom nie je odpovedať na všetky otázky, ani predložiť definitívne riešenia, ale priniesť nové podnety pre úvahy o progresívnej zahraničnej politike.

Diskusny text_Progresivna_zahranicna-politika.pdf (220,1 KB)


#4

Uz sme natolko dozreli, aby sme hodnoty spoluprace a hlbsej integracie mohli presadzovat?

Historicky sa mi zda, ze sme presadzovali vzdy opacnu stranu a malokto si uvedomuje prinos a ochranu, ktoru nam clenstvo v EU poskytlo.


#5

Z hľadiska formálneho výborne spracovaný materiál. Jednu malú pripomienku - doplnok: ja mám rád, keď je pred úvodom stať “executive summary”.

Obsahovo s ním tiež súhlasím.

Možno nie, ale ak sa tým budme stále obmedzovať tak nikdy nedorastieme.


#6

Dobrý text, páni! Ako som už Martinovi D. spomínal, chýba mi tam viac globálneho kontextu (keďže to nie je len “progresívna európska politika”), ale verím, že sa túto časť dodiskutujeme/doplníme. Zatiaľ chválim víziu, s ktorou sa dá stotožniť.


#7

Je otázne či sme natoľko "silný a nezávislý štát " aby sme mohli mať na takej úrovni aj medzinárodnú politiku. Napríklad naši slabý politici nevedeli ani prejaviť solidaritu európskym partnerom keď šialenec erdogan vyhrožoval holandsku alebo mudroval o fašistickej eu . Na našom malom piesočku rozprávajú politici hočo ale v medzinárodných vodách sú len servílny a nič viac .


#8

@Milan_Novotny Aj bez toho, aby som to podrobne študoval, mi je pri Turecku jasná jedna vec. Vzťah Európy a jej štátov k Turecku je dosť komplikovaný a ambivalentný a nedá sa zovšeobecňovať z toho, že niekto niekedy povedal alebo nepovedal to alebo ono.

Na jednej strane je to európsky spojenec v NATO, po USA vojensky druhý najsilnejší. Ešte stále sekulárny štát, hospodársky vyspelý, ktorý by mohol byť vzorom pre viacero nábožensky štruktúrovaných krajín s dominantným islamom. Niečo, čím mohli dnes byť Afganistan alebo Irán, keby nebolo tamojších revolúcií, vojen a okupácií. Okrem toho je to štát, ktorý prijíma utečencov z okolitých krajín a brzdí ich nával do Európy. Ešte stále člen RE a kandidát vstupu do EÚ deklarujúci snahu dosahovať ich štandardy. To sú všetko pozitíva, ktoré treba podporovať a snažiť sa udržať sa s Tureckom dialóg, bez ohľadu na to, kto stojí na jeho čele.

Na druhej strane sú všetky ostatné negatíva posledných rokov a trendov, ktoré progresívne uvažujúcim ľuďom snáď nemusím rozpisovať.

Takže keď niekto hovorí k Turecku, treba sa snažiť rozlišovať, k akému Turecku hovorí. Ja viem, je to ťažké, ale skúsme chápať, že prozápadne uvažujúci politici majú tendenciu hovoriť pozitívne k prozápadne uvažujúcej časti Turecka. A neskĺznime k lacnej propagande, že by tým schvaľovali všetko to negatívne, čo sa tam deje. Ak sa kritizuje, treba mať mieru, aby sa to nedalo vykladať ako paušálne odmietanie akéhokoľvek Turecka.

Ak ide o tvoju prvú vetu, vždy by sme sa mali snažiť byť natoľko silný a nezávislý štát, aby sme mali na takej úrovni aj medzinárodnú politiku. Dokážu to aj menšie štáty ako my. Ak to nebudeme robiť, tak sa aj iní budú k nám správať ako k slabému a závislému štátu, ktorému možno nadiktovať ako sa má správať.

K tomu, aby sme boli silný a nezávislý štát nám v prvom rade pomáhajú medzinárodné organizácie, ktorých sme členom, s jasnými pravidlami fungovania. Chránia nás pred nečitateľnou kongresovou diplomaciou, ktorá vždy vyhovovala len najväčším hráčom. Tí potom s menšími zametali ako sa dohodli.

V tom treba podľa mňa aj vidieť motiváciu niektorých hráčov oslabovať a rozbíjať integračné zoskupenia, ktorých sme členmi.

Takže áno, minimálne kým sme členom EÚ a NATO, môžeme mať nezávislú medzinárodnú politiku reprezentujúcu naše záujmy a hodnoty. Sme chránení pred tým, aby sme sa stali niekoho satelitom alebo vazalom.


#9

Zdaju sa ti posledne Erdoganove vyjadrenia proeuropske?

Odpojenie Americkej zakladne od energie spojenecke?


#10

@Milan_Majtan
Myslím si, že tvoju otázku som už zodpovedal.


#11

Ďakujeme za feedback. Súhlasím s Braňom, chcelo by to ďalej rozvinúť globálne témy, vrátane rozvojovej pomoci, global governance, trade etc. Čo sa týka otázka Milana Majtána, či Slovensko “dozrelo” na takú zahraničnú politiku - práve o to nám v paperi išlo, nastaviť latku vysoko, lebo inak sa nepohneme.
Re Erdogan a Holandsko/Nemecko, samozrejme Slovensko mohlo nejakým razantným statementom prejaviť solidaritu, ale nemyslím, že na tom sa to láme (silny statement mal prísť predovšetkým od Tuska alebo Mogherini on behalf of EU as a whole).
V najblizsich mesiacoch bude pre EU (aj pre SR) zásadná otázka, či prerušiť vyjednávanie o vstupe, ako to navrhuje Rakúsko či EP… Ja osobne som skor proti tomu (okrem ineho aj z dovodov, o ktorych pise Peter Kocvar), ale ak zmena ustavy prejde, bude to pre EU neudrzatelna situacia, ktora moze znicit kredibilitu kodanskych kriterii a celej EU enlargement policy.


#12

Dobrý dokument. Mám iba jednú otázku. Prečo myslíte, že EÚ nepotrebuje vlastnú armádu. Stabilita NATO je zatiaľ stále deklarovaná, ale to jeho nahlodávanie sa nedá prehliadnuť. Voľby v USA, Brexit, referendum v Turecku sú myslím dostatočným signálom, že by sa malo o spoločnej európskej armáde začať uvažovať. Ak chceme smerovať k jednotnej fiškálnej únii, nevidím najmenší dôvod smerovať k spoločnej armáde. Práve v týchto časoch. Netreba vyčkávať, kým sa niečo zvrtne, treba byť ready.


#13

#14

začal som študovať a čítať ten dokument… momentálne som trochu mimo sledovania medzinárodnej politiky viacej ako z bulváru, ale zaregistroval som opätovné obnovenie konceptu viacrýchlostnej integrácie…

… neviem, či som to zaregistroval správne, ale hovorí sa tam o rozdelení štátov podľa prístupu k integrácii, čo je v lepšom prípade diskriminácia štátov … ja by som si viacrýchlostnú integráciu predstavoval tak, že štáty, ktoré splnia kritéria 1 dostanú možnosti 1, tie ktoré splnia kritéria 2 dostanú možnosti 2. … podľa mňa hovoriť o tom, že Francúzsko je viac integrované ako Slovensko je popieranie obsahu slova integrácia a je to skôr presadozvanie politických záujmov… (nie som odborník, ale mám laicky dojem, že Francúzsko dlhodobo svojou “nezastupiteľnosťou” v integrácii “vydiera” EÚ či už je to agrárna, rozpočtová, azylová politika a vnucuje svojho čierneho Petra krajinách V4 … )

… kritéria pre “rýchlosti” by nemali robiť štáty, ale odborníci a nie podľa politických záujmov, ale presných a jasných kritérií… myslím, že to by malo byť súčasťou presadzovania slovenských záujmov v integračnej politike…

…a ešte jedna pripomienka

… keď som sa venoval v niektorých častiach vstupu SR do EÚ tak som neustále narážal na princíp subsidiarity… neviem či je to iba môj dojem, ale toto slovíčko z integračného slovníka takmer vymizlo a to nielen formálne, ale tuším aj obsahovo …


#15

Skvelý článok, s ktorého cieľom sa stotožňujem úplne. Mám však poznámku a návrh ohľadom prostriedkov ako sa k nemu dopracovať. V jednom sa zhodujem s Ivanom Miklošom, ktorý v minulotýždňovej diskusii vyslovil obavu, že úsilie európskych elít o hlbšiu integráciu narazí na realitu nedostatku európskej identity vo väčšine populácie. Sám som o tomto probléme v minulosti písal (napríklad tu a tu). Problém identity je obzvlášť pálčivý pri otázkach sociálnej solidarity a podľa mňa robí politicky nerealistickým návrh rozsiahleho posilnenia spoločnej fiškálnej kapacity a automatických stabilizátorov.

Pri hľadaní správneho sledu opatrení a reforiem sa dá inšpirovať históriou národných štátov a systémov sociálneho zabezpečenia. Nie som historik ale mám pocit, že vo všetkých prípadoch sa úsilie prvotne sústredilo na tvorenie národnej identity a až vzápätí sa rozširovalo volebné právo a sociálny štát. Dúfať, že posilnením vzájomnej zodpovednosti za sociálne rozdiely naprieč členskými štátmi sa dosiahne posilnenie európskej identity je podľa mňa, ako hovoria Angličania, kladením voza pred koňa.

Kľúčová otázka, ktorej sa veľmi nevenujete, je ako sa dá posilniť európska identita. Nástrojov je určite viacero ale skúsenosti národných štátov opäť naznačujú spoločnú tému a tou je jazyk. Pre vytvorenie európskeho politického spoločenstva a občianskych väzieb je potrebné aby sa občania vedeli dohodnúť naprieč hranicami národných štátov, aby mohli vzniknúť paneurópske médiá a politické strany, ktorých kandidáti by robili kampaň naprieč celým kontinentom.

Bolo by preto vhodné, aby sa členské štáty dohodli na jednom jazyku, ktorý bude povinne vyučovaný ako druhý jazyk popri tomu národnému v každej krajine, a v ktorom by sa viedlo vyučovanie niektorých predmetov už od strednej školy, napríklad histórie. Brexit paradoxne možno spravil túto voľbu jednoduchšou. Výber angličtiny ako spoločného jazyka takto nemusí byť vnímaný ako zvýhodňujúci žiaden z členských štátov a predstavuje prirodzenú voľbu vzhľadom na ekonomické, vedecké a hodnotové väzby na anglosaské krajiny v liberálno-demokratickom priestore.

Možno je to utópia a dá sa očakávať, že Francúzi by s tým nikdy nesúhlasili, napriek jasným a objektívnym praktickým výhodám. Ale to by bolo iba priznanie si ako zakorenená je v hlavách Európanov ich národná identita, a ako ťažko sa v určitých otázkach bojuje ráciom proti emóciám, rozumom proti srdcu.


#16

Tomas dakujem za reakciu a super postreh. Ano historicky bol politicky narod predpokladom (jednym z nich) pre budovanie institucii socialneho statu, no ten vztah medzi identitou a solidaritou mozno nemusi byt taky deterministicky, napriklad belgicky socialny system je silny, hoci belgicka identita prakticky neexistuje.

a napokon v EU odjakziva existuje dost vyrazna miera prerozdelovania bohatsva – akurat to volame strukturalne a kohezne fondy :slight_smile:

ale vsebecne mas (bohuzial) pravdu. Bratislavcanom nevadi solidarne platit dane a odvody na safety-net nezamestnanych na Spisi –ak su to „Slovaci“ a nie Romovia (ie identita).

Re institucie Eurozony, tam je to podla ma skor otazkou miery, jasne, ze centralne riadeny EU socialny stat je nerealny, ale fiskalna kapacita (rozpocet) eurozony, investicna politika (EFSI, resp Junckerov balicek, writ large), či automaticke stabilizatory v podobe direct transfers (e.g. European Unemployment Benefit Scheme) su strednodobo naprosto realne, aj politicky – Five Presidents Report https://ec.europa.eu/commission/sites/beta-political/files/5-presidents-report_en.pdf

ale uplne suhlasim, ze sme sa mohli viac venovat problemu europskej identity a jej budovaniu. Jazyk a spolocny medialny/verejny priestor – naprosto suhlasim, v tomto nam napriklad Politico Europe robi skvelu sluzbu.

Re politicky demos a paneuropsky stranicky system, tych roznych modelov a opatreni je plno (e.g. spolocne EU kandidatky do EP), no niekedy to ma opacny ucinok, napr. system Spitzenkandidaten mal za ciel „politizovat“ Brusel a posilnit lavo-pravu na ukor narodnych stepnych linii v europskej politike, no vysledkom je paradoxne menej accountibility a viac demokratickeho odcudzenia, v dosledku velkej koalicie EK/EPP/Jucker a EP/PES/Schulz proti Rade…


#17

Dakujem aj ja Michal. Ano, v zarodku alebo v planoch existuje viacero nastrojov, ktore by casom mohli dat EU ako celku charakter socialneho statu. Otazka je, ci bude politicka vola a objednavka rozsirit ich do potrebnych rozmerov. Napriklad v pripade eurofondov je celkovy objem na roky 2014 az 2020 menej ako dve percenta rocneho HDP EU, co sa z mierou prerozdelovania vnutri statov, hoci aj liberalnych anglosaskych neda porovnat.

Co sa tyka politickej podpory pre integraciu, nemam pochyb, ze mnohi celny predstavitelia EU ako aj narodnych statov rozumeju, ze hlbsia integracia by mohla byt prinosom. Ale to, ze existuju nejake zamery alebo plany podla mna este nesvedci o tom, ze existuje politicka podpora. Nakoniec medzi europskou elitou nie je nudza o spolocnu identitu. Az ked sa domaci lidri odvazia postavit pred svojich volicov a uspesne ich presvedcit o potrebe hlbsej integracie, az to bude ozajstny test politickej podpory.

Som velmi rad, ze sa toho Progresivne Slovensko ujalo, a drzim palce. Ale kedze vysledok nezalezi iba od nas, asi by bolo rozumne pripravit aj scenare B a C. Napriklad v oblasti fiskalnej politky zabezpecit dostatocny fisklany priestor pre pripad buducich makroekonomickych vykyvov a nedostatocnej europskej stabilizacnej kapacity. A co sa tyka spolocnych europskych politik, diskutovat nie len o idealnom stave ale aj o tom, ake je to absolutne minimum reforiem, ktore je nevyhnutne pre dalsi chod Eurozony.


#18

@Rastislav_Strhan Subsidiarita nezmizla, je natvrdo napísaná v zmluvách a každý legislatívny akt sa jej dovoláva. Je aj základom, pre ktorý môžu akt napadnúť národné parlamenty. Treba sa pýtať ich, prečo to nevyužívajú.

Inak, upozorňujem, že viacrýchlostná Európa je realitou už dnes a Slovensko je v pomalšej lige z vlastného rozhodnutia. Viem, že je to informácia, ktorá bude pre mnohých taká šokujúca, že ju odmietnu vôbec vziať na vedomie. Nevšimol som si ani jedny noviny, ktoré by o tom informovali.

Ale je jednoduchým faktom, že v rámci troch programov posilnenej spolupráce, ktoré momentálne v EÚ existujú, sa Slovensko vlastným rozhodnutím nezúčastňuje ani na jednom. Je to prakticky opakujúci sa vzorec - rýchlejší západ, pomalší východ, vrátane nás. Treba sa pýtať vlády, prečo to tak je.


#19

Mozem poprosit o viac info?


#20

Zravim, Slovensko je sucastou enhanced cooperation napriklad v projekte Unitary Patent (hoci teda sme sa pridali neskor). K dalsim dvom - tykajucim sa rozvodovej legislativy a majetkoveho vysporiadania v cross-national marriages - sme sa nepridali.

Ale Slovensko bolo medzi krajinami, co iniciovali FTT v ramci cl. 22 (hoci to zatial nikam moc neviedlo), a budeme aj sucastou projektu European Public Prosecutor’s Office.

To je dobra summary https://ec.europa.eu/commission/sites/beta-political/files/enhanced_cooperation_-_already_a_reality_in_the_eu_1.pdf


#21

Pokiaľ ide o Jednotný patentový súd, v pripomienkovom konaní bol materiál o našom pozastavení zapájania sa do projektu: https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2016/448. Neviem či ste ho zachytili.

Neviem to nájsť na vláde, predpokladajme, že to tam ešte nebolo. Každopádne, sme ešte neratifikovali Dohovor o Jednotnom patentovom súde a ani sa do toho nejako nehrnieme. Podľa toho materiálu v MPK ide pri pozastavení zapojenia do JPS o istý vedomý a reflektovaný proces, na základe ekonomických a ústavnoprávnych dôvodov. Zdajú sa byť naozaj relevantné.

Neviem však aké sú však dôvody našej neúčasti pri ostatných dvoch posilnených spoluprácach, keď ide v podstate o uľahčenie života bežných občanov.

FTT je zaujímavý nápad a treba nad tým uvažovať, aj keď sa to ešte nepohlo. Európsky prokurátor tiež ešte ako posilnená spolupráce formálne neexistuje, pokiaľ viem.

Takže vlastne platí to, čo som napísal vyššie. Z troch momentálne existujúcich posilnených spoluprác nie sme reálne ani v jednej.


#22

Dakujem pekne, to som naozaj nezachytil, ze ministerstvo spravodlivosti ma s patentovym sudom problem a nechce dohodu ratifikovat, aj ked ju Slovensko podpisalo, som zvedavy na ich argumenty.

S prokuratorom to este nefunguje, ale politicka dohoda je uzavreta (respektive technicky Rada zaregistrovala neexistenciu jednomyselnosti a tym otvorila dvere pre cl. 22), a Slovensko je (zatial) sucastou tej skupiny, co do toho chce ist https://euobserver.com/justice/137188.