Diskusný text - Progresívna zahraničná politika

dokument
Diskusný text - Progresívna zahraničná politika
0

#23

Len jedna poznámka, to čo je napísané v článku sa , ale nedá robiť so súčasnými politikmi, tí sú všetci bez výnimky “mimo obraz”. Ponuka politických strán v tomto smere zatiaľ neveští nič dobrého, nie je tam nikto kto by mal aspoň malú víziu budúcnosti.


#24

Progresívna zahraničná politika

Páni autori. Naozaj výživné. Dalo mi to celkom zabrať a musel som to viac krát prežuť a chvíľu tráviť, kým si dovolím sformulovať nasledovné:

Úvod

  • mali by sme od skúsených diplomatov požadovať, aby sa venovali tomu za čo ich platíme – diplomacii a nie naháňaniu funkcií ktoré hladkajú ego

  • naša zahraničná politika nemôže byť postavená inak ako na základe domácej politiky – a teda musí existovať nad- kritická zhoda v tom, že niečo chceme spolu dosiahnuť – tu ma zaujíma, či je PS pripravené na náročnú úlohu dostať všetky konštruktívne politické sily za jeden rokovací stôl a dosiahnuť s nimi spolu prienik v tom čo sa dá, pokúsiť sa nájsť zhodu tam kde nie je a mohla by byť, a dokázať seba i ostatné strany presvedčiť aby sa dali bokom veci, kde sa zatiaľ zhoda nájsť nedá

  • veľké ciele sú OK, ale nedajú sa robiť bez poriadnych základov

  • treba preniesť ideály zahraničnej politiky aj na lokálnu – regionálnu úroveň a vysvetľovať aj na tejto úrovni dôležitosť byť „veľkí“ – vysvetľovať prečo sa aj napriek mizerným platom môžeme považovať za úspešnú krajinu – prečo je inštitucionálna zakotvenosť tak dôležitá (nie sme terčom vojenskej ani otvorenej politickej agresie, máme stabilnú menu a všade navôkol spriatelené krajiny)

  • z hľadiska zahraničnej politiky treba myslieť ďalej než za jeden kopec – uvoľnenie ťažby palív a vzrastajúca konkurencieschopnosť alternatívnych zdrojov k uhľovodíkom (jadro, obnoviteľné zdroje, elektro) môže mať za následok pád ekonomík postavených na vývoze surovín – a jedna z nich je najväčšou a najagresívnejšou mocnosťou v našom bližšom susedstve – Rusko. Už teraz musíme pracovať so scenármi, pre prípad že Rusko pod ťarchou zbrojenia a mafie skolabuje. Podobne nebezpečné dopady na európsku a svetovú bezpečnosť bude mať premena Turecka na prezidentský systém a jeho odklon od demokracie Kemala Ataturka a jeho politické a hospodárske ambície. Riešenia migračnej krízy musia mať realistický základ. Snaha integrovať politicky (islam má výraznejší politický podtext ako iné náboženstvá), sociálne a kultúrne nekompatibilných más nemôžu z dlhodobého hľadiska priniesť dobré výsledky - a tu aj keby sme na Slovensku neprijali jediného budeme žiť dôsledky toho čo urobia krajiny okolo nás – nedokážeme integrovať ani Rómov, ktorí sú tu doma a v zásade už fungujú v našom kultúrnom a politickom kontexte. Ako si môžeme navrávať, že to dokážeme s moslimami? Týmto ľuďom treba aktívne pomáhať tým, že budeme aktívnymi účastníkmi pomoci na ich domácej pôde – politická, ekonomická a ak treba tak aj vojenská podpora – aj toto sa môže otočiť a zo záťaže sa pretaviť do veľkých príležitostí. Je lepšie mať svet plný rozvíjajúcich sa krajín ako kolabujúcich. Prefúknutá guma praskne.

  • V zahranično-poltickom bezpečnostnom kontexte si postaviť aj otázku prečo je Rusko také agresívne voči svojim post-sovietskym susedom? Jednak je to potreba nestratiť tvár a jednak len tak ich dokáže prinútiť aby za jeho podmienok s ním robili obchody. Pre Rusko je z hľadiska vlastnej sebaúcty neschodná cesta mierového spolunažívania so suverénnymi susedmi. Preto ich musí hrozbami a silou prinútiť aby boli jeho vazalmi a aby im mohlo diktovať svoje ekonomické podmienky pri vzájomnom obchode.

  • Z geopolitického hľadiska je Slovensko v Európe kľúčové – Áno - stojíme v ceste na západ pre Rusko a Ukrajinu a v ceste na východ pre veľkú časť západnej Európy. Preto sme dôležití a preto sme aj cieľom masívnej kampane, ktorú už spĺňa parametre informačnej vojny.

  • Aktívna zahraničná politika nie je možnosťou ale nevyhnutnosťou, ak nechceme niesť následky rozpadu európskeho a svetového politického poriadku. Darmo budeme mať doma super vzťahy, keď nás zvalcuje kríza od susedov. Je to ako predstava romantického večera pri sviečkach a víne, zatiaľ čo od susedov sa k nám nesú zvuky ako muž svoju manželku kope ako loptu od steny k stene. Sluchátka OK – odnesie si to len ona. Dnes. Ale zajtra agresívny sused napadne aj nás a tak ako sme čušali my, ani nám nikto nepríde na pomoc. A keď uvidíme ako vynášajú záchranári zbitú ženu uvidíme aj výsledok vlastného ignorantstva a budeme s tým musieť žiť.

„…trpezlivé úsilie o lepšiu budúcnosť“

veľké ÁNO – toto by som dal kľudne ako motto PS pre jej volebný program, ale bez ilúzie že politika ústupkov prinesie mier a prosperitu. Treba mať dostatočnú silu, politickú i vojenskú aby každého potenciálneho agresora prešla chuť, a tiež politický prístup z úrovne pochopenia, že ekonomické a sociálne blaho prajeme nielen svojim občanom, ale všetkým.

Problémy kam sa rúti Rusko a Turecko je možné pretaviť do veľkej príležitosti na obojstranný prospech ak k tomu pristúpime s týmto nastavením. Napätie je možné zvyšovať len tam, kde je obojstranná spolupráca. Potrebujeme politikov a diplomatov, ktorí budú kreatívny a nie len reagujúci na kypiaci hrniec.

1.Hľadanie proeurópskej politiky

ÁNO

Demokratická štátnosť SR a jej suverenita je v dnešnom rozpadajúcom sa politickom poriadku garantovaná najmä EÚ a na úrovni bezpečnosti NATO.

Ukotvenie v EU je tým najdôležitejším faktorom, ktorý bráni utrhnutiu našej vlastnej politickej reprezentácie z reťaze smerom do vnútra.

Pokusy vytrhnúť Slovensko z Európy preto vidím v kontexte snáh o jeho premenu na stavovský štát fašistického typu. Štát máme preto, aby slúžil občanom. Ak nebudem dôslední v napĺňaní tohoto obsahu tak sa občania obrátia k variantu stavovskému, ktorý ich o akúkoľvek možnosť voľby pripraví. Treba byť pripravení na to, že sily, ktoré tieto ciele sledujú budú robiť všetko preto aby ozdraveniu demokratického spoločenského zriadenia nepomáhali.

Prosperitu a mier… považujeme za samozrejmosť. Z ideálov ale zostal len byrokratický konštrukt.

Viera v EÚ je rovnako nekonštruktívna ako NE-viera – dôležité je získať dôveru. Dôvera je podložená zažitým, viera čistými ideami.

V tomto duchu je nevyhnutný návrat k zodpovednej komunikačnej politike politických elít. Ak budeme strašiť virtuálnymi hrozbami a nemáme dôveru spoločnosti v tom, že sa im dokážeme postaviť, spoločnosť sa obráti k anti-systémovým alternatívam – a to už vidíme v praxi – antisystémové strany v parlamente sú výsledkom takéhoto komunikačného zlyhania politického mainstreamu.

Preto sa treba vrátiť k poslaniu EÚ – zbližovanie životnej úrovne Európanov a boj proti chudobe a nerovnosti.

- dohoda na spoločných európskych štandardoch, vrátane výpočtu minimálnej mzdy - ale toto = ekonomická reforma EÚ- dáme to?

Armáda EÚ – netreba – Áno – sústrediť sa treba na to čo funguje a to je NATO. Ale spoločné zbory schopné ukázať tvrdú silu tam kde je to treba je potrebné zriadiť a vybaviť dostatočnými kompetnciami. Mäkká sila nesmie byť jednostranná. Malému psovi nikto neuverí keď breše. Veľký pes nemusí. Vsjo jasno.

Jednotná spravodajská a protiteroristická zložka bude problém. Kým existujú špecifické národné ekonomické a bezpečnostné záujmy a súčasne rôzna (stupne) kvalita demokracie, je veľmi nepravdepodobné, že sa takéto niečo podarí. Toto je nadlho. V každom prípade treba sa pokúšať o poctivú, úprimnú a autentickú snahu dosiahnuť posun v tejto oblasti. Vzájomná otvorenosť a dôvera môže v dlhodobom horizonte priniesť riešenia a nástroje, ktoré si dnes ešte ani len nedokážeme predstaviť. S týmto nastavením sa o to treba pokúšať a tiež s vedomím, že , rovnosť, bezpečnosť a sloboda každého obyvateľa únie je prvoradým cieľom každého jej člena. Slovensko by v tomto mohlo byť skutočným lídrom. Máme na to.

Rovnováha medzi bezpečnosťou a humanizmom – Áno – zodpovedne, realisticky a bez strašenia.

Riešenie migračnej krízy musí byť založené na schopnosti kontrolovať vonkajšie hranice EÚ ako aj na jednotnom, funkčnom a v reálnom čase fungujúcom mechanizme ich evidencie, kontroly, integrácie či vyhostenia.

Transnacionálna demokracia

  • toto nepovažujem zatiaľ za realistickú víziu. Možno deti našich detí, ak si dáme dostatočne záležať. Práve národné štáty sú ešte stále stabilizačným faktorom. Uvedenie ideálov rovnosti (sociálnej) do reality sa určite pozitívne pretaví aj do podpory ideálu európskeho projektu a slobodnej a otvorenej spoločnosti.

2.Obhajoba liberálnej demokracie

Áno – ale nielen smerom dovonka ale aj smerom do vnútra. Ak bežný človek, ktorý vidí nespravodlivosť, prázdnu peňaženku a vyškerených papalášov, ktorým všetko prejde, ľahko prehliadne že môže slobodne cestovať (keď nemá za čo), že nemusí čakať na byt a nové auto ale môže si ho kúpiť už-aj (keď nemá za čo), že nemusí veriť bludom v médiách, ale môže si zadovážiť kvalitné informácie a kultúru (keď nemá za čo)… (keď nemá za čo). Toto sú misky na váhe. Dovolím si povedať, že ak tento zámer rozbehneme len jedným smerom, dočkáme sa doma pravého opaku.

Sloboda prejavu v digitálnom priestore – sloboda spočíva samo-regulácii, totálna sloboda je anarchia, ktorá produkuje tie najhoršie veci čo dokážu ľudia ľuďom robiť. Tu súhlasím, len s výhradou. Sloboda áno, ale so všetkými dôsledkami.

Rusko a Turecko sú problém a post-sovietske satelity potenciálny problém. Ale sú aj veľkou príležitosťou. Základ a to na čo sa treba sústrediť v prvom rade je – okamžite sa zamerať na zvýšenie kvality života ľudí. Ak budeme mať príklad, čo sme dokázali, budeme môcť s týmto programom osloviť blízke i vzdialenejšie okolie.

3.Otvorený svet

Máte víziu alternatívneho a lepšieho modelu voči súčasnému globalizačnému?

Otvorený svet je nielen hrozba ale aj príležitosť = nestrašiť, byť konštruktívni

4.Politický obsah

Formulácia zahraničnej politiky – ako si v praxi predstavujete toto? Skvelá idea, ale ako na to? Ak by sa to aj podarilo z pohľadu technického ako s miliónom protichodných názorov od hora až dolu?

Hodnoty PS:

  1. Veľké áno
  2. Veľké áno
  3. Veľké áno
  4. Veľké áno (ako na to?)
  5. Veľké áno + ale spoločnosť musí byť aktívna – jej zodpovednosťou je neustále výkony hodnotiť a korigovať excesy – bez toho uvidíme len súčasný stav
  6. Veľké áno (ako dosiahnuť rovnaké šance v ekonomickom prostredí?)
  7. Veľké áno (v zmysle prírodného, sociálneho i kultúrneho dedičstva)
  8. Môžu byť inštitúcie demokratické? najmä na úrovni výkonnej a súdnej moci – prosím o objasnenie (dúfam, že nemáte na mysli spôsob riešenia kauzy Sputnik)
  9. Veľké áno – len si dovolím otázku – máme nejaké hodnoty? niečo čím by sme sa ako krajina, štát, národ alebo spoločnosť chceli a mohli hrdiť?
  10. ÁNO

Záver
Tento materiál je viac manifestom ako konkrétnym politickým programom. Viem si ale predstaviť, že by sa do politického programu mohol pretaviť. Sumarizuje to najzmysluplnejšie, čo si v aktuálnej situácii ešte dokážem predstaviť. Vypadá však ako rekonštrukcia domu, ktorý musíme v podstate celý prerobiť za jazdy a žiadnom bode sa nedostať do stavu, aby sme boli bez domu :slight_smile: Logistická výzva. Nie, že by sa to nedalo, ale bude to chcieť naozaj masívnu podporu zdola aj zhora a silnú bázu veci oddaných odborníkov medzi tým. Nebude to ani vecou jednej generácie, aj keby ste už aj vyhrali voľby. Necítim sa byť kompetentný a ani ambiciózny vo veciach zahraničnej politiky, ale vnímam jej prepojenosť na hodnotový a systémový základ doma. Všetko so všetkým súvisí a prekvapilo by ma zistenie že to ak nie je. Držím nám palce :slight_smile:


#25

Nie som expert, ale tento dokument sa mi páči a zdieľam prakticky všetko, čo je tam napísané. Ale myslím si, že by bolo dobré tieto myšlienky v prvom rade dostať medzi ľudí. Možno mám len ja tieto skúsenosti, ale bohužiaľ mám silný pocit, že samotná verejnosť vôbec nerieši EU a celú zahraničnú politiku. Jednoducho to je pre nich pri najmenšom to menej podstatné. A tiež je veľmi dôležité, aby chápali súvislosti. Napríklad ako píšete: Zložitosť sveta, v ktorom sa stierajú rozdiely medzi domácim a zahraničným, si vyžaduje politický prístup: a strategickú perspektívu, ktorá dovidí na súvislosti – napríklad – medzi domácimi opatreniami na zníženie skleníkových emisií a migračnými vlnami z Afriky v dôsledku sucha. Som o tejto súvislosti presvedčený, ale som si istý, že drvivá väčšina verejnosti tieto súvislosti nepozná. V médiách sa o tom hovorí minimálne a preto si myslím, že je veľmi dôležité dostať takéto súvislosti medzi ľudí. Od toho sa odvíja ich prístup k utečencom a celkovo k zahraničnej politike a EU. V prvom rade verejnosť musí pochopiť, že EU je pre nás dôležitá a to nie len pri riešení utečeneckej krízy. Myslím si, že dostať tieto myšlienky a súvislosti medzi ľudí by pomohlo pri rozhodovaní, či bude niekto voliť populistov, hnedých alebo si vyberie stranu a politikov, ktorí ponúkajú skutočné riešenia, ktoré sú pre nás potrebné.


#26

Dakujeme za feedback, Stefan_Kemenyik a Jan83.

A teda len zdoraznim (vystihol to dobre aj Stefan_Kemenyik), ze nam ani neslo o to, napisat zahranicno-politicky program (s konkretnymi cielmi, prostriedkami, etc - navyse v zahranicnej politike sa tieto veci stanovuju relativne tazko), ale skor o nastavenie zakladnych hodnotovych ramcov, a dat nove podnety na diskusiu a dalsie rozpracovanie (ktore by uz malo byt konkretnejsie, samozrejme) … A ktore potom musime verejne (a v ludskej reci :-)) tlacit, ako spravne hovori Jan83.


#27

Síce trochu opozdene, ale chcel by som reagovať na jednu časť, ktorá sa mi zdá veľmi problematická. Spojil som si to až vtedy, keď Šimečka na stretnutí v Bruseli o tom hovoril. Je to skryté pod výrazom spoločné európske štandardy. Šimečka spomenul v Bruseli, že by bol za štandardizovanú minimálnu mzdu v rámci celej EÚ. Spomenul 60 percent priemernej mzdy. Viete vôbec, čo by to vôbec znamenalo, ak by sa niečo také realizovalo? Znamenalo by to v prvom rade to, že ľavica by si sprivatizovala celú EÚ pre seba a z EÚ by sa stal socialistický moloch. Okrem toho by to bolo antidemokratické. Dám príklad. Vyhrala by u nás voľby pravicová strana, ktorá by mala v programe zrušenie minimálnej mzdy. Napriek tomu, že by vyhrala voľby, nemohla by to zrealizovať, dokonca ak by rástla priemerná mzda, by musela minimálnu mzdu zvýšiť. Reformovať EÚ znamená to, že ju sprotivíte všetkým pravicovo zmýšľajúcim ľuďom? Ak ju sprotivíte pravičiarom, tak EÚ neprežije určite, pretože každá pravicová strana si dá v prvom rade do programu buď vystúpenie z EÚ alebo jej radikálnu reformu, čiže zrušenie týchto nezmyslov. Príkazová ekonomika a sociálne dávky ešte neurobili zo žiadnej krajiny bohatú krajinu, vždy to skončilo katastrofou, ale ľudia sú nepoučiteľní. To by ste spravili ešte aj zo mňa euroskeptika a to som eurofederalista.
BTW: Aký vysoký si predstavujete ten spoločný daňový základ a aké ďalšie tie “spoločné európske štandardy” majú byť?
BTW2: Odkiaľ máte to, že hodnota práce musí byť aspoň 60 percent priemernej mzdy? Máte na to nejakú štúdiu alebo ste si to vycucali z prsta?


#28

a toto píše emigrant s norskym platom)) akym pravom ty ides urcovat ci maju slovaci zit z 300-400eur?? aka pravica lavica, spamataj sa))… na zapade su 3-5nasobne platy aj davky, ludsky potencial vychodu je tym padom vybrakovany. to je jeden z hlavnych dôvodov ze to ide dole vodou, to ze ty a dalsie sta tisice mohli odísť… je to absolutne opravnene aby clovek politik, kt. ma trochu moralky v sebe ziadal isty stupen solidarity pre ludi vo vlastnom štáte. (a nielen na zakl. parity kupnej sily alebo porovnanie % priemernej mzdy na slovensku, lebo to nie je priemerny prijem slovaka- aj tieto “veličiny” su podvod. ale este aj tento podvod kritizovat zo zahranicia, je podla mna pokrytecké… verim, ze program sa robí na zaklade odbornosti a nie tejto diskusie… min. mzda rozdielna v krajinach EU nie je solidarne opatrenie nech by bola aj 70% priem mzdy. solidarny program by bol napr. do kolko rokov dobehneme priem mzdy a dôchodky Slovinska. (tam treba určit dôvody kt. tvoria tento rozdiel medzi SVK a SLO a kam nam odtekaju tie desiatky mld ročne)

dost ma rozhorčil ale aj prekvapil tento tvoj nazor, lebo citam ze debatujes tu s ludmi kt. maju totalne beštialne nazory na solidaritu a ludom-slovakom by dali najradsej teple jedlo denne alebo ani to nie. k nim sa vyjadrujes kriticky hoci ja by som s takymi ludmi ani nestracal cas. ale aj toto co si napisal ty, bolo podla mna za hranicou…


#29

To bude asi tým, že som pravičiar, zas na druhej strane nie som sulíkovec, preto zvyknem oponovať aj pravičiarom. Nie som až tak napravo, že chcem v podstate zrušiť štát, som len proti príživníctvu, demotivácií a rovnostárstvu. Ale ak sa v EÚ zavedú ľavičiarske pravidlá a pravica sa stane na národnej úrovni bezzubou, pretože nebudú môcť nič kvôli tým pravidlám presadiť, tak musíte počítať s tým, že sa komplet všetci pravicovo-zmýšlajúci ľudia začnú proti tomu búriť a potom až bude mať EÚ problém. Neskončil u nás socializmus pre to, aby sa za 30 rokov v inej podobe vrátil.


#30

Musim s tebou suhlasit. Na 50%:grinning: Nie je to nahodou tak, ze praviciari v EU statoch uz su dost velmi nespokojni teraz? Ja tvrdim, ze EU sa posledne roky spravala politicky velmi diletantsky. Mohli sa na dobu urcitu trochu stiahnut, dat dojem, ze nechcu ovladnut svet a praviciari by boli menej nespokojni. Mala sa vypustit para. To sa nestalo a teraz su extremisti vsade.
Pikoska: v 2014 a 16 som zil niekolko mesiacov v Portugalsku. Ti ludia tam sa citia byt okupovani Bruselom a Berlinom. Nemecki politici nepoznaju vlastne dejiny hoci som si isty, ze sa ucia v skolach o reparaciach za 1.sv.vojnu a tie katastrofalne nasledky


#31

FYI, posielam text, ktorý vyšiel SME a kritizuje diskutovaný dokument.


#32

Progresívna zahraničná politika?

Do slovenskej politickej arény nedávno vstúpilo občianske združenie Progresívne Slovensko. Po mesiacoch lavírovania v otázke politickej orientácie, PS prichádza s prvými kváziprogramovými dokumentami v podobe diskusných esejí. Akú zahraničnú politiku môžeme od tejto takmer-strany očakávať?
Základným argumentom analyzovanej eseje je, že zo Slovenska by sa mal stať štát, ktorý bude aktívny v zahraničnej politike, najmä v rámci EÚ. Podľa autorov by slovenskí politici nemali „zbytočne“ útočiť na Brusel a my všetci by sme sa mali vymaniť z predstavy, že sme buď pasívnym objektom svetovej politiky, alebo vzdorujúcim subjektom, ako v prípade gréckej pôžičky, utečeneckej krízy či sankciám voči Rusku. Podľa tejto manipulatívnej formulácie ak nesúhlasíte s niektorými politikami, ktoré sa nepáčia progresívcom, prestávate byť aktívnym, ale začínate vzdorovať a zbytočne útočiť.
Ak odmietate status quo v oblasti bezpečnosti, dokonca nespĺňate „minimálny štandard […] racionality“ a ak preferujete menšie celky podliehate „falošnej ilúzii“ a volíte „fatalizmus a rezignáciu“. Inými slovami, nesúhlasíte v niektorých otázkach s Progresívnym Slovenskom? Ste iracionálna fatalistka.
Podľa autorov máme na výber medzi liberálnymi hodnotami a hlbšou integráciou v oblasti migrácie, azylu, obrany a sociálnych vecí a neliberálnym bahnom mimo jadra EÚ. Pozícia, ktorá si uchováva liberálne hodnoty, avšak zároveň argumentuje v prospech menej integrácie tak vypadáva z tohto logického klamu, v ktorom sa vytvára dojem, že sú iba dve protikladné pozície a je nutné sa pre jednu rozhodnúť. Environmentálna politika odmietajúca obchodné prepojenia ako ich poznáme dnes, ale kladúca dôraz na lokálnu výrobu i spotrebu potom nie je aktívnym postojom zoči voči stúpajúcim teplotám, ale falošnou ilúziou.

Bez kapitálu niet pokroku
Globalizácia je tak prezentovaná ako nevyhnutnosť, ktorej sa nedá uniknúť. Hoci autori píšu o víziách politickej moci v decentralizovanej sieti miest, označujú ich iba za utópie, ktoré nám dávajú nádej. Bez účasti na globálnom toku ľudí, ideí, kapitálu, služieb a tovaru je podľa autorov „náš spoločenský pokrok nemysliteľný“. Iracionálny kritik si musí klásť otázku, ako len boli naši predkovia bez cirkulácie kapitálu schopní dosahovať spoločenský pokrok.
Hoci sa progresívci chcú pozerať na globálne zmeny „prizmou nových príležitostí“, vnímajú aj zhubné účinky otvorenosti, pretože súčasný model globalizácie „prináša neúmerné zisky príliš malej skupine ľudí“. Riešením je okrem iného vnútenie noriem EÚ globalizácii. Autori síce tvrdia, že únia zaostáva za svojim strategickým záujmom, pretože jej vonkajšie politiky zostávajú v područí záujmov členských štátov, ale ako jediná má dostatočnú ekonomickú a regulatívnu silu na takúto zahraničnú politiku.
Napriek tejto nijak bližšie nešpecifikovanej kritike je únia prezentovaná najmä pozitívne, ako snaha o útek z pasce mocenských nerovností, ako výnimočná entita, ktorá sa nevymedzuje voči žiadnym národom, kultúram, či civilizáciám, ktorá naopak nesie hodnoty solidarity, demokracie, ľudských práv a sociálnej spravodlivosti.

Odlišní od Smeru?
Tu sa nachádza ďalšia kľúčová slabina analyzovanej eseje. Ako je to s tými európskymi hodnotami? Najprv ale treba zdôrazniť, že vnútorné nerovnosti chcú progresívci riešiť napríklad zavedením európskeho systému poistenia proti nezamestnanosti, zjednotením daňového základu firiem a spoločnou minimálnou mzdou. Tým sa však v sociálnej oblasti nijak zásadne nelíšia od Smeru. Ak má byť odlišnosťou reálny boj proti korupcii, tak by sme nemali zabúdať, že „zhulákaný“ Martin Dubéci neopustil stranu Sieť po kauze „pol na pol“, ale až keď zistil, čo je to „autentická hneď“.
S anti-rasizmom to však v diskutovanej eseji nie je také jednoznačné. Podľa autorov sa únia nevymedzuje voči žiadnym iným národom, ale iba voči vlastnej minulosti. V skutočnosti sa sa však voči iným vymedzuje podobne ako to robili jej členské štáty v 19. storočí. Zatiaľ čo vtedy bola Európa baštou civilizácie a Afrika priestorom barbarov, dnes únia „pomáha“ tzv. rozvojovým krajinám v ich rozvojových snahách. Predstava lineárneho rozvoja, na konci ktorého je na jednej strane únia a na druhej sú tzv. najmenej rozvinuté krajiny tu ostáva nezmenená. Vymedzovanie sa voči vlastnej minulosti je tak len jednou zložkou identity EÚ, druhou je stále ešte dominantný eurocentrizmus.

Dobrá únia?
Autori pri ospevovaní európskych liberálnych hodnôt a sociálnej spravodlivosti zabúdajú na problémy zahraničnej politiky EÚ, ktorá je často v ich priamom protiklade. Býva kritizovaná napríklad pre negatívne dopady na chudobné krajiny nielen výskumníkmi a mimovládnymi organizáciami, ale aj samotnou Európskou komisiou. Snahy pomáhať totiž únia podriaďuje svojim obchodným záujmom. Investičný rámec EÚ v najchudobnejších krajinách ochraňuje korporátne drancovanie zdrojov a má negatívny dopad na živobytie miestnych obyvateľov. Výskum takisto ukazuje, že ani s ľudskými právami to nie je také, ako nám to prezentujú autori. EÚ ich vo svete presadzuje selektívne a vyberá si väčšinou iba občianske a politické práva, kým sociálne, kultúrne a ekonomické do veľkej miery ignoruje.
Základným problémom diskutovanej eseje je kladenie dôrazu na štáty, čo do veľkej miery ignoruje úlohu kapitálu vo fungovaní únie. Únia nie je len v područí národných záujmov, ale najmä v područí korporátnych lobistických skupín. Výskum ukazuje ako napríklad Európsky okrúhly stôl priemyselníkov formuje vládnutie v EÚ. Oligarchický charakter únie však v analyzovanej glorifikácii EÚ nemá miesto.
Ignorácia uvedených problémov je závažným nedostatkom analyzovaných „podnetov pre úvahy“ o údajne progresívnej zahraničnej politike. Pozitívom je aspoň náznak politizácie zahraničnej politiky v závere. Aj tu sa však dočítame, že „to neznamená podriadiť ju logike vnútropolitických sporov“. Skutočne netuším, akej inej logike by sme ju v demokracii mali podriadiť.

Za pomoc pri hľadaní zdrojov ďakujem Borisovi Valachovi.


#33

a link ešte na článok v SME


#34

Progresivna zahranicna politika asi potrebuje mat za sebou aj progresivnejsiu instituciu. Tu som zozbieral zopar zakladnych a volne dostupnych dat o MZVaEZ.

Paradoxne si myslim, ze MZVaEZ uz teraz patri k tym progresivnejsim ministerstvam (latka nie je nastavena zrovna privysoko), no je tam aj evidentne aj viac nez dost priestoru na zlepsenie. Je mi jasne, ze vacsina z nich asi plati pre statnu spravu vo vseobecnosti. Aj tak, zopar nahodnych postrehov:

  • Politicke nominacie a dosadenia za zasluhy: kolko rodinnych prislusnikov a politickych vysluzilcov by sa dalo najst zastrcenych v roznych strukturach ministerstva (eg ZUcka v netusenych miestach)? Sucastou tohto je aj profesionalna demoralizacia, ked je na druhy najvyssi post dosadeny 28 rocny borec s minimom skusenosti (ale spravnym titulom).
  • Kolko ludi na Slovensku vie o tom, ktore krajiny su prioritne pre slovensku rozvojovu pomoc? Komunikacia, leadership dostali pocas predsednictva dostali velku ranu.
  • Aka je kvalita diplomatickej akademie? Ako sa vyberaju buduci diplomati? Pocas predsednictva sa na MZV zrejme dostalo viac nez zopar sikovnych ludi (z nudze cnost). Kolki tam vsak ostali a vydrzia? Su platove podmienky adekvatne (podla dat ktore som zbieral tak su mzdy dlhodobo lepsie ako v Cesku)? Nevystacilo by si MZV s menej zamestnancami? Nemala by SR byt maximalnym zastancom pooled resources v zahranicnej politike (eg zvysovanim kapacit EEAS)? Viac transparentnosti by urcite neuskodilo. Tiez si myslim, ze MZV potrebuje hlbkovy audit a je celkovo solidnym kandidatom na analyzu hodnoty za peniaze (eg aku hodnotu nam dava nasich vyse 100 ZUciek po svete, ako a kam by mali plynut financie pre tretie krajiny, etc).
  • Mala by sa SR snazit posilnit kapacity MZV alebo rozptylit zdroje na posilnenie “kvazi-diplomatickych” kapacit sektorovych ministerstiev (a inych akterov - prezident, urad vlady), ktore by tak mohli vykonavat autonomne viac uloh v medzinarodnej sfere?

#35

Viac európsky ako európania? Tento text by som označil ako celok za “názorovú zahranično politickú orientáciu”, teda toto je náš svetonázor, tak sa pozeráme na SR doma a vo svete a v podstate je takto SR aj ukotvená zmluvami, vzťahmi, inštitúciami. V tomto kontexte dobre napísaná zahranično politická stratégia. Ale “politika”…Nezabúdajme, že sa svet vždy mení “podľa veľkých”. Podľa môjho názoru ale SR už “historicky” len “kopíruje cestu veľkých”. Som proeurópsky liberálne orientovaný, ale…Na čo narážam? Ako by sa asi “menila” zahraničná politika SR, keby po GB odišiel z EÚ ďalší väčší štát a po ňom ďalší? Alebo keby v okolitých menších krajinách dochádzalo k zásadným “tématickým odklonom”. Chcem tým povedať, že z celkovým kontextom som úplne stotožnený, ale kedy budeme v SR diskutovať naozaj “oborovo-tématicky”. Lebo len tam sa ukáže “cesta progresie”, teda kde sú a či vôbec máme vlastné riešenia. Pozrime sa napríklad ako “názorovo pobehuje” Fico, Lajčák v téme Ruska “iné hovorím doma iné vonku”. Vážna téma. Na jednej strane “NATO stratégia-ohrozenie z východu”, na druhej strane by bolo zaujímavé urobiť prieskum názoru obyvateľov, poslancov, politikov…Lebo na takú tému naväzuje zbrojenie, obchod, medziľudské vzťahy, …Preto ak progresia, tak len v konkrétnych témach, tam sa to “rozhoduje”…


#36

Presne taky pocit som mal pri citani tej eseje. Neskutocne zidealizovana EU, kt. nikdy nerobi chyby. Chyby robia len ti, kt. si dovolia tuto modlu kritizovat a prave kvoli kritikom robi modla chyby. Mysliet si, ze po hlbsej integracii, na kt. PS vyzyva, sa ti silni budu zrazu zaujimat aj o slabsich na ukor svojich zaujmov, to uz nie je ani naivita, ale skor stupidita. Silni si vzdy budu hajit svoje zaujmy na ukor slabsich, nech sme akokolvek integrovani. EU a jej politici su rovnako, ako ktorekolvek dalsie mocnosti a ich politici, neskutocne pokrytecki, ale PS to nevidi alebo to nechce vidiet a radsej bude pokracovat v prezentovani EU ako takmer dokonalej entity.


#37

Priklad rozpadu Sovietskeho Zväzu - podobny EU. Niektori ho chceli reformovat. Dalsi dat trochu ruzu, ako dat ruz na prasa.
Nakoniec sa USSR rozpadol. Nikto nevidi paralely?
A ze lepsie je niekedy sa stiahnut, premysliet prebudovat, mozno rozpustit a restartovat.
Imperia vzdy koncia na smetisku dejin. Preto founding fathers USA nikdy nemienili aby bolo imperium. Nanestastie sa stalo a preto raz padne. EU ide rovnakym smerom. Vsetko nedvizne skor alebo neskor zomrie tazkou, nedviznou smrtou. Predist sa tomu da iba flexibilitou. Tu ale europsky lidri a EU-inteligentsia nema. Radsie sa stazovat na hlupy, neosvieteny plebs.


#38

Trepeš bludy.
Už len to, že porovnávaš ZSSR a EÚ je dosť úsmevné.

To je ešte väčší blud ako porovnávanie ZSSR a EÚ.
To akože malé štáty sú tu večne? Alebo majú väčšiu šancu prežiť ako impérium?:grinning:
Čína je tu už veľmi dlho, Rímska Ríša síce padla, ale v dejinách bude zapísaná “večne”, takisto ako ostatné impériá, ktoré padli.
Malé štáty, čo vtedy existovali, už dávno nie sú a nikto si už ich ani nepamätá.
Existencia malých štátov je závislá na veľkých spojenectvách a od vôle veľmocí.
Čím bude ľudstvo inteligentnejšie, tak si bude viac uvedomovať, že nacionalizmus je sprostosť, preto budú štáty postupne zanikať.


#39

Nepochyboval som ani sekundu, ze hned niekto prijde, ze EU nie je USSR. Samozrejme ze nie, ale niektore tendencie su nedobre a treba upozornovat. Porovnavat neznamena =. Porovnavat mozno vsetko. Mozno nim prist na uplne nove veci.

Nenacionalisticke “mikrostaty” sa mi rozhodne vidia lepsim variantom ako centralisticke imperia


#40

@Snowdog Niektoré tendencie v EÚ skutočne nie sú dobré a treba na ne upozorňovať. Ale IMHO vôbec na to nepotrebujeme robiť paralely medzi EÚ a ZSSR. Lebo tam je viac rozdielov, než podobností.

Inak, po správnosti by sa skôr hodila paralela medzi EÚ a RVHP. Aj keď aj tam je viac rozdielov, než podobností.

Ja si skôr myslím, že EÚ je neustále sa transformujúci projekt, dalo by sa povedať aj to, že neustále prechádza z jednej krízy do druhej, a vždy po takejto kríze istým spôsobom zmení svoju podobu. A to je jeho úžasná výhoda, vďaka ktorej tu dnes je a vedie diskusiu o svojej ďalšej transformácii.

Táto meňavkovitosť a schopnosť hľadať nové formy spolupráce prostredníctvom demokratických a mierových postupov je podľa mňa práve to, čo z EÚ robí historicky a globálne najúspešnejší integračný projekt.


#41

Historicky najuspesnejsi integracny projekt boli, su a este velmi dlho budu USA. EU uz opusta jeden velmi dolezity clen a stale tu su staty, kt. sa od tohto projektu drzia stranou. Takze oznacit EU ako historicky najuspesnejsi integracny projekt je uplne mimo. Skor je to projekt, pre kt. udrzanie zacinaju niektori politici robit pomerne zufale kroky. Teda aby som upresnil, je to projekt, kt. tito politici nasmerovali zlym smerom a teraz robia zufale kroky v snahe udrzat ho pri zivote.


#42

@mikit Ocenil by som, ak by si sa dokázal zdržať hodnotení typu, že niečo z toho, čo tvrdím, “je mimo”. Vkladám do teba dôveru, že dokážeš diskutovať slušne, inak s tebou jednoducho diskutovať nebudem.

Pokiaľ ide o tvoj názor, že USA sú integračným projektom, dajme tomu, že to platilo tak prvých 30 rokov ich existencie. Odvtedy je to jednoducho federálny štát. Začínali v úplne iných podmienkach ako EÚ, nemuseli integrovať tak rôznorodo rozvinuté ekonomiky a národné štáty, ktoré medzi sebou navzájom predtým bojovali.

To EÚ musela. A tým, že sa jej podarilo zintegrovať ich do dnešnej podoby spolupráce, predstavuje pre mňa historicky a globálne najúspešnejší integračný projekt. Aj napriek všetkým objektívne existujúcim chybám a nedostatkom.

To, či nejaké kroky na udržanie EÚ pokope sú alebo nie sú zúfalé, je vec osobného názoru. Najprv by si musel uviesť, ktoré z krokov za také považuješ, a prečo. Podľa môjho názoru vo fáze zúfalých krokov momentálne nie sme. Skôr vo fáze prehodnocovania.

To, že jeden z členov sa slobodne rozhodol spraviť taký krok (imho škodlivý najmä pre samotné UK) a spoločenstvo opustiť, ešte nevypovedá o tom, že by sa to celé išlo rozpadnúť. Skôr to vypovedá o tom, že v EÚ sa rešpektuje vôľa jej členov a že 27 z 28 členov má aj naďalej vôľu integráciu zachovať. Tiež je zaujímavý pomer odchádzajúcich a hlásiacich sa členov.