Diskusný text - Progresívne proti nezamestanosti

dokument
Diskusný text - Progresívne proti nezamestanosti
0

#1


Slovenská republika dlhodobo trpí vysokou mierou nezamestnanosti v porovnaní s ostatnými vyspelými krajinami, vrátane našich susedov z V4. Obzvlášť závažným problémom je vysoká úroveň dlhodobej nezamestnanosti, čo naznačuje, že veľká časť nezamestnanosti je štrukturálneho charakteru a ďalšie znižovanie si bude vyžadovať nielen zdravý ekonomický rast, ale aj reformu inštitúcií trhu práce, ktoré vplývajú na tvorbu pracovných miest a schopnosť ako aj ochotu uchádzačov o zamestnanie tieto miesta obsadiť.

Návrhy riešení ponúknuté v tejto štúdii sa opierajú o kombináciu analýzy charakteristík slovenského trhu práce a poznatkov ekonomického výskumu ohľadom príčin nezamestnanosti, ktoré nám pomôžu objasniť, ktoré aspekty slovenského systému by mali byť zreformované. Navrhnuté riešenia možno zaradiť do troch okruhov: sociálny systém a regulácia trhu práce, aktívne politiky trhu práce a znižovanie regionálnych rozdielov na trhu práce.

Sociálny systém a regulácia trhu práce
V diskusii o pôvode vysokej nezamestnanosti na Slovensku často počuť názor, že je na vine nadmerná regulácia trhu práce, vysoké daňové zaťaženie a sociálny systém, ktorý dotuje nečinnosť a lenivosť. Porovnanie Slovenska s ostatnými vyspelými krajinami však ukazuje, že vo väčšine relevantných ukazovateľov nevybočujeme od normálu a ak, tak iba v prípade sociálneho systému, tým, že je podpriemerne štedrý. Od ďalšej liberalizácie trhu práce na Slovensku si preto v boji proti nezamestnanosti nemožno sľubovať veľké úspechy. V oblasti sociálneho systému a regulácie trhu práce by sme sa mali skôr zamerať na iné opatrenia, ktoré by mohli byť ako súčasť širšej stratégie viac nápomocné.

Návrh 1: Znížiť odvodové zaťaženie zamestnávateľov, obzvlášť v prípade nízkopríjmových zamestnancov, a to napríklad rozšírením uplatniteľnosti odvodovej úľavy.

Návrh 2: Vyhodnotiť dopad dávok v nezamestnanosti podmienených aktívnym prístupom k hľadaniu práce na zamestnanosť. V prípade pozitívneho efektu by bolo vhodné rozšíriť nárok na dávku v nezamestnanosti na širšiu skupinu uchádzačov o zamestnanie ako je tomu teraz.

Návrh 3: Predlžiť obdobie, počas ktorého môžu pôvodne dlhodobo nezamestnaní alebo neaktívni nízkopríjmoví zamestnanci čerpať zvýšený osobitný príspevok v rámci pomoci v hmotnej núdzi za účelom zvýhodnenia práce oproti pasívnemu poberaniu sociálnej pomoci.

Návrh 4: Rozšíriť nárok na osobitný príspevok na širšiu skupinu nízkopríjmových zamestnancov. Okrem pôvodne dlhodobo nezamestnaných alebo neaktívnych by bolo vhodné poskytnúť túto formu motivácie aj tým pôvodne krátkodobo nezamestnaným pracujúcim, ktorí patria do najviac znevýhodnených skupín na trhu práce.

Aktívne politiky trhu práce
Aktívne politiky trhu práce, pod ktorými sa rozumejú verejné výdavky zamerané na zlepšenie šancí uchádzačov o zamestnanie nájsť si prácu pomocou odborného poradenstva, školení, dotácií pracovných miest alebo živnosti, sa vo viacerých krajinách ukázali ako veľmi efektívny nástroj v boji proti nezamestnanosti. Vzhľadom na mieru nezamestnanosti u nás sa Slovensko vyznačuje veľmi nízkymi verejnými výdavkami na tieto nástroje v pomere k HDP. Prevažná väčšina zdrojov pritom ide na nástroje, ktoré štúdie z iných krajín označili za menej efektívne a najviac znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie sa podľa všetkého dostáva menej pomoci ako tým, ktorí čelia menším prekážkam na trhu práce.

Stratégia aktívnej politiky trhu práce, ktorá bude mať šancu na úspech by mala spĺňať tri podmienky:

  1. Musí existovať dostatočná ambícia a politická odvaha pri vyčleňovaní verejných zdrojov na pomoc tým znevýhodneným, ktorí napriek tomu, že čelia viacerým bariéram na pracovnom trhu, majú záujem o zamestnanie.
  2. Musí dôjsť k jasnému definovaniu priorít pri čerpaní dostupných zdrojov naprieč nástrojmi aktívnej politiky trhu práce a naprieč skupinami uchádzačov odlišujúcich sa druhom alebo rozsahom znevýhodnenia na pracovnom trhu.
  3. Systém sociálnej pomoci ako aj systém financovania služieb zamestnanosti by mal byť nastavený tak, aby poskytovatelia (úrady práce) ako aj príjemcovia pomoci (uchádzači o zamestnanie) boli maximálne motivovaní, čo najviac zvýšiť šance získania dôstojnej a udržateľnej práce.

Za týmto účelom by bolo vhodné zvážiť nasledovné reformy v systéme aktívnej politiky trhu práce.

Návrh 5: Vzhľadom na mieru nezamestnanosti na Slovensku by sme sa mali snažiť dostať v pomere zdrojov určených na aktívne politiky trhu práce k HDP aspoň na úroveň priemeru OECD. To predstavuje navýšenia zhruba o 40 percent, pričom značná časť by mohla byť zatiaľ financovaná z eurofondov.

Návrh 6: Existujúce poznatky z vyspelých krajín, ako aj čiastočné hodnotenia používaných nástrojov aktívnej politiky trhu práce na Slovensku, naznačujú, že v strednodobom horizonte by bolo vhodné presmerovať časť zdrojov, ktoré su dnes určené buď na dotácie pre zamestnávateľov alebo na priamu tvorbu pracovných miest, a použiť ich na rozšírenie ponuky vzdelávacích a školiacich programov. Pomer zdrojov určených na tento typ pomoci by mal byť na úrovni aspoň 15 až 20 percent oproti dnešným 6 percentám.

Návrh 7: Pre podrobnejšie určenie potrebných zmien by bolo vhodné vyhodnotiť v slovenskom kontexte nielen existujúce nástroje, ale pomocou pilotných projektov a experimentov otestovať aj efektívnosť nových nástrojov ako aj úprav existujúcich nástrojov naprieč rôznymi skupinami nezamestnaných. Takto nadobudnuté informácie by pomohli pri každom uchádzačovi určiť podľa jeho individuálnych charakteristík/potrieb ten najefektívnejší typ pomoci a zabezpečiť tak rozumnejšie využívanie verejných financií.

Návrh 8: Na základe údajov o charakteristikách uchádzačov a ich úspešnosti pri hľadaní zamestnania zbieraných úradmi práce by tie mali byť schopné profilovať uchádzačov hneď pri registrácii a promptne cieliť pomoc podľa rozsahu znevýhodnenia na trhu práce.

Návrh 9: Motivácia uchádzačov o zamestnanie by mala byť formovaná výsledkami monitorovania ich úsilia v hľadaní zamestnania na základe individuálneho akčného plánu dohodnutého medzi uchádzačom o zamestnanie a úradom práce.

Návrh 10: Monitorovanie v rámci individualizovaných služieb zamestnanosti by malo ísť ruka v ruke s možnosťou sankcií za nedodržiavanie dohodnutých povinností uchádzača o zamestnanie. Za týmto účelom by bolo vhodné zmeniť podmienky pre poskytovanie aktivačného príspevku. Nárok naň by mal byť podmienený plnením si povinností dohodnutých ako súčasť individuálneho akčného plánu.

Návrh 11: Výška aktivačného príspevku by mala byť stanovená na úrovni, ktorá bude uchádzačov motivovať k participácií na im určených pomocných nástrojoch a obstojí v „konkurencii“ príjmov dostupných z práce na čierno.

Návrh 12: Za účelom motivácie na strane úradov práce a ich zamestnancov by bolo vhodné zaviesť systém platieb a miezd závisiacich od výkonnosti.

Znižovanie regionálnych rozdielov na trhu práce
Ďalším špecifikom Slovenska sú relatívne veľké regionálne rozdiely v hospodárskom výkone, vrátane miery nezamestnanosti. Problém je jednak v nedostatočnej atraktivite zaostalejších regiónov v očiach domácich ako aj zahraničných investorov, ktorá je spôsobená predovšetkým geografickou polohou na periférii Európy a chýbajúcou dopravnou infraštruktúrou. Popri nedostatočnému toku kapitálu smerom do zaostalejších regiónov Slovenska je rovnako veľkým problémom nízka miera vnútornej migrácie pracovných síl smerom do vyspelejších regiónov, ktorá je pravdepodobne dôsledkom vysokej miery bytového vlastníctva a poddimenzovaným trhom s nájomným bývaním.

Za účelom zatraktívnenia menej rozvinutých regiónov Slovenska pre investorov a podpory vnútornej mobility pracovných síl by bolo vhodné prijať nižšie uvedené opatrenia.

Návrh 13: Urýchlené dobudovanie chýbajúcej cestnej infraštruktúry. Keďže ide o finančne náročné investície treba venovať oveľa väčšiu pozornosť transparentnosti a efektívnemu využívaniu verejných financií na základe podrobných a nezávislých analýz nákladov a výnosov ako tomu bolo doteraz.

Návrh 14: Jednotná minimálna mzda naprieč ekonomicky veľmi odlišnými regiónmi môže v zaostalejších okresoch spôsobovať problémy v zamestnávaní nízko kvalifikovaných uchádzačov. Vzhľadom na tento problém by stálo za zváženie diferencovanie minimálnej mzdy tak, aby lepšie zohľadňovala regionálne životné náklady a podmienky na miestnych trhoch práce.

Návrh 15: Podobný problém predstavuje právne rozšírenie kolektívneho vyjednávania ohľadom miezd a pracovných podmienok v niektorých odvetviach na všetky podniky, ktoré v danom odvetví pôsobia. Tento systém bráni regionálnym mzdovým rozdielom v dotknutých odvetviach, ktoré by mohli pomôcť prilákať investície do zaostalejších regiónov a bolo by preto vhodné nastaviť systém kolektívneho vyjednávania tak, aby jeho výsledky dostatočne odrážali regionálnu rozmanitosť a nevytvárali bariéry medzi zamestnancami na jednej strane a nezamestnanými na strane druhej.

Návrh 16: Za účelom zvýšenia mobility pracovných síl by bolo potrebné odstrániť uprednostňovanie vlastníctva nad nájomným bývaním v bytovej politike. Cieľové skupiny pomoci, ako napríklad mladé rodiny, môžu byť aj naďalej podporované, ale nájomníkom by sa malo dostať porovnateľnej pomoci ako hypotekárnym dlžníkom.

Návrh 17: Nárok na príspevok na bývanie v rámci pomoci v hmotnej núdzi je potrebné rozšíriť na širší podiel populácie vrátane nízkopríjmových pracujúcich tak, aby príspevok nepôsobil demotivačne na snahu nezamestnaných nájsť si prácu. Veľmi dôležité je, aby výška príspevku plne odrážala cenu bývania v jednotlivých mestách a regiónoch Slovenska a neznevýhodňovala uchádzačov o zamestnanie, ktorí sa rozhodnú sťahovať sa za prácou do vyspelejších častí krajiny.

Návrh 18: Je potrebné lepšie cieliť poskytovanie obecných nájomných bytov na najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva. Výška nájomného by sa mala približovať trhovým cenám pre tých, ktorých príjmová situácia sa dostatočne zlepšila tak, aby ich zvýhodnený nájom neodrádzal od sťahovania sa za lepšími pracovnými príležitosťami.

Návrh 19: Príspevok na presťahovanie sa za prácou v rámci aktívnych politík trhu práce je jedným z najmenej využívaných nástrojov pomoci. Je preto potrebné vyhodnotiť, či je nízky záujem o tento typ pomoci spôsobený nedostatočnou výškou príspevku, alebo inými faktormi, ktoré odrádzajú uchádzačov od sťahovania sa za prácou.

Návrh 20: Okrem nástrojov finančnej pomoci mobility by bolo tiež vhodné začať diskutovať o možnosti zavedenia opatrení, ktoré by uchádzačov motivovali sťahovať sa za prácou pod hrozbou sankcií. Nárok na dávku v nezamestnanosti alebo aktivačný príspevok v rámci pomoci v hmotnej núdzi by mohol byť podmienený ochotou uchádzača o zamestnanie akceptovať pracovnú ponuku v inom regióne ako v tom v ktorom býva.

Celú diskusnú esej si môžete prečítať na:


#2

Dobre vlakno.
Skusim napisat svoje navrhy:
.

  1. Zavedenie zapadneho danoveho systemu, co prakticky zrusi akekolvek danove zatazenie nizkoprijmovej vrstvy a zaroven sa tym zavedie system maleho a stredneho podnikania
    .
  2. Reforma podnikatelskeho sektoru
    .
  3. Zacatie tlaku na co najvyssie mzdove ohodnotenie, pomocou institutu minimalnej mzdy
    .
  4. Znacne danove zatazenie a legislativne obmedzenie svojpomocnych cinnosti - svojpomocnej vystavby rodinnych domov, oprav aut, pestovania plodin, chovu domaceho dobytka a zvierat a pod.
    .
  5. Zahajenie celospolocenskej aktivity proti macho spolocnosti, lenivosti, pohrdaniu remeslom a fyzickou pracou, pyche, hierarchickej spolocnosti, povysovaniu sa, nezmyselnemu vyzadovaniu pomienky ukoncenia vysokoskolskeho, alebo stredoskolskeho vzdelania na vacsinu pozicii a ostatnym amoralnym obmedzenym ludskym vlastnostiam
    .
  6. Zahajenie kratkodobych kurzov uradom prace na remesela a urcite cinnosti
    .
  7. Zavedenie apprentice systemu
    .
  8. Zacatie osvety spolocnosti na vplyv solidarity na zamestnanost a podporu domaceho podnikatelskeho sektora
    .
  9. Zdanenie nezastavanych stavebnych pozemkov

#3

Daň zo svojpomocného pestovania paradajok vo vlastnej záhradke?

Zdanenie nezastavaných stavebných pozemkov?

Prečo?

Čo je to macho spoločnosť?

Nesúhlasím s regionalizáciou minimálnej mzdy, ako ju navrhuje autor príspevku. Povedie to k prehĺbeniu chudoby v regionoch. Nízko kvalifikovaných je možné zamestnávať na skrátený úväzok, za polovicu, alebo štvrtinu najnižšej minimálky. Že za takú mzdu pracovať nebudú, je druhá vec. Ani by som sa im nečudoval. Ono, aj ten nekvalifikovaný Róm z osady si za svoju prácu zaslúži zo mzdy vyžiť.

Na regionalizácii minimálky nie je nič progresívne. Je to nespravodlivé a nečestné voči ľuďom v chudobných regionoch.


#4

Viac menej suhlasim aj ked mi tam chyba riesenie problemu preco ludia nechcu pracovat.

  1. Slobodnu matku s dvoma troma detmi tazko dostanes do prace pokial tieto deti na pracovny cas nezabezpecis. Kolko skolok konci o 23:00?

  2. Podmienkov ziskania najomneho bytu je okrem ineho trvaly pobyt v danom meste. Kolko pracujucich v BA toto splna?

  3. Vobec nesuhlasim s kupovanim pracovnych miezd. Dostalo nas to tam, kde sme teraz.


#5

Ja som za regionalizáciu, mzdy a ceny sú v jednotlivých regiónoch rozdielne, preto sú aj nároky na minimálnu mzdu rozdielne.


#6

Dosť ma prekvapuje, že s takým návrhom prichádza práve PS, v oficiálnom texte.

Ak má byť regionalizácia minimálky cesta, ktorou sa chce PS uberať, tak to aby som sa pohol o dům dál. Tu pracujúcej chudobe asi pšenka nepokvete.

PS by sa potom, z príležitosti, mohlo premenovať na SAS, alebo INESS.


#7

Preco si myslis, ze je to zle. “Lacne” vyroby to motivuje stahovat sa, ludia usetria na nakladoch na cestovanie a ubytovne, rodiny budu spolu.

Win-win situacia.


#8

Pravdupovediac mi je v podstate jedno, či bude minimálna mzda regionalizovaná alebo nie, keďže za minimálnu mzdu pracuje cca 1 percento zamestnancov, skôr mi ide o to, aby sa ňou nemanipulovalo nejako výrazne nahor. Ale nech si návrh na regionalizáciu obháji autor.


#12

Nejde o minimalku, ale o cenu prace, kora sa tak zvysuje a hlavne odvody do krachujucich poistovni


#13

Podla mna, regionalizacia minimalky je riesenim.
Samozrejme, pokial by sa na Slovensku uz konecne zacal tlak na co najvyssie mzdy.
Ak sa ma vsak regionalnou minimalkou znizit uz aj tak katastrofalna uroven miezd na Slovensku, v tom pripade by to bol znacny krok dozadu.


#14

Ako za ktorú minimálku. Minimálka nie je len jedna. Je to viac úrovní. Ja netuším koľko ľudí pracuje na ktorej úrovni minimálky, ale málo ich nebude.


#15

Samozrejme, že regionalizácia minimálky povedie k tlaku na znižovanie už i tak katastrofalne nizkej úrovne miezd v regiónoch. Som myslel, že toto je v komunite PS dosť zrejmé. Asi som sa prudko mýlil. Takéto závratné libertariánsko asociálne návrhy by som čakal od INESSu.

Svojpomocná výstavba, svojpomocné záhradkárčenie je spôsob, ako chudobný Slovák, čo to ušetrí. Ešte i toto ľuďom zobrať a zaťažiť daňou je zverstvo. Toho sa ani bolševik nedopustil.


#16

Aby som podporil Antonove argumenty o úrovnich minimálnej mzdy, tak pridávam oficiálny link MPSVaR. Rozbaľte si tam v texte menu Sadzby od 1. januára 2017. Takže to máme od 435 do 870.

https://www.employment.gov.sk/sk/praca-zamestnanost/vztah-zamestnanca-zamestnavatela/odmenovanie/minimalne-mzdove-naroky/


#17

Budem s tým otravný, lebo to spomínam inde a často. Teraz to ale napíšem inak. Zamestnávateľ nemá odvodové zaťaženie. To je mýtus vytvorený zlým pochopením. Odvodové zaťaženie má zamestnanec. Časť platí zamestnávateľ a časť platí zamestnanec. Oboje odvedie zamestnávateľ. A odvedie to zo superhrubej mzdy. Len cez “vyčúranú” textáciu v zákonoch sa to javí ako odvodové zaťaženie zamestnávateľa. Zvykli sme si to takto pomenovávať, ale nie je to pravda.

Zamestnanec musí zarobiť na svoju super hrubú mzdu - mzdové náklady. To je jeho výplata. A potom zamestnávateľ toto rozdelí na dve čiastky - to čo pošle štátu a to čo zamestnancovi. To čo pošle štátu má dve pomuyselné kôpky: za zamestnávateľ a za zamestnanca. Oboje je však za zamestnanca a pre zamestnaca - sociálka, dôchodkové, zdravotné, … Ani z jednej časti neprofituje zamestnávateľ, ale len zamestnanec - síce nepriamo, ale len on.

Takže prvé opatenie a návrh je nazávať zložky mzdy pravými menami a ideálne ich aj preniesť na správnu stranu. Na začiatku aspoň informačne: na výplatnej páske mať jasne a čítateľne najmä dve hodnoty: mzdové náklady = super hrubá mzda a skutočná výplata = čo ide na účet zamestnanca. A až potom z čoho sa skladá rozdiel medzi týmito číslami.


#18

Mňa skôr zaujíma, aké sadzby pre minimálnu mzdu si predstavuje autor pre jednotlivé regióny. V Bratislave nevidím zmysel minimálnej mzdy a medzi ostatnými regiónmi až také veľké rozdiely nie sú. Aj ja si už začínam myslieť, že regionalizácia minimálnej mzdy nie je až taký dobrý nápad. Teoreticky by to mohlo práve ešte zväčšovať regionálne rozdiely.


#19

Na začiatku by aj stačilo sprehľadniť a zjednodušiť systém dávok a žiadostí. Štát podľa mňa ani reálne nemá prehľad o tom koľko a čo sa vypláca. Napriek všetkej investícii do rôznych informačných systémov (možno práve preto).

Mám reálnu skúsenosť z nedávnej doby. Manželka ako učiteľka pred niekoľkými rokmi (dva alebo tri) bola cez letné prázdniny nezamestnaná. A bolo to kopu papierovačky na vyriešenie.
Syn prerušil vysokú a bol chvíľu nezamestnaný. Za tých pá mesiacov on, alebo my z rodiny, sme štátu poslali viac papierov ako za celý môj predchádzajúci život. Nie raz riešil poštára medzi “sociálkou” a “pracákom”. Sociálka mu poslala papier a potom mu volali z pracáku, že im ten papier má doniesť. Ako v takom systéme môže existovať ucelený prehľad? Keď asi ani všetky koľujúce papiere nie sú v informačnom systéme…?


#20

Minimálna mzda nie je zaležitosťou pre dobre zarábajúcich. Preto sa aj volá minimálna. Minimálna mzda je nástroj na to aby aj tam kde sa zarába málo sa zarábalo viac.

Ak nemá pre BA región zmysel, tak sa neuplatní. A riešiť je regionálne - nie určite nie, lebo to je nástroj na zlepšenie pozície každéeho “zle” (rozumej nízko) zarábajúceho Slováka.


#21

Potvrdzujes to, co som napisal tu:

V tomto pripade ide o greed/nenazratost

Za komunizmu, aj ked si to malokto uvedomuje, bola s vynimkou dostupnosti dostatocneho mnozstva tovarov v Ceskoslovensku vyssia zivotna uroven a najma ovela lahsi zivot, ako kdekolvek na Zapade.
Ibaze, uz aj vtedy sa hovorilo, ze pokial si Cech bral v praci dovolenku na to, aby si siel niekde oddychnut a pocestovat, Slovak si bral dovolenku na to, aby isiel hrdlacit na svoje pole, alebo dostavat/prerobit svoj dom, pripadne dom pre clena svojej rodiny.

Prave preto som v tych bodoch na riesenie nezamestnanosti zaradil body c. 5 a najma c.8


#22

Nešlo by to napísať aj Slovensky? Lebo priznám sa, že neviem pochopiť obsah, ako to vykonať a dôsledky.

Neskromne poviem, že asi nepatrím k podpriemeru voličskej základne, ale je pravdepodobné, že ak toto nepochopím ja, tak ani iný bežný volič.


#23

Toto je úplne z iného vesmíru.
V príspevku vyššie som opysoval v skratke moje skúsenosti. A záver je, že úrad práce je najmä o bezduchej štatistike a evidenci. Možno je to generalizácia nesprávne odvodená iba z jedného príkladu u nás v okresnom mestečku. Ale skôr si myslím, že nie. Inak by sme nemali problém s nezamestnanosťou a pritom nedostatkom pracovníkov.

A to už 18 rok budujeme samostatnú republiku. Žeby sme ani za 18 rokov nevedeli pri nejakej snahe nájsť efektívne riešenia, ak by sa hľadali.