Diskusný text - Vzdelávanie na „Slovensku budúcnosti“

dokument
Diskusný text - Vzdelávanie na „Slovensku budúcnosti“
0.0 0

#1

Diskusný text, od Mira Kocúra a tím autorov okolo neho na tému vzdelávania, ktorý pre nás napísal.

Jedná sa o diskusný príspevok, ktorý reprezentuje názor autora, nie PS, či organizácii s ktorými Miro spolupracuje.

Tešíme sa na pripomienky.

Vzdelávanie na „Slovensku budúcnosti“

Prístup pozostávajúci z komplexného systému vzdelávania, ktorý v spolupráci s rodinou a jej podporou ponúkne zázemie pre výchovu a vzdelávanie budúcej generácie si zatiaľ slovenská spoločnosť v plnej miere neosvojila. Nedošlo k tomu ani napriek deklarovanej priorite rôznymi politickými zoskupeniami či výkonnou mocou. Napriek tomu, že mnoho politických zoskupení, či predstaviteľov vlád roky vyzdvihujú školstvo ako svoju prioritu, doposiaľ na Slovensku neexistuje ani komplexný systém vzdelávania, ktorý by v spolupráci s rodinou a jej podporou vytvoril zázemie pre výchovu a vzdelávanie budúcich generácií.

Podpora vzdelávania sa zatiaľ nestala hodnotovou výzvou, ktorou by sa slovenská spoločnosť zaoberala ako celkom a na ktorej by vznikol širší konsenzus. Rozdiely naprieč učiteľskou komunitou aj spoločnosťou sú navyše vidieť aj v tom, čo sa považuje za kvalitné vzdelávanie a čo by malo priniesť – najmä pri tzv. duálnom vzdelávaní pri príprave pre potreby konkrétneho priemyslu či výroby. Aj preto verejnosť vníma školstvo, vzdelávanie, výchovu a ich inštitucionálne, personálne či finančné zabezpečenie ako oblasť, o ktorej sa síce hovorí, ale nemá v konkrétnych opatreniach trvalo udržateľný pozitívny prínos.

Ako sa v priebehu posledných dvoch desaťročí potvrdilo, slovenská spoločnosť si viac nemôže dovoliť vysokú mieru decentralizácie vzdelávacieho a školského systému. Na úrovni regiónov, VÚC či na štátnej úrovni sa totiž doposiaľ realizovala nekoordinovane a smerovala k neracionálnemu spravovaniu finančných ako aj personálnych zdrojov. Aj keď pripustíme, že veľké mestá môžu uniesť prvky decentralizovaného pluralitného systému vo vzdelávaní, v podmienkach menších miest a dedín v súvislosti s týmto vznikajú značné problémy. Decentralizácia napríklad stredného či základného školstva má totiž výrazne inú podobu realizácie v mestách ako je Bratislava, Košice či Banská Bystrica ako v oblastiach, kde sieť základných a stredných škôl neponúka takú mieru rozmanitosti. Tam dochádza skôr ku kontraproduktívnym výsledkom.

Izolované projekty mimovládnych organizácií a aktívnych občianskych združení napríklad v oblasti mentoringu, ďalšieho vzdelávania učiteľov, integrovaného vzdelávania alebo zapojenia asistentov učiteľov pre žiakov so špeciálnymi potrebami, možno považovať za zaujímavé iniciatívy prinášajúce pokrok. Bez širšej a ideovej podpory výkonnej moci však budú ich dopady len limitované.

Slovensko by ako krajina s centralizovaným systémom vzdelávania mala možnosť podporiť inovatívne projekty, ktoré sú životaschopné, prínosné a vedia prispieť svojim know-how k nastaveniu procesov, ktoré naštartujú potrebné zmeny a zároveň podporia fungujúce modely ako centrá excelentnosti na úrovni regionálneho školstva prostredníctvom miestnych samospráv, VÚC a angažovaných expertných organizácií z učiteľského a školského prostredia.

Centralizácia by mohla pomôcť oblastiam reformných opatrení tam, kde nie je dostatok personálnych a hmotných zdrojov a zároveň umožniť podporu diverzifikácie a autonómie tých subjektov, ktoré vedia v tomto smere zabezpečiť efektívne splnenie cieľov…

Spolupráca pedagogických fakúlt na tomto procese s praxou v tomto významne zaostáva a počet pedagogických fakúlt sa nepremieta do kvalitatívneho zlepšenia ukazovateľov. Výsledky medzinárodných meraní sú v tejto oblasti len jedným z ukazovateľov, ktoré však musíme brať vážne. Pri vyhodnocovaní úrovne vzdelávania sa ukazuje, že naši žiaci nadosahujú v medzinárodnom meradle výsledky v oblasti aplikovaných vedomostí. Tým sa nepriamo ukazuje, že ich príprava neprebieha na želateľnej úrovni. Jestvuje tu preto veľký priestor pre zlepšenie úrovne učiteľov a pedagogických zamestnancov, ktorí by pomáhali študentom a žiakom v ich organickom raste a príprave na život. V tejto súvislosti je potrebné nájsť cestu optimalizácie počtu kvalitných pedagogických fakúlt a centire zabezepečujúcích prípravu budúcich pedagogických pracovníkov a expertov v oblasti vzdelávania a výchovy.

Paralelným ukazovateľom je aj fakt odlivu kvalitných ľudí zo školstva do iných oblastí a študentov, ktorí sa na istej úrovni obracajú zvlášť na úrovni profesionálnej profilácie na zahraničné vzdelávacie systémy a inštitúcie. Významná časť študentov sa následne nevracia na Slovensko. To pri súčasnom merateľnom zaostávaní slovenského školstva v medzinárodnom európskom porovnávaní potvrdzuje nevyhnutnosť reagovať na tieto trendy aktívnymi opatraniami v systéme škôl a vzdelávania na Slovensku.

Atmosféra v spoločnosti

Spoločnosť vníma školstvo, výchovu a vzdelávanie ako prioritu, ale väčšinou iba vo verbálnej rovine. Napriek mnohým významným iniciatívam sa kvalita slovenského školstva znižuje. Školské inovatívne projekty venujúce sa podpore učiteľov zažívajú značné oživenie, avšak veľká časť Slovenska ostáva mimo pozornosti centra ako aj jeho podpory.

Kritické myslenie nie je v spoločnosti považované za potrebnú prerekvizitu pri vnímaní komplexnosti dnešného sveta. Hodnoty univerzálneho, globálneho a európskeho charakteru sú v stále významnejšej miere spochybňované a do spoločenského vedomia sa dostávajú ako legitímne modely deformovaného vnímania národných či takzvaných tradičných hodnôt. Spochybňovanie širšieho rozmeru potrebnej ľudskej, sociálnej či medzinárodnej solidarity je efektívne aj kvôli nejasným vzdelávacím prioritám v oblasti občianskych a etických postojov.

Na vytváraní atmosféry, ktorá podporuje informované rozhodnutia a hľadania riešení komplikovanejších situácií v dnešnom kontexte majú významný podiel médiá a spôsob ako sa o tejto téme v médiách komunikuje a akým spôsobom nastoľujú kľúčové témy v tejt oblasti. Verejnoprávne médiá a v primeranej miere spoločenskej zodpovednosti aj súkromné médiá by mali programovo podporovať komunikáciu európskych hodnôt spolupráce, tolerancie, demokracie, ľudskej dôstojnosti, slobody, právneho štátu a sociálnej spravodlivosti. V prostredí diverzifikovaného mediálneho sveta sa však sila elektronických médií a sociálnych sietí dostáva vo vekovej skupine dnešných žiakov a študentov stredných a základných škôl na popredné priečky.

Tento pred pár rokmi ešte nevýznamný informačný kanál je kritickým faktorom úspešnej komunikácie zvlášť v období spochybňovania a relativizácie doterajších inštitúcií. Extrémistické, xenofóbne a inak eticky deformované postoje sa šíria efektívne práve touto cestou a predstavujú preto pre vytváranie spoločenskej atmosféry významnú výzvu. Sú však zároveň príležitosťou využiť ich pre priamu komunikáciu hodnotových postojov, ktoré podporujú morálnu integritu ich užívateľov, ktorými sú primárne mladí ľudia a ľudia intenzívne prepojení so školským prostredím, mládežníckymi organizáciami či záujmovými a profesnými organizáciami.

Orgány verejnoprávnych médií aj ich profesionalita by mali byť predmetom širšieho konsenzu koaličných a opozičných síl. Verejnoprávne médiá by mali mať zrozumiteľný a artikulovaný postoj k tendenciám konfesionálnej, rasovej a rodovej nevyváženosti, segregácie či iného prístupu, ktorý šíri nenávisť či napomáha diskriminačným tendenciám. Súčasťou reformy vzdelávania by preto mala byť aj intenzívna mediálne zvládnutá komunikácia hodnôt demokracie, slobody, ľudskej dôstojnosti, tolerancie a sociálnej spravodlivosti, ktorá vytvorí v spoločnosti prirodzenú bariéru pred šírením extrémistických názorov.

Predškolská výchova, školská výchova a výchova mimo vyučovania
Štát by mal mať ambíciu vytvoriť systém starostlivosti a výchovy ako aktívneho a podporného procesu rozvoja jednotlivca pre deti v predškolských zariadeniach, školopovinné deti, systém stredných škôl, kvalitných vysokých škôl, univerzít a expertných akademických a vedeckých pracovísk.

Cieľom nie je naplánovať život ani denný režim mladého človeka, ale vybudovať systém, v ktorom vie všestranne rozvíjať svoj potenciál a s akýmkoľvek problémom sa má na koho obrátiť. Súčasťou takéhoto systému je aj priestor pre neorganizovaný voľný čas a budovanie zdravých vzťahov s rovesníkmi. Mal by tiež podporovať zmysluplné aktivity mladých ľudí v čase mimo vyučovania a podpornú sieť pre mladých ľudí, ktorí z rôznych dôvodov ťažšie prechádzajú školským systémom.

Centrá podporujúce výnimočné talenty a školy s týmto zameraním by mali byť v záujme štátu podporované a zriaďované podľa známeho kľúča a mali by byť aktívne zamerané na vyhľadávanie a podporu talentovaných detí a študentov s potenciálom výnimočného rastu.

Cieľom pluralitných modelov vzdelávacích, výchovných a školských inštitúcií je podpora rôznych spôsobov učenia a podpora individuálneho prístupu u detí a účastníkov vzdelávacích aktivít, aby bola zabezpečená trvalá podnetnosť prostredia, v ktorom bude možnosť neustále sa učiť vďaka didaktickým metódam aj personálnym a finančným zdrojom. Tento prístup by mal rešpektovať rôzne regionálne priority aj v súvislosti s potrebami napríklad národnostných, etnických a sociálnych menšín.

Rodinná výchova a školské prostredie by mali byť nastavené tak, aby boli naklonené vzájomnej spolupráci. Hľadanie alternatívnych modelov podpory predškolskej výchovy na úrovni samospráv alebo neformálnych občianskych aktivít musí smerovať aj k podpore takej predškolskej výchove, ktorá umožní a podporí rodinné hodnoty a opateru detí v súlade s hodnotovým zameraním rodičov aj v záujme pozitívneho vývoja mladých rodín, ktoré nebudú vnímať deti ako obmedzenie svojho vlastného života či profesionálneho rozvoja.

Tu je priestor pre uplatnenie funkčných modelov predškolskej starostlivosti o deti v zariadeniach či opatrovateľskej službe, ktorá by bola podporovaná transparentnými a ľahko dostupným modelmi kvalifikovanej starostlivosti o deti pre všetky sociálne skupiny obyvateľstva.

Podpora rodiny a profesionálneho a kariérneho rastu oboch rodičov
Tento prístup by mal byť vhodne doplnený diverzifikáciou prístupu a podporou netradičných foriem opatrovateľskej starostlivosti o deti v predškolskom aj školskom veku a nájsť mechanizmy podporujúce matky a otcov, ktorí nemôžu rozvinúť svoje profesionálne projekty v dôsledku nedostatočnej siete jasieľ a predškolských zariadení.

Tieto služby, ktoré by mal štát podporovať priamo alebo v spolupráci s korporátnym, súkromným či občianskym sektorom, sa stávajú luxusnými alebo nedostatkovými službami a významne oslabujú flexibilitu a súčinnosť sveta práce a rodiny.

Vzdelávanie inštitucionalizované

Rodina
Základnou spoločenskou inštitúciou je funkčná a hodnotovo ukotvená rodina. Štát má podporovať funkčnosť rodiny a rodičovstva. Podľa dostupných štatistík približne polovica detí dnes vyrastá mimo kompletnej rodiny. V tejto súvislosti je potrebné vziať do úvahy aj formu striedavej starostlivosti po rozvode aj z pohľadu dieťaťa. V tejto situácii sa úloha školského alebo detského psychológa ukazuje ako nevyhnutná súčasť vzdelávacieho a výchovného procesu a nielen ako prostriedku krízovej intervencie.
Rodičia majú primárne a neodňateľné právo výberu vzdelávacej cesty dieťaťa bez ohľadu na potreby regiónu, štátu, alebo kohokoľvek. Štát, spoločnosť či región má vytvárať ponuky podľa svojich potrieb, ale legislatívne nemá nútiť rodičov vybrať dieťaťu určitú školu, tak ako sa to teraz často deje (napr. zákon o odbornom vzdelávaní).

Štát
Má povinnosť finančne zabezpečovať vzdelávanie každého dieťaťa rovnakou mierou bez ohľadu na typ zriaďovateľa školy, ktorú si vyberie. Môže to byť poskytnutím tzv. školských poukazov pre každé dieťa, z ktorého si čerpá financie pri návšteve vzdelávacích inštitúcií.

Štát má povinnosť financovať učiteľov ako kľúčové osobnosti pre prospešný rozvoj každého dieťaťa a budúcnosť nás všetkých. Učitelia musia pocítiť podporu štátu v tejto oblasti. Ich nezastupiteľná úloha v procese osobného rastu a dozrievania jednotlivca by mala byť primerane a dôstojne ohodnotená na morálnej aj materiálnej úrovni tak, aby pre učiteľské povolanie rozhodovali mladí ľudia, ktorí preukazujú mimoriadny intelektuálny aj osobnostný potenciál a aby školské prostredie mohlo účinne konkurovať svojimi profesionálnymi ponukami aj podnikateľskému prostrediu a získavať aj z neho kvalitné a hodnotné ľudské zdroje.

Čiastočnú spätnú väzbu o úrovni edukácie môže štát získať cez štátne skúšky (maturita, alebo záverečná skúška, alebo absolventská práca na strednej škole). Podmienkou takejto spätnej väzby je určenie základného učiva z oblasti, alebo súboru predmetov.

Základné učivo je definované ako súbor pojmov a vzťahov medzi nimi, porozumenie ktorým je nutnou a postačujúcou podmienkou pre postúpenie do vyššej úrovne vzdelávania (napr. z ISCED 1 do ISCED 2). Žiak to môže zvládnuť sám, alebo efektívnejšie pomocou učiteľa. V 21. storočí sa úloha učiteľa aj jeho nezastupiteľnosť javí v tom, že bude sprievodcom a facilitátorom osobného a profesionálneho rastu jednotlivca pri súčasnom používaní všetkých ostatných zdrojov vedomostí a poznatkov. Učiteľova úloha ako aj úloha výchovných pracovníkov v tomto procese sa bude sústreďovať na podporu kritického myslenia a vyhodnocovania relevantných zdrojov informácií a ich vierohodnosti.

Vzdelávajúci sa
Vzdelávanie je aktivita, kde sa spája subjekt aj objekt v jednej osobe. Môže ju realizovať len človek sám na sebe. Platí to bez ohľadu na vek. Za moje vzdelávanie som zodpovedný len ja sám. Táto skutočnosť sa musí stať zrejmou a vlastnou celej spoločnosti. Ani najlepšie splnené zadanie štátnych inštitúcií v procese vzdelávania nemôže nahradiť elementárne vedomie o tom, že vedomosti, zručnosti a vzdelanie je prvoradou zodpovednosťou jednotlivca. Toto základné porozumenie ja potrebné ukotviť vo vedomí rodičov, učiteľov ako aj samotných aktérov od momentu vstupu do interakcie s inštitucionálnym vzdelávaním a jeho rôznymi formami.

Regionálne školstvo a neštátne školy
V rámci regionálneho školstva sa javí ako žiaduca optimalizácia siete škôl. Je potrebné hľadať synergie so súkromnými a cirkevnými školami, tam, kde kvalita vzdelávania a projektu vzdelávania tomu otvárajú cesty. Neštátne školy a ich zriaďovatelia by mali byť pozvaní do užšej spolupráce pri zabezpečovaní povinnej školskej dochádzky.

Pri optimalizácii je potrebné sledovať personálnu aj finančnú udržateľnosť jednotlivých inštitúcií a cielene podporovať vzájomnú schopnosť dopĺňať sa. Vznik nových škôl a školských zariadení bol často sprevádzaný neracionálnym navyšovaním ich počtu na úkor kvality. Zvlášť v prostredí regiónov, ktoré si nemôžu dovoliť takúto mieru decentralizácie sa to z dlhodobého hľadiska ukázalo ako faktor, ktorý ovplyvňuje negatívne úroveň škôl a zároveň zaťažuje finančnú udržateľnosť takto vzniknutých inštitúcií.

Cestou je projekt vytvorenia tzv. centier excelentnosti ako výberových škôl. Tieto centrá budú napĺňať rôzne potreby a očakávania vývoja spoločnosti (základných aj stredných), ktoré budú koncentrovať v regiónoch rovnomerne na území celého Slovenska kvalitné školy, školské zariadenia a centrá v gescii MŠ s dostupnosťou pre všetky sociálne skupiny bez ohľadu na zriaďovateľa.

Neštátne školy sú plnohodnotnou súčasťou siete škôl a školských zariadení, zároveň je však nevyhnutná aj ich otvorenosť pre regionálne potreby. Podobne aj regionálne školstvo môže v rámci školských vzdelávacích programov vytvárať takú mieru flexibility, že bude uspokojená významná časť očakávaní všetkých „stakeholderov“ vzdelávacieho systému – regiónov, samospráv, neštátnych zriaďovateľov no aj rodičov, žiakov a študentov.
Školské prostredie by malo byť prirodzeným centrom vzdelanosti a povedomia o hodnotách ľudskosti, solidarity, spravodlivosti, občianskych postov a postoja hrdosti na vlastnú komunitu v rámci regiónu, Slovenska, Európy aj sveta.

Demokratizácia výchovy a vzdelávacieho procesu sa z deklaratívnej roviny musí v priebehu tohto procesu dostávať aj do kurikula, a to tak, že bude mladých ľudí podporovať vo vytváraní informovaných hodnotových postojoch a názoroch tak, že škola bude občianskymi a hodnotovými postojmi žiť a riadiť sa aj v bežnom fungovaní školskej komunity rodičov, učiteľov a študentov.

Znevýhodnené skupiny
Osobitnú kapitolu predstavuje výzva možnosti riešenia vzdelávania a individuálneho prístupu k rómskej komunite detí počas celého obdobia, kedy sú závislé od svojho rodinného prostredia a nevedia sa individuálne účinne vymaniť z kruhu chudoby či sociálneho znevýhodnenia, ktoré dnešné stereotypné riešenia tejto situácie nepomáhajú riešiť.
Menšinové komunity musia mať príležitosť byť súčasťou a aktívnym spoluautorom aj spolunositeľom modelov vzdelávania, ktoré bude rešpektovať a brať do úvahy jazykové, kultúrne aj civilizačné špecifiká jednotlivých kontextov a budú podporovať integráciu menšiny bez segregácie, ale aj bez neprimeraného zvýhodňovania na základe vlastnej národnosti, konfesie či kultúrneho pozadia.

V tejto súvislosti je potrebné nadviazať na integrálne využitie poznatkov expertných a mimovládnych organizácií, ktoré sa v tejto oblasti doteraz angažovali a vytvoriť platformu na zapojenie týchto špecifík do komplexného programu školských politík a reformu školského, vzdelávacieho a výchovného procesu.
Interdisciplinárny prístup v tejto oblasti musí zohľadniť aj personálnu stránku tejto náročnej úlohy z hľadiska finančných aj personálnych zdrojov. Vyššie personálne aj finančné náklady sa spájajú v tejto oblasti primárne s potrebou asistentov učiteľov, psychológov, koordinátorov mimoškolských aktivít či priamo terénnych pracovníkov, ktorí budú zapojení do prepojenia školského prostredia s rodinným prostredím a prirodzeným prostredím komunít v rámci integrácie no aj vyváženému a kompetentnému rešpektu a vedomia podpory konkrétneho spoločenského kontextu (národnosť, sociálna štruktúra, iné potreby).

V tejto súvislosti ide koncepčne o dlhodobé zazdrojovanie takýchto koncepčných opatrení. Je nutné kvantifikovať a nájsť zdroje a mechanizmy na ich zabezpečenie v nábehovej, rozvojovej aj v stabilizačnej fáze, tak aby sa stali trvalými nákladovými položkami.

Hodnotovým rámcom tejto oblasti školských a vzdelávacích politík bude rešpekt voči ľudskej dôstojnosti každého človeka, osobná sloboda, tolerancia a demokracia ako tradičná európska hodnota.
Kontinuita a „Pamäť národa“

Táto kapitola súvisí so vzdelávaním, ale je tematicky vymedzená kvôli hodnotovému rozmeru a kvôli dlhodobému horizontu. Fakt, že sa Slovensko nevedelo účinne vysporiadať s totalitnými systémami Slovenského štátu a komunistického režimu umožňuje návrat deštrukčných a neľudských ideologických a politických prúdov, ktoré sú spoločensky nebezpečné a sú zamerané proti európskym a univerzálnym hodnotám ľudskej dôstojnosti a slobody.

Pri dizajnovaní projektu reformy školského a vzdelávacie systému je preto potrebné v rámci kurikula aj pri spolupráci s extrakurikulárnymi aktivitami vytvoriť cielene priestor pre poctivé vyrovnanie sa aj s touto polarizujúcou tematikou.

Hodnotový prístup k spoločenským témam a politikám štátu
Hodnotové ukotvenie spoločnosti by malo mať svoj základ v občianskom princípe a tradičné hodnoty by mali byť v neustálom dialógu a interakcii predmetom konštruktívneho dialógu a reinterpretácie tak, aby sa nové trendy stali súčasťou riešenia na oficiálnej platforme štátnych a verejných inštitúcií.

Sloboda, tolerancia a úcta k faktom sú organickou súčasťou hodnotovej výbavy školy a vzdelávacích inštitúcií zajtrajška a v tomto zmysle si zaslúžia byť prierezovo prítomné vo všetkých disciplínach, predmetoch či metodikách.

V tomto úlohu by mali hrať významnú úlohu verejnoprávne média, kultúrne inštitúcie ako aj neformálne komunikačné a coworkingové platformy na úrovni celoslovenskej aj regionálnej. Školské a vzdelávacie inštitúcie sa nemôžu tomuto hodnotovo orientovanému prístupu k celospoločenským či európskym fenoménom vyhýbať.

V jeho štruktúrach je preto potrebné mať kapacity, ktoré budú v súčinnosti s inými inštitúciami aktívne implementovať tento deklarovaný zámer v spolupráci národnými, európskymi aj globálnymi inštitúciami na tejto kapitole

Tradičné inštitúcie a moderné Slovensko

Zároveň je potrebné citlivo otvoriť aj tému prístupu k témam vzťahu tradičných myšlienkových a kultúrnych inštitúcií k modernej spoločnosti na začiatku 21. storočia.

Tu ide zvlášť o prístup súčasnej spoločnosti k inštitúciám, ktoré z rôznych dôvodov majú iný pohľad na civilizačné témy rodiny, utečencov, Rómov, rodovej problematiky aj s implikáciami pre sociálne či vzdelávacie politiky štátnych inštitúcií.

Učiteľská profesia
Faktorom úspechu koncepcie vzdelávania je relevantná podpora ľudí zo školského prostredia. Je preto potrebné hľadať ľudí v regionálnom školstve, ktorí budú mať schopnosti aj potrebnú vôľu byť súčasťou a nositeľmi týchto pozitívnych zmien. Ich prínos by mal byť merateľný v krátkodobom horizonte tak, aby sa o reforme nielen hovorilo, ale aby sa v školskom prostredí podarilo presadiť reformné uvažovanie a aby sa prví nositelia reformy stali aj jej ambasádormi.

Vytvorenie tejto reformnej mentality bude podporovať existencia neformálnych skupín, ktoré môžu využiť existujúce metodické centrá, ktoré majú potrebnú infraštruktúru avšak existujú pochybnosti ohľadom ich akcieschopnosti, efektivity a kompetencie ich terajších zamestnancov. V tomto smere v spolupráci odborníkmi budú identifikované a akreditované inštitúcie, ktoré majú primeraný odborný potenciál a referencie, aby sa proces certifikácie učiteľov a škôl mohol efektívne realizovať bez toho, aby sa ohrozila funkčnosť systému vo fáze transformácie.

Jestvujúce vzdelávacie inštitúcie pedagogických profesií prejdú reakreditáciou, ktorú bude zabezpečovať nezávislý akreditačný proces auditu. Transformácia ŠPÚ a Metodických centier bude prebiehať paralelne s ich doterajším pôsobením, avšak postupne sa bude z úrovne centra a pod významnou ingerenciou pracovnej expertnej skupiny zabezpečovať ich transformácia. Metodické centrá sa stanú vysunutou platformou koordinujúcou súčinnosť pri realizácii reformných krokov.

Reforma okrem formálneho a povinného ďalšieho vzdelávania bude hľadať cesty ako vytvoriť systém certifikácie učiteľov z hľadiska zabezpečenia naplnenia priorít vzdelávacieho a výchovného reformného programu. Inšpirácia je možná na základe študijných inšpiratívnych workshopov v krajinách, kde sa venujú tejto téme efektívnejšie už dlhšie obdobie a kde je systém vzdelávania dlhodobo vyhodnocovaný ako kvalitný, úspešný a reformne nastavený na spoločnosť budúcnosti. V tejto súvislosti bude potrebné nadviazať na úspešné projekty cezhraničnej spolupráce či monitoringu systému vo Fínsku, Nórsku, Nemecku ako a pri niektorých modeloch fungovania stredoškolského systému vo Francúzsku a USA.

Tento prístup by mal otvoriť vzdelávanie aj ako atraktívnu kariérnu možnosť pre ľudí bez pedagogického vzdelania, avšak s preukázanou expertízou z oblasti neformálneho vzdelávania, z oblasti prírodných vied, vedeckého výskumu či inej praxe, ktoré by podnietili vedomie vzájomného prepojenia školského a vzdelávacieho procesu s konkrétnym životom, jeho výzvami a kontextom.

Reforma vytvorí priestor pre možnosť získania certifikátu pre takýchto profesionálov a umožní im stať sa aktívnymi nositeľmi zmeny. Centrálne bude podrobne popísaný zámer aj konkrétne procesy utvárania kvalifikačných požiadaviek učiteľskej profesie pre jednotlivé stupne ako aj ich merania.

Ak sa v procese certifikácie ukáže, že súčasní pracovníci v sektore školstva nebudú schopní byť aktívnymi nositeľmi alebo aspoň plnohodnotnými členmi reformných tímov, bude potrebné zabezpečiť také kroky, ktoré umožnia, aby takíto pracovníci neboli inhibítormi potrebných zmien a procesov. Sociálne zodpovedné riešenie by malo brať do úvahy ich momentálnu situáciu a umožniť aj korektnú možnosť rekvalifikácie či predčasného odchodu do dôchodku s otvorenou možnosťou kariérnej zmeny.

Podkladom pre vypracovanie konkrétnych opatrení bude vychádzať z konkrétnych dát, ktoré sa stanú podkladom pre ich vypracovanie.

Regionálne školstvo
a) Vek vstupu do vzdelávacej inštitúcie je veľmi individuálny. Treba ho rešpektovať s ohľadom na intelektuálny vývoj dieťaťa, ale aj s ohľadom na jeho osobnostnú zrelosť. Príliš skorý vstup do školy sa môže prejaviť problémami v rozhodovacom procese pri vstupe na strednú, resp. vysokú školu.

b) Zriaďovatelia a školy majú dostať slobodu vo výbere cieľov školy ako aj foriem a metód práce. Tu máme na mysli predovšetkým slobodu v personalistike, slobodu vo vzdelávacom programe, slobodu v spôsobe, akým ho splnia a súčasne absolútnu zodpovednosť za kvalitu školy aj s primeranými dôsledkami pri nenaplnení cieľov. Treba popracovať nad spôsobom tohto vyhodnocovania.

Túto úlohu budú mať kvalifikované centrá merania, ktoré majú skúsenosť s touto prácou a prejdú výberovým procesom, v ktorom budú posúdené ich schopnosti. Kvalita školy by sa mala posudzovať podľa toho, ako spĺňa ciele, ktoré si zriaďovateľ a škola sama stanovila. Ako schodná cesta sa ponúka aj možnosť inšpirovať a poučiť sa zo zahraničných ratingových agentúr.

c) Ciele škôl sa majú líšiť nielen čo do obsahu vzdelávania, ale aj konkrétnymi cieľmi výchovy (kontajnerová škola v rómskej osade musí mať iné konkrétne ciele ako škola pre nadané deti v BA). Rovnako sa musia líšiť aj metódami a formami práce.

d) Jednotlivé stupne sa majú líšiť cieľmi. ISCED1 má mať cieľ socializovať dieťa, motivovať jeho chuť poznávať, trénovať kompetencie komunikácie, porozumieť niektorým základným abstraktným pojmom a prácu s nimi, trénovať používanie logických operácií. ISCED2 cieľom by mala byť tvorba pracovných tímov, zdokonaľovanie v kompetenciách komunikácie a používania logických operácií a tvorivosti. ISCED3presne zacielené využiteľnosť všetkých kompetencií pre štúdium na VŠ, alebo prax.

e) Čo je spoločné je výchovná časť procesu edukácie.

f) Bez dôrazu na stály rast osobnosti učiteľa nepríde v rámci slovenského školstva ku žiadnej zmene. Je nevyhnutné, aby učiteľ vedel prečo učí to, čo učí. Odpoveďou nie je lebo je to v školskom vzdelávacom programe alebo v učenbných osnovách alebo lebo to budeš potrebovať.

Aby zmysluplne učil a vedel prepájať súvisiace informácie z iných obsahov je nevyhnutné stanoviť základné učivo. Základným učivom je súbor pojmov a vzťahov medzi nimi, ktoré sú nutné a postačujúce pre možnosť ďašej úrovne štúdia žiaka samého, alebo efektívnejšie za pomoci učiteľa. Úroveň zvládnutia učiva by bola vyhodnocovaná na úrovni akreditovaných externých pracovísk merania v súlade s medzinárodnými štandardmi a metodológiou.

Tým by sa obsah zmenšil s myšlienkou (a nie ako doteraz: veď niečo z obsahu vyhodíme) a začala byť dôležitá aj práca s ním. Trénovať prácu s obsahom sa dá len, ak ho mám jasný.

Vysoké školy
a) Prehodnotiť financovanie vysokých škôl na základe kritéria náročnosti štúdia. Financovanie podľa počtu študentov vedie k deformovaniu trhu vzdelávania. Kvalita študentov klesá a akreditácia odborov sa riadi arbitrárnymi kritériami.

b) Je nevyhnutné presné zadefinovanie požiadaviek každej VŠ na absolventa strednej školy ako potrebnej prerekvizity pre ďalšie štúdium na konkrétnej vysokej škole (maturita z matematiky pre techniky a mat-fyz a prírodovedné smery, skúsenosť s prácou s deťmi pre Ped. fak. + výborné výsledky na str. škole a pod.).

c) Ambíciou komplexného nastavenie vzdelávacieho a výchovného systému bude vytvoriť funkčné miesta zisťovania úrovne a kvality predpokladov vysokoškolského štúdia nezávislé od regionálnych školských inštitúcií v spolupráci s vysokými školami. Skóre v takomto hodnotení bude merateľným výstupom kvality vzdelania zabezpečí efektívny prechod do vysokoškolského prostredia.

Školy mimo tohto systému budú podporované na základe individuálneho hodnotenia a nebudú súčasťou podpory štátu alebo budú mať upravený systém štátnej podpory.

Vzdelávanie neformálne/neinštitucionalizované
a) Spoločnosť a štátne inštitúcie budú vytvárať podmienky pre podporu pozitívneho prostredia prostredníctvom verejnoprávnych médií, ako aj všetkých ostatných mediálnych nástrojov, ktoré majú v cieľoch aj edukáciu s cieľom podporiť povedomie o hodnote a nevyhnutnosti kvalitného vzdelania pre spravovanie a úspešné zvládnutie života na osobnej aj spoločenskej úrovni.

b) Spoločnosť a štát budú hľadať podporné prostredie pre vzdelávacie a výchovné pôsobenie neziskoviek a všetkých spoločenských zoskupení, ktoré majú v cieľoch aj edukáciu. Bude prispievať z verejných zdrojov zodpovedne a transparentne k vytvoreniu mechanizmov pre certifikované vzdelávacie moduly či programy, ktoré nie sú štandardne súčasťou školského kurikula.

c) Spoločnosť a štát budú hľadať spôsob pre podporu rodín a inštitúcií, ktoré vzdelávajú svoje deti vo vlastnej réžii. Sem patrí zvlášť homeschooling a iné formy vzdelávania v spolupráci s pracoviskami akreditovanými na hodnotenie výstupov s jednotnými kritériami.

Zhrnutie a výzvy

Tento pracovný návrh ako prvý pohľad na akútnu potrebu riešiť stav slovenskej spoločnosti v oblasti školstva sa vie stotožniť s doterajšími projektmi, ktoré ostali v procese prvej reflexie či nerealizovaného pracovného dokumentu (Minerva, Chceme vedieť viac, Nové školstvo, Učiace sa Slovensko, Atlas predstáv o budúcnosti vzdelávania…, Mesa 10 a i. ).

Zároveň vie podporiť a hľadať synergie s expertmi a skupinami pri potrebnom konkretizovaní postrehov dokumentu „Učiace sa Slovensko“ tak, aby systém vzdelávania a výchovy pre budúcnosť Slovenska bol taký, aby každý mal dostatok možností aj podnetov, aby sa stále bol ochotný učiť novým veciam po obdobie svojho celého aktívneho života a aby cennými radami a postrehmi bol stále súčasťou práce na budúcnosti tejto krajiny a Európy.
Úlohou legislatívnych a výkonných orgánov krajiny je vytvoriť optimálne podmienky pre rovnoprávne vzdelávanie všetkých obyvateľov tejto krajiny, vrátane menšín aj tých, ktorí na toto územie prídu a budú mať legitímny a úprimný záujem tu aj žiť. Vzdelanie a príležitosti vzdelávať sa by mali byť celoživotne dostupné pre každého. V prípade potreby spoločnosť musí mať kapacitu na vyrovnávanie šancí, so zreteľom na deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, sociálne vylúčených spoločenstiev a deti so zdravotným znevýhodnením.

Napĺňanie individuálnych osobných cieľov a všestranný rozvoj sú prvými predpokladmi pocitu spokojnosti a šťastia v živote spoločnosti, jej súdržnosti a zdieľanej prosperity. To sa však deje ruka v ruke so starostlivosťou o systém hodnôt a postojov občianskej spoločnosti, ktorá rešpektuje doterajšie tradície a zároveň reaguje citlivo a s rešpektom na nové civilizačné a spoločenské situácie.

Zároveň vieme, že škola už nie je jediným zdrojom vedomostí, poznania, vzdelávania a výchovy. Reforma školského systém preto umožní vzájomnú interakciu rôznych prostredí, kde sa poznanie a vzdelanie budú navzájom podporovať a reagovať na spoločnosť zajtrajška, v ktorej sa ukazujú nové potreby ako tie, na ktoré sme boli doteraz ako jednotlivci aj spoločnosť zvyknutí.

Reforma vzdelávania sa preto bude uchádzať o širšiu podporu politického aj spoločenského spektra. Vzdelávacie priority musia byť neustále vyhodnocované a inovované na základe relevantných dát kompetentnými inštitúciami, v ktorých budú aktívni odborníci z daných oblastí a odborníci schopní náležite vyhodnocovať súčasné procesy a trendy.

Reformné hnutie v školskom a vzdelávacom procese bude podporovať participáciu a spoluprácu všetkých aktérov tohto procesu v spoločnosti – rodičov, žiakov a učiteľov ako prvých beneficientov jeho úspešného zrealizovania.
Prepojenie a mechanizmy, ktoré ho zabezpečia budú smerovať k tomu, aby sa všetky zmeny v systéme realizovali na základe odbornej a verejnej diskusie, v ktorej sa dosiahne čo najširšia spoločenská dohoda.


#2

Mám len formálnu pripomienku: treba myslieť aj na formálnu stránku textu (výzor) - viac využívať nadpisy (odlišný štýl) a ak sú odrážky a číslované zoznamy tak ich ak tak odsadzovať.

Jednoznačne to pomôže čitateľnosti. A je to dosť dlhý text aby sa dalo vydržať až do konce.

Je to (predpokladám) text, ktorý vo výsledku bude určený aj voličom. Musí ich udržať v čítaní.


#3

Ďakujem za podnetný text.
Trochu sa v texte strácam, autor sa pre mňa až príliš voľne pohybuje medzi hodnotením súčasnej situácie a návrhmi na riešenie.

Oceňujem časť o učiteľoch, kde sa nielen teoreticky uvažuje o požadovaných kvalitách učiteľa, ale konečne niekto načrtol predstavu, ako zmenu u učiteľov dosiahnuť.

Takisto sa mi veľmi páči pasáž o slobode a diferenciácii cieľov v regionálnom školstve.


#5

Ešte dodatok. Asi pred 3 mesiacmi som zaregistroval niečo o PS. Pár hlášok vo verejných prostriedkoch. A od vtedy so nezachytil nič o PS. To že budete chodiť po slovensku a debatovať len so svojimi členmi, to nič neznamená. Treba sa tvrdo dostať na stránky novín , rozhlasu a televízie. Aj keď sa mi vystúpenia Matoviča veľmi nepozdávajú, ale je to lepšie ako vaše mlčanie. Chápem , chcete byť slušný a nevtierať sa . No to v súčasnej politike nemá miesto. Treba sa tvrdo prezentovať na verejnosti. Viem, vy máte svoju predstavu, ale je tu mnoho ľudí čoo čakajú na zmenu, a sú ju schopný podporiť. Ale trpezlivosť dochádza. Potom majú šancu Matovičovci a hlavne Kotleba.


#7

Príliš dlhý text a zdalo sa mi tam priveľa zbytočných “omáčok”, priznám sa ani som to celé nedočítal. Skôr som si predstavoval, že v návrhu príde pomenovanie konkrétnych problémov v bodoch nasledované návrhmi riešení, podopreté nejakými údajmi. Všimol som si aj ja, že tu v poslednom čase klesá aktivita. Možno je to aj tým, že sa k jednotlivým témam nedostáva takmer žiadna spätná väzba od predstaviteľov PS, čo je v podstate pochopiteľné vzhľadom na ich časovú zaneprázdnenosť. Preto by som už naozaj začal uvažovať o vytvorení strany, lebo na 8 ľudí je toho dosť veľa, určite im pomáhajú ešte ďalší ľudia, ale proste tá spätná väzba tu chýba. Okrem toho záleží aj na tom, kto tie návrhy predkladá, ak teraz majú pracovať na riešeniach a potom budú len niekomu posunuté, tak neviem či je to dosť motivujúce.


#8

Mne to pride taka zbierka, co vsetci vieme a toho, co tu bolo napisane vo viacerych temach.

O tom, ze su tam nejake riesenia som sa dozvedel az Anny tak som to zacal citat od konca aj tak som ho nedocital ani do tej casti, kde som skoncil, ked som cital od zaciatku.

Chybal mi tam akcny plan, vztycne body od ktorych sa pojde a kam.

Volici (ak z tohto bude strana) nepotrebuju keci, potrebuju riesenia.


#9

Chýba akékoľvek vysvetlenie kontextu. Čo je to za text?

Chápem to tak, že to nie je text pre voličov, ale je to text, z ktorého sa bude vychádzať pri tvorbe programových téz budúcej strany v oblasti vzdelávania. Lenže problém je, že som sa tam nedočítal, čo konkrétne a ako treba zmeniť.

Chýba akákoľvek štruktúra textu. Je paradoxné, že text, ktorého cieľom je (zrejme) definovať rámce vzdelávania, formou pôsobí ako text niekoho, kto nevie ani len základy spracovania textu.

To, že PS uviedla takýto text na svojej verejnosti prístupnej stránke a dokonca s oficiálnym uvedením od člena vedenia PS, je veľmi zlý signál o PS.


#10

dik za feedback. je to mimo tuto temu, ale zareagujem. vsetko co pises si uvedmomujeme a makame natom.


#11

Oblasť školstva je priliš komplexna na to, aby bola “vybavená” jedným krátkym príspevkom. FB má limitované možnosti formátovania, footnotes, komentárov a pod. Ak sa však citite v oblasti školstva zorientovaný a máte konkrétne nápady a podnety, máte jedinečnú možnosť tak spraviť práve teraz. Uisťujem vás, že každý vyargumentovny podnet sa stane predmetom dalsieho uvazovania. Tento text nie je politicka agitka. Je to pokus o “helicoper view” aj so zaostrením na jednotlivé oblasti, ktoré je potrebné riešiť. Myslím, že jeho redakcia sa pokúsila aj naznačiť ako na to. Jednoduche riešenie tejto oblasti nejestvuje. Cyklus reformy vzdelávania závisí od pohľadu na to, ako dlho je človek v “tomto procese”. k-12 alebo ešte dlhšie? Myslím si, že ak do školy vstupujeme ako 5 roční a vychádzame z neho ako 25 roční, tak práve toto je obdobie, ktoré môže ukázať aký krátky, alebo aký dlhý má byť proces redizajnu škôl, výchovy, vzdelávania a našich predstáv o ňom. Teším sa na debatu.


#12

@Milan_Majtan @Jan Vdaka za pripomienku. Berieme na vedomie. V ramci moznosti FB to určite zapracujeme. A priznavam, že podnadpisy, ktore v texte su/boli sa tu akosi stratili. Administrator bude určite robiť čo sa bude dat, aby sa štruktúra a temy textu dali lahsie sledovat.

Toto nie je text v prvom rade pre voličov. Je to text kde moze vstupit svojim pohladom a refelexiou zainteresovana verejnost - kompetentní odborníci, ľudia z praxe - ucitelia, riaditelia škol, rodičia, aktivisti a ich expertné tímy a ktokolvek, kto vie a chce prísť s konkretnym vkladom k teme alebo k jej časti.

V uvode je kontext sucasnej situacie, situácia v spoločnosti vo vztahu k vzdelavaniu, potom postupne náznak potrebnej diferenciacie - preskolska vychova, regionálne školy, pluralizmus a miera decentralizácie, špeciálne školy, vzťah štátneho a neštáteneho školstva a vzájomné synergie, postoj k hodnotovému rámcu vzdelávnia, časť o učiteľoch, ich príprave, meranie kvality, prepojenie s praxou a krátke zhrnutie.

Hej je toho veľa. Lebo je toho vela… A treba na to veľa ľudí, ktorí vedia a chcú. Každý podnet je vítaný.


#13

Oceňujem, že PS išlo s kožou na trh a dalo von prvý ucelenejší “paper”, a to hneď v oblasti vzdelávania a vzdelávacieho systému na Slovensku. Beriem to ako vstup do diskusie, a tak aj ja pôjdem s kožou na trh a vyjadrím sa k dokumentu.

Obsah dokumentu

11 strán nemôže zďaleka pokryť všetky oblasti a problémy súčasného systému. Bez nároku na úplnosť pomenoval autor teda to, čo považuje za dôležité. Žiaľ, v texte je veľa opakujúcich sa myšlienok, niekedy vyjadrených dokonca aj tými istými slovami. Príkladom sú prvé dva odseky, v ktorých sa dvakrát opakuje, že spoločnosť si neosvojila myšlienku komplexného vzdelávania. Podobnú redundanciu možno nájsť pozdĺž celého dokumentu. O tento balast treba text skrátiť a rozpracovať len tie myšlienky, ktoré sú autorské, originálne. Zároveň je potrebné doplniť ich o návrhy riešení, aby sme vedeli, akým smerom autori uvažujú. To je dôležité, ak sa máme s niečím stotožniť. Ak autor len uvedie, že: “__Centralizácia by mohla pomôcť oblastiam reformných opatrení tam, kde nie je dostatok personálnych a hmotných zdrojov a zároveň umožniť podporu diverzifikácie a autonómie tých subjektov, ktoré vedia v tomto smere zabezpečiť efektívne splnenie cieľov._”, ale nenavrhne, akú centralizáciu má na mysli (štátnu? regionálnu? nadregionálnu? municipalitnú? podľa druhu a typu školy?), ťažko možno posúdiť, či jeho návrh naozaj povedie k odstráneniu problémov, ktoré naznačuje. Definícií problémov tu už totiž máme celé tony, ale zmysluplných návrhov zatiaľ veľmi málo.

Rovnako je dôležité svoje návrhy odôvodniť, prípadne zazdrojovať. Ak sa domnievam, že je potrebné definovať “základné učivo”, treba uviesť čo má autor na mysli, alebo napríklad linkovať kurikulárne dokumenty z iných krajín, ktoré by boli príkladom takéhoto návrhu.

Teraz k jednotlivým kapitolám obsahu podrobnejšie:

Atmosféra v spoločnosti
Užitočnou myšlienkou je prepojenie mainstremových, najmä verejnoprávnych, ale aj okrajových médií so vzdelávaním. Jeden kvalitne nakrútený historický film v televízii, s následnou štrukturovanou debatou v škole o obsahu a prepojení diela s reálnym životom študentov urobí viac, ako klasické prebratie kapitoly z učenice, opakovanie a test.

Synergia kurikula a vysielacích plánov môže byť veľmi zaujímavou cestou, rovnako ako samostatný spravodajsko/publicisticko/vzdelávací kanál televízie či stanica rádia.

Súkromným médiám by som v tomto úlohy nekládla, inak to dopadne ako s kvótami v rádiách.

Ostatné balasty a opisy sú v kapitole redundantné. Toto: “V prostredí diverzifikovaného mediálneho sveta sa však sila elektronických médií a sociálnych sietí dostáva vo vekovej skupine dnešných žiakov a študentov stredných a základných škôl na popredné priečky.” sa dá povedať oveľa jednoduchšie: “Mladí dnes oveľa viac venujú pozornosť a veria Internetu a sociálnym sieťam, než klasickým médiám”.
V poslednom odstavci tejto časti textu sa opäť hovorí o hodnotách, ktoré by malo nasledovať aj školstvo. Keďže myšlienka hodnotového vzdelávania sa opakuje na mnohých miestach, treba ich v texte zlúčiť a komunikovať naraz, aj s návrhmi.

Predškolská výchova, školská výchova a výchova mimo vyučovania
Ak som správne pochopila, táto časť textu smeruje k zložke výchovy. K problematike výchovy v školách a mimoškolských aktivitách tu však nie je ani jedna myšlienka, naopak smeruje sa k
a) organizácii vzdelávacieho systému a (ne) organizácii voľného času
b) centrám excelentnosti ako podpore vzdelávacieho rastu dieťaťa
c) pluralitnosti systému predškolskej opatery

V tejto kapitole by som teda očakávala predstavu o tom, ako sa má v školách diať výchova. Keďže výchova sa v škole deje vlastne nepretržite (vychováva skupinka učiteľov, ktorí chodia na cigaretku meter od školského plota aj riaditeľ, ktorý zhuláka študentov v šatni a v triede si nevypína mobil), je dobré zadefinovať základné hodnoty vo vízii a dokumentoch školy a nasledovať ich. Ale to by mohlo byť tiež súčasťou zlúčenej kapitolky o hodnotách v kurikule.

Podpora rodiny a profesionálneho a kariérneho rastu oboch rodičov
Opäť myšlienky o tom, čo by mal kto urobiť a ako by mal hľadať mechanizmy. O tom sa v spoločnosti hovorí už odkedy chodil autor do škôlky. Výsledkom týchto rečí sú však len ďalšie reči, zatiaľčo si nevieme poradiť s výkyvmi pôrodnosti, spôsobenými populačným prepadom z 90-tych rokov (prepadová generácia sa dostáva do fertilného veku, čiže ak štát okamžite nenasadí masívne opatrenia, čaká nás o 3 - 5 rokov ďalší pokles počtu detí v škôlkach a o 15 rokov 300 - 500-tisíc chýbajúcich ľudí na trhu práce. Súčasný “jasličkový zákon” je priamo sekera do chrbta neštátnym zariadeniam jaseľskej starostlivosti, takže by som očakávala aj progresívny návrh v oblasti starostlivosti o deti 0 - 3-ročné, ak sa teda autor do témy ranej starostlivosti púšťa. Opäť podporené dátami.

Rodina
Toto je zbytočná kapitola - treba ju pričleniť k predchádzajúcej a obohatiť o zmysluplné návrhy. Školský psychológ funkčnú a hodnotovo ukotvenú rodinu nenahradí. Máme však množstvo praktických problémov u detí rozvedených rodičov, ktoré vzdelávací systém vôbec nereflektuje. Jednou z foriem pomoci je otvorenie neformálnych školských klubov aj pre deti na 2. stupni ZŠ a na stredných školách ako miest, kde si môžu v bezpečí a so vzdelávacími zdrojmi, ktoré budú mať k dispozícii robiť domácu prípravu, venovať sa záujmovým aktivitám, jazykom a krúžkom, alebo pripravovať sa na tzv. obrátené vyučovanie (t.j. vyučovanie, kde si žiak doma preberie látku a v škole potom s učiteľom rieši zadania a problémové úlohy).

Pomoc školy rodine (úplnej aj neúplnej) je v poskytnutí vzdelávacích zdrojov, priestorov aj mentoringu aj v mimovyučovacom čase. Rovnako obsah učebníc je k deťom z “iných” rodín veľmi netolerantný (etika vs náboženstvo atď.). Ani autor dokumentu nie je k deťom z rozvedených, alebo nemainstreamových rodín veľmi láskavý, keď tvrdí, že základnou spoločenskou inštitúciou je funkčná a hodnotovo ukotvená rodina. Nuž, nie je, a neznamená to, že deti z iných rodín sú deti druhej kategórie.

Štát
Táto kapitola je znovu plná opakujúcich sa myšlienok z predchádzajúcich aj nasledujúcich častí dokumentu. Oceňujem návrh rovnako financovať každé dieťa bez ohľadu na zriaďovania, ale systém financovania per capita tu už máme od roku 2004. Máme aj vzdelávacie poukazy, tými sa však financuje mimoškolská činnosť, ale v podstate systém voucherov, ktoré navrhuje autor, kopíruje náš systém financovania na žiaka - nesprávne nazývaný ako normatívny. Zatiaľ však nikto nevymyslel transparentnejší a spravodlivejší spôsob financovania ako je financovanie na žiaka, ktorý by lepšie umožňoval plánovanie v školských rozpočtoch. Tento systém sa však rokmi zdeformoval nesystémovými prvkami, ktoré treba analyzovať a urýchlene riešiť.

Navyše, aj v tomto systéme sa ukazuje nedostatok zdrojov na vyrovnávanie šancí. Je pekné, že na všetkých žiakov prispieva štát plus-mínus rovnako, ale niektoré deti potrebujú na vyrovnanie šancí jednoducho viac zdrojov. Nie preto, že sú v malej škole do 250 žiakov, alebo vo vysokej nadmorskej výške, ako je tomu teraz, ale preto, že im je potrebné venovať viac pozornosti a podpory vzhľadom na ich osobné predpoklady a podmienky, v ktorých žijú ich rodiny.

Preto by som od tohto dokumentu očakávala minimálne názor, či je podľa autora systém normatívneho financovania ozdraviteľný tak, aby nepodporoval negatívnu motiváciu pri prijímaní žiakov do škôl, alebo či prichádza PS s nejakým novým, lepším návrhom a ako je možné realokovať prostriedky tak, aby ich bol dostatok aj na vyrovnávanie šancí niektorých detí.

Úlohou štátu podľa mňa nie je však ani nastavovať pravidlá financovania (to nech robia nezávislí odborníci, aj s využitím napr. princípov Hodnoty za peniaze), ani získavať spätnú väzbu cez štátne skúšky. Najmä pri tom druhom je úloha štátu úplne škodlivá, pretože tieto dáta sú potom podkladom na nezmyselné plošné opatrenia (numerus clausus v osemročných gymnáziách, alebo rovnaká maturita vo všeobecnovzdelávacích a odborných školách). Evalvácia a audity škôl majú byť opäť v rukách nezávislých odborníkov a dataminerov, ktorí z terabajtov dát dokážu vydolovať cenné informácie pre konkrétnu pomoc a podporu jednotlivým školám, či dokonca študentom.

Oblasť základného učiva nie je celkom jasná ani školskému prostrediu, ktoré už má negatívnu skúsenosť s redukciou učiva, ktoré vedie k tomu, že pedagógovia nariekajú nad úrovňou absolventov škôl nižšieho stupňa. Redukcia učiva na “základné” a “nadstavbové” je zlou cestou. Kurikulá by nemali prejsť lineárnou redukciou, ale takou zmenou, aby obsahovali zmysluplné, dostatočne hlboké a s každodenným životom previazané poznatky, ktoré môže žiak využiť v jeho ďalšie štúdiu, alebo práci. Obsah učiva by mal byť primerane široký a cieľom by mala byť veľmi kvalitná poznatková báza podľa možností u každého dieťaťa.

Aj tu by som preto privítala kvalitné zazdrojovanie a analýzu rozmanitých školských systémov s vynikajúcim kurikulom a aj názor autora, akým smerom by sa transformácia kurikula mal uberať.

Vzdelávajúci sa
Ani v tejto kapitole som nenašla originálnu myšlienku. Kapitolu možno spojiť s kapitolou o rodine a pouvažovať nad tým, ako dosiahnuť, aby sa za svoje vzdelávanie (podľa možnosti celoživotné) cítil naozaj človek úplne zodpovedný.

Regionálne školstvo a neštátne školy
Význam tejto kapitoly zodpovedá tomu, že aj v celom rezorte zaberá regionálne školstvo 80% kapacít - prevádzkových finančných aj riadiacich. Preto sa mu budem venovať podrobnejšie.

Autor sa dotkol “optimalizácie” (načo ten eufemizmus, ide natvrdo o redukciu počtu) škôl, neuviedol však svoj názor na kľúč k tomuto kroku. Má sa redukovať počet škôl vzhľadom na vývoj populácie? Vzhľadom na disruptívnu budúcnosť systému, v ktorom bude úplne iný model vzdelávania a klasické kamenné školy budú tvoriť jeho menšiu časť? Má sa redukovať s ohľadom na potreby trhu a odvetvový lobing? Redukovať podľa kvality a výsledkov celoštátnych meraní, keď ich už teda máme? Počtu žiakov? Uplatniteľnosti? Zriaďovateľa???

Sieť škôl je dnes obsoletný pojem, zahŕňa totiž len tie, ktoré pred rokmi dostali zázračnú pečiatku od MŠVVaŠ a tým majú (ak neurobia fatálnu chybu) navždy vyárendované miesto vo vzdelávacej sústave. Sú totiž nositeľom peňazí pre obce, mestá a samosprávne kraje. Pritom sa o pozornosť a financie uchádzajú ďalšie - domáce vzdelávanie, zahraničné školy a pobočky týchto škôl, virtuálne školy, komunitné školy, flexibilné školy, zriadené len na čas ich potrebnosti, ktoré sa do systému nedostanú, pretože tých prvých je priveľa. Kým sa systém zriaďovania a financovania škôl nezmení, nehovorme o optimalizácii. Kým sa nezmení to, že namiesto mŕtvych koncov systému (9. ročník ZŠ, odbory bez maturity i výučného listu, atď.) odrezávame tie najschopnejšie (8-ročné gymnáziá, všeobecnovzdelávacie školy), tak nehovorme o optimalizácii. Kým budú školy zdrojom príjmov a moci pre regióny a ich politikov, nehovorme o optimalizácii.

Bolo by treba najprv odpovedať na tieto systémové otázky. V tejto kapitolke sa však nedozvieme nič, iba si opäť zopakujeme myšlienky o centrách excelentnosti, demokratizácii, decentralizácii, hodnotách a postojoch.

Osobitne sa povenujem 2 vetám o neštátnych školách, keďže je to hlavný predmet môjho záujmu.
Najprv uvediem, že hoci každý čitateľ by vedel uviesť príklad jednej otrasnej súkromnej alebo cirkevnej školy, o ktorej niekedy počul, ale ako celok [slovenské súkromné školy vykazujú najlepšie výsledky](http://www.sukromneskoly.sk/minister-peter-plavcan-sukromne-skoly-dobre-plnia-vzdelavaciu-ulohu-statu/) v PISA (nad úrovňou OECD, v matematike na úrovni ospevovaného Fínska), maturite (1. miesto v jazykoch a matematike, celoštátny nadpriemer) i Testovaní 5 a 9 (celoštátny nadpriemer v oboch predmetoch, u deviatakov aj 1. priečka v oboch predmetoch).

Preto celkom nerozumiem návrhom materiálu, tomu o zapojenosti do povinnej školskej dochádzky (u nás žiaci plnia, nevidím problém) a o regionálnych potrebách: “Neštátne školy sú plnohodnotnou súčasťou siete škôl a školských zariadení, zároveň je však nevyhnutná aj ich otvorenosť pre regionálne potreby. Podobne aj regionálne školstvo môže v rámci školských vzdelávacích programov vytvárať takú mieru flexibility, že bude uspokojená významná časť očakávaní všetkých „stakeholderov“ vzdelávacieho systému – regiónov, samospráv, neštátnych zriaďovateľov no aj rodičov, žiakov a študentov.” Najlepšie hádam tieto potreby plníme výbornými výsledkami, alebo to autor myslí ešte inak? Ak áno, prosím o vysvetlenie.

Znevýhodnené skupiny
V množstve slov v kapitole, ku ktorým sa nikto neodváži neprihlásiť (veď kto by už len namietal potrebu viac sa venovať znevýhodneným deťom?) sa dozvedáme opäť len niečo o školských psychológoch a ďalších odborníkoch. Problematika je omnoho zložitejšia a najmä prosím nezužujme ju na rómsku komunitu.

Podľa meraní PISA máme 1/3 detí, ktoré nemajú v 15-tich rokoch dostatok poznatkov na to, aby pokračovali v štúdiu, alebo sa zamestnali.

Ešte raz si prosím prečítajte poslednú vetu.

Nie sú to len rómske deti, sú to deti z málorozvinutých regiónov, nízkopríjmových rodín, so sociálnymi a inými gapmi. Takže tu očakávam naozaj konštruktívne návrhy riešení s dostatočne rýchlym efektom, je to totiž časovaná bomba a množstvo nevzdelávateľných nezamestnateľných detí, čoskoro dospelých, zatiaľ ani nevieme, ako zvládneme, nieto aby sme vedeli, ako ich vlastne vzdelávať.

Kontinuita a "Pamäť národa"
Hodnotový prístup k spoločenským témam a politikám štátu

Opäť sme pri hodnotách. A tu zasa médiá. Áno, vieme. Tieto kapitoly treba zlúčiť a hodnotové vzdelávanie implementovať do kurikúl ako prvé.

Učiteľská profesia
Táto kapitola obsahuje najviac zmysluplných návrhov - hľadanie a oceňovanie učiteľských osobností ako rolových modelov, audit a reforma škôl pripravujúcich na učiteľské povolania, zatraktívnenie profesie aj stimulmi známymi z talent managementu a všeobecne HR, vstup profesionálov - neučiteľov do škôl aj zbavenie sa tých, čo nebudú “aktívnymi nositeľmi alebo aspoň plnohodnotnými členmi reformných tímov”. Ok, teším sa.

V tejto kapitole však máme opäť regionálne školstvo, rozpracované v bodoch a) až f). Hoci na výpočet výziev by nestačili ani písmená všetkých abecied sveta, berme tento výpočet ako malú vzorku autorovho uvažovania. A to je v princípe dobré, takže odporúčam pokračovať aj ďalšími písmenkami, je čo riešiť.

Zhrnutie a výzvy.
Dobrými myšlienkami sú nadväznosť na zmysluplné prvky predchádzajúcich reformných konceptov, spolopráca s inými skupinami, usilujúcimi sa meniť školstvo a široká politická zhoda.

Keďže to deklarujú všetci, máme stále nádej, že sa to podarí.

Zatiaľ by bolo fajn, keby sme my v školách mohli pokračovať v tom, čo robíme dobre (verejných aj neštátnych) a keby analytici prišli nielen s papers, ale aj s návrhmi riešení, lebo tie tu už veľmi, ale že fakt veľmi potrebujeme.

Forma dokumentu

A ešte pár poznámok k lexike, štylistike a gramatike tohto papera. Prosím opraviť:

  1. nadužívanie trpného roku: mali by byť nastavené, mali by byť pozvaní, mali by byť zriaďované, sú zamerané
  2. vyhnúť sa frázam a floskulám: nepremieta sa do kvalitatívneho zlepšenia ukazovateľov, treba popracovať, výchovná časť procesu edukácie, popredné priečky, fakt odlivu
  3. dbať na slovosled: ovplyvňuje negatívne úroveň, hľadať ľudí v regionálnom školstve
  4. MISS (make it simple,…
  5. nevynechávať slová: mala (mať) možnosť podporiť inovatívne, aktívnymi nositeľmi (zmeny), alebo aspoň plnohodnotnými členmi reformných tímov
  6. pozor na typá

Ale vcelku, autora si vážim a budem veľmi zvedavá na rozpracované myšlienky.
Veľa šťastia!


#14

Najskôr klobúk dolu za to, že ste obetoval toľko času na vypracovanie nejakého návrhu pre PS. So školstvom mám skúsenosti len ako žiak 19 rokov, čiže určite nie som expert na školstvo. Ale pracoval som v analytike, kde som mal aj reportovanie, tak ten text skúsim zobrať aj z toho hľadiska.

Vzdelávanie na „Slovensku budúcnosti“

Prvé 2 odstavce sú len všeobecné konštatovania.
3,4,5,6 - pomenovaný problém:Vysoká miera decentralizácie vzdelávacieho a školského systému
-návrh riešenia: Centralizácia aj s odôvodnením prečo. Nie som síce odborník, ale to odôvodnenie sa mi zdá krátke. Nie sú tam žiadne návrhy, ako si predstavujete tú väčšiu centralizáciu, to je asi to najdôležitejšie.
7,8 - všeobecné konštatovanie- je tam síce nejaký náčrt problémov, ale je to len príliš všeobecne zobraté.

Atmosféra v spoločnosti
1- všeobecné konštatovanie
2,3,4,5- pomenovaný problém: Nedostatok kritického myslenia

  • návrh riešenia: verejnoprávne médiá, poprípade súkromné - na toto nemusím byť odborník, aby som vedel, že dnešná mládež je podstatne viac ovplyvnená Internetom ako verejnoprávnymi médiami.
    6,7,8,9,10,11,12,13- tu sú navrhnuté nejaké riešenia, ale len vo veľmi všeobecnej rovine, taký politický talk by som povedal.

Prepáčte, ale toto je zatiaľ všetko, až toľko času nemám, aby som to rozobral úplne celé, ale ak by ste mali ešte záujem, aby som pokračoval, tak mi napíšte, Chcel som vám aspoň týmto spôsobom ukázať, že je tam veľa textu, ale pomenované problémy a riešenia sú väčšinou len všeobecné konštatovania.


#15

Ocenujem feedback. VDAKA!

Toto na tomto FB fore nebola celkom zamyslana povodna trajektoria textu ale je to prvy vykop, ktory sa snaži pomenovat a v istom zmysle zaznamenat nulty brainstorming na tuto temu. Zaroven jemne naznačuje ako sa v uvazovaní chceme dalej posúvat.

Takze analyticky prístup vítam, momentalne sme však v stádiu syntézy :slight_smile: a toto je užitočná skúska spravnosti. budem sa tesit ak budeme moct v interakcii pokračovat. aj uplne asociativne. Je to v istych pasažach redundantne, ako poznamenala aj Saskia vo svojom obsažnom komentári. Rozpracovanie a konkretizácia jednotlivých pasáži bude dalším krokom a k slovu sa dostanu predovšetkym skusenosti, pohlady a podnety ludi z prvej línie. Toto nie je text písaný akademikmi pre akademikov a preto bude stale konkrérnejší.

moje skusenosti zo zakladania, budovania a riadenia školy či vyučovania ako aj aj skusenosti so študentami či ucitelmi na rôznych stupňoch škôl sú len časťou tychto uvah. počitam a spolieham sa na to, že sa postupne pridajú k tomuto uvazovaniu aj ucitelia, riaditelia, rodicia či zastupcovia tých, ktorí ako zriadovatelia maju k teme na zaklade svojich skusenosti aj ochote niečo posunut blizsie k idealu, čo povedat.

vychadzam aj z osobnych spomienok na zážitky ako študenta či človeka, ktorý je stále jednou nohou v škole, ako vyzerali tie školy a hodiny, na ktorych som sa ja najviac a najradšej učil a naučil a čo bolo zdrojom mojej inšpirácie.

určite to spolu dáme… :-), takze určite sa este ozvite aj tu na fore aj inde.


#16

Vdaka za podnetné komentáre Saskia!

Samozrejme je náročnejšie napísať text kratší ako dlhý. Myslím si, že stojí za to nad jednotlivými podnetmi pouvažovať off-line a potom sa tu vrátiť.

To, že text neponúka definitívne riešenie odráža zámer diskutovať a ponúkať rôzne perspektívy a ich korekcie už v priebehu reflexie terajšieho stavu a zohľadniť rôznosť situácií v závislosti od typu školy aj od regiónu či zriaďovateľa už počas procesu vytvárania niečoho, čo by sa mohlo nazvať vízia. Jednota v rôznosti či výrazná miera centralizácie a koordinovaná decentralizácia sloboda škôl je možno základným algoritmom.

CENTRALIZÁCIA/decentralizácia
Niektoré pojmy majú dnes vyslovene pozitívnu alebo negatívnu konotáciu a preto hovoriť o centralizácii alebo modulárnej decentralizácii v závislosti od kvality, regiónu a typu školy je na začiatku jednak nebezpečné a zároveň aj zbytočné.

Je potrebné využiť príležitosť centralizovať a koordinovať pomoc tým školám a regiónom, ktoré si nevedia a nemôžu dovoliť samostatný postup. Zároveň tí, ktorí majú potenciál rastu, zdroje a ochotu podeliť sa o svoje fungujúce procesy, mali by byť súčasťou riešenia a preto by mali byť začlenení na úrovni auditu, meraní, výchovy nových učiteľov či mentoringu vyhorených pracovníkov na úrovni učiteľov, manažmentu škôl ale aj centrálneho riadenia školstva. Ako transformovať, reformovať a zároveň zachovať kontinuitu nie je jednoduché vymyslieť.

Centrá excelentnosti nie sú vágnym pojmom, ale je aj otázkou procesu aj otázkou momentálneho stavu napríklad MPC či najkvalitnejších škôl v regiónoch na úrovni ZŠ či SŠ tak, aby ponúkali dostatok rôznych odpovedí na rôzne potreby do značnej miery diverzifikovanej cieľovej skupiny aj spoločnosti, pre akú tieto inštitúcie budú vychovávať a vzdelávať študentov, učiteľov, manažérov škôl či expertov na centrálnej úrovni.

OPTIMALIZACIA/redukcia poctu
Optimalizácia siete nie je jednoduchá redukcia počtu škôl. Ide o využitie potenciálu a spojenie síl tam, kde to je možné. Súkromné a cirkevné školy dnes majú v očiach štátnych škôl privilegované postavenie a táto optika má rôzne príčiny. Otázkou je, či kvalita škôl je najdôležitejším kritériom optimalizácie.

Školy bude potrebné vždy dotovať a výška normatívu, ktorú je potrebné diferencovať nie je zanedbateľnou položkou. Vedia neštátne školy prijať hodnoty a perspektívy aj očakávania bežnej populácie? Ak sú v meste tri štátne školy a jedna cirkevná, je možné optimalizovať sieť tak, že tam zajtra budú dve súkromné/cirkevné školy a jedna štátna tak, že súkromné/cirkevné školy otvoria svoje brány aj “bežnej populácii”?

Koľko to bude stáť peňazí a kto to zaplatí, aby nikto na to nedoplatil ani finančne ani kvalitou? Bude spoločnosť dostatočne zrelá aby dospela ku konsenzu v etických a bioetických témach tak, aby sa výhrada vo svedomí dala aplikovať aj na neštátnych školách? Budú vedieť poskytnúť aj neštátne školy konfesionálne a subjektívne neutrálne kurikulum pre “neutrálnych” klientov…?

EFEKTIVITA
Školy nie sú nositeľmi peňazí a tento koncept je dosť posunutý. Práve tu by sa kľúč prerozdeľovania mal prehodnotiť a aj keď je počet žiakov najjednoduchším kritériom, dôležitým je ak nie dôležitejším je počet kvalitných kvalifikovaných učiteľov a iných odborníkov, ktoré škola a jej infraštruktúra potrebuje.

HODNOTY
Systémové otázky a odpovede o tom, aké hodnoty chceme v školách a vzdelávaní kultivovať a rozvíjať sú mne síce možno jasné a jasné sú aj moje preferencie, ak sa pozriem na svoje skúsenosti s hodnotovo orientovaným vzdelávaním a o jeho prierezovom charaktere. Táto kapitola však nie je samovysvetľujúce, lebo pohľad na školu a jej úlohu je daný mikroklímou napríklad Letanoviec, Dunajskej Stredy, Lučenca alebo Plaveckého Štvrtku či Petržalky či súkromnej/cirkevnej školy v Bratislave, ktorá vonkoncom nereaguje na regionálne potreby ale je postavená na výrazne iných preferenciách ich klientov/rodičov, študentov, majiteľov, zriaďovateľov.

ROVNOSŤ PRÍLEŽITOSTÍ
Rovnosť šancí v tomto kontexte ja vnímam v prístupe, ktorý by podporil efektívne, úspešné a funkčné modely štátnych aj neštátnych inštitúcií a zároveň by sa snažil zmeniť a podporiť vlastnou dobrou skúsenosťou tie modely, ktoré nefungujú alebo sú neudržateľné ako napríklad segregované školy či školy s nízkym počtom žiakov či s inými doteraz nereflektovanými situáciami.

Takže určite sa to celé bude a musí konkretizovať a opierať o zazdrojované dáta. Zlepší sa aj lexika, štylistika, a gramatika.

TRANSFORMÁCIA a KONTINUITA
Nemyslím si, že toto je úloha pre jedného akokoľvek informovaného editora kostrbatého či dokonalejšieho textu. Ak sa však pozrieme na množstvo koncepcií a čiastkových či komplexných reforiem, tak je dobré vidieť ambíciu spájať konštruktívne iniciatívy, nadväzovať na zmysluplné prvky predchádzajúcich reformných konceptov, spoluprácu s inými skupinami, usilujúcimi sa meniť školstvo a široká politická zhoda.

Zároveň je dôležité vidieť, ktorí nositelia reformných snáh sú autentickí a hodní dôvery a prečo sa reforma školského systému doteraz “nepodarila”. Zatiaľ je určite nevyhnutné a potrebné v školách pokračovať v tom, čo sa tam robí dobre dobre (verejných aj neštátnych) aby riešenia na seba nemuseli dávať čakať.

hej a je toho ešte veľa…

Trochu som sa rozpísal, na niečo som reagoval, na niečo nie. Pokračujme v dialogu.


#17

Vďaka za rýchlu reakciu, Miro, nie je to v tomto fóre úplnou samozrejmosťou. Preto chcem na začiatku technicky navrhnúť,aby tomto diskusnom fóre v témach, kde sú zverejnené rozsiahlejšie návrhy od Vás z PS, aktívne fungoval aj autori paperov a moderovali si diskusiu tak, aby bola živá a smerovala k zmysluplným výstupom. (cc admini)

Každý z nás má len obmedzenú kapacitu času a energie, a tak mi dovoľte, aby som nepokračovala v diskusii týmto spôsobom. Ak má vzniknúť niečo zmysluplné, ukážte rozpracované progresívne návrhy PS a budeme modelovať ich aplikáciu v školskej praxi, odhadovať očakávané efekty a prípadne pomáhať pri manažmente zmeny.

Inak by sme sa zase pohybovali, ako vy sám hovoríte, vo verbálnej rovine. A ja namiesto toho musím ísť učiť deti a riadiť svoje školy. Ak bude vonku niečo konkrétne, ozvite sa.
Držím palce a úprimne vám fandím.


#18

Suhlasím Saskia, len upresním, že ja nie som PS, len s ľudmi z PS neformálne no určite so zaujmom spolupracujem na tejto oblasti. Beriem na vedomie vecné podnety a som si istý, že sa nestratia.

Dakujem za ochotu a určite bude na čom spolupracovat či už na tomto projekte alebo aj v inych oblastiach.

Vsetko dobré!

mk


#19

#20

Toto si neviem nejak predstaviť a už vôbec nie praktickú realizáciu. Súhlasím ale s nastavením financovania na základe jasne stanovených kritérií. Podpora škôl by mala byť naviazaná na údaje z pracovného trhu, prípadne na jasne určené strategické ciele.

Je potrebné zaviesť trhové podmienky, najjednoduhšie zavedením poplatkov za štúdium. Nemusí ísť o úhradu celkových nákladov (prínos by mali už symbolické poplatky), a mohlo by to byť spojené s pôžičkami prípadne univerzálnym príjmom pre študentov.

Zavedenie poplatkov by prinieslo do istej miery zefektívnenie a umožnilo nastaviť jasnejšie pravidlá. Podľa mňa trh dokáže optimálnejšie rozhodnúť, ktoré školy sú (ne)potrebné. Nemali by o tom rozhodovať iba úradníci od stola.

Čiže už tento bod by si zaslúžil samostatnú tému a nejakú analýzu. Text beriem ako príliš všeobecný.

Tu je môj starší príspevok k téme. Berte to prosím ako námet na diskusiu, zamyslenie, nie ako návrh na spoplatnenie VŠ štúdia.


#21

Dobre teda, tak skúsim spraviť spätnú väzbu na celý dokument do konca týždňa.


#22

Pokračovanie

Vzdelávanie inštitucionalizované

Rodina- všeobecné konštatovanie

Štát

  • tu som videl už postoj k nejakej otázke - > Má povinnosť finančne zabezpečovať vzdelávanie každého dieťaťa rovnakou mierou bez ohľadu na typ zriaďovateľa školy, ktorú si vyberie.

Tu by som videl priestor na diskusiu pre odborníkov.
Zvyšné 3 odstavce sú skôr všeobecné konštatovania.

Vzdelávajúci sa

  • definícia vzdelávania + všeobecné konštatovanie

Regionálne školstvo a neštátne školy

  • je tu návrh optimalizácie škôl, ale nie sú tam žiadne konkrétne návrhy.
  • je tam návrh vytvorenia tzv. centier excelentnosti - > toto by som videl vhodné na diskusiu pre odborníkov
  • posledné 2 odstavce sú všeobecné konštatovania.

Znevýhodnené skupiny

  • tu mi všetko pripadalo ako všeobecné konštatovanie

Tradičné inštitúcie a moderné Slovensko

  • všeobecné konštatovanie

Učiteľská profesia

  • metodické centrá - tu je určite priestor na diskusiu pre odborníkov, toto sa mi ťažko analyzuje, nevyznám sa v tomto moc.
  • návrh na vytvorenie systému certifikácie učiteľov, kde by mohli získať certifikát aj ľudia bez pedagogického vzdelania - priestor na diskusiu pre odborníkov

Regionálne školstvo
a) všeobecné konštatovanie - nie je tam napísané ako ten individuálny vstup do školy riešiť. Testami alebo ako?
b) téma na diskusiu pre odborníkov,
c) je tam návrh na diferenciáciu škôl, ale nie sú tam nejaké konkrétne návrhy, ako ich diferencovať, poprípade čo by jednotlivé diferencované školy mali zahŕňať,
d) koncept pre jednotlivé stupne vzdelávania - je to možné použiť ako základ na vypracovanie nejakej hlbšej stratégie vzdelávania.
e) všeobecné konštatovanie
f) návrh na stanovenie základného učiva, ktoré by bolo vyhodnocované externými pracoviskami s následným zmenšením obsahu učiva. - > Toto treba rozpracovať.

Vysoké školy
a) návrh na zmenu financovania VŠ - treba to rozpracovať,
b) návrh na zadefinovanie požiadaviek pre záujemcov o štúdium - treba to rozpracovať,
c) tomuto celkom nerozumiem, tak sa k tomu nevyjadrím.

Vzdelávanie neformálne/neinštitucionalizované

a) všeobecné konštatovanie
b) všeobecné konštatovanie
c) neviem či je v súčasnosti povolené homeschooling na Sk, ale zdá sa mi to ako inovatívna myšlienka na slovenské pomery.

Zhrnutie a výzvy

Obsah zodpovedá nadpisu.

Môj osobný názor na Váš dokument ako neodborníka v školstve je ten, že je tam dosť zaujímavých návrhov vhodných na diskusiu a ďalšie rozpracovanie, ale myslím si, že menej je niekedy viac a je tam naozaj dosť textu, ktorý by tam nemusel byť. Ja som myslel, že prídu nejaké návrhy, aby sa z nich vytvoril program. Mne sa to zdá trochu ako slohová práca, ktorá má úvod, jadro a záver.

Ak by som to robil ja, vypadalo by to asi nejak takto:

Problémy v školstve:

rozdelil by som ich do kategórií napríklad:
a) školstvo všeobecne
b) predškolská výchova
c) základné školy
d) stredné školy
e) vysoké školy

Jednotlivé problémy, ktoré chcem riešiť by som zaradil do jednotlivých kategórii.

Napríklad:

a) školstvo všeobecne

  • Nízke platy učiteľov- dal by som nejaký popis problému, ktorý by bol podchytený nejakými dátami, napríklad dvomi grafmi. Na prvom by bolo porovnanie koľko percent z priemernej mzdy je priemerná mzda učiteľa u nás v porovnaní s inými krajinami. Na druhom by bolo porovnanie koľko percent z mediánovej mzdy je mediánova mzda učiteľa u nás v porovnaní s inými krajinami. Následne by nasledoval návrh ako navyšovať platy učiteľom, či jednorázovým zvýšením alebo v určitom časovom období. Následne by sa výčíslilo, koľko by to stálo štátny rozpočet. Následne by mal byť návrh odkiaľ tie financie vziať.

Niečo takéto, aj keď samozrejme nie pri každých problémoch sa dajú používať dáta. Ja som proste minimalista, snažím sa dať čo do najmenšieho textu najviac informácií.