Dotácie

Dotácie
0

#21

Štátna podpora je prudko selektívna, takže ju dostane len pár vyvolených, so štátom “spriatelených” firiem. Čo je veľmi nefér, lebo do štátneho rozpočtu rovnakým percentom daňového zaťaženia prispievajú všetky firmy.

Jedna z najnezmyselnejších vecí, ktorú štát robí, je udržovania firiem a odvetví, po ktorých nie je relevantný trhový dopyt a ktoré by bez štátnych dotácií skrachovali (napríklad banícky priemysel).

A dotácie dostávajú aj také špiny ako napr. babiš : https://www.etrend.sk/ekonomika/babisovo-duslo-moze-napriek-stedrej-statnej-pomoci-bez-obmedzeni-prepustat.html


#22

Ešte dodám.
Eurokomisárka pre hospodársku súťaž Margrethe Vestager povedala, že všetky firmy, či už malé alebo veľké, nadnárodné alebo nie, by mali platiť dane spravodlivo. Podľa európskeho práva nemôžu dávať členské štáty selektívne daňové výhody nadnárodným spoločnostiam a iným nie.


#23

Po tom co sa deje momentalne okolo dotacii EU do polnohospodarstva, myslim ze je uplne jasne ze su to len zadne vratka na spreneveru dani a neopravnene obohacovanie. Dotacie EU v takejto forme treba uplne zrusit.


#24

Súhlasím. Akurát s dodatkom, že sa to nedeje iba momentálne.
Na poľnohospodárstvo a dotácie musíme v PS prísť s veľmi dobrými riešeniami. Treba zastaviť toto eldorado, ktoré sa tu deje.


#25

Lenže toto je komplexná záležitosť a nedá sa veľmi o nej diskutovať systémom “síce o tom veľa neviem, ale zato názor mám dosť silný”. Z pohľadu človeka, ktorý sa síce určite nepasuje za experta, ale má akú-takú predstavu o poľnohospodárskych dotáciách EÚ, si myslím, že v tejto diskusii zaznelo dosť nezmyslov, aj keď s dobrým úmyslom - napr. návrhy na zrušenie poľnohospodárskych dotácii EÚ alebo zavedenie cla vo vnútri EÚ (!). Vzhľadom na to, že presne tento typ eurofondov je teraz pretriasaný v súvislosti s tou odpornou vraždou, je podľa mňa dôležité, aby PS dokázalo k problematike zaujať profesionálne stanovisko.

Ale aby som prispel aj k diskusii: nedá sa povedať “dotácie fuj a hotovo”, veď napokon každý prípad je úplne iný. Spoločná poľnohospodárska politika (CAP) je tu takmer od začiatku európskej integrácie ako reakcia na nedostatok potravín po druhej svetovej. Poľnohospodárstvo je jedna z najviac integrovaných politík EÚ. Dodnes je to najväčšia položka EÚ rozpočtu (cca 40%, ale zas únijný rozpočet je vtip), ale niekedy bol podiel ešte oveľa vyšší. CAP vznikla, aby Európania mali food security, aby farmári mali férové ceny a aby vidiek prosperoval. CAP sa síce od vzniku veľmi zmenila, ale táto jej misia stále trvá, pričom podstatou nie je niekoho zvýhodňovať, ale byť benefitom pre celú EÚ. CAP inak veľmi deformuje trh, ale v prvom rade globálny: ak by naši farmári nemali výraznú podporu a zároveň by Únia nebola zabarikádovaná clami a inými obchodnými prekážkami, nemali by sme šancu konkurovať iným svetovým regiónom. Počul som ak také, že Európa by Afrike najviac pomohla, ak by jej dala lepší prístup na poľnohospodársky trh, aby si ona mohla rozvinúť svoj primárny sektor - neviem do akej miery je to relevantné tvrdenie. Ale keď si všimnete, pri vyjednávaní zmlúv o voľnom obchode sú farmári vždy troublemakeri - napríklad aj teraz pri vyjednávaní s Mercosurom sú jedným z veľkých problémov kvóty na hovädzie.

Samozrejme, je legitímne sa pýtať, či CAP plní svoju funkciu efektívne, či EÚ musí byť aj najväčší globálny agroexportér (ako je tomu dnes) namiesto dôrazu na iné priority. Ale každopádne je nezmyslom navrhovať zrušenie dotácii v rámci CAP, lebo to nás ďaleko presahuje (napr. vo FR je to posvätná krava, aj keď Macrom to už trocha nabúral). Napokon, ani tradiční zástancovia slobodného obchodu s minimálnou korupciou ako Holandsko a Dánsko nevolajú po zrušení týchto nástrojov, akurát si to vedia inak manažovať.

Mimochodom odbočka, niekto tu písal o utlmovaní a znovurozbiehaní poľnohospodárskej výroby. Toto je práve veľký problém, poľnohospodárstvo má obrovské vstupné náklady, pomalú návratnosť, obrovský risk na to, aby ste dostali úver (počasie, choroby). Keď sa zrušili kvóty na mlieko, došlo k prepadu cien, farmári museli vybiť stáda a tie si nestiahneš naspäť z cloudu. Teda nie je to také jednoduché, ako sa zdá, a rozumné dotácie na ochranu zraniteľného sektora nie sú to isté ako neférová deformácia.

Čo my môžeme a máme robiť, je zúčastňovať sa na diskusií, ako by mala budúca CAP vyzerať. Práve teraz sa už diskutuje, aká by mala byť po 2020, takže šup šup študovať koncepty ako coupled payments (platba na špecifickú plodinu - súvis s nadprodukciou), convergence (rozdielne platby západ vs. východ - fér či nefér?), capping (môžu štáty dopĺňať EU platby? Neprevalcujú bohaté štáty chudobných?). Ono pokým nebude známy sedemročný rozpočet, všetko bude dosť teoretické, ale vyzerá to tak, že Brexit bude pre SPP ťažká vec. Čo ma desí, je fakt, že Komisia už predstavila základnú filozofiu budúcej CAP a tou je menej EÚ, viac zodpovednosti pre národné štáty. Vidíme, ako si naše úrady bačujú…

A tu sa dostávam (už naozaj) k záveru: obrovská korupcia, mafiánske kšefty a neefektivita sú skutočné problémy, ale sú to menej problémy dotácií samotných, a oveľa viac záležitosť mentality, nemorálnosti, nekompetentnosti a nezáujmu našich politikov, štátneho aparátu, orgánov činných v trestnom konaní a nás, spoločnosti. Nemám návod, ako to zmeniť, a popravde do implementácie na národnej úrovni toľko nevidím, keďže mám skôr bruselskú perspektívu. Ale všetko začína v expertíze a kvalitnom manažmente.

Inak kto je vlastne odborníkom PS na poľnohospodárstvo? Dúfam, že aj takí ľudia sú, hoci poľnohospodárstvo a progres často znejú ako oxymoron :slight_smile:. Vízia je v tejto téme dosť stručná a vágna a je v nej badať veľmi idealistický pohľad na poľnohospodárstvo (žeby to písalo enviroaktivistické krídlo PS?). Ak by bolo PS v tejto téme poslabšie, poznám jednu zaujímavú osobu na potenciálny expertný input. Táto osoba by mohla mať dosť insiderský pohľad a prehľad o slovenskej realite, ale zároveň nepôsobí na národnej úrovni a má objektívny odstup.


#26

Človek nemusí byť expertom na poľnohospodárstvo aby pochopil že dotácia ne neprirodzená umelá deformácia trhu a navyše je nespravodlivá lebo upredňostňuje určité oblasti a určitých ľudí (teda okrem toho že je zdrojom zneužívania). Prečo sa podporuje poľnohospodár na úkor iných profesií? Poľnohospodár musí mať istotu férovej ceny ale človek v IT biznise musí riziko podnikania znášať sám?
Čo to je food security - je to spaľovanie prebytkov pšenice v kotloch? Je to ničenie poľnohospodárstva dumpingovými cenami v okolitých ne-EU štátoch ako je napríklad Srbsko?
Alebo dotovanie repky olejnej kvoli palivu ktoré spôsobilo nedostatok iných plodín?
Zabezpečenie food security je podľa mňa iba zámienka. V USA poľnohospodárstvo nepotrebuje štátne dotácie a farmáry nevyhynuli ani obyvateľstvo nemusí jesť burinu.


#27

Isteže, dá sa k diskusii pristupovať ideologicky (nábožensky), t.j. stanoviť si tézu (napr. že zásah do trhu je vždy zlý) o ktorej si myslím, že je to všeobecne pravdivý fakt, a od nej sa dedukciou dopracovať k výsledku. Napríklad keď je pre niekoho trh absolútna posvätná krava, bude mu stačiť argument “dotácia je neprirodzená deformácia trhu” a žiadna informácia ho neprinúti korigovať, alebo aspoň umierniť svoj pohľad. Dokonca sa vo svetle rozumných protiargumentov uchýli k argumentačným faulom, ako to bolo v tvojom príspevku (o tom nižšie).

Ja pritom nehovorím, že absolútna neexistencia dotácií v poľnohospodárstve by nemala byť jedna z možností hodných preskúmania. Keď som krátko stážoval pre mládežnícku organizáciu európskych liberálov, ich poľnohospodárskou politikou bolo “cut the crap, scrap the CAP” a zdalo si mi to celkom rozumné. Ale je niečo iné na základe určitej expertízy prezentovať dlhodobú víziu z relevantnej pozície (keďže toto bola EÚ strana o EU policy) a niečo iné navrhovať nerealistické riešenia na základe jednej ekonomickej poučky.

Ten prístup “človek nemusí byť expert aby vedel…” je inak intelektuálna rakovina dnešnej doby; holt, internet má aj negatívne externality. Ono to možno platí pri nejakých všeobecných pravdách alebo pri Uhríkovom hodnotení holokaustu, ale vačšinou je taký prístup na škodu. Ja práveže dúfam, že PS bude stranou, ktorá bude mať svoju politiku ukotvenú v tvrdej expertíze a rozhodne nebude bagatelizovať komplexnosť sveta okolo nás aj za cenu nabúravania dogiem. Aj keby mala byť za to napádaná sprava, že je ľavicová, a zľava, že je pravicová.

A k príkladom z tvojho príspevku… Prečo má farmár mať zabezpečenú cenu a IT špecialista nie? Odpoveďou obrancu CAP zrejme bude, že farmár to potrebuje, aby nezbankroroval, a spoločnosť potrebuje farmárov, aby mala čo jesť (k food security ešte napíšem nižšie). Tiež sa dnes od farmárov očakávajú veci, ktoré sú čisto stratové, ale sú službou spoločnosti a často ich svetová konkurencia spĺňať nemusí: environmentálne požiadavky, welfare zvierat, redukcia hormónov, antibiotík, pesticídov, emisií. Je ilúziou myslieť si, že trh to vyrieši; ľudia do seba nacpú všetko, keď to je lacné. Samozrejme, je to otázka miery, čo je ok a čo je už veľa, ale ako hovorím, nie som expert.

Food security samozrejme nie je spaľovanie pšenice (zabudol si na vylievanie mlieka), neviem načo sú v civilizovanej diskusii dobré takéto anekdotálne zádrapky hodné krčmového štamgasta tretej cenovej. Nikto sa neteší, keď sa také niečo musí diať a treba sa tomu predchádzať. Spôsobiť to pritom môžu aj výkyvy na trhu, ktoré s dotáciami nemajú nič spoločné. Ale k veci, food security je niečo, absenciu čoho si my ani veľmi nevieme predstaviť a ani si neželám, aby sme vedeli. Ale pri súčasnom pomere rastu populácie a rastu poľnohospodárskej produkcie je to dosť veľká téma. A ak sa niekomu zdajú hrozby spojené s globálnym oteplením vo vzťahu k poľnohospodárskej produkcii v Saheli, Egypte či dokonca Španielsku príliš vzdialené, odporúčam skontrolovať, kam dlhodobo speje vývoj zrážok na južnom Slovensku. Opäť, možno to vyrieši trh, ale risk hladomoru by som nevybavil jednou ekonomickou poučkou.

S americkými farmármi si ma zaskočil, až som sa zľakol a musel som pogoogliť. A samozrejme, Američania dotujú ako blázniví. Zjavne napríklad dotovaná ryža z Ameriky zlikvidovala haitskú potravinovú sebestačnosť - ale to som spomínal vo svojom príspevku, že existuje táto globálna kontroverzia o deformácii globálneho trhu dotáciami. Tak očakávam buď nejakú korekciu tvojho nezmyselného tvrdenia alebo dôkazy o opaku. A navyše, poľnohospodárstvo v USA má ďalšie výhody, ktoré v EÚ nemáme alebo nechceme (právom alebo neprávom, to je na politickú debatu): priemerná farma je 12-väčšia (Američanom sa ako-tak v EÚ približujú iba Česi), Američania sú nešetrnejší k prírode, k zvieratám, k ľudskému zdraviu (v americkom kurati je v priemere 5x antibiotík ako v britskom). Američania majú GMO, čo je v Európe úplné tabu (podľa mňa na škodu) - ozaj, aká je pozícia PS na toto?

Dotácie do repky - opäť je dobré sa o tom baviť v kontexte. V snahe znížiť uhlíkovú stopu kedysi prevládal názor, že biopalivá prvej generácie by mali byť podporené. Práve v týchto dňoch sa v EÚ rozhoduje o tom, ako veľmi má byť znížený podiel biopalív v pohonných látkach - keďže sa názor na biopalivá zmenil, aj s pomocou argumentu, ktorý spomínaš. Ale aký je tvoj názor napríklad na výrobu bioplastov? Ich výroba z celulózy môže v budúcnosti tiež predstavovať tlak na cenu potravín, ale necháme to na trh, nech sa s plastovým zamorením poráta sám?

So Srbskom súhlasím, ale to som už spomínal predtým s Afrikou, teraz s Haiti. Aspoň vidno, aká je to výhoda byť v Únii. Táto deformácia globálneho trhu je legitímne kritizovaná, ale zase, je to komplikovanejšia sociálna a politická otázka: čo je (v podobe dotácie) adekvátna investícia, ktorá sa ti vráti v podobe potravinovej bezpečnosti, kvalitných, zdravších a bezpečnejších potravín, expanzii na nové trhy či rozvoji vidieka?

Takže záverom, oveľa progresívnejšie by bolo formulovať politiku, ktorá zohľadňuje komplexnosť problému a začať od reality, ktorú skôr ovplyvníme (implementácia CAP na Slovensku) a až sekundárne snažiť sa formovať dlhodobú európsku realitu. A možno naozaj PS zistí, že najlepšie je cut the crap, scrap the CAP, ale snáď k tomu bude viesť diskusia odborníkov a analýza tvrdých faktov a nie jedna ekonomická dogma podporená hŕstkou z kontextu vytrhnutých alebo rovno nepravdivých anekdotálnych tvrdení.


#28

Velmi radi utocite na osobu diskutujuceho ze? Mne hovorite o nejakej krcme a pritom sa spravate ako posledny kocis. Ja sa k tomu snazim pristupovat logicky no Vy presvedceni o svojej nadradenosti ma nalepkujete ze k tomu pristupujem ideologicky. Mate nastudovane nejake floskuky a len ich dokola opakujete. Sam tvrdite ze nieste expert, tak preco si dovolujete taketo urazanie? Radsej mi skuste napisat aspon jeden objektivny argument preco je dotacia pozitivna. Zatial som ho nenasiel.

“Argument” zeby farmari zbankrotovali je vymysel. Farmari existuju od pociatku sveta a neboli dotovani az do 20-teho storocia nikde. Rozne normy sa ocakavaju vo vsetkych odvetviach, nie len od farmarov. Kazdy si prisposobi svoj biznis a svoje ceny tak aby sa mu to oplatilo. Ano potraviny by boli “drahsie” (samozrejme iba z pohladu jednoducheho cloveka ktory si neuvedomuje ze tie potraviny zaplatim tak ci tak ale nie priamo ale nepriamo prostrednictvom dani). Ale aspon by to prinutilo s potravinami nakladat rozumne a menej plytvat potravinami a ako iste viete plytvanie potravinami v EU je velmi vysoke. Namiesto plosnych dotacii by bola vhodnejsia socialna davka pre menej majetnych ludi aby si vsetci mohli dovolit zakladne potraviny.

OK akceptujem informaciu ze Americania dotuju ryzu. No a vidite - aj sami pisete zlikvidovali tym haitsku potravinovu sebestacnost.
Vyhoda byt v unii je to ze zruinujeme potravinovu sebestacnost susednych krajin? Lenze unia nieje odstrihnuta od zvysku sveta. Ak sposobime potravinovu krizu v takom Srbsku, tak to moze sposobit nestabilitu susednej krajiny a mame ohen na streche. EU by sa nemala spravat voci inym krajinam dumpingovo a silovo lebo sa jej to vrati.
Cize nejde iba o ekonomicku dogmu, napocital som tu niekolko nevyhod ktore podla mna prevysuju vyhody.


#29

V celkovom súčte nevidím dôvod aby farmári skrachovali. Prečo?
Odkiaľ sa berú financie na dotácie? No ak sa nemýlim, tak len z daní a iných príjmov štátu. Je úplne jedno, či prejdú len cez štát, alebo až cez EU. EU ale ani štát nemá veľa “normálnych” podnikateľských príjmov. Väčšina financií je z daní.

Ak by poľnohospodári (ale aj iní) nedostali dotácie, museli by zdvihnúť ceny na skutočnú výrobnú hodnotu. Ale keďže štát menej dá na dotácie, tak aj menej bude potrebovať vybrať a môžu sa (progresívne) znížiť dane. Chudobnejším viac, bohatším menej. A tak si aj všetci budú môcť dovoliť kúpiť drahšie veci (drahšie lebo nie sú dotované).

Na nešťastie to tak jednoduché nie je, a štát (vláda aj poslanci) sú pod silným lobingom na zachovanie stavu.

Navyše, ak sa niečo skoro storočie krivilo, tak sa to tak rýchlo nenarovná…


#30

Tieto dotacie maju zabezpecit potravinovu bezpecnost tretej najvacsej ekonimiky rovnako ako stabilizaciu vidieka.

Pred reformou mali dopad na tretie krajiny, kedze sa predavali dumpingove potraviny a tak nicili polnohospodarstvo v chudobnych krajinach.

Samozrejme platenia za nic nie je idealne, ale ma niekto odpoved ako tuto situaciu riesit.

USA sice nedotuje polnohospodarstvo, ale svoju politiku dotuje vojensky.