Garancia legislatívnych pravidiel na celý rok

Garancia legislatívnych pravidiel na celý rok
0

#1

Neviem, či sa to tu už spomenulo, ale jednou z problematík pri podnikaní sú aj časté legislatívne zmeny. Pri všetkých starostiach musí dnes každá fyzická aj právnická osoba promptne reagovať na aktuálne zmeny zákonov, ktoré sa v minulosti v mnohých prípadoch diali aj niekoľkokrát v roku.
Pri nepovšimnutí a nesplnení si povinností zo strany podnikateľa dochádza automaticky k trestaniu v podobe sankcií od štátu.

Pre zastabilizovanie tohto chaosu by sa mohlo uzákoniť, aby bol jeden právny rámec platný po dobu minimálne celého kalendárneho roka.
Všetky ostatné zmeny by sa už schvaľovali s dostatočným časovým predstihom a podnikateľské subjekty by tak mali viac času na zorientovanie sa aj v tejto oblasti.


#2

som všetkými 10 za, Je to návrh SaS ale treba to zaviesť. Brutal by to prinieslo právnu istotu pre podnikanie.


#3

…a keby sa rovnaké pravidlo uplatnilo aj na poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, tiež by to nebolo úplne na škodu… :wink:


#4

ono by to nebolo ani take zlozite, len keby sa chcelo… sucastou programoveho vyhlasenia vlady by bol roadmap legislativnych zmien - co kedy sa ide novelizovat - nasledujuci rok zavazne, dalsie informativne. bolo by tak zabezpecene informovanie sirokej verejnosti o chystanych zmenach a poskytnuty dostatocny priestor dotknutym subjektom na verejnu diskusiu


#5

Podľa mňa by bolo lepšie nerobiť to len v rámci programového vyhlásenia vlády (presnejšie v rámci legislatívneho plánu vlády, ktorý si vláda štandardne stanovuje na štvorročné obdobie), ale priamo v zákone. Dalo by sa to dosiahnuť novelizáciou § 19 zákona č. 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Tento paragraf v súčasnosti znie takto:

"§ 19 Platnosť, účinnosť a záväznosť

(1) Právne predpisy nadobúdajú platnosť dňom ich vyhlásenia v zbierke zákonov.
(2) Právne predpisy nadobúdajú účinnosť pätnástym dňom po ich vyhlásení v zbierke zákonov, ak nie je v nich ustanovený neskorší deň nadobudnutia účinnosti. Ak je to odôvodnené naliehavým všeobecným záujmom, môže sa v právnom predpise výnimočne ustanoviť skorší začiatok jeho účinnosti, najskôr však dňom vyhlásenia v zbierke zákonov.
(3) Iné akty nadobúdajú záväznosť dňom ich vyhlásenia v zbierke zákonov. Dňom vyhlásenia v zbierke zákonov začínajú plynúť lehoty, ktoré sú v nich ustanovené alebo ktoré ustanovil právny predpis pre nimi upravované právne vzťahy.
(4) Vo vyhlásenom konsolidovanom znení právneho predpisu ministerstvo spravodlivosti uvedie informáciu o účinnosti všetkých jeho sprístupnených časových verzií.
(5) Pri tvorbe, schvaľovaní a vyhlasovaní právnych predpisov sa dbá na to, aby medzi vyhlásením právneho predpisu v zbierke zákonov a dňom nadobudnutia jeho účinnosti uplynulo najmenej 15 dní."

Podľa mňa by bolo vhodné preformulovať a rozdeliť ods. 5 nasledovne:

“(5) Pri tvorbe, schvaľovaní a vyhlasovaní právnych predpisov sa dbá na to, aby všetky nové právne predpisy a novelizácie existujúcich právnych predpisov nadobudli účinnosť k 1. januáru príslušného kalendárneho roka. Iný dátum účinnosti možno stanoviť len za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, ak hrozia štátu značné hospodárske škody alebo ak si rozhodnutie Rady bezpečnosti Organizácie Spojených národov o akciách na zabezpečenie medzinárodného mieru a bezpečnosti vydané podľa čl. 41 Charty Organizácie Spojených národov vyžaduje neodkladné prijatie zákona. Dôvod podľa predchádzajúcej vety sa samostatne a jednoznačne vymedzí v osobitnom ustanovení právneho predpisu pri jeho tvorbe a schvaľovaní.
(6) Pri tvorbe, schvaľovaní a vyhlasovaní právnych predpisov v súlade s odsekom 5 sa dbá aj na to, aby medzi vyhlásením právneho predpisu v zbierke zákonov a dňom nadobudnutia jeho účinnosti uplynulo najmenej 15 dní.”

Teda preberám presne tie isté dôvody, pre ktoré je dnes možné skrátené legislatívne konanie (§89 zákona č. 350/1996 Z.z.). Je to tvrdé, ale jedine takto to podľa mňa má význam, aby sa to zaviedlo do legislatívnej praxe. Predkladateľ zákona má myslieť dopredu tak, aby boli všetky zákony navzájom zosúladené k 1. januáru ďalšieho roka, aby všetci vedeli, čo bude počas nasledujúceho roka platiť.

Ideálne by podľa mňa bolo, aby sa substantívne zmeny pre ďalší rok prijímali v prvej polovici roka a v druhej polovici by sa už len dolaďovali prípadné chyby a prijímal zákon o štátnom rozpočte, aj vzhľadom na už prijaté substantívne zmeny.