Ideálne mesto 21. storočia

Ideálne mesto 21. storočia
0

#1

Téma je založená s cieľom definovať základné body, ktoré by malo spĺňať mesto budúcnosti - Ideálne mesto 21. storočia, a hlavne vzájomne tieto body konfrontovať, či sa navzájom dopĺňajú alebo vylučujú. Na záver z predložených bodov na zákalde ich hierarchie a priority stanoviť rámec (osnovu) ideálneho mesta.

Vzhľadom k tomu, že mesto a jeho architektúra vytvára fyzické prostredie pre človeka (obytné/životné prostredie), ktoré ho formuje a nie len psychický vplýva na jeho správanie (zdravie), je potrebné túto tému začať otvárať a to hlavne z dôvodu jej umlčania a absencie v súčasnej dobe. Téma s jej celospoločenským dopadom je preto adresovaná väčšine diskutujúcich či už s laickými (nezaťaženým) alebo odborným (formovaným) názorom.

Pomenovanie IDEÁLNE MESTO je zámerne a to z dôvodu, aby takýto rámec bol vzorom, o ktorého dosiahnutie sa budú usilovať slovenské mesta. Preto musí byť aj všeobecný s mierou flexibility prispôsobenia sa jedinečným hodnotám každého mesta, ale zároveň komplexný a reagujúci na súčasné a budúce (vychádzajúce z prognóz) požiadavky vyspelej spoločnosti.

Najkrajším cieľom tejto diskusie, ktorý očakávam, by bolo sformulovanie takých bodov, podľa ktorých by sa dala načrtnúť urbanisticko-architektonická schéma, ktorá predpokladá dynamiku mesta a jeho pokrok.

Na začiatok a otvorenie témy, by som na základe skúsenosti (prax a poznanie teórií profesorov Hruška, Alexy, Kavan a Trnkus a i.) načrtol zopár takýchto bodov, bol by som rád otvorenej kritike (konštruktívnej a hlavne objektívnej), živej diskusií, ktorá kľudne môže začať vašimi prvotnými pocitmi a skúsenosťami.

Téma je síce ťažká, ale myslím si, že každý z nás k nej má veľmi blízko, keďže buď v mestách žijeme, alebo ich aspoň navštevujeme za určitým cieľom.

Nástrel bodov:
I. ideálne mesto je komponované ako súčasť krajiny
(citlivý a ekologický prístup, ktorý chráni hodnoty prostredia, do ktorého vstupujeme)

II. voda je integrálnou a neoddeliteľnou zložkou mesta
(najväčšia hodnota miest: jazero, rieka, - genius loci, kompozícia, atď.)
(zadržiavanie dažďovej vody)

III: vietor ako prírodný fenomén podporujúci zdravie miest
(správny smerovaním stavebných hmôt - prevetrávanie a ochladzovanie miest)

IV. vyvážený pomer polyfunkčnosti (4 stupne urbanity - mestskosti)
(nie každý kúsok mesta sa musí tváriť ako hlavné námestie potrebujeme aj intímne ale aj verejné prostory - hlavne diverzita a mnohorakosť)

V. pochopenie sektorov ako:
a. veda a vývoj - nová výrobná sila /patenty, inovácie a pokrok/
(intervaly kedy musíme nájsť odpovede na nové a nové problémy sa skracujú - preto potrebujeme to čo v súčasnej dobe zanedbávame - školstvo - a pre vzdelávanie potrebujeme vytvárať primerané prostredie, podporujúce čisté myslenie)
b. nová forma priemyslu - elektronizácia a modernizácia
(IT atď…)
c. rozvinuté poľnohospodárstvo ako súčasť mesta
(odkaz aj na 1. bod)
d. obytné zóny s integrovanou prácou
(home office)

VI. racionálna a iracionálna (emotívna) zložka mesta

  • funkčná, prevádzková, hmotová a obrazová (imaginatívna)
    (vnútorný a vonkajší obraz mesta - zvýšenie turizmu vďaka jedinečným pohľadom (záberom do foťákov), ktoré by naše mestá ponúkli.

(Viete, že napr. Ružomberok - historické centrum je špecifické tým, že väčšina ulíc ma za optický uzáver krajinu? výhľad na okolité kopce atd… jedna z hodnôt)

Takýto scenár bodov, ktorý sa tu vyprofiluje, by mali po preskúmaní a overení slúžiť na to, aby sme si uvedomili:

  1. Aké hodnoty naše mestá majú a čo máme chrániť a na čom máme stavať
  2. A aké hodnoty máme vytvárať, aby aj po našej generácií ostala kvalitná stopa, na ktorej môže stavať iná generácia.

#2

#3

Téma sa zaoberá dôležitou časťou života, ktorá má asi väčší vplyv na samotný život ako politika. Ale menej vnímaný vplyv.
Hodnoty treba zadefinovať a snažiť sa podľa nich správať. Avšak aj v prípade “mesta” som priaznivcom evolúcie a nie revolúcie.

A v podmienkach Slovenska určite nebudeme budovať úplne nové mesto/mestá. To znamená, že je potrebné prispôsobovať súčasné mestá novým požiadavkám. Svet si k tejto téme prijal pojem “Smart City”. Je to koncept širší ako je urbanizmus, je to o tom ako súčasné mestá prispôsobiť na nové požiadavky a aby mestá (ale aj dediny, a menšie komunitné celky) dovoľovali väčšinu hodnôt, ktoré opisuješ.

Tu jej (čiastočne) k téme Smart City:
https://komunita.progresivne.sk/t/e-goverment-smart-city-citizenlab/2986

K niektorým bodom:

V kontexte Slovenska skôr vrátenie sa k hodnotám, alebo koncipovanie pri rozširovaní.[quote=“IgorHianik, post:1, topic:3033”]
c. rozvinuté poľnohospodárstvo ako súčasť mesta
(odkaz aj na 1. bod)
[/quote]

Pojmovo sa mesto a poľnohospodárstvo celkom “rozchádzajú”. Rastlinná časť je jedna vec: asi to malo byť aj o okrasnej zeleni, nielen tej potravinovej. Ale celkom som presvedčený, že živočíšne poľnohospodárstvo v klasickej forme - živé zvieratá - je nezlučiteľné s mestom. A priemyselné “pestovanie” mäsa bez “zvyšku” zvierat je problém etický aj súčasných technológií (asi ich ešte nemáme).
Tu by som pridal minimálne tieto funkčné trendy: “Vertical gardening”, “guerilla gardening” a “Aqua ponics”. Ich kombinácia dovoľuje do miest vrátiť zeleň a “poľnohospodárstvo” v celkom značnom rozmere.

@Snowdog: Projekt Venus je určite zaujímavý koncept, ale ja nemám rád Megalomanské projekty. Zväčša končia alebo veľkým prúšvihom, laebo sa zistí, že na papieri (počítačovej simulácii) je to skvelé, ale ľudia sa neprispôsobili. Svedčia tomu aj viaceré “nové” (aj hlavné) mestá, ktoré sa štáty (často autoritárske) rozhodli vybudovať v novom priestore a ľudia tam proste nežijú. Ak sa pamätám, je to Brazília, Kazachstan, viac miest v Číne. A aj niektoré arabské krajiny začali budovať super-mega-moderné mestá a zlyhali…


#4

Absolutny suhlas. Venus project som dal iba ako nieco zaujimave ale nie 1 k 1 aplikovatelne.
Technokracia moze lahko sklznut do diktatury


#5

Dakujem pekne za zápojenie do diskusie - postupným budem reagovať na vsetko - super.
Chcel by som len poprosiť o prístup k tomu článku - lebo ked tuknem na priložený link je minuamietnuty prístup, neviem preco. Najprv si to chcem prečítať a potom budem reagovať - dopĺňať.


#6

Ospravedlňujem sa, nedošlo mi, že je to téma z dobrovolnickej zony. Ja k nej neviem dať prístup. Jedna možnosť je sa stať dobrovoľníkom. :smile:

Konečne som vo vlaku a na počítači, tak viem aj širšie reagovať. Aj tam sa téma iba rozbieha. Za seba sem viem dať môj text:

"Ďakujem za príspevok. Konkrétne Smart City a rozvoj okolo toho pojmu začína mať silnú dynamiku aj na Slovensku. A určite je to spôsob na aktivizáciu občanov.

Za cca. posledný mesiac sa aj u nás udiali minimálne tri veľké udalosti, kde hlavnou témou bolo Smart City:
http://www.energiaweb.sk/2017/05/09/inteligentna-energia-ako-sucast-inteligentnych-smart-miest/
http://www.energiaweb.sk/2017/05/25/jarna-itapa-posuvala-buduce-slovenske-smart-mesta-blizsie-svetu/
http://www.energiaweb.sk/2017/05/26/sme-toho-svedkami-aj-tvorcami-digitalizacia-zivotov-aj-procesov/

Vzniklo aj Slovak Smart City Cluster, kde medzi zakladajúcimi členmi je napr. mesto Poprad."

P.S.: ak to myslíš s budúcnosťou Slovenska vážne, tak by aj tak bolo dobré (ak ti smerovanie PS vyhovuje) sa stať dobrovolníkom… :slight_smile:


#7

Prihlasil som sa (uz davnejsie), aj mi prisiel mail s podakovanim za vyplnenie dobrovolnickeho formularu od stazistu Petra Koupila, ale potom som uz nic nerobil - skor som sa orientoval sem… ale podla toho by som mal byt… ci nie?
ale aj tak mi to nejde… ten link.

Ja ako urbanista sa venujem hlavne fyzickej podstate miest - architekture miest (to iste ako je arch. napr. pocitaca…ci cohokolvek ineho) ked je zle urobeny zaklad mesta tak aj akekolvek najnovsie systemy, aplikacie, cidla atd sa nedaju vytazit do takej efektivity ako by mohli, to ma aj viedlo k zalozeniu kategorie URBANIZMUS a k teme IDEALNE MESTO.
Najdolezitejsia je kompozicia mesta - a prave toto sa vytratilo maximalne.

Zucastnil som sa na niekolkych diskusiach k smart systemom, kde ponukali riesenia na dnesne problemy miest (alebo buduce) - doprava, odpad, svetlo, voda atd… ale stale ratali so strukturou ktoru mesta maju (a bohuzial aku stale vytvaraju sucasnou urbanizaciou…) a tam ja vidim problem… ze tie systemy sa teraz nukaju ako riesenie problemu sucasnych miest (ale oni len docasne mozu pomoct vyriesit dosledok a nie pricinu). V samotnych systemoch nevidim problem (tie su super vobec sa im nebranim - skor naopak) ale v tom ze sa aplikuju na zlu strukturu mesta (ktora sa zacala tvorit cca pred 40-30timi rokmi a stale sa tvori) a vobec nezodpovedá min. standardom sucasnej doby… to ich moze polozit (alebo vyvolat v nich nedoveru - lebo nebudu tak efektivne ako by mohli - prvotny naklad je stale dost vysoky).

len dám priklad - mam rozpocet na mesto 10mil. eur vycleneny na smart system…
A) mam mesto ktore nerespektuje urb. principy = viem s takymto rozpoctom pokryt cca 45% mesta…
B) mam mesto ktore respektuje urb. principy (hustota, hierarchia, kontinuita, diverzita, optimalny pomer funkcii atd. atd… je toho naozaj veľa) = viem s takymto rozpoctom pokryt cca 95% mesta…

ako by som vyhodnotil SMART systemy - a hlavne ich navratnosť, či efektivitu a pomoc…?

Napr, ked sme analyzovali idealne mesto, ktore načrtol prod. Hruška a prof. Trnkus (rok 1964) a porovnali to s analyzou Petržalky (1970cca) zistenie bolo naozaj vazne…

  1. Obyvatelia: Idealne mesto cca 75.000 / Petrzalka cca 100.000
  2. Plocha zabrata urb. strukturou: ideaĺne mesto 4krat mensie ako Petrzalka
  3. Polyfunkcnost (praca, rekreacia kratkodoba/dlhodoba,vyroba, atd…): Idealne mesto sebestacne / Petrzalka zavisla
  4. Kompozicia a priestory: Idealne mesto (priehlady, rozne velkosti, od intimnych po verejne…) /Petrzalka nadhodnotena mierka - v sucasnosti to do vyraznej miery eliminuju stromy.
    atd…

pozn.: idealne mesto podla prof. HRUSKU - bolo situovane na konkretne miesto a to Zitny ostrov pri Samorin.
Prikladam jeho graficku rekonstrukciu.

My sme práve rozbehli projekt - šnuru po slovenskych a ceskych mestách s nazvom Ideálne mesto 21. storocia - SMART & EASY… (Trnava sa pridala a primator suhlasil a udelil aj zastitu… ) cez leto by sa mal utriast program snury (napln pre rozne mesta) a od septembra (konca) to odstartovat. hlavne to ma vyvolat diskusiu a sucastou by mal byt aj tvorivy workshop.

Inak tesim sa z diskusie a hlavne ze na uvodom ste uviedli: Téma sa zaoberá dôležitou časťou života, ktorá má asi väčší vplyv na samotný život ako politika.
A rovnako suhlasim s evoluciou a nie revoluciou, tu by som dal do pozornosti prave teorie prof. Alexyho - Rekonstrukcia miest (ide prave o transformacne procesy nasich zdedenych miest s urcenim pravych hodnot - ich zachovani a doplneni novych.


#8

Ahoj, neposlal si prihlasovacie meno, preto sme ťa nepridali :slight_smile:
Už vidím, že si ho poslal, takže ťa v najbližšej dobe pridáme do internej skupiny :slight_smile:
@Ivan_Sakin


#9

Dakujem, je ti moja chyba, potom som si este raz prečítal ten mail a došlo mi ze som to neposlal. Dik


#10

Hovoríš mi celkom z duše - moje odborné skúsenosti síce sú z iných oblastí, ale sú blízke tomu čo hovoríš.
Z vojenského výskumu som si odniesol preferencie k návrhom robustných decentralizovaných systémov (podobne ako filozofia internetu), kde výpadok časti neznamená nefunkčnosť celku. Z IT oblasti “lásku” k technológiam, ale tie majú zmysel len ak život uľahčujú (nie ako súčasné štátne IT systémy, ktoré slúžia na vyššiu zamestnanosť v štátnom aparáte - silné zjednodušenie). A z mojej súčasnej oblasti - alternatívnej a obnoviteľnej energetiky - “úctu” k energiám a ich udržateľnému získavaniu a míňaniu… To vedie aj úcte vôči nášmu hostiteľovi - prírode a Zemeguli.

Vnímam podobne ako ty problém rozvoja priestoru na život - bývanie, prácu a zábavu. A celkom s tebou súhlasím, že daný (a limitný) priestor vieme využívať efektívnejšie. A urbanizmus by mohol a mal pomôcť pri rozvoji a obnove miest (mysleno aj dedín a priestoru mimo zastavených priestorov). Bohužiaľ činnosť stavebných úradov sa zredukovala na povolovanie stavieb (opäť zjednodušenie). V dôsledku čoho mestá strácajúsvoju “tvár” a jedinnečnosť.

Ja silne vnímam Smart City ako koncept ďaleko vyšší ako sústavu vzájomne pospájaných senzorov (napr. na lepšie ovládanie križovatiek, …) a nejakého nadradeného IT. Je to komplex prístupov k životu v mestskom priestore. Množstvo riešení je bezplatných a (geniálne) jednoduchých, len na ne prísť.

V nedávnej dobe prebehla Konferencia „Udržateľnosť v architektúre a vo výstavbe„:
"Za mňa bola úplne najlepšia prednáška v prvom bloku: prednášal Paoblo Riquelme z Pablo Riquelme Tmi., Fínsko. Téma mala obyčajný názov: Smart City Helsinky.

Pablo Riquelme je fínsky architekt a dizajnér narodený v Chile. Vyštudoval architektúru a dizajn v Helsinkách. Má vyše pätnásťročnú prax v navrhovaní architektúry a dizajnu. V posledných rokoch sa zameral na dizajn vo verejnom sektore a za organizáciu Design Driven City organization bol menovaný mestským dizajnérom mesta Helsinki. Jeho téma bola „Dizajn pre verejný sektor“. V čom bola jeho prednáška tak výnimočná? Na množstve príkladov ukazoval, že udržateľnosť a využiteľnosť nie je vždy len otázka „drahých“ a technologických riešení. Ba naopak, svojou prednáškou sa snažil ukázať, že Dizajn = Empatia. Schopnosť počúvať čo ľudia potrebujú a chcú. A toto dá široké odpovedi na množstvo súčasných problémov."
http://www.energiaweb.sk/2017/04/21/najzelenejsie-stavby-za-rok-2016-vyhodnotene-cena-visio-2020/

V jednej veci ale má s tebou “rozpor”:

Mestá ako také sú na Slovensku nejako vybudované, nie je to samozrejme nemenné, ale zásadná urbánna zmena sa nedá očakávať, lebo by to znamenalo neúmerné investície.
Ja to skôr vnímam v rozmere lepšej optimalizácie súčasného stavu. Kde prebehne analýza a navrhnú sa úpravy a zmeny, tak aby sa do “nejako” funkčného stavu pridala vyššia hodnota. (Nechcem to znovu zjednodušovať, ale:) niekedy stačí malá zmena - napr. zjednosmernenie niektorých ulíc - čo prinesie s minimálnymi nákladmi vysoké zisky. A práve tu vidím silnú úlohu nadradených komplexných analýz - a asi sú to urbanistické štúdie. Tie by vedeli dať nový pohľad na “staré” prístupy…

Tým vlastne chcem povedať, že táto téma je pre mňa dôležitá a jedna z tých zásadných.


#11

Neviem však teraz zaručiť, do akého času bude ten link fungovať. Ak uvidíš pri svojej fotke tú modrú baterku, ako mám napríklad ja, alebo Pavel, tak to už pôjde. :slight_smile: A zároveň odpíšem na e-mail, keď to bude.

A ospravedlňujem sa, že som začal rovno tykať, tu na fóre ma to vždy ťahá automaticky všetkým tykať. :slight_smile:

Mimochodom, zaujímavá téma, som zvedavý, čo z nej vznikne.


#12

Super Dakujem - mne tykanie vôbec neprekáža :slight_smile:


#13

Dôležitým nástrojom ako uplatniť akékoľvek urbanistické myšlienky do praxe je územné plánovanie. Urbanistická myšlienka predstavje koncept, územný plán nástroj, ao ho naplniť. Bude dôležité sa zamyslieť nad tým, ako majú tieto územné plány vyzerať , čo majú obsahovať a akú maju mať silu, aby bolo možné tieto myšlienky do územia vložiť. Mnoho ľudí si uvedomuje, čo územný plán znamená, ale bude potrebné sa zamerať na prehodnotenie legislatívy v tejto oblasti.


#14

Budem reagovať na posledný príspevok, k ostatným sa dostanem zajtra doobeda.

  • Územné plánovanie nemôže pretaviť urbanistické myšlienky do praxe a to z dôvodu, na akých princípoch UP funguje, akú mierku sleduje a vôbec čím sa zaoberá.

  • Úplne súhlasím, že treba prehodnotiť legislatívu vo zťahu ako definovať strategické dokumenty rozvoja miest.

  • Zároveň s týmto hneď položím otázku, či územné plánovanie je alebo nie je zastaralým nástroj pre súčasný a hlavne budúci rozvoj miest. Doplním, že mestá stále viac prirovnávané živému organizmu (stavebná jednotka je človek) sú dynamické. A majú svoju prirodzenú evolúciu, ktorá vychádza z evolúcie človeka.
    Dovolím si len vložiť jeden graf z jedného výsku, ktorý poukazuje ako sa skracuje interval potrebný na vyriešenie problému:
    Growth, innovation, scaling, and the pace of life in cities rok 2007 (čiže celkom stará vec… :slight_smile: )
    (Luís M. A. Bettencourt*†, Jose ́ Lobo‡, Dirk Helbing§, Christian Ku ̈ hnert§, and Geoffrey B. West)

a toto je graf evolúcie / dynamicky miest… STÁLE A STÁLE RÝCHLEJŠÍ

čo z toho vyplýva?
potrebuje nástroj - metódu, ktorá je dynamická a reaguje na vývoj mesta - otvorený dynamický rast miest.

  • to bohužiaľ Územné plánovanie nie je:
    a to len z dôvodu, schvaľovacie procesu (pozrime sa na Bratislavu, Pezinok atď.)
    legitimnej možnosti zmien a doplnkov a to aj na žiadosť investora
    (väčšinou každé zmeny a doplnky skôr deštruujú nahodenú koncepciu)
    atď atď…

Bratislava sa výrazne zmenila za 50 rokov - čo je 50 rokov v evolúcií mesta Bratislavy?
koľko mala územných plánov? aká koncepcia sa zakotvila?
je teda vôbec Územný plán tak silný dokument akej úlohe zodpovedá?
Vie vôbec územné plánovanie flexibilne reagovať na vývoj miest?

Ešte na záver sem vložím ešte jeden obrázok, ktorý reprezentuje abstrahovanú schému MESTA, KTORÉ MA CHARAKTER DYNAMICKY/ORGANICKY RASTLÉHO MESTA S OTVORENÝM (nie uzavretým - konečným) systémom.

je to od slovenského autora - urbanistu prof. Tibor Alexy - Nosná ťažisková sústava (kostra mesta). Neskôr k nej môžem popísať definície a voľne vysvetliť jej výhody - hlavné znaky a hodnoty, ktoré vie zakotviť v meste.
viac nájdete v: Vývoj a premena urbanistickej štruktúry, Tibor Alexy, 1999
popísal som cca čo znamená - oproti publikovanej verzie sú tam malé korekcie, po konzultácií s autorom.


#15

Ďakujem - super už som baterka :slight_smile: tešim sa.


#16

Pozdravujem,
rád sa zapojím do témy o územnom plánovaní pár poznámkami.

Signály, že územné plánovanie nefunguje, sú všade okolo nás. Často sú nástroje územného plánovania skôr nástrojmi územného drancovcania, navyše jednotlivcami a na úkor spoločnosti.

Štát v máji tohto roku chválil reformu výstavby. Veľmi zásadná vec, na ktorú je ale akoby informačné embargo. V tichosti ho schválila nejaká utajená komisia.

Reforma sa dotkla aj územného plánovania. A to konkrétne tak, že štát na súčasný systém územného plánovania (a povoľovania stavieb) v týchto dňoch nasilu pretláča softvér za 40 miliónov eur (navzdory zásadným pripomienkam odbornej komunity S.D.).

Čiže územné plánovanie sa tak skoro nezmení, pretože ho “zakonzervuje” nový softvér, v ktorom sa budú po novom obstarávať územnoplánovacie dokumenty. Pointa je v tom, že budúcnosť sa bude musieť prispôsobiť kupovanému softvéru a nie naopak.

Že je dnešný systém ÚP extrémne byrokratický, nepružný a neosožný, si na ministerstve akosi nevšimli.

Námet - mohla by v rámci PS vzniknúť pracovná skupina, ktorá by sa hlbšie venovala problematike výstavby. Od územného plánovania, cez povoľovanie stavieb až po ich užívanie.


#17

Dakujem za zasadne info!!!
Uz kvoli tomuto sa oplatilo tému otvoriť, este raz Dakujem.
Prikláňam sa k pracovnej komisii.


#18

Len pre zaujímavosť - link na dokument o reforme výstavby, ktorá bola schválená. Je to presne ten typ dokumentov, ktoré čítate, čítate, čítate a na konci zistíte, že nič rozumné ste sa nedozvedeli.

Osobne považujem reformný zámer za totálne premárnenú príležitosť pohnúť problematikou územného plánovania a povoľovania stavieb vpred. Chcelo by to “progresívnejšie” riešenia :wink:

https://drive.google.com/file/d/0Bxl0-zjO5kZLdklRclFqUEJESkU/view?usp=sharing


#19

Super - udivuje ma, že v takomto dokumente som nenašiel ani jedno meno - meno autora, meno timu, garanta, zodpovednych… nic…


#20

Tu je kúsok odpovedi ak sa zmenila Bratislava (a zvyšok Slovenska) za 60 rokov:
http://mapy.tuzvo.sk/HOFM/Default3.aspx

Nie som odborník, a tak územné plánovanie vnímam ako “väčšie fľaky” na mape - tu bude priemysel, tu cesta, tu bývanie, občianská vybavenosť. Na tomto fľaku iba toľko poschodí a pod…

A vo vnútri týchto území (fľakov na mape) sa už riešia jednotlivé stavby, ktoré však môžu byť úplne mimo urbanistického zámeru.

A výsledkom môže byť absolútne rozbitá tvár mesta.

Vnímam tento proces správne, že je nesprávny?

Firmy majú dizajn manuál - aby ich výstupy pôsobili konzistentne. Mestá majú takýto “dizajn manuál” na výstavbu? To je tá (aspoň z veľkej časti) urbánna štúdia mesta?