Komunálna reforma

Komunálna reforma
0

#1

Všetci si vieme “z fleku” predstaviť X oblastí, ktoré by si zaslúžili viac financií zo strany štátu. V rámci predvolebných diskusí ale často narážajú predstavitelia niektorých strán na otázku, odkiaľ tie potrebné financie získať. Podľa mňa jedným z dobrých riešení, kde by sa dalo ušetriť množstvo prostriedkov je komunálna reforma - municipalizácia obcí (miestnych samospráv). Na malom Slovensku máme takmer 3000 obcí so starostami, obecnými/mestskými/miestnymi zastupiteľstvami. Municipalizácia by samozrejme mohla priniesť aj ďalšie pozitívne efekty, nielen ušetrenie prostriedkov, ktoré by zostali v rozpočtoch municipalít a mohli by byť použité na miestne školstvo a iné oblasti. Pochopiteľne, súvisiace témy sú aj voľby do municipalít a problematika samosprávnych krajov.
Rád by som otvoril diskusiu na túto tému, zaujímajú ma osobitne názory, prečo sa táto reforma podľa vás ešte nezrealizovala, resp. aké sú tam nástrahy z vášho pohľadu.


#2

Preco sa nezrealizovali ?
Samosprava je dobrym odkladiskom vysuperovanych vrcholovych politikov a zaroven je dobrou mocenskou bazou.
Akakolvek reforma administrativno-pravneho clenenia by mala riesit predovsetkym tieto oblasti:

  1. Kompetencie
  • originarne plus preneseny vykon statnej spravy
  1. Financovanie
  • dlhodobe udrzatelne, relativne stabilne a davajuce moznost ziskavat financie z viacerych zdrojov
  1. Subsidiaritu
  • usporiadanie vztahov medzi obcanom a samospravou
    Kazdopadne, akejkolvek vecnej diskusii by prospelo oboznamenie sa s roznymi modelmi, ake prichadzaju v nasom pravnom systeme do uvahy. Osobne by som bol za vyraznu redukciu poctu obci, ich zlucovanie, spodna hranica pre pravnu subjektivitu obce by sa mala vyrazne posunut - napr. na 500 obyvatelov.
    Starostom a primatorom by som obmedzil funkciu na maximalne 2 funkcne obdobia a ich odmenovanie urcil flexibilne, kde pocet obyvatelov by nebol zarukou ich fixneho platu (zo spodnej strany intervalu).
    Administrativne by sa mala sprava zjednodusit a zefektivit, t.j. aby x dnesnych obci v geografickej blizkosti mali jedine administrativne centrum a siet vysunutych kioskov, nie vsak starostov pre obce s par desiatkami obyvatelov.
    Tolko asi na uvod pre potreby k rozprudeniu diskusie.

#3

ja som taktiež fanúšikom muncipalizacie, je to zasadná téma pre samosprávnu úroveň. dôvod prečo sa to zatiaľ nepodarilo, si celkom netrúfam pomenovať.


#4

Cele je to citliva tema hlavne na komunikaciu … ale stotoznujem sa s nazorom ze pre efektivne riadenie samospravy je potrebne zuzit personalne obsadenie. Na zaciatok zmapovat kompetenci a personalny audit nasledne pravit studiu realizovatelnosti a posupne prechadzat na novy system.


#5

Veľmi zlé skúsenosti z minulosti s tzv. strediskovými obcami. Menšie, okolité sídla prakticky prestali žiť. Zastavila sa výstavba, znížila sa dostupnosť zdravotnej starostlivosti, neopravovali sa cesty. Stredisková obec na seba stiahla väčšinu finančných prostriedkov. Ľudia si to pamätajú.
Ešte by som pridal takú typickú slovenskú vlastnosť - enormne vyvinuté niečo ako lokálna hrdosť. Až nezmyselné súperenie medzi dvoma lokalitami, s čím máte určite viacerí skúsenosti. Krvavá rivalita medzi horným a dolným koncom dediny a nieto ešte medzi dvoma dedinami.


#6

Ja súhlasím so všetkými príspevkami. Ak môžem pridať ešte jeden bod, tak je to politická vôľa.

S dátami problém nie je ani nikdy nebol. Rozpočty obcí sú súčasťou rozpočtu VS, dnes idú dokonca cez RISSAM, MFSR má kompletné údaje do posledného centu, MVSR či štatistický úrad majú tiež relevantné čísla. No aj mimo toho bolo urobených niekoľko auditov. O tejto reforme sa hovorí, že ju stačí len vytiahnuť zo stolíka a je presne v líniách ako píše Juraj.

Naposledy sa o tom sa rozprávalo najaktívnejšie v začiatkoch ESA, medzi starostami sa to už aj bralo ako fakt, že po ňom príde na rad organizácia samosprávy. Boli tam úvahy, že obce nezvládajú počet kompetencií, najmä finančne, málo efektívne, preto by malo dôjsť k zlučovaniu. Najprv tlakom na vytváranie spoločných úradov pre viaceré obce, t.j. administratíva, účtovníctvo by sa robili na jednom úrade pre ďalších x obcí, ale orgány by zostali. Potom malo prísť aj na ne.

Lenže ako ste správne poznamenali, je to citlivá téma pre obyvateľstvo. Preto politik či politická strana sa do toho musia pustiť neoblomne, najlepšie hneď po voľbách, no musia rátať s tým, že to pre nich môže znamenať posledné volebné obdobie. A k tomuto nebola vôľa ani odvaha. Všimnite si Rybníčka, preto hovorí, že potrebuje silný mandát a potrebuje ho na zmenu, ktorá bude trvať viacej volebných období.


#7

Ďakujem za podnetné pripomienky, v podstate súhlasím so všetkým, mám k tomu pár poznámok:

Tá “nevôľa” realizovať to vychádza zrejme z toho, že etablované politické strany, s vyvinutými štruktúrami a členskou základňou majú desiatky starostov a primátorov, a možno stovky poslancov v zastupiteľstvách, viacerí z nich sú starostami viac volebných období…a ide proste o “dobré fleky” a nie je politická vôľa to meniť. Tento argument je samozrejme neakceptovateľný, a práve mladé strany, ktoré nenesú túto “ťarchu” by mali nabrať odvahu to riešiť.

Čo sa týka tých “strediskových obcí” v období socializmu - súhlasím, tak to naozaj fungovalo a ľudia s tým asi majú zlú skúsenosť. Tam ale treba akcentovať, že v období socializmu to bola proste štátna politika - vysídľovať vidiek, predovšetkým najmenšie obce v oblastiach, kde ani poľnohospodárstvo až tak nefičalo do miest. Urbanizácia a industrializácia bola proste v móde a štátom podporovaná. Preto sa to dialo. Dnes už sme ale inde. V zázemí väčších miest je v súčasnosti skôr problém živelná suburbanizácia. Áno, sú regióny a obce, ktoré…stále vymierajú, lebo sú vzdialené od centier zamestnanosti atď…Ale nemyslím si, že municipalizácia by im uškodila. Tie treba riešiť skôr s revitalizáciou takých odvetví hospodárstva, ktoré tam majú šancu fungovať.

Pokiaľ ide o tie “emócie” bežných ľudí a žabomyšie vojny/súťaživosť medzi obcami…to súvisí s tou komunikáciou, že to treba proste ľuďom vysvetliť, že tie pozitívne efekty sú ďaleko významnejšie než čokoľvek iné. Áno, určite sa môžu objaviť desiatky rôznych konkrétnych prípadov, kedy by to mohol byť problém a vyvolávalo by to emócie. Keď je v malej obci malá škola, ktorá ledva funguje, a vo väčšej obci je väčšia, poloprázdna škola…asi by to viedlo k nejakej racionalizácii, čo by obyvatelia mohli vnímať negatívne. Otázka je, či z dlhodobého hľadiska by tá menšia škola mala šancu - populačne najslabšie ročníky práve vstupujú do reproduktívneho veku, detí bude ešte menej (ak štát nepríde s nejakými významnými pronatálnymi opatreniami, čo nepríde). Čiže tie “emócie” by boli asi zväčša naozaj skôr o emóciách, ako o racionálnych riešeniach. Konieckoncov, vždy sa dá vzniknutý problém riešiť X možnými spôsobmi, nie tým najradikálnejším.

Na záver - tých analytických materiálov, štúdií, návrhov ako to realizovať je veľa. Chýba len odvaha. Osobne si myslím, že začať aspoň spomínanými “spoločnými obecnými úradmi”, predovšetkým v regiónoch s početnými obcami najmenších kategórií (do 200 obyvateľov), ako je SV Slovenska a ďalšie regióny je viac než žiadúce.


#8

fajn, ale po 25 rokoch by to bolo fakt treba prekonat uz. tento sucasny model je neudrzatelny


#9

V prvom rade osobne vidím veľké medzery v znalostiach občanov o samospráve vôbec - je to absolútna neznalosť procesov, kompetencií predstaviteľov, a úplne nedôležitejšie - prínosov pre ich každodenný život (resp. možných prínosov, nakoľko nie každý predstaviteľ v obci je príkladom dobrého hospodára).
Riešenie vidím v jednoduchom, prehľadom a trochu aj populistickom (v zmysle: motivácie občanov) “učení” ľudí ohľadom správy vecí verejných - postupoch, kompetenciách, príkladov dobrej praxe (prezentácia dobrých príkladov čohokoľvek, vôbec je veľmi slabá - všade samé negatívne správy, … z toho plynie veľmi zlá klíma v spoločnosti, demotivácia pod., ale to je na inú diskusiu… dlhú diskusiu).
Verím, že vyhlásenia typu “Všetci kradnú”, “Minul na to 500.000e, ktoré išli do vrecka jeho známych”… a podobne, pramenia z čistej neznalosti kompetencií a najmä vecí, ktoré sú a ktoré nie sú možné. Nie všetko čoho cena prevyšuje 100e je okamžite kradnutie.
Názor: (možno trochu populisticko-motivačný ale pravdivý) Ľudia si neuvedomujú silu svojho hlasu/prítomnosti (na proteste) a v poslednej dobe ani váhu faktov, oproti demagógií a výmyslom.

K téme, som veľký zástancom decentralizácie SR (a zároveň centralizácie správy malých obcí vytvorením spoločných úradov) avšak, v prípade, že chceme aby sa tým, aj niečo reálne zmenilo, musíme ľudí naučiť zaujímať sa o veci verejné, rozumieť im a aktívne presadzovať svoj názor.
1 osobná účasť na proteste = 1000 000 lajkov, zdieľaní, blogov - v tomto smere


#10

No to je presne to, čo sa chystám napísať aj na tému p. Zory Jaurovej a jej príspevku v Denníku N - Slovensko možno ani tak nutne nepotrebuje “menej štátu” ale viac demokracie…Problém je aj to, že je tu veľká skupina ľudí, ktorí sa nezúčastňujú volieb…Podľa mňa toto by sa mohlo zmeniť lepším nastavením, “demokratizáciou” volebnej legislatívy. Za mňa - viac volebných obvodov (minimálne 3+1), možno mierne zníženie kvóra na vstup do parlamentu, zmena financovania politických strán a ďalšie opatrenia…To by mohlo zabezpečiť, že aj tí ľudia, ktorým teraz “chýbajú” strany v relevantnej časti politického spektra by sa viac zúčastňovali volieb. A tak, ale to je na samostatnú tému táto problematika.

Ja si myslím, že…veľa ľudí aj má záujem o veci verejné, o problémy vo svojich mestách a obciach, resp. na úrovni VÚC a štátu, ale cítia sa bezmocní…Lebo majú pocit, že ich úlohou je “hodiť to” raz za štyri roky do urny, a tam ich možnosti, ako ovplyvniť dianie končia…

Mne osobne na komunálnej úrovni sa veľmi páči koncept participatívneho rozpočtu, možno toto by sa dalo nejak inštitucionalizovať, resp. nastaviť nejak tak, aby tie participatívne rozpočty boli…ak nie v každej obci, tak aspoň oveľa rozšírenejšie po Slovensku…Čo by mohlo dopomôcť tomu, aby sa občania aktívnejšie zapájali do vecí verejných…Samozrejme, tých opatrení by mohlo a malo byť viac, tie možnosti “komunikácie” medzi obcou a jej obyvateľmi, najmä v prípade vidieckych, resp. menších obcí sú v súčasnosti obmedzené…Ale v dnešnej dobe, keď už prevažná časť obyvateľstva má prístup na internet, určute existujú zaujímavé a lacné riešenia, ako priblížiť to dianie v meste. Napr. u nás vo Zvolene, odkiaľ pochádzam, sa pani primátorka (je tam 1. volebné obdobie) systematicky snaží, nielen pred voľbámi ale ale aj po voľbách organizovať v rôznych častiach mesta pravidelné stretnutia s občanmi, kde sa ich pýta a komunikuje problémy, týkajúce sa ich mestských častí. Možno by sa dali elektronicky častejšie robiť aj nejaké ankety, kde by sa vedenie obcí pýtalo ľudí na riešenia…nielen tých “najvypuklejších” problémov, ale aj tých bežnejších…ktoré ľudí zaujímajú


#11

Komunálna politika nebude iná ako tá vysoká (parlamentná). Kontrolné mechanizmy na úrovni samospráv v kontexte Zákona o obecnom zriadení sú bezzubé, pomáha len audit cez prokurátora a to je beh na dlhé lakte. Dostáva sa do kontradikcie uznesenia Zastupiteľstvo s exekutívou Miestneho úradu. Starostovia majú koncentrovanú moc - uznesenia jednoducho nepodpíšu, sú neodvolateľní, len referendom, a to je nerealizovateľné pri tak malej volebnej účasti…prapodivné koalície v samospráve, v parlamente inak nezlučiteľné len naznačujú krízu komunálnej politiky. Nespokojnosť so štátom je premietnutá do nespokojnosti obyvateľov reálneho každodenného fungovania regionu, obce, mesta,…v nej sa sprítomňuje akákoľvek politika. Ak budú fungovať služby obce - samosprávy, bude fungovať aj štát. V sociologickom výskume „Názory občanov na budúcnosť Slovenska“ (J. Bunčík, R. Džambazovič, M. Hrabovský, J. Sopóci, Bratislava 2009) len 5 % respondentov vyslovilo spokojnosť s činnosťou verejnej správy a úradov, 10% nespokojných a 85 % od nich ani neočakáva už žiadnu podporu a pomoc!? Čo chceme ponúknuť ľuďom v tých 3000 obciach? Nefunkčné sociálne služby, rozbité cesty, po ktorých sa sanitka nedostane k urgentnému prípadu, najbližší lekár špecialista 40km (veterinári majú hustejšiu a efektívnejšiu sieť), neosvetlené ulice? Tých 85% ktorí už nič neočakávajú sú nespokojní. Medzi nespokojnosťou a radikalizáciou je tenká a krehká hranica. A len krok od radikalizácie k extrémizmu. Demokraciu máme, akorát nejsou lidi.


#12

Priklad vychodne Nemecko. Sa tiez myslelo, ze staci opravit cesty, domy a namestia a o desat rokov bude na urovni zapadneho. Vsetko sa az megalomansky opravilo a dobudovalo. Dobehli zapadne Nemecko? Nie. A ak by uz toto nebolo zlyhanie este tam aj volia svojich nackov. Ta trochu zabavna stranka je, ze zapadni Nemci ich maju skoro az za parazitov. Hmm…vychodniari a BA?
Infrastruktura nie je riesenie. Krasne to znie, dobre to vyzera a este lepsie sa nabaluje.
Niekedy treba reset. V hufoch opustit a pomaly sa vracat spät s inou vylepsenou, podnikavejsou, slusnejsou mentalitou.
Vsetky krajiny sveta maju strukturalne slabsie regiony. Odvaznejsie narody napr. taki Americania doslova opustia hoci i cele milionove mesto - Detroit. A potom sa pomalicky revitalizuje a mozno bude znovu raz funkcne. Ale mozno nie. Zivot je zmena. Stat (politici) sa snazi ludom vysvetlit, ze to tak nie je. Co je klamstvo prvej akosti.
Homo sapiens je neskutocne prisposobivy a tym padom uspesny. Tento fakt treba zdoraznovat a necakat v hladovej doline, ze zemepan sa postara


#13

Ano, aj Stalin sťahoval celé národy, Krymskí Tatári by o tom mohli rozprávať a dodnes nie sú doma nikde…tie jednoduché riešenia nie sú vždy najlepšie. Ja osobne mám mentálny problém nerobiť nič a nechať tých starých ľudí v nedôstojných podmienkach dožiť v 21 storočí bez sociálneho štandardu. Takisto nie som stotožnená s tým, že to vyrieši generačná výmena (mentálna) no snažíme sa o tú výmenu od 1989 a dovtedy čo? Vysvetlite to tým mladým, ktorí mali smolu, že sa narodili v dedine, kde skapal pes ( a takých je požehnane veľa) , kde kultúra je akurát kostol a signál TV ( a zbytočne sa sťažujeme, že tam vysielajú reklamy a reality šou), tí šťastnejší možno majú aj internet,( tak sa niečo aj dozvedia aj o inom svete), kde ide autobus do mesta ráno a večer, takže ak idete s frajerkou do kina, tak iba na poobedné predstavenie, lebo večer už nejde nič do dediny, atď…bolo by fajn sa spýtať ľudí, ktorí tam žijú, či a čomu sa chcú prispôsobiť, lebo som presvedčená, že akurát tomuto sa prispôsobiť nikto z nich nechcel… Sú aj pozitívne ostrovy deviácie - obec Hrušov - (oblasť Hontu)…ale aj tu Vám starosta povie, že bez infraštruktúry to nejde.


#14

Ono…tá infraštruktúra zohrala v podmienkach Slovenska v druhej polovici 19. storočia a v 20. storoči…vyznamnú úlohu…predovšetkým výstavba železnice doslova naštartovala industrializáciu a urbanizáciu. Áno, boli tam aj obrovské intervencie neskôr zo strany komunistickej strany, ale ten rozvoj prišiel už dávno predtým, po železnici. Ono dnes je iná doba, už sme tú epochu kde sme sa transformovali z agrárnej krajiny na industriálnu prekonali (skoro všade na svete v podstate), prišiel terciérny sektor…A dnes už sme znova o krok ďalej, keď idú do popredia informácie a technológie s tým súvisiacie.
Tá infraštruktúra je ale v každom prípade dôležitá, keď už neprinesie rovno nejaký impulz pre rozvoj miestnej/regionálnej ekonomiky, minimálne zvýši kvalitu života v obciach, lebo tie autá a kamióny reálne jazdia, a je to peklo keď bývate v obci, cez ktorú ide “hlavný ťah” z Poľska do Maďarska a všetko Vám to ide popred dom. Súhlasím ale s tým, že…budovanie infraštruktúry nestačí, je to málo.


#15

Pod infraštruktúrou nemyslíme len cesty po ktorých majú chodiť kamióny :-), ale mobilita ľudí, služieb (turizmus) a najmä,industriálna spoločnosť je aj návrat k regionálnym, pôvodným domácim výrobám, pestovaniu a spracovaniu pôvodných poľnohospodárskych produktov dokonca pôvodnými technológiami…industriálna spoločnosť je aj návrat k originalite, autenticite…infraštruktúra sú aj služby na redistribúciu sociálnych a iných služieb…starosta Hrušova mi vravel, že mal niekoľkoročné problémy aby župu primäl k tomu ,aby v Krupine, v BB, Banskej Štiavnici umiestnili smerové tabule na Hrušov…už aj to je infraštruktúra - informácie, propagácia…takto som to myslela.


#16

O tej prisposobivosti som to myslel tak, ze niekedy sa treba presunut, ist za lepsim, sa blizkymi nechat presunut. Momentalne to je este stale tak, ze mesta su kde hraje muzika, miliardy ludi vsade na svete sa tam presunuli. Viaceri ekonomovia a urbanisti zacinaju vraviet, ze to je este dozivajuce 20 storocie. A 21 storocie bude znovu o regione, nove technologie to uz dnes umoznuju zit kdekolvek. Ale ano zatial by logicky pochod mal byt - ak lepsi zivot, tak v meste.
Na zapade sa ovela castejsie ako na Slovensku stretavam s nazorom ludi, ktori ziju mimo centier, v provincii - ze oni si to uvedomuju, ze do nemocnice, obchodu je hodina, dve cesty ale im sa paci na vidieku. Necakaju na spasitela. Je to volba.


#17

Ono…tieto veci má riešiť asi popri samospráve aj občianska spoločnosť, len problém je ten, že je to prebyrokratizované a človek keď chce niečo robiť, má často zviazané ruky. Na toto by boli skvelé tie participatívne rozpočty. Nech ľudia majú popri tých originálnych kompetenciách samospráv právo spolurozhodovať o tom, čo vo svojej obci chcú riešiť.
A potom je tam celý rad praktických systémových problémov, ktoré brzdia rozvoj v rôznych oblastiach. Napr. to, že na veľkej časti Slovenska prakticky nepprebehli pozemkové úpravy. Alebo taký ten známy konflikt, že máme štátnu ochranu prírody na jednej strane, ale Lesy aj v chránených územiach sú v rukách rezortu pôdohospodárstva …A takéto “konflikty” systémové sú určite v rôznych oblastiach, napr. cesta patrí mestu, ale pozemok pod cestou VÚC a z toho vznikajú praktické problémy. Alebo vlakovú dopravu v regiónoch riadi štátny ZSSK, ale regionálnu autobusovú dopravu VUC, a proste tam nie sú kvôli tomu prípoje na vlak, resp. ide súčasne na tej istej trase v tom istom čase vlak aj autobus…čiže tam treba asi stále prehodnocovať aj tie kompetencie, ale municipalizácia miestnych samospráv by ich z tohto hľadiska posilnila a mali by lepšiu pozíciu pri vyjednávaní…


#18

Si vyborne napisala. Male veci, postavit hlupu tabulu, a podnikavym to zlepsi zivot. Presne tento priklad som sam zazil v tak vyspelej krajine ako Finsko, kde nie a nie postavit tabulu a tak sme porusili zakon a postavili vlastnu.
Kto hadze polena pod nohy, moze byt, ze zemepan?
Co tak znizit, zrusit (priame) dane ludom zijucim v ekonomicky slabych regionoch? Toto sa robi v inych krajinach. Preco nie na Slovensku?


#19

Som rada, že sme sa pochopili :slight_smile: Máme takých obyvateľov akých máme, makových, orechových, lekvárových, je to o voľbe…ale doteraz sme tým ľuďom nedali žiadnu voľbu, iba voľbu horšieho…máme aj skvelých ľudí, ktorí nevyplakávajú a trápia sa, akurát mi je ľúto, že sme ich v tom nechali samych…a čo sa týka mobility…to je veľká perspektíva, verím že drony prinesú lieky naším starkým do odľahlých dediniek :slight_smile:


#20

Dospeli sme do bodu entropie, kedy občianska spoločnosť, dobrovoľníci, aktivisti preberajú na seba činnosti, ktoré má robiť samospráva…od EIA procesov (to by som romány mohla písať), ochrana vôd, živočíchov, výruby lesov, stavebné konania v rozpore s územnými plánmi…ich mobilizácia svedčí o tom, že sme ešte nerezignovali…oni naučia samosprávu, čo a ako majú robiť, len tej občianskej spoločnosti treba dať silnejšie kontrolné a sankčné mechanizmy