Korupcia

Korupcia
0

#23

**Zakaz prikrmovania: nielen dnesna :slight_smile: inspiracia Rakuskom **
Pred ca 2 rokmi sme Identifikovali a pomenovali celkom vyznamnu „dieru“ v legislativnej uprave korupcie na Slovensku, ktora v podstate znamena legalizaciu planovanej korupcie, a ktoru maju v Rakusku od roku 2008 velmi ucinne pokrytu prostrednictvom institutu „Anfuettern“ („prikrmovanie“, v anglictine „baiting“). V skratke ide o to, ze trestne (aj ked s velmi miernymi trestami smerujucimi skor k zbaveniu funkcie) je akekolvek, aj jednorazove „obdaruvanie“ verejnych funkcionarov, co vyslovene brani cinnosti „vybavovacov“ a „starych kamaratov“.

K tejto teme som publikoval v TRENDe clanok, kde sa podstatu problemu snazim co najjednoduchsie vysvetlit – pozri http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/stop-prikrmovaniu.html.

V ramci dalsej aktivity sa podarilo temu “prikrmovania” zahrnut ako jedno zo siestich navrhovanych opatreni do programu Strngam za zmenu (http://www.strngamzazmenu.sk/riesenia/verejni-funkcionari/). Bolo rozpracovane az na uroven legislativneho zameru a konkretnych zmien v Trestnom zakone. Zial, napriek pociatocnemu miernemu optimizmu sa toto opatrenie nepodarilo presadit do programoveho vyhlasenia vlady - zrejme z dovodu, ze by sa toto opatrenie skutocne mohlo dotknut celeho spektra funkcionarov, ktori si zvykli byt v kolektive oblubeni a obdarovavani. Alebo lacno kupuju obchodne podiely (co je tiez forma prikrmovania).

Takze o co ide: Platna pravna uprava zaklada trestnu zodpovednost za branie uplatku/podplacanie bud vo vztahu k poruseniu povinnosti osoby prijimajucej uplatok alebo v pripade ak sa korupcia tyka veci vo vseobecnom zaujme. V prvom pripade sa teda vyzaduje existencia priameho vztahu medzi uplatkom a konanim v rozpore s povinnostami, v druhom pripade je podstatnou nalezitostou charkter vybavovanej veci, ktora musi byt vo vseobecnom zaujme (t.j. v zaujme celej spolocnosti, alebo jej podstatnej casti).

Taketo znenie zakona vsak nepostihuje tzv. „prikrmovanie“, teda poskytovanie neopravnenej vyhody, ktore nie je priamo priraditelne ku konkretnemu konaniu, resp. konkretnej zalezitosti. Tymto sposobom je mozne „ziskat si priazen“ uradnikov ci sudcov a tuto naklonnost nasledne, v zasade legalne, vyuzivat vo svoj prospech. Kedze neexistuje priama suvislost medzi jednotlivym poskytnutim urcitej neopravnenej vyhody a naslednym spravanim takto „naklonenej“ osoby, nie je uvedene konanie mozne postihnut v trestnopravnej rovine. To, ze sa na Slovensku vzdy vyzaduje preukazanie suvislosti medzi konkretnym konanim a danim/prijatim uplatku na jednej strane znamena, ze vaecsinou sa pochytaju „zufalci“ a velmi nesikovni hraci a na strane druhej je to super prostredie pre ludi, ktori si z davania rozlicnych pozornosti a udrziavania siete naklonenych funkcionarov urobili zivnost - ludovo povedane vybavovaci (pekny priklad odznel na stretnuti Fondu pre transparentne Slovensko, ze kazdy novy sudca v istom malom meste ma na stole ihned pozvanky na polovacky od miestnej „honoracie“ a stava sa clenom lokalnej „smotanky“).

Paradoxne je teda dosledkom sucasnej legislativy stihanie len jednorazovych pripadov uplatkarstva (co su casto spontanne ciny). Na zbavenie sa zodpovednosti teda v zasade staci len trosku planovania. Po pociatocnom prikrmeni (bez ocakavania okamzitej protisluzby) a samozrejme pri priebeznom prikrmovani je tak mozne beztrestne vyuzivat vyhody plynuce z tohto vztahu opakovane po dlhy cas.

Pravna uprava v Rakusku platna od 2008, ked sa prevalili vsetky skandaly Haiderovej strany a prepojenia politiky a biznisu (BAWAG, Hypo Alpe Adria), ktora viaze trestnu zodpovednost na status osoby prijimajucej uplatok (t.j. viac na subjekt trestneho cinu, nez na jeho objektivnu stranku). Podla rakuskeho trestneho zakona je automaticky trestne prijimanie uplatku (daru nad hodnotu EUR 100,-) nositelom verejnej funkcie. Subjekt trestneho cinu je pritom koncipovany sirsie nez „verejny cinitel“ v zmysle slovenskeho Trestneho zakona a zahrna tiez osoby konajuce v mene sukromnych pravnickych osob, ktorym bola zverena urcita verejna uloha alebo sukromnych pravnickych osob, v ktorych ma kvalifikovanu ucast verejnopravny subjekt (napr. statny organ alebo obec) alebo ktore su verejnopravnym subjektom riadene.

Jednoduchou legislativnou zmenou by bolo mozne zaviest podobny rezim aj na Slovensku. Rozsirenie existujucej skutkovych podstat trestnych cinov korupcie o podplacanie alebo prijimanie uplatku nositelmi verejnej funkcie (ktori by boli samostatne definovani prave na tento ucel), by umoznilo postihnut podstatne sirsiu skalu korupcnych praktik, ktore sa dnes casto vyuzivaju a nie su vynimkou ani medzi advokatmi. Dnes je v podstate legalne byt „vybavovacom“ tym, ze udrziavas s nositelmi moci „dobre vztahy“ cez rozlicne pozornosti a darceky, ale nikdy nechces nic konkretne – spravny Slovak predsa vie ako sa odvdacit.

Zavedenie noveho odseku do Trestneho zakona trestajuceho prijimanie alebo poskytovanie noepravnenej vyhody verejnym osobam (plus zavedenie definicie tohto pojmu) je zaroven jedinou moznostou uspesneho boja proti tymto korupcnym praktikam. Vzhladom na povahu trestneho prava nemozno totiz vykladom zakona rozsirovat trestnu zodpovednost aj na pripady, ktore nie su explicitne predvidane Trestnym zakonom a trestnanie „prikrmovania“ je bez legislativnej zmeny nemozne.

Nemyslim si, ze samotna nova uprava by viedla k okamzitemu zacatiu mnozstva trestnych stihani – ale: urcite je rozdiel, ak niekto pozyva sudcu/ministerskeho uradnika na jachtu do Monaka alebo mu nesie sadu archivnych vin a vie, ze to nema nic spolocne s trestnym pravom a v pripade, ak vie, ze ide o trestny cin.

Predmetne otazky vnimame ako zasadny nedostatok slovenskej pravnej upravy a sme presvedceni ze je nevyhnutne podporit zmenu aktualneho stavu. Myslim si, ze legislativna iniciativa (aj neformalna) v tejto oblasti je dobrym tahom, lebo by isla po krku prave spickam (inak v Rakusku zakaz prikrmovania po novom plati aj pre poslancov) a tazko by sa mu politicky branili.

Pre podrobnejsie informacie o trestnopravnych aspektoch korupcie v Rakusku prikladam link na vynikajuci dokument s nazvom „Korruptionsstrafrecht neu; Fibel zum Korruptionsstrafrechtsaenderungsgesetz 2012“ vypracovany spolkovym ministerstvom spravodlivosti, ktory obsahuje vysvetlenia jednotlivych skutkovych podstat a pojmov pouzivanych v suvislosti s korupciou, ako aj prakticke priklady a porovnanie novej pravnej upravy s povodnou. (Link: http://redirect.state.sbu/?url=http://www.justiz.gv.at/web2013/file/2c948485398b9b2a013c6764c78f2bfb.de.0/korrstraeg_fibel_webversion.pdf)


#24

Vďaka za iniciatívu a komunitnú stránku. Fandím vám a mám základnú dôveru v zakladajúcom tíme.

Prečítal som si viacero príspevkov, článkov s členmi tímu a pozrel zopár diskusií s členmi. Rád by som pridal môj pohľad na činnosť Progresívneho Slovenska a môj pohľad na problémy korupcie.

Môj prvý dojem je, že Progresívnemu Slovensku chýba pohľad na širšie súvislosti a prispievatelia by mali ísť v témach naozaj do hĺbky. Zatiaľ to ostáva častokrát iba pri heslách.

V diskusiách na komunite príspevky opisujú častokrát čiastkové problémy.Ich vyriešenie je pekné, ale aký to bude mať celkový dosah? Áno, carpooling je pekná idea, sám využívam napr. blablacar,
ale je toto naozaj jedna z top vecí čo nás pália? Obmedzenie voličského práva nad 80 rokov (nájdené v príspevkoch)? To je progresívne?

Obávam sa, že naozaj dobré nápady sa môžu ľahko na komunite (neskôr aj v politike) stratiť v záľahe nepremyslených ideí a príspevkov.

Príklady: V príspevkoch je názor, že dane treba minimalizovať na čo najnižšiu mieru.O čo je toto tvrdenie opreté? Prispievateľ by si mal uvedomiť, že verejná správa, štátna správa, armáda, všetky štátom zriadené príspevkové organizácie/fondy/podniky, atď - to všetko ročne niečo stojí.

Ok, povedzme, že dajme daň zo zisku na 10%, lebo to pekne znie (v duchu idei-prídu sem investori a aj domácim sa bude lepšie dýchať). Ale ak bude chýbať potom na chod štátu, kde tie peniaze vyberieme? Chýba mi naozaj seriózny prepočet/štúdia prispievateľa, ako by sa takéto zmeny prejavili. Samozrejme, priestor na šetrenie v správe štátu je, to je veľká samostatná téma. Chcem tým poukázať na úroveň príspevku, ktorého úroveň je podľa mňa nízka, a vôbec neviem v čom je progresívna.

Druhý príklad: lichotivo znejúca téma: odluka cirkvi od štátu, stojí to desiatky milíónov ročne, malo by ísť o jednu z priorít, čítam v príspevku. Opäť chcem poukázať na úroveň takéhoto príspevku. Áno, štát platí kňazom výplaty. Podľa článku na aktualitách (https://goo.gl/NQ66Yf) je to cca 40 mil. eur ročne. Opäť chýba aj širší pohľad na vec. Áno, na jednej strane by sme mohli ušetriť 40 mil. ročne,čo je to kvapka v mori rozpočtu. Na druhej strane však kňazi robia neoceniteľné služby-
majú veľký dopad na našu spoločnosť, myslím v pozitívnom svetle (áno, sú aj veľmi temné prípady).

Čo by som čakal od príspevku, je povedať aj B- cirkvám štát zhabal majetok v obrovskej miere počas komunizmu. Je štát pripravený (sú nato peniaze v rozpočte?) vrátiť cirkvi lesy, polia, stavby, hnuteľný majetok a nahradiť aj škodu, ktorú nestaraním sa desaťročia na týchto
majetkoch spôsobil?
Mohol by diskutujúci najprv spraviť prepočty a analyzovať všetky dopady? Hlásať ľúbivé heslá-odluka cirkvi ako priorita-tento prístup v diskusiách- to je ten data driven, po ktorom volajú ostatní diskutujúci?

Korupcia a unesený štát. Pre mňa jedna z najdôležitejších tém. Rozumie však komunita dostatočne korupcii? Z príspevkov:
“Korupcia nie je problém. Problémom je kvalita vládnutia (governance) a Únos štátu (state capture)” //
“Reakcia k bodu 1 a odseku 2 - slabé ohodnotenie štátnych zamestnancov: Toto nie je o platoch, ale o moralke”//

Dovolím si povedať, že príspevky len pomenuvávajú problém alebo ho opisujú, prípadne sa k nim pridávajú nič nehovoriace a riešenie neponúkajúce heslá.

Z mojich pracovných skúseností pre súkromný sektor a verejnú správu som mal také skúsenosti, že korupcia je nielen v štátnom aparáte, ale aj zamestnanci firiem na niektorých vyšších pozíciách korupčne “prinášajú” dodávateľské firmy. P. Truban tie praktiky dobre popísal na slovensko.digital, ale chýbalo mi tam ponúknutie riešenia. Z mojich skúseností sú na úradoch ľudia, ktorým sa nepáči korupčné správanie a aj by s tým niečo robili-potenciál tam je. Ale akoby sa stále zabúdalo, že všetky tie koncepcie, elimácie, optimalizácie, úpravy metodík- to sa nespraví samo. Nástrojov máme kopec, ale skôr či neskôr sa vždy nájde nejaká skulinka cez ktorú chobotnica prejde. Podľa mňa ak chceme potlačiť mieru korupcie a následne zefektívniť chod štátu, potrebujeme nato predovšetkým ohodnotiť ľudí (všetko je hlavne o ľuďoch a ich podpore), poskytnúť im dostatočný priestor na realizáciu a vedieť ich ochranovať.

Po prvé: platy dôležitých štátnych zamestnancov vôbec nezodpovedajú miere rizika a zodpovednosti za ich prácu. Keby sme to mali porovnať so súkromným sektorom,
tak je to katastrofa. Uvedomme si, že napr. vedúci pracovníci napr. rovno niektorých úradov v štatnej správe majú plat napr. 1000 eur v čistom. Chceli by ste za takýto plat rozhodovať napr. o nevydaní staveb. povolenia developerovi napr. s mafiánskym pozadím? Chceli by ste za 2 až 3 tisícový plat v hrubom brať zodpovednosť a tlaky z rôznych skupín za rozdelovanie napr. mil. eur z rôznych štátnych fondov? V tomto je podľa mňa poučný rozhovor s Martinom Sedlackým o Air Baltic-štátna firma (Dennik N)-jeho plat je cca 500 tis. eur ročne. Citát z rozhovoru: “Ak chceme štát riadiť efektívne, ako napríklad Singapur, potrebujeme aj politikom dať platy, aby nikto z nich nepodľahol pokušeniu.”

Ochrana ľudí, ktorí pracujú pre štát. Z môjho pohľadu môžeme mať neviem akú transparentnosť, CRZ a aj tie legislatívne nástroje (ako navrhuje napr. v príspevku ku korupcii p. Paľa),
ale… Opäť-najdôležitejší zamestnanci štátu - teda nás všetkých napr. policajní funkcionári, prednostovia úradov, členovia predstavenstiev a dozorných rád rôznych štátnych firiem - to sú všetko politicky dosadzované pozície, tých ľudí možno pomerne ľahko odvolať či ovplyvniť v rozhodovaní. Urobí to priamo minister či vláda a hádajte kto bude tahať nitky v pozadí?

Systematicky je to v štátnom aparáte nastavené tak, že ľudia, ktorí majú dohliadať na efektívnosť hospodárenia a na dodržiavanie práva- je ľahké akúkoľvek ich dobrú snahu zmiesť zo stola. Od právnych elít tejto komunity by som čakal návrhy ako zákonmi posilniť štátny aparát, tak aby sa vedel postaviť veľkým korupčným kauzám. Nielen nástroje, ale aj zabezpečenie postavenia a možnosti realizácie - tie sú podľa mňa na prvom mieste.

Policajný vyšetrovateľ povedzme s 2000 eur. platom, ktorého môže nadriadený aj ľahko odvolať, toho zasa policajný prezident môže ľahko ovplyvňovať.Čudujete sa prečo sa v takomto nastavení vyšetrí tak akurát dr. Fischer za úplatky? A hlavný trest - peňažná pokuta 15 tis. eur?

Ak sa chceme inšpirovať v ČR. Lenka Bradáčová, (obdoba nášho Dušana Kováčika) môže stíhať aj vyššie ryby a to práve vďaka posilneniu možností jej realizácie rôznymi zákonmi.

To B, ktoré si treba podľa mňa priznať je to, že tieto všetky zmeny sa dajú realizovať len postupne. Ako sa hovorí: diabol sa ukrýva v detailoch - a tých je veľké množstvo. Ich zmena si vyžaduje naozaj ponímanie problémov v širších súvislostiach a to je veľa energie, veľa analyzovaní a porovnávaní a domýšlania dôsledkov.

To je to, čo mi tu chýba. Zatiaľ čítam len heslá ako power of tower, open source software, právny štát, bitcoin, univerzálny základný príjem, atď.

Toto všetko sú krásne veci, určite by bolo super ak by fungovali v niektorých oblastiach. Má však Progresívne Slovensko ťah na bránu? Má nato, aby aj uskutočnilo zmeny, alebo ich vie iba opísať modernými slovami?


#25

Zrušenie hotovostných platieb asi korupciu úplne neodstráni, ale myslím si že podstatne skomplikuje a obmädzí. Hotovostné transakcie do 100 max.500 e. úplne postačujú. Problémom našej krajiny predsa nie sú “100 eurové” úplatky ktoré sa tak ukážkovo rýchlo trestajú ale miznúce milióny … Každý predsa dostáva výplatu alebo akýkoľvek iný oficiálny príjem na účet. Aký je teda dôvod vyplácať čokoľvek v hotovosti ? Hotovosť sa aj tak používa iba ak treba nejako “maskovať” nie úplne legálny príjem. Je podstatne jednoduchšie a anonymné šupnúť niekomu obáločku alebo kufríček ako mu poslať peniaze na účet čo sa v prípade akýchkoľvek podorzení v prípade potreby zistiť. Alebo možnosť B - zrušiť dane z príjmu, zrušiť hotovostné platby a z každej platby alebo prevodov cez účet automaticky strhávať x% daň. Menej majetní menej kupujú takže automaticky platia aj menšie dane. Ale to je asi príliš komplikované a nereálne (zahraničné účty a platobné karty …).


#26

Pocuvam vela podcastov, jeden z mnohych bol o tom, ako je Gruzinsko jednou z tych omnoho menej skorumpovanych krajin a ako sa vysporiadali s korupciou dopravnych policajtov. Jednoducho ich vsetkych prepustili a zbor dopravnych policajtov zacali budovat odznovu, podla daleko prisnejsich kriterii a novych pravidiel. Zaroven tymto novym policajtom dali skvele platy, aby odolavali podplacaniu pri vypisovani pokut. Novych policajtov kontrolovali anonymne hliadky kontrolorov. Chvilu to trvalo, ale vsetci si zvykli, ze sa uz uplatky dopravnym policajtom nedavaju.

Dobra story. Celkom inspirativna. Zhrnutie bolo, ze taketo revolucne zmeny sa daju robit, ale kto ich ide robit, musi ich spravit rychlo, pretoze velke zmeny su bolestive, a zaroven si musi byt isty, ze politicka zivotnost takeho reformatora je kratucka.


#27

ako si spravne napisal - aj v sukromnej sfera sa kradne.
Korupciu preto neznicis nejaymi smiesnymi obmedzeniami podavania bonbonieri.
Mrzi ma, ze takej kravine veris.

Korupciu znici len obmedzenie moci.

Ak manazer vo firme nemoze rozhodnut o prijati spriatelenej firmy - potom ma kamarat smolu.

Preto odmedzenie moci = obmedzenie korupcie.

Kdekolvek niekto o niecom rozhoduje - uradnik, ucitel, sudca - tam je priestor na korupciu.

INFO: toto je moj, politicky nekorektny nazor… Ak sa ti nepaci - necitaj. Ak je admin skutocne vyznavac slobody - nebude ho mazat. ENJOY :slight_smile:


#28

Dobrý deň,

ako white-collar lawyer by som Vám rád ponúkol pohľad na to, ako podľa mojich skúseností a mienky je skutočná príčina korupcie a na základe toho vytvoriť riešenie. Mám za to totiž, že mnohí odborníci, ale aj laici sú, či už zámerne alebo z neznalosti zavádzaní na prospech súčasných aktérov. Konkrétne návrhy znejú pekne, ale vzhľadom na aplikáciu a realizáciu práva sú len zalepením očí.

Hlavnou príčinou korupcie je neupravený vzťah medzi nositeľmi moci - ľudom a jej vykonávateľmi - politikmi. Preto jediný nástroj ako minimalizovať korupciu je spútať moc. Čo to prakticky znamená. Znamená to že je potrebné zničiť do tla súčasný systém a vystavať nový a hlavne s iným obsahom. Keď som mal možnosť študovať v Ázii, venoval som sa práve white-collar a s riaditeľom antikorupčného úradu sme na túto tému mali mnoho sedení. Jediný spôsob ktorý majú oni osvedčený už 40 rokov a to isté aj Singapur je začať z vrchu. Nie zdola, ale jedine a iba z vrchu to jest od najvyšších ústavných činiteľov. Táto premisa znamená, že je nutné adresovať boj proti korupcii v troch základných rovinách - formy vlády, ústavného systému a hospodárstva. Postupne načrtnem základ v ktorom sa pohybovať a uvažovať.

Forma vlády - ako vidíme za 27 rokov a popri tom od r. 1948 parlamentná forma vlády sa pre našu mentalitu a systém neosvedčila. Po dvoch totalitách stále hľadáme silnú osobnosť a autoritu ktorá dokáže veciam veliť. Je možné túto črtu adresovať dvomi spôsobmi - počítať, že sa stratí a zoslabne alebo ju využiť. Prikláňam sa k možnosti ju využiť a to formou poloprezidentskej republiky. Totiž súčasným problémom slovenského priestoru a sveta zároveň je prehlbovanie
vzdialenosti medzi nositeľmi moci a jej vykonávateľmi. Tento trend sa nazýva difúzia moci. Prosím Vás, dnes Vás mnohí insitní ekonómovia, experti budú presviedčať, že štátna moc je zlom ktorému čelíte, ale tento myšlienkový vzorec je dnes prekonaný. Nedajte sa zviesť. Toto platilo v časoch absolutizmu, či totality, kedy sa moc koncentrovala v rukách
jednotlivca a ten ju zneužíval. Preto vzniklo trojdelenie moci. Preto vznikla teória spoločenskej zmluvy. Dnešný svet však netrpí centralizáciou moci, ale jej difúziou. Dnešná moc totiž pochopila, že sa nepotrebuje centralizovať aby dosiahla svoj cieľ a ovládala. Moc sa musela totiž vytratiť zo svetla kontroly, z toho centra a priestoru kde mohla byť dôsledne pod kontrolou občianskej spoločnosti. Preto ten rozmach nevolených orgánov, preto má Európska Únia svoje problémy. Moc sa snaží uniknúť spod kontroly. A Slovensko nie je výnimkou. Preto potrebuje vidieť na konkrétnych aktérov moci a vykonávať nad nimi tvrdú kontrolu. Preto je zbytočná dualita výkonnej moci, stačí aby prezident bol rovno aj predseda vlády a vyberal si členov vlády a za každého jedného niesol zodpovednosť napriklad vo formu konfirmačného referenda a taktiež priameho referenda kedy by vyslovenie nedôvery v jedného člena vlády znamenalo pád celej vlády. Parlamentné voľby by mali byť oddelené, čím by sa pretrhol partokratizmus. Popri tom samozrejme pri ostatných ústredných orgánov štátnej správy sa dá navrhnúť obdobný mechanizmus, výber prezidentom, potvrdenie parlamentom a stále hrozba vyslovenia nedôvery trebárs predsedovi NKU formou referenda a tým zodpovednostné mechanizmy voči poslancom a prezidentovi a tým i celej vláde. V prípade kontrolných a dozorových orgánov ako NKU, Ustavny sud, UVO, PMU rovno konfirmačné referendum a nič nenechávať v konečnom rozhodnutí na prenesené orgány moci.

Ústavný systém: Zaviesť dôsledné oddelenie moci s tým, že kontrola moci by ležala na ľude formou mandatórnych a záväzných referend. Spolu s tým zaviesť imperatívny mandát. Vytipovať ktoré orgány dozoru a dohľadu a do akej úrovne budú volené. V tom istom zmysle zaviesť hranice medzi samosprávou a štátom a taktiež dôslednú formu priamej kontroly v samospráve napr. hlavným kontrolórom vo forme miestneho referenda. V ústave zaviesť akékoľvek rozhodnutie orgánu verejnej moci musí byť súdne preskúmateľné a doplnil by som i rozhodnutia súkromných subjektov pokiaľ vykonávajú úlohy verejnej moci, prípadne vo verejnom záujme - napr. recruitment a jeho kontrola, vymáhanie pohľadávok a mnohé ďalšie. Zmena ústavného systému a doplnenie a posilnenie bŕzd a protiváh musí mať vždy na zreteli obmedzenie svojvôle a zavedenie kontroly a zodpovednosti. Keď budete navrhovať riešenia a zamýšľať sa nad nimi skúste uvažovať v trojčlenke ako si zachovať kontrolu nad volenými zástupcami a akým spôsobom ich obmedziť a spraviť zodpovedným, či už finančne trestnoprávne a tak.

Hospodárstvo: V tomto smere je potrebné adresovať dva hlavné fenomény. Beztrestnosť aktérov hospodárskeho života po r. 1989 a typickú slovenskú vlastnosť - slečnu závisť. Začnem od druhej: Tu totiž nie je potrebné vytvárať novoty ale prevziať princípy nórskeho daňového systému - transparentnosti. Tak aby ste si mohli skontrolovať koľko sused alebo Váš zamestnávateľ platí dane a z akého základu, koľko má nehnuteľností a kde. Pretože praktiky ako napríklad na východe kde platím mizerne ale v Bratislave vlastním nehnuteľnosti lebo nie sú na očiach a mám pokoj je kriminálne, či nevyplatenie miezd a neplatenie odvodov a podobne. Pokiaľ slovák závidí i rakovinu, prosím týmto spôsobom je veľmi jednoduché adresovať dpháčkarov, podvodných podnikateľov, zdieračov, neplatičov a podvodníkov. Veď aj Paška sa zľakol keď mu prišli pred dom. A teraz tá ťažšia časť. Nie je možné obnoviť spravodlivosť a hospodárstvo pokiaľ nedôjde k hĺbkovej revízii transformácie ekonomiky. A tu je nutné postupovať nekompromisne ako komunisti - zistiť aké boli daňové priznania daných osôb, preukázať odkiaľ tie príjmy získali a či ich mohli získať etc. a rozdiel dodaniť sadzbou ako je v USA pre podvodníkov - 95% hotovosť, pre ostatných majetok 100% prepad v prospech štátu. Tým sa vyčistí podnikateľské prostredie, obnoví hospodársky rast a hlavne vyrovná ekonomická inekvalita, zvýšia mzdy a zlikviduje oligarchia. Preto v ústave musí byť zakotvená nepremlčateľnosť trestných činov od r. 1948. Prečo toto navrhujem? Pretože, nedávno vyšla štúdia skúmania bohatých v benátkach a záver bol taký, že za 700 rokov sa rodinné klany nezmenili. A presne toto chcú dosiahnúť súčasní oligarchovia. Aby ich nasledujúce generácie pretrvali v rovnakom spoločenskom statuse ale vplyvom času so spoločenskou akceptáciou. V tomto prípade platí to, čo povedal Victor Hugo - Za každým veľkým majetkom je nejaký zločin.


#29

Ľuboš budem oponovať. Zverejnenie maximálnej výšky zdrojov môže mať pri obstarávaní svoj význam. Napríklad pri elektronickom obstarávaní cez systém EKS, sa zmluva vegeneruje automaticky s dodávateľon čo predložil najnižšiu ponuku. Poznaním maximálnej ceny môže systém naopak zamedziť aby boli predložené iba vysoké ponuky na ktoré obstarávateľ nemá finančné krytie. Osobne si myslím, že pokiaľ prebieha elektronická aukcia nie je maximálna cena prekážkou vytendrovania naozaj dobrej ceny. To že všetci asi začnú s ponukou niekde okolo maximálnej ceny je fakt ale od toho je slobodná aukcia aby sa cena dala upraviť. Síce to nie je úplne téma korupcie ale obstaranie neičoho za cenu za ktorú sa to nedá dodať je v obstarávaní seriózny problém. Odstupovanie od zmluvy, opakovanie súťaže a podobne môže pri veľkých zákazkách trvať mesiace a roky


#30

Samo palec hore! Súhlasím s tým čo píšeš. Je dôležité dostať veci do praxe a nie iba pomenovávať problémy. Som v tejto komunite nový a tiež sa prelúskavám príspevkami a očakávam že niekde narazím na bod, kdey niekto myšlienky tu uvádzané (ich zber je určite dobrá vec) štrukturovane uchopí a začne jednotlivé kategórie moderovať s cieľom začať pripravovať právyn rámec pre zmenu v tej ktorej kategórii. Iba cez zákony dokážeme dostať zmeny do praxe. Trochu sa bojím aby to tu neskončilo alo “krčma 3. milénia” teda to na čo ľudia v minulosti nadávali pri pive budeme teraz nadávať virtuálne osobne sa nepoznajúc. To asi našu karajinu nikam neposunie.


#31

S týmto bytostne nesúhlasím a prosím vysvetlenie, aký zákon, resp. čo bráni Dušanovi Kováčikovi oproti Lenke Bradáčovej stíhať aj vyššie ryby.


#32

Česko, Chorvátsko či Rumunsko sú príklady krajín, ktorým sa podarilo korupčné živly a to aj vysoko postavené postaviť pred súd. V týchto krajinách existuje systém štátneho zastupiteľstva, u nás prokuratúra.

Jeden pán niečo napísal pred 300 rokmi a odvtedy to platí ako princíp demokracie. Volal sa Montesquieu a rozdelil moc na zákonodarnú, výkonnú a súdnu. O prokuratúre nepísal. Celkom by ma zaujímal jeho názor. Isteže, aj v právnom štáte je možné, aby tento sovietsky model fungoval, to mimochodom skonštatovala aj Benátska komisia, či funguje ponechám na zvážení každého.

Viac o tom napíšem k inej téme, ak bude otvorená. Zatiaľ len toľko, že sa prikláňam k Montesquiemu a riešenie korupcie vidím v zmene prvého oddielu ôsmej hlavy Ústavy SR.

A nesúhlasím s tým, že problém korupcie je potrebné riešiť ex ante, a ex post, teda postih páchateľov nie je to najdôležitejšie. Podľa mňa je, nakoľko jedným z účelov trestu je aj odradenie iných od páchania trestnej činnosti a to je prostriedok tak ex post, ako aj ex ante.


#33

Dobrý deň anislniecko,

z vašej reakcie mám pocit, že ste ten môj príspevok len preleteli. Z vašich ostatných príspevkov mi prekáža, že vyslovene útočíte, pomerne agresívne (progresívne?:slight_smile: na ostatných prispievateľov, pritom som nepochopil z vašich príspevkov aký máte nato dôvod. Váš príspevok k môjmu príspevku: “korupciu zničí len obmedzenie moci” - v čom je to konštruktívne a v čom je to progresívne? Ako si myslíte, že tento výkrik, pod ktorým sa môže skrývať tisíc významov, môže pomôcť nám všetkým?

Podľa mňa ak chcete nájisť publikum, ktorému konvenujú vaše príspevky, je možno lepšie sa naozaj poobzerať po tej krčme tretieho milénia:)


#34

Priznám sa nerozumiem. Vo svojej odpovedi citujete časť môjho textu ale osolovujete užívateľa @anislniecko . Vaše výhrady k prípsevkom sú adresované mne (@boris.rybar) alebo používateľovi @anislniecko. Abz som nereagoval na niečo čo sa ma netýka.


#35

dovolím si pár pripomienok …

— problém korupcie vyriešil už Kaliňák … stačí podpísať zmluvu o pôžičke s dátumom z obdobia kešu a môžete platiť politikovi akékoľvek sumy si predstavíte a to cez bankové účty beztrestne…

— v zdravotníctve je korupcia, ale keď som mal dať úplatok pôrodníkovi, čo mal rodiť môjho syna, Antolská mala naštastie správny poplatok za výber pôrodníka, ktorý som zaplatiť a mal spokojnú dušu… išlo o “legalizovanie” korupčného správania a takéto legalizovanie by malo byť realizované všade, kde šedá zóna spôsobuje systémovú korupciu …

— keď pozerám romantické filmy, tak na tom Švédskom vidieku je dodávateľ pre mesto vždy miestny podnik, žiadny “strategický partner” ale náš Ingvar…nechápem to, ako to, že v krajine s tak nízkou korupciou a vysokou trasparentnosťou nevyhrá nejaká “čínska” agentúra zamestnávajúca “východoeurópskych robošov” ktorá poskytne nižšiu cenu ako Ingvar… odpovedal som si, že možno ide o “nenažranosť”, že Ingvar vie, že vyhrá, ale Ingvara nenapadne obec okrádať a navyšovať svoj profit o 30-40%, lebo z obecného nebolí… možno je korupcia dôsledkom toho, že niektorí sú “nenažraní” a ostatní ich za to ešte obdivujú…


#36

Dobrý deň MLF,

myslím, že váš príspevok, podobne ako Patrikov (ktorý sa označil ako white-collar lawyer) je plný pekných a ideálnych myšlienok. Vidíte napredovanie nás všetkých hlavne v zmenách ústavy a spútaniu moci?

Myslím si, že ak by sa vaše krásne myšlienky mali realizovať, musíte nájisť aj ĽUDÍ, ktorí by ich zrealizovali. Zabúdate na ľudí. V štátnom aparáte je podľa mňa veľmi veľa šikovných ľudí, ktorí by vedeli ako veci zlepšiť, ale nedostávajú priestor, aby mohli meniť tisíce potrebných detailov, ktoré nás budú posúvať.

K porovaniu Lenky Bradáčovej a Dušana Kováčika. Vôbec nie som na prokuratúru expert. Môj laický pohľad je takýto: v ČR sedí Dalík, je to úspech, ale myslím si, že to je zároveň stále malá ryba-lobista politika, ktorý v čase vyšetrovania nebol už pri moci. V kauze expremiéra Nečasa-hoci musel vďaka kauze rezignovať, myslím, že obvinenia išli do stratena vďaka nie najlepšej práci polície. Ak sa nemýlim, Robert Šlachta a jeho tím nevedeli zadokumentovať dôkazy tak, aby to bolo nepriestrelné na súde. Reforma, resp. zrušenie jeho útvaru, ukázali, že tieto tímy, hoci asi niekedy aj nedôsledné, sú asi nebezpečenstvom pre niektorých vládnych členov. Bez práce policajtov, nebudú mať úspech ani prokurátori (vrchní státní zástupce). Prečítajte si rozhovor s vyšetrovateľom kauzy Gorila, s p.Gajdošom a skúste sa zamyslieť, prečo odstúpil a čo by mu chýbalo na dokončenie práce. Myslím, že prokurátori by potrebovali nezávislejšie postavenie s podporou účinného vyšetrovania. Prečo Kováčik nestíha aj vyššie ryby- na webe Zastavme korupciu je o jeho pôsobení napísané dosť. Myslím, že ďaľším faktorom je ten, že prokurátori všeobecne nemôžu ovládať prípad (tak ako je to v ČR), musia sa spoliehať na iniciatívu polícien a vyšetrovateľov je veľmi ľahké ovplyvniť, pretože ich postavenie je veľmi slabé. Ďalej - ak sa nemýlim - ŠP sa schvaľuje parlamentom (teda tými, ktorých má ŠP v hlavnej pôsobnosti možností vyšetrovania) a to na návrh GP (ktorý sa volí hádajte kde a kým?-parlament a poslanci). V ČR- najvyšších štátnych zástupcov menuje vláda na základe návrhu min. spravodlivosti a štátni zástupcovia sa menujú do funkcie najvyšším ŠP na návrh ministra spravodlivosti. Opakujem nevyznám sa do toho do detailov, ale myslím, že na prvý pohľad je jasné, že vďaka týmto odlišným mechanikám a je jasný rozdiel prečo u nás ŠP nepôjde tak skoro vyšetrovať napr. členov vlády.

Ak sú MLF či Patrik expert na právo, skúste napísať konkrétne mechaniky a možné dopady.

Či pohneme sa viac písaním pojmov ako" Montesqie, Singapur, ústava, nórsky daňový systém, difúzia moci, mandatórne referendum"?


#37

Boris, nerozumiem stale. Ked sukromne podniky tendruju spôsobom, ze dopredu nepovedia predpokladanu cenu, ergo, aky maju na to budget, preco by to nebolo mozne pri statnom urade?

Co sa tyka maximálnej ceny, preco je potrebne ju definovat? Tiez nerozumiem. Kto predsa da ponuku za neprimerane vysoku cenu, neziska ju, ked sutaz je urobena ferovym spôsobom a nie “na Bastrnaka”. Kto da neprimerane vysoku ponuku sa predsa vyoutuje sam. Tiez mi to nepride ako sposob uvazovania, ked sutazim a chcem vyhrat s najlepsou cenou. Preco by som daval neprimerane vysoku cenu?

Uvazujem skor o tendroch, kde nie je elektronicka cenova aukcia. Ale aj pri cenových aukciách, ak by predpokladana hodnota zákazky vychadzajuca z priemernej ceny na trhu bola dajme tomu 100 000€ a ja dam uplne uletenu cenu 300 000 € na zaciatok aukcie, aky to ma pre mna ako ucastnika aukcie zmysel?. Vsak predsa aj konkurent, ktory by ratal s tucnejsou marzou za 120 000 €, da hned v aukcii 120 000 € a prebije ma. Na zaver len doplnim, ze nepoznam detaily, ako u nas funguju aukcie, skor sedliacky rozum


#38

Zdravím Ľuboš, budem tykať, ak to nevyhovuje daj vedieť a polepším sa :slight_smile: Tvoja úvaha je myslím správna. Pokúsim sa ozrejmiť ako som to myslel. Verejné obstarávanie o ktorom niečo málo viem (je to komplexná téma) by som výlučne pre účely tohto ozrejmenia maximálnej výšky zdrojov rozdelil na dva spôsoby.

  • Verejné obstarávania nadlimitné, riadi sa Európskou smernicou, ktorá je nadradená našej právnej úprave hoci zapracovaná do ostatnej novely zákona o VO

  • Verejné obstarávanie podlimitné, riadi sa lokálnou legislatívou, tedá zákonom o VO

Ja som mal na mysli, že uvedenie maximálnej výšky zdrojov má zmysel pre tú druhú časť, teda podlimitné VO, ktoré sa v zmysle zákona o VO deje elektronicky cez systém EKS. Tam to funguje tak, že systém uzatvorí zmluvu automaticky (bez ľudského zásahu) s dodávateľom, ktorý predloží najnižšiu ponuku. Uvažujme príklad, že niekto vyhlási VO na dodávku podlimitných stavebných prác, kde je limit niečo vyšše 5 mil. EUR. Povedzme rekonštrukcia cesty v obci. Povedzme ale, že ako vyhlasovateľ zákazky zistíš (prieskum trhu), že tá cesta by orientačne stála 2 mil. Eur ale neuvedieš to ako maximálnu výšku zdrojov. Ľahko sa môže stať, že sa ti prihlási iba 1 firma a tá dá ponuku 5 mil. Eur lebo vie aký je podlimitný limit zo zákona. Jediné čo môže automatizovaný systém v tjto chvílu urobiť je zazmluvniť ti dodávateľa s predloženou ponukou. A tak máš platnú zmluvu na cestu za 5 mil Eur, ktoré nemáš a ani by si toľko nezaplatil, lebo vieš, že cena je okolo 2 mil Eur. Je to úspora peňazí? isteže nie.

Saozrejme v papierovom svete je to iné, lebo tam ponuku vyhodnotí komisia a keď sa jej nepáči zmluvu neuzavrie.

V skratke zhrnuté, môj predošlý príspevok som myslel tak, že pre automatizované systémy VO, ktoré vylučujú osobný zásah do uzatvárania zmluvy aby sa práve vyhlo korupcii, je dobré poznať maximálnu cenu, ktorú vieš ako objednávateľ zaplatiť. Systém tak nebude akceptovať ponuky nad stanovenú cenu.

Keďže sa vo VO (tom elektronickom) ozaj trochu hýbem chápaj aj fakt, že najnižšia cena nemusí byť vždy najlepšie riešenie. Viem, že toto je predmetom veľkej kritiky verejnosti lebo na prvý pohľad vec vyzerá tak, že najnižšia cena je to najlepšie čo môžeš získať. V praxi je to zložitejšie. Ak sa vrátim k príkladu s cestou predstavme si opačný prípad. Zháňaš rekonštrukciu cesty za 2 mil EUR a prihlásia sa ti 3 firmy. Dve vedia o čom to je, zrátajú náklady a budú bidovať niekde okolo 2 mil EUR. Tretí kaskadér má stavebnú firmu a chce získať zákazku a tak ich podlezie tak zásadne že nemajú šancu mu konkurovať. Ponúkne cenu 500 000 Eur. Uzavriete zmluvu a ukáže sa, že to za tie peniaze nevie dodať. SPrávi za 5 mesiacov základné práce, ty mu uhradiš povedzme 200 000 a on potom povie: “Neviem to dodať, spravme dodatok k zmluve”. Samozrejme, že v právnej rovine si víťaz. Môžeš dodávateľa žalovať za porušenie zmluvy a ÚVO mu vypáli pokutu. Ale získal si niečo v rovine vecnej? Niekoľkorokov si zháňal peniaze aby si vôbec vedl spustiť VO, potom si niekoľko mesiacov pripravoval súťaž. Potom vyhral tento čo ti rozkopal cestu a skončil. Čo vlastne máš? rozkopanú cestu, vyhodených 200 000 za práce doposiaľ a naštvanžch ľudí v obci, ktorí ťa už nepôjdu voliť lebo si to “zbabral”. A prečo? Lebo matematicky je 500 000 < 2 000 000. Matematicky to sedí, ale zjednodušenie VO na matematickú operáciu abstrahovalo od ďaľších dôležitých aspektov toho obstrávania. Od reálnych nákladov na niečo, od serióznosti dodávateľa, od možnosti reálne manažovať riziká z toho plynúce.

Chcem povedať iba toľko, že je určite nevyhnutné nakupovať čo najlacnejšie ale aj matematicky platí že 100% výsledku za 98% maximálnej ceny je lepšie ako 10% výsledku za 20% ceny. Skrátka hoci VO je opradené korupciou ktorú vnímeme z médií, nie kaťždý obstarávač a každé obstarávanie je podvod a redukcia obstarávania na matematiku nie je samospasiteľná tak ako sa na prvý pohľad zdá :slight_smile: Zverejnenie výšky zdrojov resp predpokladanej hodnoty zákazky môže eliminovať anomálie uvedené vyššie.


#39

Tak Montequieu a jeho delenie moc nie je len pojem či teoretická konštrukcia. Ako som písal, je to princíp a to princíp reálne uplatňovaný.

A konkrétny som podľa mňa bol, povedal som, že by podľa môjho názoru pomohlo zrušenie prokuratúry a jej nahradenie štátnym zastupiteľstvom, to je mega konkrétny návrh.

O tom menovaní Najvyššieho štátneho zástupcu vládou ČR a volení generálneho prokurátora NR SR ste to napísali správne a práve o to ide, resp. aj o to, že takto vládou menovaný štátny zástupca má dosah na menovanie ďalších štátnych zástupcov čo sú pod ním a tí zas na tých nižších. Keď si to premietneme, tak voľby majú zásadný dosah na personálne obsadenie štátneho zastupiteľstva a práve toto je významné, a to z úplne jednoduchého dôvodu, že každá vláda si uvedomuje, že bude raz vystriedaná, preto si nedovolí čokoľvek uvedomujúc si, že k moci príde opozícia, ktorá bude mať eminentný záujem, aby sa prípadné kauzy vyšetrili.

Teraz generálna prokuratúra, nepíšem konkrétne o Slovensku, ale o systéme prokuratúry ako takej:

Generálny prokurátor nenesie žiadnu politickú zodpovednosť. Je volený parlamentom na obdobie 7 rokov. Najvýhodnejšie pre neho je byť zadobre s každou vládou, ktorá je pri moci. Pri veľkých kauzách by sme mali skôr hovoriť o Špeciálnom prokurátorovi, ani ten nemá žiadnu politickú zodpovednosť a v zásade ani chuť “robiť si problémy”. Keď im skončia funkčné obdobia, zvolia ich znovu, alebo zvolia niekoho podobného z generálnej, alebo špeciálnej prokuratúry. Politická moc, koaličná aj opozičná dokáže oveľa jednoduchšie ovplyvniť úzku skupinu vysokopostavených prokurátorov, a dokáže to naraz, t.j. aj opozícia aj koalícia v tom istom momente a je jedno či je pri moci, alebo pri moci nie je. No a toto v systéme štátneho zastupiteľstva neexistuje. Jedny idú po druhých a naopak. Dokonca Najvyšší štátny zástupca pôjde po svojom predchodcovi, preto si dá každý v tomto úrade pozor čo urobí a aj čo neurobí a čo stopí.

Zároveň, je to volebná téma a pre každú stranu silná agenda, priviesť do čela štátneho zastupiteľstva toho pravého človeka, ktorý zatočí s korupciou. A naozaj zatočiť môže. A sú to potom plusové body pre tú ktorú stranu úspešnú s bojom proti korupcii, alebo mínusové pre neúspešnú. Ergo vlády sa menia a sú rôznych farieb, menujú rôznofarebných štátnych zástupcov, parlamenty sa tiež menia, ale sedia v nich všetky farby, a tieto zvolia generálneho prokurátora, ktorý sa prispôsobí takej farbe, akej sa mu bude hodiť, prípadne každej farbe. A v zásade nebude mať záujem ísť po svojom predchodcovi uvedomujúc si, že aj on bude mať svojho nástupcu, možno najlepšieho kamaráta jeho predchodcu.

Všetko čo som napísal vychádza v podstate len z toho, čo geniálnym spôsobom napísal ten menovaný pán pred 300 rokmi. O prokuratúre nepísal. Písal o troch mociach a podľa môjho názoru, a podľa môjho názoru, je systém štátneho zastupiteľstva z dôvodov ktoré som popísal vhodnejší, ako prokuratúra.


#40

Milý Samo, strávil som rok skúmaním ako sa jedna skorumpovaná časť v 70 rokoch v Ázii stala top 1 až tak, že ešte aj čínske triády sa museli odsťahovať. Na túto tému píšem aktuálne niečo tiež. Ale poďme postupne: Ak sa v krajine s terajším počtom 7,7 milióna obyvateľmi ma malom mieste v Ázii podarilo vypracovať na vrchol s tým, že tí ľudia sa nezmenili, tak sa to podarí aj nám. Diskutoval som veľmi dlho s Executive Directorom Anticorruption Studies ich antikorupčnej organizácie aby sme prišli na to, kde máme problém. A náš problém nie sú ľudia, ale systém. Pretože náš systém je zámerne vybudovaný aby akákoľvek individuálna snaha bola zadusená a k zmene sa nepodarilo dôjsť. Prvé odporúčanie od daného riaditeľa bolo začať od vrchu. Nedá sa to od spodu, t.j. to naše ryba smrdí od hlavy. Ak si všímate tak Slovenský prípad je totiž o systémovosti korupcie a nie o jednotlivcoch - ako ukazuje Z. Hlávková, Gajdoš, Biele Vrany, či vlastná hlava až po bašternáka a teraz čierna práca v NDS odvážni jednotlivci existujú a už komunisti hovorili, že odvaha je nákazlivá. Keď som presedlal z Ázie do USA mal som možnosť stretnúť sa s číslom 2 na DOJ a jej odporúčanie bolo to isté - musíte ísť od vrchu a po jednotlivcoch, ale od vrchu. Pokiaľ nebudeme mať systém, ktorý umožní, že ak by sa našla druhá Z. Hlávková tak minister bude napr. suspendovaný pri podozrení aby nemohol svojimi rozhodnutiami zasahovať spolu s hrozbou odvolania vlády nositeľmi moci, nikto nič s korupciou nezmôže - to sú systémové otázky. Keď nám nefunguje systém ako môžeme preventívne vplývať na jednotlivcov? Vrátim sa k príkladu danej Ázijskej krajiny - v danom roku keď som tam bol ich antikorupčné orgány menili svoju pozornosť z korupcie vo verejnom sektore na súkromný, pretože podľa nich bol verejný sektor vyčistený - v číslach keď som sa stretával s obhajcami štatistika bola, že daná organizácia - predstavte si obdobu NAKA má úspešnosť odsúdení 90% t.j. 9 z desiatich skončí v base. Akurát sa tam odohrával prípad keď niekto podplatil verejného činiteľa nejakou pre nás smiešnou sumičkou cez 100K eur a tím jeho obhajcov zložených z popredných big law firiem konštatoval, že skončí v base. Takže áno bez zmeny ktorú som popísal nie je možné nijako postúpiť vpred čiastkovými návrhmi. Korupcia je totiž ničím iným len prejavom moci.

Súhlasím s Vami, že našou najväčšou slabinou okrem iného je PZ. Proste robocoti. V tomto smere si žiadnu ilúziu nerobím a je potrebné prijať gruzínske riešenie. Už nevidím iné východisko. Avšak k tomu porovnaniu. Lenka Bradáčová sa tiež vystavovala riziku, pretože odmietla sa spravovať príkazom na informovanie nadriadeného prokurátora o tzv. citlivých kauzách. Mala trošku šťastie v tom, že keby ju hnali na zodpovednosť v tom čase bol už hlavným prokurátorom Pavel Zeman takže by istotne bola podporená. Zažil som ju ešte ako predsedníčku Únie prokurátorov, keď ešte nebola v terajšej funkcii, čiže už v tej dobe mala podporu viacerých prokurátorov. Viete ono s tými českými kauzami opatrne, pretože ministerke Parkanovej tiež šlo o kejhák a ako to dopadlo. Ono po kauze IPB je potrebné s týmto narábať opatrne, pretože polícia neslúži verejnosti ani záujmom štátu, ale na to, že si ju prostredníctvom trestného stíhania objedná jedna finančná skupina aby prekazila obchod inej. My nie sme výnimka elektrárne ako dôkaz. Prokurátor ovláda prípad, na Slovensku je pánom trestného konania. Ak by sme si pozreli dôkladne trestný poriadok zistíte, že prokurátor môže nahradiť rozhodnutia a úkony policajta svojimi vlastnými. To je ostatne postup ktorého sa držal prokurátor Špirko.
Z toho čo ste napísali, je vidieť, že Vám uniká spôsob spútania moci a zmeny systému - možno ste len nepochopili, pretože napríklad tak ako je nastavený teraz ŠP je možné prihodiť k tomu konfirmačné referendum aby bolo jasné, že ľudia takého človeka tam chcú a aj hľa konečné slovo by mal nositeľ moci a zametač Kováčik by tam 2 obdobie nebol. Tým by sa aj návrhy museli upraviť pretože kľúčové by bolo aby daný človek prešiel konfirmačným hlasovaním, čo v čase otvorených súdov sa dá veľmi rýchlo zistiť aké prípady robil, ako dopadli, akú má reputáciu, rodinné pomery. Viete nakoniec by sa mohlo stať, že i taký Kováčik by pri hrozbe konfirmačného referenda nakoniec podľahol syndrómu Thomasa Mora, čo sa občas zvykne stávať. Ešte jedna vec, ktorú doplním a je podstatná lebo je systémová a v podstate zapadá do konceptu zmeny ústavného systému. V krajinách ktoré sú top v rámci boja proti korupcii je tento orgán samostatný, oddelený od policajného zboru, s vlastnou rozpočtovou kapitolou, právnou úpravou a tomu zodpovedajúcou zložkou obžaloby. Jeho hlavný predstaviteľ politicky zodpovedá predsedovi vlády s možnosťou odvolania parlamentom s tým, že v prípade neúspechu je to predseda vlády kto si to zlízne a na základe toho mu môže byť vyslovená nedôvera.

Áno, pohneme sa týmto prístupom, pretože keď budeme vedieť kde sa nachádzame, proti čomu skutočne čelíme a aké sú naše silné a slabé stránky tak jedine potom dokážeme nastaviť efektívny postup a poraziť to. Ostatne, spôsob ktorý by ste aplikovali ukázali organizátori gorily a jej výsledok je jednoznačný. Asi toľko k osvedčenému prístupu.


#41

Dobrý deň komunita, jedna z NAJZÁSADNEJŠÍCH TÉM a iba 38 príspevkov…

Vďaka všetkým, ktorí prispeli názorom, niektoré sú dokonca metodologicky prepracované, moje videnie problému:

  • korupcia nikdy nulová nebude,
  • je závislá od kultúrneho a etického “vybavenia” spoločnosti,
  • je silne ovplyvnená historickými skúsenosťami jednotlivcov v čase a priestore (komunizmus, post era a stredná a východná Európa),
  • atď, atď, bolo by toho naozaj veľmi veľa.

Riešenie?

B. cool jednoduché neexistuje.
Nástroje existujú, vyvíjali sa priebežne v trestnom práve, občianskom práve, obchodnom práve, v správnom práve desaťročia.
Keď počujem o zmene legislatívy, musím sa pousmiať, pretože na konci legislatívneho snaženia musí byť aplikačná koncovka v podobe zohratého dua PZ a prokuratúry.
Jedno bez druhého je ako čepeľ bez rukoväte a rukoväť bez čepele.
Samozrejme bez čestných sudcov to nepôjde vôbec.
Ak sa s tým niekto bude chcieť reálne zaoberať, bude to BOJ.
Viete si predstaviť snahu dostať niekoho vplyvného a bohatého za korupciu čo i len pred vyšetrovateľa (nehovorím pred súd a už vôbec nie “za mreže”)? Takýto počin bude hodný rešpektu a úcty. Takýto počin dokážu vykonať iba ľudia silný duchom, odborne zdatní, tí ktorí sú si vedomí, že korupcia zožiera ich rodiny, komunity, Slovensko, že za korupciou sú nedostavané diaľnice, chatrné nemocnice, nevrlí lekári, rozbité cesty, nie rovnaký prístup k vzdelaniu, práci, ku kontraktom zo štátom …

Nechcem písať veľa, lebo z osobnej skúsenosti viem, že takéto príspevky radšej preskočím.

Opakujem slová jedného zo spoludiskutujúcich: “Ryba smrdí od hlavy”.

Tam je sila Hydry a tam je naša slabosť.

Riešenie:

  1. represia - viditeľná a odstrašujúca (dolné poschodia spoločnosti sa nerátajú),
    2. prevencia - kedy ste videli naposledy reklamu typu: Korupcia okráda Vás a Vaše rodiny?
    Čakáte dlho na vyšetrenie? Môže za to i korupcia. Zápchy na diaľnici? Korupcia ukrajuje časť príjmov štátu určených na jej výstavbu …

Môžeme mať 1000 šikovných a schopných, ak nenájdeme 7 statočných (dúfam, že si to raz prečítajú).

PS: Plne si uvedomujem zložitosť problému i zjednodušený koncept môjho príspevku.


#42

Je logické, že v prieskumoch verejnej mienky je korupcia ako TOP problém spoločnosti, pritom záujem o diskusiu o nej je relatívne slabý. Hovoriť o nej už nie je zaujímavé. Ľudia čakajú riešenia. A mnohí už nečakajú ani riešenia, už rezignovali. Korupcia sa stala súčasťou spoločnosti. Hostiteľ (spoločnosť) si prítomnosť parazita (korupčníkov) všíma, no nie je schopný obrany a neuvedomuje si svoje pomalé umieranie. Objavujú sa excesy (Zuzana Hlávková), ktoré však nie sú prejavom imunity hostiteľa, ale jednotlivca. Inak povedané - jedna biela krvinka sa “zvrhla”, ostatné nevedia rakovinu ani len lokalizovať. Korupciou pohne len generačná výmena, ani to nie je isté. Genetika korupčníkov je silná.