Korupcia

Korupcia
0

#43

ja som také “šťastie” s “legalizáciou” korupcie na Antolskej (BA) nemal. manželka si vybrala pôrodníka, on zmluvu stopil - keď sme chceli platiť, stále to odkladal a my sme logicky riešili v prvom rade zdravie. po pôrode vyhľadal manželku, povedal jej, že v jej mene požiadal riaditeľstvo nemocnice o odpustenie poplatku za výber pôrodníka (lebo sme sociálny prípad) a tých tuším 300 si vypýtal do ruky, lebo inak by mu vraj nemocnica polovicu “zobrala”. jediné šťastie (pre neho), že bol až taký chrapúň, že si to vypýtal od manželky deň či dva po pôrode, keď bola rada, že je rada.


#44

rozumiem, že cenný papier (zmenka, šek) nie je hotovosť. na druhej strane existuje možnosť aj tieto cenné papiere regulovať a pod. raz však aj tento papier musí nadobudnúť formu peňažných prostriedkov, inak nemá zmysel. ale nie o tom som chcel. zrušenie hotovosti by napr. výrazne mohlo pomôcť eliminovaniu čiernej práce a tú osobne považujem za veľký problém. čo sa týka priamej demokracie. nemám na ňu úplne “uzavretý názor”. chápem, že je vrcholom demokracie. na druhej strane dôležitejšou hodnotou pre mňa je sloboda, ktorú chápem ako možnosť výberu a následnú zodpovednosť za výber (v najširšom zmysle). v prípade priamej demokracie mi chýba zodpovednosť za výber - ľudia si niečo vyberú ale priamo za to nebudú niesť zodpovednosť.


#45

Korupcia je prirodzená ako najstaršie remeslo :wink:, a vychádza z našej podstaty a teda hľadať skratky a zjednodušovať si život. Ak je to možné aj nelegálne. Preto problém korupciu “ako dokázať” je už len dôsledok a nie príčina. S môjho pohľadu je riešením vytvárať prostredie, ktoré bude minimalizovať dôvody a teda príčinu rôznych druhov korupcie. 1. Otvorené dáta na všetkých úrovniach štátnych alebo príspevkových inštitúcii, ktoré disponujú verejnými zdrojmi ( vrátane zdravotného poistenia ), od obce, okresy, kraje cez súdy, PZ až po vládu. 2. Vytvorenie a kontróla ukazovateľov, ktoré budú hlavným indikátorom stavu inštitúcie. 3. Zber dát na hodnotenie a samotné vyhodnotenie nesmie ostať na hodnotenej inštitúcii ( príklad policajnej inšpekcie a PZ ako celok ).
Zavedením koncepcie v týchto troch oblastiach sa výrazne priblížime aj k nulovému vnímaniu korupcie vo verejnosti. Čo bude mať za následok aj jednoduchšie odsudzovanie korupčných činov.


#46

v mojom prípade to bolo pred 10 rokmi a podľa zmluvy 5000 SKK išlo doktorovi a 2000 SKK išlo nemocnici…

,… korupcia je ľudské zlyhanie a nevyvaruje sa mu žiadna spoločnosť, systémová korupcia je vytvorenie podmienok, v ktorých korupčné správanie nie je príkladom zlyhania ale príkladom zachovania “zdravého rozumu”- teda túžby po spravodlivom zaobchádzaní …

, preto váš a môj príklad nie sú v rozpore, ale potvrdzujú rozdielny prístup ľudí z moci …


#47

mas niekde konkretne spisanie nieco na tuto temu?

hlavne ma zaujimaju konkretne nastavenia ako by to podla teba malo vyzerat?


#48

Ahoj, áno mám. Píšem o tom dokonca i monografiu ako sa má trestná zodpovednosť právnických osôb u nás uplatňovať. A stále som v kontakte s tými ľuďmi.


#49

je to nieco, co by si mi poslal alebo zverejnil? robim tiez teraz na takom vacsom zozname o tom ako korupcia funguje a ako ju odstrániť a toto čo píšeš je jedna zo základných veci toho riešenia.


#50

Pockaj poslem ti e-mail do spravy a povies mi viac. Ci chces sem? Ako ti viac vyhovuje. Vies ja sa sustredim na neuralgiu systemu. Je to systemova cielene budova vec. Takze riesim ako to zmenit tak ze poznam jeho slabiny.


#51

v pohode posli aj do spravy, alebo aj tu verejne nech si to pripadne aj viac ludi precita. je to na tebe.


#52

Jasne ale to su obsiahle materialy, tak som ti poslal spravu. A podla pokracovania diskusie mozem postnut nejaky exceprt sem


#53

Menej právomocí = menej korupcie?
Platí aj: Menej právomocí = viac šedých zón.
Inými slovami - ak neexistuje pravidlo, tak ho nemôžem porušiť. ALE môžem sa správať ešte hnusnejšie - len mi za to nehrozí žiaden postih.
Môžeme napr. zrušiť zákon o verejnom obstarávaní (menej právomocí pre úradníkov) - ušetríme obrovské prachy na úrad, úradníkov, administratívu obstarávaní, atď.
Výsledkom ale bude, že úradník podpíše s kamošom zmluvu úplne bez problémov. Len to bude “v súlade so zákonom”. Korupcia to teda nebude, “len” štát nakúpi drahšie ako teraz.


#54

Medzi súkromným podnikom a štátom je podstatný rozdiel - a tým je majiteľ, ktorý zaplatí predražený nákup. Pri súkromnej osobe ide o jej problém. Pri štáte sú to moje peniaze, teda môj problém.
Na rozdiel do súkromného majiteľa však mám menšie možnosti ovplyvniť proces nákupu tak, aby zmluvu nedostal darebák a aj vyvodiť následky pre zamestnanca, ktorý to “posral” je v súkromnom sektore podstatne jednosuchšie. Porovnávať procesy nákupov štátu a súkromných subjektov je (aj) preto dosť zradné.

Pre verejnú kontrolu je zásadné, aby bolo VOPRED jasné, či štát ide uzatvoriť zmluvu za cca 200k, 5M, prípadne 200M.
Občas napr, novinári, či mimovládky sa snažia o zrušenie súťaže - predpokladám, že aj preto, lebo im predpokladaná cena príde ako to totálne prehulená. Ak by tam cena nebola, menej by to bilo do očí a zrejme by to vyskočilo až po podpise zmluvy, čo je podstatne horšia situácia. Navyše kapacity na kontrolu sú obmedzené, je fajn na cene vidieť, čo je prioritou pre monitoring.

Záhada “prečo by niekto dal neprimerane vysokú ponuku” sa mi zdá… no, poviem to tak, že pri poznaní reality slovenských obstarávaní to záhadou byť nemusí. Ponuka s neprimerane vysokou cenou sa zvyčajne dáva preto, lebo tou firma vyhrá. Predpokladane lacnejšia konkurencia “sa” vylúči zo súťaže, ostanú len “neprimerane vysoké ponuky” (víťaz a jeho křoví). Dajú sa dokonca nájsť obstarávania, kde sa zo 14 súťažiacich vylúčilo 13 - na drzáka, ani křoví nebolo netreba. (Spôsobov a variantov je veľa - je to na niekoľkohodinovú prednášku, nie na tri vety.)
Inak povedané, že trochu od veci vo všeobecnosti vnímať obstarávanie na Slovensku ako regulérnu súťaž. A pravidlá treba kalibrovať nie na tie prípady, keď to funguje ako tak dobre, ale tak, aby sa riešili prípady, keď ide o prúser.
Zverejňovanie predbežnej ceny je evidentne OK. Keď pre nič iné tak pre to, že “favorit” by ju nepochybne poznal aj pri jej nezverejňovaní - a takto aspoň v tomto je rovnosť.

Fakt nie je súčasným problémom Slovenska potreba upraviť pravidlá kvôli súťažiam “ked sutaz je urobena ferovym spôsobom a nie na Bastrnaka”.
(Mimochodom, Bašternák sa do obstarávaní nezapájal, jeho biznis je/bol o inom.)


#55

Kde začať s potláčaním korupcie. Pri tvorbe zákonov a rôznych vyhlášok. Prejdite si zákony, ktoré už pri predkladaní umožňujú korupciu. Tam, kde rozhoduje osoba, inštitúcia nie podľa presne určených pravidiel, ale podľa subjektívneho hodnotenia.Či sú to rôzne podpori, dotácie a hlavne eurofondy. Žiaden úradník by nemal mať možnosť rozhodovať podľa svojho uváženia. Vždy tam musia byť nepriestrelné pravidlá.


#56

Prepáčte ale toto je omyl čo píšete pravidlá nebudú nikdy nepriestrelné. Prosím berte na vedomie, že zločinci sú vždy o tri až pät krokov dopredu pred akýmkoľvek vývoj pravidiel a ich uplatňovania. Na Slovensku dodám, že legislatívne pravidla práve tvoria spolu s ich spriaznenými osobami. Čiže celkový efekt je nula aj s výsledkom.


#57

Riesenim je teda anarchia? Alebo co navrhujete?


#58

Preco hned dalsi? Aka anarchia? Musi byt hned anarchia? To by snad malo byt riesenie ak niekde na konci, za plotom, potom za dalsim plotom a az potom za vodou. Pozrite sa, riesenie je ako som mnohokrat spominal zviazat moc a vidiet kto ju uplatnuje - tj. name and shame. Precitajte si moju diagnostiku vo vyssich prispevkoch. Dnes stale nevieme ci poslanecka iniciativa je skutocne taka alebo to vypracovala spriaznena kancelaria s danou zaujmovou skupinou, pripadne ako sa na ministerstve stava ze to robia sukromne zaujmove osoby, pripadne aj vladne navrhy ako sme boli neraz svedkami. Riesenia sa daju navrhovat jedine vtedy ked vieme kde je problem a pricina.


#59

Asi sa nerozumieme, ja nechcem písať nové pravidla, ale odstrániť zo zákonov to, aby sa nedávala možnosť korupcie. Ten čo rozhoduje ,má zo zákona možnosť rozhodnúť subjektívne. A tak kto zaplatí aj dostane. Ak tam budú podmienky, ktoré ak splní, má nárok na dotáciu, a podobne.“Patrik” - legislatívne pravidla práve tvoria spolu s ich spriaznenými osobami -práve toto kritizujem, a vy to popisujete ako nemenný fakt.


#60

Neporozumeli ste tejto veci: to čo chcete odstrániť je dôsledok a nie príčina. Potrebujete odstrániť príčinu. A to je to čo Vám hovorím - potrebujeme odstrániť príčinu, že nemáte (predbežnú, priebežnú a následnú) kontrolu nad mocou ktorú ste na danú osobu v zmysle volieb preniesli. Nadobudnutím kontroly moci, čo nie je nič iné ako jej obmedzenie vytvoríte zodpovednosť a tým odstránite dôsledok.


#61

Konečne som tu narazil na niečo konkrétne a sformulované do komplexnejšieho návrhu. Ešte pár takýchto ľudí a podobných príspevkov a možnosť dospieť k niečomu dosiahnuteľnému sa začne črtať čoraz jasnejšie.
Nie som právnik, a preto v tejto téme neviem prispieť takto fundovane. Uvedomujem si však niektoré súvislosti, ktoré som vo svojom okolí odpozoroval:

  • Dnes je už na Slovensku typické mafiánske prostredie. Väčšina ľudí sa bojí voči oligarchii otvorene vystúpiť, majú svoje rodiny, záväzky a iné slabiny. Pokiaľ by sa aj rozhodli verejne vystúpiť, skončia s veľkou pravdepodobnosťou ako biela vrana pani Lapinová. Potrebujeme dať ľuďom garanciu, že sa o nich v prípade problému postaráme, vybudovať akési alternatívne hniezda záchrany. Ešte nepríjemnejšie je, že slabšie charaktery - obyčajní ľudia, často o korupčnom konaní vedia, ale sa boja na to poukázať, čím sa stávajú spolupáchateľmi resp. súčasťou mafie, lebo sú vydierateľní. Títo ľudia by mali dostať generálny pardon a právnu i ďalšiu podporu, pretože sú to ľudia, ktorí vedia. Pokiaľ by ich bolo v konkrétnom prípade viac, zrejme by spolu dokázali v spolupráci so skúsenými právnikmi, vyšetrovateľmi a pod. usvedčiť hlavných vinníkov.
  • Korupciu v štátnom aparáte môžeme rapídne znížiť, pokiaľ budú mať všetky verejné služby jasne stanovené a spoločensky akceptovateľné podmienky. Pokiaľ bude jasné - akú kvalitu, dokedy a za koľko môžem resp. musím dostať a bude sa to aj kontrolovať a vyžadovať, tak nemá štátny úradník priestor pre vlastné rozhodovanie. Samozrejme, treba do celého riešenia zahrnúť aj toho SATA, ktorý má kontrolovať a vyžadovať.

#62

Len by som chcel vyzvať na trochu opatrnosti.

Nie všetci štátni úradníci riešia všetko cez kámošov a chcú kupovať drahšie. Niekedy kupujú cez známe a overené firmy, s ktorými majú dobré skúsenosti a vedia, že sa na nich mohli (aspoň doposiaľ) spoľahnúť. V konečnom dôsledku často zodpovedajú za výsledok obstarávania oni, pretože obstarávajú čosi, čo im má pomôcť v ich práci. Pokiaľ zle obstarajú, nie je zlé len obstaranie, ale aj práca samotná.

Je zakázané špecifikovať konkrétnu značku tovaru, aby sa vraj podporoval trh. Ale skúmal niekto súvisiace náklady, pri doplnení alebo zmene technológie a súvisiacich postupov, školení a pod? Hovorím o potrebe porovnať nielen náklady na obstaranie ale celkové vynaložené náklady v kontexte daného prípadu a nadväznosti na súvisiace (TCO). Úradník z VO si takéto súvislosti väčšinou neuvedomuje a vidí čierno-bielo.

Dnešné znenie zákona o verejnom obstarávaní je doslova výsmechom boju proti korupcii. Povinnosť štátnych firiem a inštitúcií definovať max. výšku, potrebu získať súhlas nadriadeného orgánu, umožňuje vytvoriť sieť informátorov, ktorej neunikne žiadna akcia a rôzni dodávatelia tak môžu vzniknúť zo dňa na deň a vopred vedia, čo kde treba uviesť, aby formálne splnili podmienky.

Pozor, obstarávanie je len prostriedok, ale predpokladám, že daná štátna firma alebo inštitúcia má za úlohu niečo vyrábať, poskytovať a pod. A to je prvotné. Pokiaľ cez rôzne zákony znemožníme štátnym firmám efektívne fungovať, budeme do nich len futrovať peniaze, hoci obstarávanie môže vyzerať v poriadku.