Obranná bezpečnosť a kvalita ozbrojených síl SR

Obranná bezpečnosť a kvalita ozbrojených síl SR
0

#1

Ozbrojené sily (OS) plnia dôležitú a rozhodujúcu úlohu pre slobodný a zdravý rozvoj spoločnosti. Je veľmi ťažké si tento fakt uvedomovať najmä v čase mieru. O problémoch a nedostatkoch OS sa kriticky málo diskutuje. (Záujem konštruktívne riešiť túto problematiku zvýši národné povedomie čo vnímam ako vhodný nástroj v boji proti extrémizmu, xenofóbii a podobne).

  1. Členenie rezortu na ministersku časť „MO SR“ a zbor „OS“ rozdeľuje politickú časť od výkonnej, uniformovanej, ktorá má zároveň povinnosť byť apolitickou (zákaz štrajkov a zapájania sa do odborov). Tento fakt zabraňuje tomu, aby vznikol priestor pre reflexiu. Je fajn, že naši učitelia majú možnosť formou štrajku poukázať na nedostatky v rezorte. Držím prsty učiteľom, a cením si ich boj za vzdelanejšiu budúcnosť.
  2. Vyššie členenie izoluje politickú skupinu ľudí v rezorte a tým potenciálne vzniká oveľa viac priestoru pre podobné verejné obstarávanie ako prebehlo na MZV EZ SR (kauza Hlávkova) alebo MZ SR kauza CT. Je super, že sa Zuzana ozvala. „Vojna je stále dobrý biznis“ sir D.W. Brogan
    Nechcem diskutovať o tom, aby vojaci mali právo štrajkovať alebo aby sa zmenil systém verejného obstarávania, chcem len poukázať, že rezort obrany je omnoho viac neomylný, omnoho viac nedotknuteľný a nespochybniteľný ako akýkoľvek iný rezort SR. Zvolením tejto témy chcem vytvoriť priestor pre diskusiu ktorá by bola konštruktívnou pre OS SR.

#2

A legitímna otázka: Načo máme paralelnú štruktúru na Ministerstve obrany (“J” štruktúra) a na Generálnom štábe (“G” štruktúra)? Už som dávnejšie preč z tejto komunity, tak je možné, že už to takto nefunguje.
Ale ak si väčšinu vecí zabezpečí GŠ a OS SR. aká je vlastne úlohu MO SR, že potrebuje tak rozsiahlý aparát.

Ale súhlasím, že armáda (u nás OS SR) sú niečo ako poistka. Platíme si tento aparát na časy, keď bude zle a budeme ich reálne potrebovať. Modlím sa za to, nech armáda len cvičí a nie je reálne potreba. Lebo keď to nedaj bože nastane, tak už bude problém aj takto v pokoji diskutovať.


#4

Dobý deň,

ako úradník Ministerstva obrany sa pokúsim zodpovedať Vašu otázku/otázky.

Vami spomenuté „J“ a „G“ štruktúry existujú len v rámci ozbrojených síl. Ministerstvo obrany nemá takúto štruktúru a teda nemôžme hovoriť o paralelných štruktúrach.
Pre vysvetlenie – štruktúry, ktoré spomínate, sú funkčné štruktúry vzniklé za cieľom riadenia „života“ ozbrojených síl. Existuje 9 tzv. J-čok. Pokrývajú oblasti cez personalistiku, financie, plánovanie, atď.
J-čka sa organizujú v rámci Generálneho štábu. Ido o „Joint“ štruktúru. Teda sa zaoberajú požiadavkami všetkých druhov vojsk.
Podriadené sily – pozemné, vzdrušné a podporné majú podobné štruktúry z dôvodu, aby sa zabezpečila prepojenosť týchto funkčných oblastí. Len na nižších stupňoch už nehovoríme o J-čkach ale o „G“ štruktúrach (Ground; v rámci pozemných síl), “A” štruktúrach (Air; v rámci vzdušných síl) a “S” štruktúrach (Support; v rámci podporných síl (naše bývalé Sily výcviku a podpory).

Ako príklad štruktúra J1 na Generálnom štábe má svoje náprotivky G1 a A1 na pozemných a vzdušných silách.

Ministerstvo obrany má vlastnú štruktúru, ktorá by mala zodpovedať jeho úlohám vyplývajúcich zo zákonov a medzinárodných zmlúv. Na Vašu otázku, čo je úlohou MO SR? V skratke a veľmi zjednodušene – zabezpečiť civilné riadenie ozbrojených síl. Toto riadenie je zabezpečené tým, že civilná časť (ministerstvo) určuje vojenskej časti (ozbrojené sily) (1) úlohy, ktoré plní, (2) financie, ktoré budú pridelené ozbrojeným silám a (3) maximálne početné stavy ozbrojených síl.
Generálny štáb a Ozbrojené sily potom zabezpečujú svoj chod v rámci týchto stanovených limitov.

Dúfam, že Vám moja odpoveď bude postačovať v takomto formáte. Už tak si myslím, že ide o dosť rozsiahly príspevok, nechcel som teda zachádzať do väčších podrobností.


#5

Ďakujem za odpoveď. Celkom stručne a pritom podrobne to vysvetlilo.

Len keď to zoberiem z hľadiska peňazí a ľudí, tak vlastne máme “Ministterstvo ozbrojených síl”, potom “generálny štáb” a nižšie 3 x “Ozbrojené sily (A, G a S)”. Preto píšem Ministerstvo ozbrojených síl, a nie Ministterstvo obrany, lebo defacto MO nemá inú podriadenú zložku ako Generálny štáb. Na rozdiel od Ministerstva Vnútra, ktorá má políciu, záchranárov, hasičov, …

Chápal by som úlohu MO vo väčšom štáte, cápal by som ju pri viac riadených zložkách. Ale ak si to nakreslíte graficky, tak pod kolieskom MO je koliesko GŠ a pod ním 3 x OS (vzduch, zem, a podporné). Zas by to nebol zásadný problém, keby MO a GŠ mala relatívne malý počet. Nechce sa mi hľadať koľko to je dneska. Ale za čias keď som bol vo vnútri, tak to bolo na oboch stupňoch cez 1 000 ľudí (dokopy cez 2 000). A pre riadenie a obsluhovanie armády (správne OS SR) s počtom pod 20 000 vojakov.

A od tých čias sa ešte aj počet podriadených celkov pod MO SR preriedil - odbudli viaceré vyskoké školy (je iba jedna), zanikli vojenské výskumáky, vojenské a letecké opravovne sa zmenšili alebo zrušili, zostali? vojenské nemocnice…

Ale v podstate aj tak štátna správa by potrebovala audit a hľadanie ciest efektívneho riešenia…


#6

V prvom rade by som upozornil na jednu logickú chybu. Nemôžte oddeľovať generálny štáb od ozbrojených síl. Ozbrojené sily ako celok sú tvorené (organizačne) generálnym štábom, pozemnými silami a vzdušnými silami.

To, že ministerstvo obrany riadi “len” ozbrojené sily je fakt, ale tak to je všade na svete. Neviem, aké iné zložky okrem armády by ministerstvo obrany malo riadiť.
K potrebe existencie ministerstva obrany. Hlavný argument som spomenul vyššie - civilné riadenie armády. K jeho ďalším úlohám si stačí pozrieť zákon 319/2002 o obrane SR, kde je vymedzená aj pôsobnosť MO SR pre zabezpečenie obrany - tých úloh je naozaj dosť.

K veľkosti personálu. Tu začnem jednou poznámkou ku Generálnemu štábu. Je veľmi dôležité si na úvod uvedomiť, že generálny štáb bude musieť mať vytvorené isté štruktúry či ide o malú alebo veľkú armádu. Už len napr. také plánovanie ako majú ozbrojené sily vyzerať (aké spôsobilosti majú mať na plnenie stanovených úloh), plánovanie operácií, plánovanie výcviku, zabezpečenie finančnej služby, personalisti a potom rôzny odborný garanti, ktorý zastrešujú jednotlivé odbornosti armády. To sú domény, ktorých sa generálny štáb nemôže zbaviť. Práve tieto domény tvoria napr. odbory na generálnom štábe. Tie sa odborne nazývajú, ako ste spomenuli “J-čka”. A je úplne jedno, či hovoríme o našej malej armáde, alebo o, napr., nemeckej. O čom sa môžme baviť je personálne naplnenie týchto štruktúr. Ale nie všetko môže robiť len jeden človek a je teda logické, že istá kvantita štruktúr si vyžaduje aj istú kvantitu personálu.

K počtu personálu ministerstva - povedal by som, že to bude asi ako všade, niekde môžu ľudia chýbať, niekde ich môže byť zbytočne veľa. Toto je však ťažko posúdiť bez percíznej analýzy úloh a procesov, na ktorej by bolo možné hovoriť o preplnenosti alebo naopak nedoplnenosti personálom.

S poslednou vetou môžem len súhlasiť.


#7

To ci su v OSSR Acka,Gcka alebo Jcka je asi najmensi problem. Najvacsi problem je nedostatok kvalitneho personalu a materialneho zabezpecenia. Pred 15timi rokmi, ked zacal vyber, neskor nabor profesionalnych vojakov, tak armada este vedela ponuknut nieco, co v civilnom sektore chybalo. Isty plat a zabezpecenie.
V tejto dobe, hlavne na zapadnom Slovensku to zacina byt problem. Nastupny plat 650€ na zapadnom Slovensku nieje bohvieco a nasledny profesionalny rast je ubohy. Technika je v dezolatnom stave a neda sa opravit, lebo niesu suciastky a ani peniaze na nakup. Vojaci co maju odrobenych 10 a viac rokov su demotivovany systemom a do roka zdemotivuju aj novych.
Velitelia nemaju ako motivovat sikovnych podriadenych. Pisomna pochvala toho moc nezmoze.


#8

pripájam sa, klucove v tejto veci je civilne riadenei OS SR, ktore predpoklada fungovnaie niecoho ako je MOSR. je to uplny standard v demokratickych krajinach ako sme my.

uplne ina tema je to ci ten rezrot funguje efektivne, aka je kvalita jeho kadrov a co sa da zlepsit na jeho fungovanie. ale tuto dualitu GS - MOSR by som nemenil.


#9

Podľa môjho skromného názoru je hlavným problémom u OSSR neuveritelné poddimenzovanie s akým prekvapivo za 10 rokov vlády SMERu prežívajú… Ako dieťa príslušníka ossr na jednom z menších útvarov mám pravidelnú skúsenosť s týmto javom.
Ako malý príklad uvediem “z*jeby” z hora za to, že vozidlá nemajú natreté nárazníky na čierno, avšak pri vyžiadaní si farby na to potrebnej sa pol roka vracia len stanovisko “nemáme”.
Alebo malé opravy techniky vojakmi za vlastné financie, keďže vrámci štruktúry OS je nemožné k súčiastke sa dostať…


#10

Súhlas:

  • to, že v demokratických zriadeniach civilné štruktúry určujú úlohy pre ozbrojené štruktúry má silnú logiku a je prevenciou pred nežiadúcimi účinkami koncentrácie moci, aktuálna schéma je z tohoto pohľadu v poriadku a je žiadúca
  • to, že je potrebné aplikovať princíp hodnota-za-peniaze - len tak sa totiž dá dosiahnuť finančné krytie potrebné pre získanie a dlhodobo zdržateľný rozvoj spôsobilostí OSSR v oblasti technickej a personálnej

Závery:

  • Ak sa zhodneme, že SR ako štát chce mať spôsobilé represívne štruktúry, schopné zaistiť bezpečnosť a obranu (vlastnými silami a aj v spolupráci so spojencami) bude potrebné aktívne pracovať na zmene prístupu verejnosti k téme obrany. Veci bude možné meniť len ak bude spoločenská objednávka - ak ľudia pochopia prečo sú ozbrojené sily potrebné a aké majú byť ak majú plniť účel a nie len zdanie. Potom budú tieto veci od svojich volených zástupcov požadovať - tí ak sa pozrú na čísla a uvidia že je to téma ktorá rezonuje, bude sa to riešiť.

#11

Môj prehľad o OSSR nie je taký komplexný ako u vás no o to kritickejší. Strávil som ako záklaďak na štábe 9 mesiacov a a potom som ako riaditeľ OR HaZZ spolupracoval s armádou pri povodniach a môj pozorovací talent vyhodnotil nasledovné:
V OSSR pracujú asi dva základné typy ľudí :

  1. ľudia ktorí sú tam vďaka rodinkárstvu, politike
  2. ľudia čo ich to baví a vedia o čom hovoria a tí si vyžerú prácu aj za tých prvých. Táto skupina 2 je v menšine asi tak 20-40 percent.

Bezpečnosť - nadväzuje z časti na bod 1
Ak plukovník RTZ (roty technického zabezpečenia) ani nevie kde má útvar výpočtové stredisko, a že počítače na ktorých pracujeme sú naše súkromné, potom sa obávam o našu bezpečnosť.
Ak mi pri povodni plukovník povie že armáda disponuje stovkami čerpadiel s výkonom 15x vačším ako ma hasičská cisterna potom sa celkom obávam o svoju a o našu bezpečnosť.
Ak najčastejším výcvikom profesionálnych vojakov je 15 km pochod - lebo nič nestojí - potom sa obávam o našu bezpečnosť.
Zaujímavé bolo, že ešte aj v roku 2000 mal útvar s 1000 záklaďákmi politruka majora, ktorý mal pod sebou kapitána, a dve civilné osoby. Čo mal za úlohu? V prípade vojny byť komisárom čo strieľa tých čo nechcú ísť na mínové pole ?

Právo na štrajk a inú ochranu- možno by to podkopávalo morálku ale prečo v čase mieru nemajú mať rovnaké pracovno právne podmienky - a právo na rovnakú ochranu zdravia a BOZP pri nevojenských činnostiach. Prečo ubytovňa pre vojakov nespĺňa platnú legislatívu na ochranu pred požiarom? Zato, že sú vojaci tak môžu podstupovať toto riziko v čase mieru? Nebavíme sa o muničákoch. Keď gen štáb kontroloval ochranu pred požiarom na sebe podriadenom útvare, väčšie divadlo som dávno nevidel.
A vyvrcholením tohoto divadla bol výbuch vo VOP Nováky. Ktorý do dnes levituje v našom “právnom” systéme.


#12

vďaka za vysvetlenie problematiky a objasnenie :slight_smile:


#13

2Martin

VOP Nováky sú kapitola sama o sebe. Mal som tú česť overiť si osobne kvalitu ochrany objektu a preto ma vôbec neprekvapuje k čomu tam došlo. Našťastie som to absolvoval pár dní pred udalosťou. Keď uvážime “poriadok”, ktorý je za celou udalosťou, pár protitankových striel a granátov môže vyznieť smiešne pri tonách munície, ktorá mala byť v tejto de-fabrike delaborovaná a nikto už neskontroluje kde sa podela.

OS SR

  • právo na štrajk u vojakov je asi silná káva, ale nejaký balans mechanizmus aby slúžili v podmienkach zodpovedajúcich zákonným štandardom byť musí
  • vec je v tom, že v armáde by mali slúžiť len ľudia, ktorí to robia ako povolanie a nie ako prácu, a ktorých mentálnym nastavením je ochrana a obrana hodôt parlamentnej demokracie
  • v kontexte predchádzajúceho bodu si dovolím odkaz na diskurz o ozbrojených a bezpečnostných zboroch, kde sa tejto téme venujem širšie

#14

Súhlasím. A čo tak osobná zodpovednosť funkcionárov, stanovenie jasných pravidiel fungovania rezortu, bez výnimiek. V pravidlách jasne definované, za akých okolností môže prísť zodpovedný funkcionár o miesto… .


#15

Nevidím v tom žiadny principiálny problém. Aj z PZ SR bolo medializovaných viac prípadov, kedy sa pochybilo a nikto nebol postihnuteľný inak, ako individuálnou cestou formou občiansko-právneho procesu. Toto by malo byť automatické a mal by to robiť štát.


#16

Úplne správna poznámka. Taký je dnes v SR nastavený štandard.
Pre zanietených a naozaj obetavých príslušníkov a zamestnancov veľmi demotivujúca situácia.


#17

Plne súhlasím.
Kľúčovým ako spomínate je pochopenie ľudí o význame a účelu OS, vytvorenie spoločenskej objednávky. Tento proces je v prípade OS podľa mňa neaplikovateľný. Skutočné uvedomenie si významu si vyžaduje veľmi uvedomelý národ (v tomto prípade nejde o masu) alebo reálna hrozba otvoreného konfliktu. Za vytvorením spoločenskej objednávky poväčšine nestačí ani kauza alebo fatálna chyba (Hejce, Nováky).

Sila a spôsobilosti rezortu sú postavené na umelom vytváraní fikcie a zdania. Skutočným nepriateľom rozvoja OS je ich podfinancovanie (zastaralá technika a finančné stimuly). Klamanie smerom k občanom sa prehlbuje od samotného vstupu do NATO. Absentuje tu komunikácia. To je presne opak vzhľadom k uvedomeniu si významu OS a vytváraní spoločenskej objednávky.


#18

Posielam link na slušný článok. V tejto oblasti u nás na Slovensku panujú tak trochu mýty. tak niečo na slušné čítanie : http://www.armadninoviny.cz/efektivita-zbrojarskej-vyroby-na-slovensku-za-cias-socializmu.html


#19

V Ozbrojených silách SR (OS SR) je celý rad oblastí, ktoré je potrebné akútne riešiť. Myslím si, že ich jadro tkvie v dlhodobej finančnej poddimenzovanosti a v nejasnej vízii, ktorá by bola spoločná pre rôzne politické prúdy. Financie ak by sa blížili k 2% HDP ročne bolo by fajn, ale podstatnejšia je stabilita (t.j. aby MO SR nefungovalo stále ako pokladnička pre štátny rozpočet do ktorej je možné kedykoľvek siahnuť) a konečne uvoľniť možnosť dlhodobého investovania do modernizácie (nová vojenská technika je drahá a aspoň 30 - 40 rokov má už takmer všetká, ktorá je dnes k dispozícií) a nedá sa to splatiť z jedného ročného rozpočtu. Kritická je aj úroveň vystrojenosti, nehovoriac o úrovni personálnej stability a personálnej naplnenosti, ktorá je dnes pomerne neutešená. MO SR ako soľ by tiež potreboval spoločnú víziu parlamentných strán, aby sa po každých voľbách nemenili priority v rozvoji rezortu. Vyššia transparentnosť vo finančných a materiálových tokoch prospeje každému rezortu nie len obrane. Rezort obrany je rozhodne výzva, ktorú síce verejnosti neocení, ale pre rizikový manažment štátu je jedným z kľúčových faktorov.


#20

Môžem len súhlasiť. Samotný systém ako rezort funguje je veľmi ťažkopádny až kontraproduktívny. Áno jednotná vízia a systémové zmeny by pomohli ale kde by sa malo začať?


#21

Znie to možno ako fráza, ale podľa mňa diskusiou medzi odborníkmi/garantmi tejto oblasti z jednotlivých strán. Keď si odmyslíme postranné úmysly, predpokladám, že vo väčšine parlamentných strán sú ľudia, ktorí sa bezpečnosťou a obranou zaoberajú. Vzhľadom medzinárodnému ukotveniu Slovenska v EÚ, NATO, OBSE by veľká diverzita medzi názormi jednotlivých strán nemala byť, rozdiely skôr predpokladám v tom, či sa budú prikláňať k anglosaskému modelu expedičného charakteru vojsk (obrana záujmov) alebo kontinentálnemu modelu zameraného predovšetkým na ochranu teritória (územia). V neposlednom rade je potrebné diskutovať aj o aktuálnych vojenských a nevojenských ohrozeniach, ktoré budú definované v novej bezpečnostnej a obrannej stratégii a hľadať zhodu ako na tieto výzvy odpovedať. Z toho bude vyplývať aj reforma OS, aj záväzky ku ktorým sa budeme hlásiť.