Ohodnotenie opatrení INESS z top20.sk

Ohodnotenie opatrení INESS z top20.sk
0

#1

osobne sa mi páči väčšina opatrení, ktoré na zníženie byrokracie navrhuje iness vo svojom projekte http://top20.sk

vedeli by ste si to prebehnúť a vypichúť niektoré veci ktoré vám nedávajú zmysel, naopak niektoré ktoré by boli podľa vás najväčším prínosom?

potom doplním aj svoj pohľad. len nechcem ovplyvňovať na začiatok.

celý zoznam rozdelený do kategórií nájdete tu: http://www.top20.sk/plan


#2

Ak môžem tak čiastkovo a všeobecnejšie…ku kategórii Zákonník práce, prvá časť Zvýšenie pružnosti tvorby a zániku pracovných miest/Trh práce (sú tam 4 odstavce)

  1. Neviem, asi by som veľmi nešiel k zrušeniu odstupného, podľa mňa by odstupné malo zostať
  2. Počet opakovaní na dobu určitú zrušiť? - Hm, na jednej strane pre zamestnávateľa je výhoda mať možnosť dať počet opakovaní na dobu určitú koľko chce…Na druhej strane, neviem, či to potom neobmedzuje možnosti zamestnanca pri schvaľovaní hypoték, úverov a podobne…
  3. Zrušiť, alebo zvýšiť strop nadčasov - Podľa mňa úplne zrušiť. Mám skúsenosť, keď zamestnanec mal vyčerpaných 400 hodín, čo je úplne maximum a žiadal ma, či môže mať ešte nejaké nadčasy.
  4. Zamestnávanie zdravotne postihnutých osôb a pokuty za nedodržanie zamestnania 3,2% so zdravotným postihnutím - takéto pokuty by podľa mňa nemali byť.

#3

V praxi su tieto opatrenia uz davno.

V Bratislavskych marketoch je bezna regionalna zlozka cca 20%, lebo by tam nikto nepracoval.

Aky ma stupen mzdy stazista pripadne sustruznik pri montazi? Jednoducho papier a pracovna napln znesie vsetko.

Limitovanie nadcasov pripadne placa za nadcasy? Ked ma clovek chut robi na brigadnicku zmluvu u toho isteho zamestnavatela. Trendom je zvysovanie vykonu a namiesto nadcasov davat volno.

Odstupne ano, ale bez vypovednej doby. V dnesnom JIT zasobovani a objednavkach su 4mesiace platenia za nic luxusom. Treba sa zamysliet, ci sa ma v pripade odstupneho platit aj poistne alebo naopak. Rozhodne 2-3mesiace odstupneho umoznuju prisposobit zamestnancovo cash flow a prekonat dobu nabehu davok. Otazka teda je ci prekopat platenie socialky alebo to nechat na pleciach zamestnavatela v najtazsich casoch?

Zdravotne postihnutych na stavbe tazko zamestnas a je vela zazracnych chranenych dielny co ti s jednym zamestnancom dodaju tovar (papier) za kolko chces. Brutalny priestor na korupciu. Skor by mi davalo zmysel nastavit to na odvetvia aby postihnuti nesedeli doma.

Co mi nesedi je retazenie zmluv nielen kvoli hypotekam, navyseniu rizikovej prirazky pri uveroch, ale vykivom v zakazkach a dodavkach materialu a naslednym znovu budovani tymu a hladaniu kvalitnych zamestnancov. Skor by som uvolnil brigadnicke zamestnavanie (aby bol servis pre kvalitu a moznost zaucania a zamestnavania znevyhodnenych osob). Obmedzenia brigad sa daju draho obchadzat cez tretie osoby skrz ich sesterske spolocnosti.

Upravou flexikonta by sa zabezpecil stabilny prijem pre kvalitnych zamestnancov (aspon by sa zjednotilo jeho pouzivanie).


#4

Skúsim iba stručne:

Ad Dane:

  1. zníženie sadzby dane na 16% - toto je populárne opatrenie pre podnikateľský sektor, ruka v ruke by však podľa mňa došlo k takému výpadku príjmovej zložky štátku, ktorá by musela byť nutne niečím nahradená (efektívnejším výberom DPH?, spotrebných daní?). Ako by sa to odrazilo na sociálnej politike štátu, rozvojových programoch, platoch vo verejnej správe, resp. v kvalite služieb štátu je možné len ťažko predpovedať.
  2. nulové daňové zaťaženie na reinvestovaný zisk - určite rozumné opatrenie, ktoré je stimulujúce pre podnikateľa, ktorý uvažuje v stredno/dlhodobom horizonte. Reinvestovaný zisk sa môže pozitívne prejaviť v zvýšenej domácej spotrebe.
    Ostatné opatrenia ok, len treba hľadať vždy rovnováhu medzi sociálnym charakterom hospodárstva SR (čl. 55 ods. 1 Ústavy SR) a oprávnenými záujmami podnikateľských subjektov.

Moje navrhované opatrenie:

Zjednodušiť a urobiť prehľadnejší daňový systém SR. Podnikateľ má byť podnikateľom a nie právnikom, účtovníkom a daňovým špecialistom, mal by vedieť, že zo zisku odvedie sadzbou dane presne stanovenú časť do štátu. Štát by si mal túto čiastku distribuovať podľa vlastných potrieb a nezaťažovať tým podnikateľa. Za týmto účelom by mal štát poskytovať na daňových úradoch i online masívnu informačnú podporu ako pomoc začínajúcim i aktívnym podnikateľom, ktorí majú úprimnú snahu podnikať podľa platných právnych predpisov a nepreplácať tak zbytočne daňových poradcov.

Ad Odvody:

Podľa mňa skutočný problém rôznych nesystémových odvodov (napr.zdravotné odvody z dividend fyzických osôb, zdravotných odvody z výhier), zahmlených transferov medzi fondmi sociálneho a zdravotného poistenia tkvie v politickom, nie konštruktívnom rozhodnutí. Priznať, že štát nemá na vyplácanie dôchodkov, resp. zdravotného poistenia je politická samovražda. Preto sa rozbehla mašinéria dodatočných odvodov, zvýšených stropov vymeriavacích základov, jednoducho sa tým maskuje skutočná podstata dlhodobej neudržateľnosti tohoto systému.

  1. dobrovoľné nemocenské poistenie pre živnostníkov - pri celkovom počte živnostníkov a SZČO cca. 210 tis. (2016) by táto možnosť mohla viesť k ďalšiemu deficitu v systéme zdravotného poistenia. Nápad dobrý, len znovu treba prehodnocovať podstatu systému solidarity v zdravotnom poistení.
  2. zrušenie odvodov pri všetkých dohodách do 200 € je dobrý nápad, pôsobí motivačne i pre dlhodobo nezamestnaných, spružňuje pracovný trh a podľa mňa prináša benefity na strane zamestnávateľa i zamestnanca.

Ad Účtovníctvo:

1.zjednotiť termín platby všetkých daní a odvodov s výnimkou DPH na 15. v mesiaci, DPH ponechať na 25. v mesiaci - výborné riešenie na sprehľadnenie kalendára mnohých povinností, ktoré sú uvalené na podnikateľov.
2. verejný záväzok vlády meniť daňové a účtovné predpisy len raz ročne, k 1. januáru – zásah do čierneho, veď komu sa páči zmena pravidiel počas hry? Podľa mňa uvedené posilňuje dôveru podnikateľa v štátnu moc a upevňuje princíp demokratického a právneho štátu.

Moje opatrenie:

V treťom tisícročí by účtovné evidencie podnikateľov mali byť evidované online v databázach Finančnej správy. Určite by to malo negatívny ohlas u mnohých podnikateľov v súvislosti so zvýšenými vstupnými nákladmi na uvedené riešenie, ale podľa mňa by sa zvýšila účinnosť výberu daní, ktorá by sa mohla neskôr odraziť v zníženom daňovom zaťažení podnikateľov.

Ad Byrokracia:

Úplný súhlas so všetkým uvedeným a určite i iné. V tejto súvislosti bude zaujímavé vyhodnotiť za rok, dva ohlásenú vojnu byrokracii. Nedá mi nespomenúť - prečo až teraz?

Ad Zákonník práce:

  1. Nadčasy by mali byť výsledkom dohody zamestnávateľa a zamestnanca, nevidím dôvod, prečo by si zamestnanec nemohol celkom legálne privyrobiť u svojho zamestnávateľa, kde pozná kolektív, technológiu, systém práce, ak s tým súhlasia obe strany pracovnoprávneho vzťahu. Pravdepodobne tu ide o rigidný výklad čl. 36 písm. d) Ústavy SR (Zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky. Zákon im zabezpečuje najmä najvyššiu prípustnú dĺžku pracovného času).
  2. Odstránenie odstupného a zákazu reťazenia pracovných pomerov by podľa mňa bolo užitočným spružnením zákonníka práce. V čase, kedy je nezamestnanosť na rekordne nízkej úrovni je pravdepodobnosť toho, že si zamestnanec po strate jedného zamestnania nájde v krátkom čase iné, pomerne vysoká. Toto obdobie prekoná i bez odstupného. Osobitným prípadom by však bola strata zamestnania z dôvodu zmeny zdravotného stavu. Riešením by mohlo byť i ponechanie odstupného a zmena času potrebného na vznik nároku naň.

Moje navrhované opatrenie:

V zákonníku práce zohľadniť určité špecifické profesie, kde je potrebná 24 hodinová služba (pohotovosti pri správe budov, bezpečnostné služby a iné). V tejto súvislosti by bolo vhodné upraviť § 88 zákonníka práce. Uvedené by dialo v intenciách zachovania počtu 40 hodín týždenne (§ 85 Zákonníka práce), resp. jeho úpravou podobne ako v § 85a Zákonníka práce.

Mimo opatrení Top 20 sa mi javí ako užitočné:

  • zaviesť povinnosť správneho orgánu pri ukladaní pokuty za správne delikty na rôznych úsekoch verejnej správy zohľadniť ekonomickú kondíciu podnikateľského subjektu (proporcionalita trestania), jeho “deliktuálnu históriu” (gradualita trestania), platobnú disciplínu pri daňovo-odvodových povinnostiach. Pokuty zo strany štátu, by nemali mať likvidačný, ale preventívny charakter.

  • pri rozbehu podnikania - zaviesť povinnosť živnostenských úradov informovať o všetkých povinnostiach voči štátu, ktoré sa viažu k vydanej živnosti.


#5

DANE:
Zníženie sadzby na 16% - nizsia sadzba by mohla prilakat hlavne vacsich investorov s tym, ze by sa nemuseli davat velke danove ulohy, kde paradoxne stat prichadza aj o peniaze.

Zavedenie nulovej sadzby na reinvestovaný zisk - vytvori moznost pre firmy viac investovat do rozvoja a zamestnancov, namiesto toho aby si to vyplacali.

Zrušiť koncesionárske poplatky pre zamestnávateľov - toto by som sice navrhol zrusit aj pre domacnosti, kde nemaju telku/radio, ale drzme sa zatial len firiem. Tu tiez casto nevlastnia primac a mali by sme sa snazit to nastavit tak, aby firmy platili len za to, co ich ozaj ovplyvnuje.

ODVODY

nespomina sa tu napr rozdelenie odvodov do socialnej poistovne a II piliera. Je to sice na dlhsiu debatu, ale tu by som navrhoval rozdelit aspon na zaciatok rovnomernejsie 9% do SP a 9% do spravcovnskej spolocnosti POVINNE. Pre zamestnanca to moze znamenat o dost vyssi prijem na dochodku, vdaka rozumnejsiemu kapitalovemu zhodnocovaniu na urovni 2-11% ked sa to rozumne nastavi s postupnym prechodom do garantovanejsich fondov.

bolo fajn mat cast socialnych odvodov dobrovolnu, tie ktore sluzia na davku v nezamestnanosti pri istych “pracovnych skupinach”. Na zaklade povolenia by mohol zamestnanec/szco tuto cast neplatit a tak by nastavalo menej takychto pripadov - https://blog.postoj.sk/26029/zneuzivaju-mladi-podporu-v-nezamestnanosti-na-sabaticke-volno - ludi, ktori si chcu oddychnut a pritom odstavat zaujimavy prispevok. Povedzme si pravdu, v dnesnej dobe taky uctovnik, programator, a podobne nema problem si najst pracu.

ÚČTOVNÍCTVO

Zrušiť hrubú mzdu a zaviesť Celkovú mzdu - toto je problem, ked vela ludi ani nevie, kolko ich praca stoji. V tomto duchu by sa mali zjednodusit casti vyplatnej pasky a moznost ich poskytovat v prehladnej forme. Nevidim dovod na uvadzanie hrubej mzdy, ktoru aj tak zamestnanec nedostane a ak by nahodou niekto pozadoval zaplatit celu cenu svojej prace ako napr szco alebo nejaka PO, tak by pozadoval “superhrubu”.

BYROKRACIA

Zaviesť tzv. „všeobecnú voľnú živnosť“ - toto by mohlo byt celkom zaujimave, napr teraz ked si budem chciet dopisovat dalsiu volnu zivnost, tak budem musiet ist bud n JKM ( kedze nam zrusili certifikaty), alebo riesit online, co musi aj tak teta na urade spracovat. CO by to prinieslo? Usetril by im cas s papierovanim, kedze je to len formalna zavada a nic netreba dokladovat ak vyberam volnu zivnost. Cize do buducna by to mohlo usetrit aj peniaze.

Zaviesť 1€ s.r.o. - v dnesnej dobe to asi nema moc vyznam davat zakladne imanie 5000€, ked aj tak formalne staci len potvrdit ze ich drzim, ale nikto ich nepozaduje mat na ucte. Potom sa zbytocne len vytvara “klamstvo” u niektorych zacinajucich podnikateloch, ktory tie peniaze este nemaju. A podnikatelia sa sami rozhodnu s kym budu obchodovat ak by sa nahodou obavali, ze maju nizke imanie dane firmy. To nemeni nic na veci, ze sa niekto rozhodne zalozit SRO s 1000e.

Dobrovoľné poskytovanie gastrolístkov - stat by mal prispievat rovnako a bude na zamestnavatelovi a zamestnancovi ako sa dohodnu. V pripadne moznosti vie dat zamestnavatel o par centov navyse za to ze nemusi platit tieto listky a administrativu okolo toho. To ze gastrofirmy robili propagandu, ze vdaka nim maju ludia teply obed neviem co si o tom mysliet. Cize ak dostanem peniaze rovno na ucet, tak ten obed skipnem a “usetrim” ich? :roll_eyes:

ZÁKONNÍK PRÁCE

znizenie vypovednej lehoty - v dnesnej meniacej sa dobe, by sa mali zmenit vypovedne doby, aby boli flexibilnejsie na Slovensku ako aj v inych krajinach.
momentalne je to 1-3 mesiace v zavislosti od dlzky prace. Navrhoval by som znizenie na 2tyzdne az 1,5 mesiaca. Podporilo by to pracovny trh a pozitivnejsi vyvin u zamestnancov vdaka zmenam.


#6

Vyjadrím sa len k tej byrokracií, ako to podľa mňa aj pôvodná otázka myslela. Ideologické úlety ako rušenie odstupného ani netreba komentovať. Podobne aj zníženie DPPO na 16% by statickým prepočtom (zníženie o 1 p.b. je -130 mil €) vyšlo na 650 mil €. Zaujímavé, že aj to Estónsko s nulovou sazbou na reinvestovaný zisk má daň 20%.

S opatreniami v http://www.top20.sk/plan/byrokracia súhlasím okrem prvých dvoch bodov Sunset klauzula a Jedna za jednu reguláciu. To je niečo, čo považujem za ukážkový pravicový populizmus. Množstvo regulácií s dopadom na podnikanie má pôvod v EU a NR SR ich jednoducho musí schváliť, to máme akože vystúpiť z EU ? Súhlasím s hlavnou ideou, že nárast byrokracie a regulácií treba kontrolovať, ale nemyslím si, že takéto mechanické opatrenia sú riešením.

Inak celkovo mám trochu divný pocit, či sú niektoré ďalšie opatrenia v súlade s právom EU. Napr. zrušenie stropu hotovostných platieb. INESS vo svojej ideologickej zaslepenosti podporuje dobu cashu a opatrenie z ktorého by profitovali akurát rôzni baštrnákovia a kočnerovia. Tým nechcem povedať, že som za zrušenie hotovosti ako takej, ale rozumný strop je dobrá vec. Nemyslím si, že podnikateľskému protrediu zrovna chýbajú platby v igelitkách.

Inak veci ako EČV, 1€ spoločnosť, opatrenia od 1.1 a celkovo vylepšenie systému komunikácie so štátom (daňové priznania, zakladanie firiem) podporujem. Napríklad nie je až tak dôležité, aby bola všeobecná živnosť, ale aby som si mohol online pridať novú činnosť a zmena by bola prevedená v registri okamžite. To sa týka aj založenia živnosti a spoločnosti, ktoré by sa dalo spraviť (samozrejme len isté jednoduché vzorové príklady ako jednoosobová s.r.o, voľná živnosť) online okamžite.

Podľa mňa by bola geniálna myšlienka založiť štátny portál, ktorý by obhospodaroval celú agendu živno-obchodného registra, daní, banky a účtovníctva pre začínajúcich podnikateľov.
Že sa prihlásim cez čipový OP, vyplním potrebné údaje, základné imanie zaplatím kartou, vytvorí mi to účet a mám spoločnosť.
Ak by som chcel zamestnancov, tak si ich online pridám (potvrdia to cez elektronicky cez OP), nastavím mzdu a všetko mi to spočíta a bude posielať mzdu a odvody kam treba.
Ak ho prepustím, tak mu to vypočíta a pošle odškodné, prípadne vymerá výpovednú lehotu.
Samozrejme urobí mi to aj daňové priznanie a zaplatí daň a keď chcem vybrať zisk, tak ho jednoducho vyberiem na mňou uvedený účet a strhne si to odvody z dividend.
Náklady by sa účtovali paušálne a tak by nebol problém v kontrole daňových nákladov.
No proste progres si predstavujem zhruba takýmto smerom, že maximum byrokratickej a administratívnej záťaže pri podnikaní by sa automatizovalo.


#7

Michal tebe sa páčia názory Iness, “ekonomov” kt. sa viac krát vyjadrili, že valorizacie dôchodkov by mali byť 0? :slight_smile: potom sa pýtam, prečo sa nespojíte so Sulíkom a Mihálom už teraz ked máte všetci cieľ menej štátu a menej solidarity?

dva dni nazad sme vyhrali malu bitku nad fašizmom, nerozumiem tomuto príspevku…vyjadrujete sa k téme o kt. máte prehľad?? koľko postihnutých z tych kt. mozu a chceli by, čo len na 1/10 prac. uvazok je zamestnanych? ja mám informácie, že podnikateľ radšej platí pokutu. z tohoto pohladu by sa pokuta nemala rušiť ale skôr navýšiť. a tiež zaviesť kratšie pracovné úväzky. pri niektorých diagnozach je aj polovičný prac. uvazok príliš veľa


#8

Len krátka otázka Pjer… Koľko postihnutých zamestnávate?


#9

ja som nikde nenapísal, že som podnikateľ, prispievam k téme kt. ma zaujíma. vy namiesto odpovede na tému mi dávate zbytočnú osobnú otázku. mňa zaujíma váš dôvod, prečo ponúkate takéto riešenie a ako to ľuďom pomôže. predpokladám, že práve vy ste v danej téme doma, takže od vás sa dozvieme viac ako odo mňa. Môj návrh je, aby sme si ako hnutie určili cieľ dostať na prac. trh čo najväčšie množstvo postihnutých, ciel mozme ohraničiť aj % (nie z pohladu navyšenia ich prijmov na hodnotny život- (to je otázka solidarity v socialnej pomoci kt. musí PS uplne prekopať, hned po porážke pravicovej mafie) ale z pohladu riešenia ich soc. izolácie.


#10

Áno, to je fajn cieľ a súhlasím s nim. Len si nemyslím, že by sa mal dosahovať plošnými pokutami za ne zamestnanie postihnutého. Nie som odborník v legislatíve, ale viem, že ja napríklad nemám možnosť zamestnať niekoho ťažšie telesne postihnutého aj keby som chcel, nakoľko pracujem v prenajatej budove, ktorá má od bezbariérového prístupu brutálne ďaleko.


#11

tipujem, že tak 80% invalidov môžete pokojne zamestnať. aj veľká časť z tých kt. majú pohybové problemy nepotrebujú bezbarierový prístup. potom sú mnohé iné nepohybové formy postihnutia. (poruchy zraku, sluchu atd)


#12

@PjerSid - samozreme mi nejde o menej solidarity. myslim si, ze Iness ma niektore byrokraticke prekazky dobre zmapovane a tymi sa da inspirovat. s vela veciami s nimi nesuhlasim a s dalsimi sa da diskutovat.

este jedna poznamka:
vyssie v hlavnej kategorii som pisal, ze tato kategoria, kde riesime podnikanie neznesie ani trosku nekonstruktivnych a osobne utociacich ludi. tak prosim ta to uz nerob a prispievaj konstruktivne a nie agresivne.

  • uprav si prosim profil podla pravidiel

#13

Dakujem za odpoveď, v rámci témy myslím, že som konštruktívny bol. ak som bol útočiaci tak iba v rozohnení za práva slabších. za to sa ospravedlnujem. ak porušujem pravidlá pochopím stiahnutie môjho profilu. ak už neanonymná tak je podla mna ideálna len osobná komunikácia. ak bude možnosť budem voliť radšej túto formu


Navrhované opatrenia - čo zatiaľ máme
#14

Kolko postihnutych ludi si schopny zanestnat na stavbe?

Je lepsie mat nejaky dochodok alebo nemat ziadny?


#15

Hľadal som v opatreniach INESS niečo, čo by mi nedávalo zmysel, ale nenašiel som nič a dlhodobo ich považujem všetky za veľmi osožné.
Nie každý sa ale s nimi stotožňuje a aj z diskusií je vidieť, ako tu majú jednotliví prispievatelia odlišné videnia a chápania ekonomických súvislostí a pritom cieľ máme všetci spoločný a to zlepšenie životnej úrovne všetkým vrstvám.
Preto sa netreba na nikoho hnevať a bude potrebné sa viac zamerať na to, čo nás spojí, aby sme dosiahli nejaký ujednotený výstup v tejto oblasti “podnikanie”.


#16

Co sa tyka byrokracie, opatrenia relativne v pohode. Dane,odvody a uctovnictvo, tak k tomu sa vyjadrovat nebudem, to necham tym kompetentnejsim, nakolko do tychto “problemov” az tak nevidim. A ak mam nieco vypichnut, tak najdolezitejsie by asi bolo Jednotné kontaktné miesto. Samozrejme to uzko suvisi s digitalizaciou statnej spravy ako takej a zjednotenim, resp. prepojenim sluzieb. Ako obcan by som rad uvital moznost vybavit vsetko co potrebujem cez PC v teple domova a bez otravneho chodenia po uradoch :roll_eyes: