OPATRENIE 2. Administratívny nezmysel roka Schvaľovanie prevádzkárne RÚVZ (hygienou)

opatrenie
OPATRENIE 2. Administratívny nezmysel roka Schvaľovanie prevádzkárne RÚVZ (hygienou)
0

#1

2. najväčší nezmysel roka - Schvaľovanie každej prevádzkárne aj kancelárie hygienou.

Rýchle jednoduché opatrenie:.
- pokiaľ sa prevádzkareň umiestňuje do stavby (alebo jej časti), ktorá bola na daný účel kolaudovaná (a používateľ vie doložiť kolaudačným rozhodnutím), nie je potrebné požadovať povolenie, schválenie RÚVZ.

Teda pokiaľ bola dielňa kolaudovaná na kováčsku dieľnu, tak jej jedno, či je v dielni, Jano, Mišo, Fero pokiaľ nemení povahu … a podobne.

Prečo:

  1. rovnaký princíp používa napríklad aj HaZZ (Hasičský a záchranný zbor) a na rozdiel od hygieny
    u ktorej ide o dlhodobé poškodzovanie zdravia) ide pri hasičoch o okamžité ohrozenie života a zdravia. Tak keď, postačuje tento princíp HaZZ, nechápem, prečo by RÚVZ musel posudzovať ak sa do kancelárie, ktorá bola kolaudovaná, ako kancelária sťahuje účtovník. (Osobne som raz zažil, keď prišla pracovníčka na fyzickú kontrolu predajne, a nadávala, že kto ju tam poslal, že je to predajňa…Inak povedané, väčšinou to robia od stola za 50 €. )

  2. Mám štátnu skúšku z pracovného prostredia a plne chápem argument RÚVZ, že to chráni zamestnancov. Poznám prípad, keď “japonský” manager chcel dať do jednej kancelárie toľko ľudí, koľko sa stoličiek zmestilo (asi 4 násobok našich limitov). Okrem iného za chrbát CRT monitorom, a ženám vlasy stáli. A nechápal, prečo je u nás nejaké ochrana zamestnancov (vraj v Japonsku neexistuje) kde sa napr. v kancelárií predpisuje koľko m3 musí byť na každého zamestnanca, aká teplota musí byť, a aké osvetlenie (lux) a samozrejme pre nás nesmie tam smrdieť (ohrozovať zdravie) žiadna chemikália z výroby a hluk z výroby. By nedbali aby plánovač sedel vo výrobe medzi linkami. Hlavne, že to ušetrí peniaze.


#2

No toto je téme ktorá by sa dala diskutovať z praxe. Venujem sa správe budov… a musel som si naštudovať aj túto problematiku nakoľko som otváral niekoľko priestorov. V začiatku by bolo dobré definovať že je rozdiel kolaudácia budovy a rozhodnutie uvedenia priestorov do prevádzky.

Nechcem zbytočne polemizovať ale je pravda že Slovensko má nastavené vysoké nároky na prevádzku ale je to uhoľ pohľadu. Z jednej strany je to náročné a byrokratické zaťaženia na strane druhej máme vysoký hygienický štandard a tvrdé pravidlá na jeho plnenie.

Osobne sa v praxi venujem ubytovaniu a gastro prevádzkam je pravda, že je to záťaž navyše ale z druhé pohľadu (pracovníka v prevádzke) sú dodržané ľudské podmienky. Osobne som otváral prevádzky v Trenčianskom, Prešovskom a Košickom kraji prvé bolo najnáročnejšie ale postupom času som zistil že včasná konzultácia legislatívnych podmienok na RÚVZ zabezpečuje následnú bezproblémovú činnosť.

Chápem tvoj príspevok najnovšie sme v Košiciach kolaudovali Univerzitný vedecký park TECHNICOM v ktorom sme zriaďovali prevádzku Bistra. Problém vznikol už od začiatku kde pri projekte objektu neboli dotiahnuté práve špecifiká tejto prevádzky
http://www.uvzsr.sk/docs/leg/533_2007_zariadenie_spolocneho_stravovania.pdf

Stálo nás to mnoho času a prostriedkov ale po komunikácií s RÚVZ sme dospeli k úspešnému záveru.

Nechám ak máš z tohoto skúšku tak to snáď nie je potrebné ani diskutovať.
Myslím teda ak som správne pochopil, rád by si diskutoval spôsob administratívnej záťaže a jej spôsob prevedenia. Možno by bolo jednoduchšie tento krok zakomponovať práve do kolaudácie resp. osobne by som to dal až na úroveň architekta teda toho kto priestor navrhuje.

Moja otázka je ako zjednodušiť administratívnu záťaž v tejto problematike? ( šikana začínajúceho podnikateľa)

Napríklad aj minimálne bezpečnostné a zdravotné požiadavky na pracovisko. Rád budem diskutovať aj keď tému BOZP riešim priamo s odborníkom nakoľko sa výhlašky často novelizujú.

https://www.noveaspi.sk/products/lawText/1/63024/1/2


#3

Ďakujem za tvoj prispevok. Velmi si vážim tvoj pohľad. Ja som z praxe zriaďoval dve maloobchodne predajne a pri restike som to vzdal a presiel na OZ.

Rozdelme problem na drobnejsie:

  1. novo postavene budovy

  2. existujuce budovy

  3. novo postavene budovy

  • spolupracoval som na takmer 1000 projektoch a vždy je rozdielna kvalita projektu. Čiastočne závislá od rozpočtu. Ale často od koordinatora a investora. Ak investor ani nevie poriadne co tam bude lebo to stavia na prenajom a nemá este najomcu je jasne ze tuto cast budovy nemôže ani naprojektovat ani realizovat do uzivania vhodneho stavu. A skutocne (aj sa to tak robí pri obchodnych centrách) sa budova kolauduje po častiach. A teda aj schvaluje od hygieny predpokladam.

2a) existujuce budovy v ktorých sa mení účel a sposob užívania. Treba posudit zhodnotit a mozno dat aj schvalit. Otazne je ci by sa vyska kolku nemala odvíjať od velkosti narocnosti posúdenia. 50e za schvalenie kancelarie je praca na 15 min a pride mi ako rozhodne premrstena. Pre info smer socialne zdvihol poplatok asi zo 16,5 na 50 e

2b) existujuce budovy v ktorych sa nemeni účel uzivania. A to je napriklad architekt pracuje ako szco v kancelárii. Prvy sa k nemu prida statik szco a musi znova na tu istu kancelariu požiadať. A kedze je kancelaria dosť velka pride projektant TZB a znovu musi poziadat a zaplatit kolok 50e. A potom sa prida este pani na inziniersku cinnost szco a opat musi poziadat. Takze na jednu kancelariu sme podali 4 ziadosti a zaplatili na nepriemej dani 200 e. Najomne za 2 mesiace. A teraz pani ide na matersku tak pride ina a znova musi poziadat… 5x statik si našiel lepsiu pracu odide a pride niekto iny. 6x…
A totot je prave to, co sa da odbúrať. Alebo Baumax vs OBI. Iny podnikateľský subjekt v rovnakom objekte s takmer rovnakym usporiadanim predajne. HaZZ nevyžaduje žiadne doklady pri zmene prevadzkovatela ale RUVZ ano.
Alebo este treti priklad. Firmy v ramci znizovania dani skupuju svoje dcerske pobocky. Budova ostava, vyroba ostava, ludia ostávajú, material ostava len sa zmeni peciatka. Ale opäť musia ziadat RUVZ o povolenie prevadzky. Ale HaZZ ziadat nemusia. Ak to ide na jednom urade preco to nejde na druhom?


#4

Nemyslím si, že by administratívne zrušenie tejto kontroly bolo správnym krokom.
Ale zmenil by som proces… Čo keby sme fungovali takto?

  1. Podnikateľ oznámi (trebárs aj elektronickou cestou) svoj zámer otvoriť prevádzku.
  2. Príslušný úrad v určenej lehote (diferencovanej podľa komplexity) vydá záväzné stanovisko s vymenovaním konkrétnych podmienok, ktoré musí daná prevádzka splniť.
  3. Tieto podmienky následne (a žiadne iné) príde skontrolovať. Ak z akýchkoľvek dôvodov túto kontrolu odložia, prípadne od nej upustia, ich schválenie nebude nutné na otvorenie prevádzky.
    V každom prípade by kontrola mala prebehnúť podľa vopred známeho checklistu a nie ako očakávanie “čo zasa?”.
  4. Zároveň budú mať možnosť kedykoľvek neskôr vykonať kontrolu dodržania pravidiel.

Osobne totiž nemám pocit, že samotné kontroly sú problémom pre poctivých podnikateľov. Vnímam to skôr tak, že problémom sú nejasné pravidlá hry. A kontrolóri si často aj dodatočne “vymyslia” niečo, čo nie je úplne zrejmé, alebo len vágne formulované v zákonoch/vyhláškach/usmerneniach. Následný ping-pong vedie k niečomu, čo sa (podľa mňa nie celkom správne) nazýva “šikana”. Podnikanie v civilizovanom svete má byť podľa pravidiel. A tieto pravidlá hry majú byť predovšetkým jasne komunikované zo strany štátu.
Ak pridáme transparentnosť (=zverejnená komunikácia), bude to aj pod kontrolou verejnosti a eliminujeme (časť) možných nerovných podmienok na trhu.


#5

Je nehovorím o úplnom zrušení. Hovorím o opakovaní na jeden už schválený povolený priestor. Rozpísané myslím dosť podrobne v bode 2b). Trochu viem o čom je ochrana zdravia teda hlavne pri práci, sa tomu teraz trochu venujem. A každý deň sa modlím aby som nemusel isť nikomu oznámiť, že sa im manžel, otec (manželka mama) nevráti z práce. Toto som pripravoval iba raz v živote, keď mi ostal kolega ležať v nemocnici po zásahu a stačilo.

Inak, ako píšeš, že úrad povie čo požaduje som teraz zažil pekne komickú situáciu v TN.
Prvá otázka na úrade:

  • ideme robiť toto a toto, čo potrebujeme ?
  • nič .
  • a ste si istá ? Dáte mi to písomne ?
  • tak sa chodte opýtať na dvere číslo 4xx
    dvere 4xx
  • poslali ma sem že nič nepotrebujem ale chcem na to doklad pre investora potvrdiť, že sme to overili a nič nepožadujete
  • kolegyňa ktorá to má na starosti je PN a my to neviem …
    Pre istotu podávam ohlášku v podateľni a platím 30 € kolok.
    o 5 dní sa vrátila zodpovedná pani.
  • potrebujem od vás doložiť stanovisko statika, že nemeníte statiku… v prípade, že ho nedoložíte, treba stavebné konanie…

Takže zo slova nič nepotrebujete sa to zmenilo na stavebné konanie po tom, čo som chcel slová nič nepotrebujete potvrdiť od úradu na papier.

Oznamovanie prevádzky na jednom mieste: Myslím že dnes treba

  • živnostenský úrad ten dá vedieť daňovému ak požiadate
  • mesto (obec) miesto + dohodnúť odvoz komunálneho odpadu
  • RÚVZ
    Minimálne, doplnte ma ak som niečo zabudol.
    nehovorím o ďalších službách ktoré musíte mať
  • ochranu pred požiarom s oprávnenou osobou
  • bezpečnosť práce
  • pracovnú zdravotnú službu
  • recyklačný fond, alebo čo tam je aká aktuálna náhrada
  • revízie elektro zariadení
    Doplnte ma čo vás ešte napadá bez toho aby som to musel študovať po zákonoch…

#6

Toto nie je pravda ak to tak bolo tak to bolo zbytočné… asi je to na dlhší pokec lebo mi to nesedí. Štandardne prenajímame kancelárie rôznym subjektom a nie som si vedomí že by sme zakaždým žiadali rozhodnutie od RUVZ.

Zmena právneho subjektu si to si vyžaduje … môžeme pozrieť legislatívu prečo HaZZ to nevyžaduje a Hygiena áno ale tiež mám príklad z praxe:

Máme v Košiciach Startup Centrum Košice o.z. prenajímame priestro a nikto nemusí nedokladuje rozhodnutie o prevádzke nakoľko samotná prevádzka bola na tento účel vytvorená a už raz schvalená.

Jednoznačne takto ale pri skúmaní dospejeme až na medzirezortné problémy a tu nastáva problém. Zároveň podporujem myšlienku digitalizácie a jasného prehľadu potrebnej dokumentácie. Myslím že Michal Truban niečo podobné už písal v niektorom vlákne.

V Trenčíne som pôsobil niekoľko rokov a hygiena je tam dosť rozpoltená každý si vykladá vyhlášku po svojom. Viem, že sa riadiš pravidlami a častokrát ťa to otravuje tak isto aj mňa ale je potrebné povedať že ten kto vykonáva správu budov tak je povinný dbať na zákony a vyhlášky a častokrát si podávam žiadosť na stretnutie za účelom zhodnotenia situácie. A poviem ti raz sa stretnem s otvorenými dverami inokedy si to vyžiadajú aj s kolkom…

Možno je potrebné nastaviť digitalizáciu a v týchto procesoch. Moja nejaká fantazmagorická predstava


#7

OZ je vyňaté takmer zo všetkých zákonov. Raz som riešil podnet na tvorbu hluku OZ. Tak som bol na koberčeku, až právnik z kraja UVZ zistil, že mu stanovy stačia a kontrolu musel uzavrieť… Lebo takmer všade, je napísané za účelom podnikania…

  1. zisťovali ste to, či to povolenie potrebujete alebo ste to len ignorovali? Tiež som pomáhal dve predajne otvoriť a že to potrebujú som zistil, keď žiadali o dotáciu na vytvorenie pracovného miesta a Úrad práce žiadal dokladovať, že uvedené miesto je neškodne. Ešte ako dnes si pamätám, ako kontrolovala pani z RUVZ či máme dva záchody, keďže sme mali aj mužské aj ženské osadenstvo.

Inak pošlem email na ÚVZ lebo pani profesorka mi tak krásne odpovedá “že nie som oprávnený o tom vedieť” tak ma to začína baviť. Ceduľka “sarkazmus” asi nemusím vyťahovať.


#8

Áno, ale aj to opakované schvaľovanie má niekedy svoj význam, hoci by som ho možno ponechal iba ako ohlasovaciu povinnosť (nie nutnosť schválenia) a s následnou možnosťou kontroly.

Toto je pekný príklad. Ale mne tu nevadí opakovaný súhlas. Považujem celkom za správne a logické, ak je pri zmene subjektu opakované posúdenie stavu. Kde je napísané, že nový subjekt bude používať rovnaký nábytok, rovnakú ventiláciu, rovnaké kúrenie a podobne?
Špeciálne na Slovensku by som bol veľmi ostražitý pri upusteniach od povinností pri zmene vlastníka. Sme špecialisti na obchádzanie právnych noriem. Viem si živo predstaviť, ako jedna firma otvorí prevádzkáreň, potom ju predá druhej, odvezie si všetko (od stoličiek až po WC misy) a nová firma by potom teoreticky nemusela nič preukazovať.

Áno, mám podobnú skúsenosť. A preto by som sa neorientoval iba na “zmeny”, ale na celý proces, ktorý by mal byť primerane transparentný.
Zasa nemusíme sa tváriť, že je to raketová veda. Myslím, že to nie je tak komplikované, aby sa to nedalo nakresliť do diagramu za jeden kalendárny mesiac intenzívnej práce.

Každý problém má riešenie. :wink: Nechcem pôsobiť ako naivný vševedko (myslím, že takých je tu tiež dosť), ale chcem povedať, že nezačínajme od problémov. Začnime dizajnovať proces a ak zvládneme 60-80% v prvej iterácii, budeme to skvelý progres.
Inak moja skúsenosť so štátnymi úradmi je (tiež) taká, že tie medzirezortné veci sú oveľa častejšie zbytočný strašiak ako reálny problém. Kde je vôľa, tam je cesta. Alebo kto chce, hľadá spôsoby a kto nechce, hľadá dôvody.

Úprimne povedané, nemám pocit, že takéto konštatovanie sa vzťahuje iba na “hygienu”. Vedel by som aj iných menovať (ale teraz nechcem), ktorí rovnaké veci posudzujú odlišne. Keď sa ale bavím s bežnými zamestnancami (=teda eliminujme korupčné vplyvy, prípadne aspekt nevedomosti, či dokonca šikany), mám pocit, že oni by tiež celkom radi uvítali jasné pravidlá a jasné postupy. Mnohí z tých štátnych zamestnancov si chcú robiť svoju prácu dobre (áno, ja v to stále verím… :slight_smile: ), ale problém nejasných predpisov vytvára priestor na odlišné interpretácie a keď treba zaujať kompetentné stanovisko, zrazu kompetentného niet. A je to aj preto, lebo na vyšších vedúcich pozíciách sú už politickí nominanti, ktorí sú radi za teplé miesto a nebudú riešiť medzirezortné otázky. Načo by aj, keď im stačí vydržať do ďalších volieb?

Áno, chce to digitalizáciu, jednoznačne. Avšak samotná digitalizácia nie je cieľ, ale prostriedok pre sofistikovaný dizajn procesov.
Jednoducho, ak poznáme postup a možnosti, podpíšeme sa pod ne, tak potom to preklopiť do digitálneho sveta už zvládne aj treťotriedny programátor…


#9

Čo sa tejto otázky týka, vidím, že tu riešite gastro prevádzky alebo veľké firmy s open-space kanceláriou alebo veľa ľuďmi. Pri gastro prevádzkach a iných špecifických priestoroch chápem, že hygiena a kontrola pomerov môže byť dôležitá. Akurát by mali byť presne dané pravidlá, aby si niektorí úradníci nemohli vymýšľať svoje opatrenia. Napr. som zažila, že dodatočne dali niekomu vymurovať priečku na vedro s mopom, hoci predtým mal prevádzku schválenú, alebo pokuty za ulomenú kachličku niekoľko sto eur…priestor na korupciu je tam fakt značný…
Ale mám postreh k prevádzkam malých podnikateľov a živnostníkov, ktorí nemajú, alebo majú malý počet zamestnancov a ich práca je fakt ľahkého kancelárskeho charakteru. Je tam kancelária v kancelárskom komplexe, sedia pri stole s počítačom a je tam prítomných x ľudí. Prečo v určitých kategóriách nestačí napr. iba ohlásiť, aká veľká kancelária a koľko ľudí tam bude…aby to sedelo na plochu a záchody…Potom musíte čakať, kým niekto príde, zaplatiť 50 eur a pozrú vám, či vám svieti svetlo alebo máte okno…a to ešte neviete, kedy prídu…a musím povedať, že tie pravidlá sú fakt niekedy nejasné, aby ste si najali odborníka alebo právnika…podľa mňa by sa to malo zefektívniť, zjednodušiť a mať pravidlá, ktoré sa nedajú variovať…


#10

Aj to mi príde zbytočné v dobe nomádov a coworking centier. Treba to legislatívne zaistiť inak.


#11

Jednoznacne ano … padol tu napad s digitalizaciou a pravidlami…
Ps: od podania ziadosti do vyjadrenia maju zo zakona 40 dni.


#12

No, v prvom rade by som asi rozdelila firmy na veľké, stredné, malé, mini a rodinné firmy, živnostníkov ,na voľnej nohe a legislatívu prispôsobila potrebám danej skupiny…to platí aj pre hygienu…nomádi a tí na voľnej nohe sú také jednoosobové firmy…tiež sa to týka kreatívnych povolaní, lektorov, autorov a podobne…a ak sa človek presťahuje, potrebuje zas nový papier, tiež ak zmení firmu, zas nový papier…a vždy 50 minimum…čo viem…