Pracovná zdravotná služba a SNS

Pracovná zdravotná služba a SNS
0

#1

Pamätáte sa ako sa SNS dušovala, že zruší PZS.

Tak len skratkovité info o tom ako SNS pomohla podnikateľom. Viac bude na mojej stránke Pracovna zdravotna sluzba zdrazie
PZS je stále povinná aj pre 1. kategóriu aj keď iba jednorázovo (ale tam je fakt málo kto, skôr do 4 h denne ako 8 h výkon)
2. kategóriu musí hodnotiť PZS každých 18 mesiacov
3. a 4. kategóriu musí hodnotiť PZS 12 mesiacov

PZS (aj pre 1. a 2.) musí vykonávať zdravotník (verejný zdravotník a vyššie), 1800 bezpečnostných technikov 1.12.2017 príde o oprávnenie = zdraženie služby. Síce sa bude v 1. kategórií posudzovať jednorázovo, ale predpokladám nárast cien lebo poznám BT čo to robili aj zadarmo. A bežne som získaval zákazky vďaka tomu, že som bol ako BT lacnejší ako zdravotník.
Zrušila sa povinnosť zmluvného zabezpečenia, ale zachovalo sa opakovanie. Takže v tom veľký rozdiel nevidím. Zmluvné zabezpečenie bola len formalita.

Pribudli správne delikty aj pre živnostníkov.
žiadna panika - platí prechodné ustanovenie pre 1. kategóriu vlastne do zmeny podmienok pre 2. kategóriu na 18 mesiacov a pre 3. 4. kategóriu na rok od posúdenia.

Martin


Rýchle opatrenia
#2

ja som tiez za jej plosne zrusenie. neviem, ci ma zmysel pri nejakych povolaniach.

vies navrhnut konkretne opatrenie?


#3

Zmysel to má, úplným zrušením by sme klesli nižšie ako Čína. Ale sú stále krajiny, kde zamestnancom odpadáva mäso vďaka toxickým látkam. Pri razení Gotthardského tunela alebo pri stavbe Hooverovej priehrady zomierali ľudia takmer na dennom poriadku, nie kvôli úrazu, ale z choroby z povolania. Najčastejšie zaprášené pľúca alebo vysoký tlak vzduchu. Zoberiem ťa niekedy do fabriky. Napríklad: ženy musia niečo odstrániť, škrabú to nasilu niečim ako šraubovák. Po meraniach svalovej záťaže, to môže robiť 2 hodiny denne. Ak by to robila celý deň tak do 3 rokov si nezdvihne polievkovú lyžičku. A bežne táto fabrika má po 10 tich 15 tich rokoch ľudí ktorých musí prepustiť, lebo ich telesná schránka je zničená prácou. Paradox tohto štátu, že advokát ktorý by im mohol pomôcť sa brániť nemôže mať reklamu ani obchodného zástupcu. Majú to vraj zakázané advokátskou komorou. Takže, často dostanú okamžitú výpoveď, a nebránia sa, nežiadajú náhradu, odškodnenie za zničené zdravie.
Alebo ešte jednoduchší príklad- v dielni hučí kompresor. Chalan po 5 tich rokoch stratí 45 percent sluchu. On neohluchne okamžite, to by bol pracovný úraz. A pôjde do inej práce kde ale cúva vysokozdvižný vozík a pípa aby nikoho neprešiel. No ale on by toto pípanie nepočul, tak túto prácu nemôže vykonávať. Čiže je to človek so zníženou pracovnou schopnosťou, ktorý sa pôjde prihlásiť na sociálnu poisťovňu a bude žiadať invalidný dôchodok.
Sociálna poisťovňa mala ročný prírastok 25 tis. ľudí ktorí žiadali uznanie choroby z povolania. Preto štát v podstate sprísňuje požiadavky. A preto pridali aj živnostníkov.

Konkrétne opatrenia:

  1. aby štát (Úrad verejného zdravia) určil, čo najviac činnosti a rozsah (je rozdiel niečo robiť hodinu, 4 alebo 8) pri ktorých nezistil žiadne choroby z povolania. Pri týchto činnostiach a maximálnych rozsahoch, by sa PZS robiť nemusela. Resp. by si zatriedil zamestnávateľ sám do 1. kategórie.
  2. aby 1. a 2. kategóriu mohli robiť opäť aj bezpečnostný technici a autorizovaný BT. Podľa náplne činnosti (v zmysle novej legislatívy) aj tak ide len o vyhodnotenie nameraných údajov inej oprávnenej osoby, porovnanie s limitnými hodnotami a následné zatriedenie, zaradenie do kategórie. PZS nevykonáva ani zdravotné prehliadky zamestnancov ani nevykonáva merania faktorov práce na pracovisku. V praxi to funguje tak, že buď RUVZ (regionálny úrad verejného zdravia) určí, že je nutné vykonať meranie, alebo sa spraví orientačné meranie na základe podnetu zamestnancov alebo BT. Napríklad pri tom hluku sa bez merania nedá určiť, či ide o 79 alebo 86 dB a teda sa nedá určiť bez merania či ide o 1. 2. alebo tretiu kategóriu. A PZS na základe tohoto merania (vykonaného inou oprávnenou osobou) iba porovná namerané hodnoty s limitom a zatriedi do kategórie. Rozdiel, že bezpečnostný technik bol spätý s firmou, často si ju prešiel a videl čo v nej deje a reálne vedel zamestnávateľovi poradiť, na čo sa sústrediť. Doktor po fabrike asi chodiť nebude .
  3. Aby sa zhodnotili aj iné VŠ nie len zdravotné koľko sa venovali pracovnému prostrediu, jeho kvalite a súvisiacim aspektom pracovného prostredia vrátane chorôb z povolania. Napríklad TU Košice malo niekoľko semestrov venovaných pracovnému prostrediu. Merali sme dokonca hluk v rámci cvičenia. Zisťoval som Žilinskú Fakultu bezpečnostného inžinierstva - tam nemali žiadne pracovné prostredie. Napríklad ja mám štátnicu z pracovného prostredia (a jeho vplyvu na zdravie zamestnancov) TU Košice a nemôžem robiť ani sekretárku v tíme pracovnej zdravotnej služby.

#4

diky moc za super prispevok. z mojej praxe (v okoli IT firiem) to vacsina vnima ako byrokraciu a lobysticky pretlacenu blbost. ale to co pises, dava tiez zmysel.


#5

A karpálne tunely ajťákov ako ? Ešte si nikto nesťažoval? Ja som poznal Aleša z Alzy a tam kupoval masážne kreslá pre ajťákov už pred 17 timi rokmi, a takú guličku kde točíš závažie pohybom zápästia. V časoch, keď som najviac kreslil (55 projektov ročne) som používal myš na ľavú ruku, dnes používam myš na stojato nie na plocho a nepoužívam ukazovák a samozrejme používam gélové podložky. Tŕpnutie rúk, slabá citlivosť prstov a reumatické bolesti v klbe ukázováka, sú (vďaka tomu že každú jednu čiaru musíš 2x kliknúť keď kreslíš v CAD) pre kresličov, projektantov a podobné profesie bežné choroby z povolania.
Aj preto som chcel dnes od ÚVZ (Úrad verejného zdravotníctva) vedieť, aké profesie posielajú zamestnávatelia na zaradenie do 3. a 4. kategórie a dostal som odpoveď, že som nekompetentný.


#6

Ale práve napríklad aj pre to IT by štát vedel povedať,

IT programátor a grafik a podobne
Kategória 2 pri dodržaní :

  • ergonómie,
  • rozumného času práce a prestávok,
  • relaxačných a rehabilitačných podmienkach,
  • dodržaní intervalu zdravotnej prehliadky
  • nevytváranie stresu nátlakom práce na čas odovzdania a chaotickými zmenami …

a za dodržania tých 4 bodoch nemusíte zháňať PZS alebo viesť inú evidenciu.

Bolo by to podľa teba @truban rozumné, prijateľné riešenie pre podnikateľov?


#7

Ja osobne by som bola rada, keby sa PZS nemenila každý rok, raz áno, potom nie, potom áno, zas potom nie. Ja totiž patrím do kategórie živnostník a malá firma, ktorá je bez zamestnancov, alebo má šancu na zamestnanie jedného, dvoch alebo troch ľudí, ale PZS je jedna z vecí, prečo ľudia ako ja nikoho nezamestnávajú.
Bolo mi povedané, že ak by som chcela len jedného brigádnika na 4 hodiny týždenne, ktoré by odučil v nejakej firme a potrebuje len knihu, papier a pero, bude v mítingovke a neviem, aké zdravotné riziko by stihol podstúpiť, možno kolaps zo študentov, potrebujem mať zmluvu na PZS. Dokonca aj keby písal pre mňa texty doma na gauči. Takže malé firmy ako ja proste ľudí nezamestnávajú, ale si ich najímajú (iných živnostníkov). Zamestnávať ľudí je maximálne neflexibilné. majú s tým momentálne problém jazykovky, vzdelávacie firmy, ľudia so sezónnym biznisom (napr. pestovanie) a podobne. Plus sa tie pravidlá stále menia a to nehovorím, že každý má svojho lekára a ešte aj zdravotnú poisťovňu. Aká je potom pridaná hodnota PZS pre mini a rodinné firmy, živnostníkov a podobne, ak majú v popise ľahké činnosti a čo to pre nich rieši…to nerátam ešte BOZP a x ´dalších položiek…prvých 10 zamestnancov je asi najdrahších…preto malé firmy u nás nerastú, lebo je pre nich nákladné byť aspoň malými…


#8

Áno riešením by bolo pre opakujúce sa činnosti, bez rizika poškodenia zdravia, by to vypracoval štát. V spolupráci s VŠ.

Len povinnosti BOZP sú na jednu stranu. A ku každej je nejaký zákon, vyhláška, nariadenie vlády a STN. Každé treba preštudovať a mať v tom aspoň orientačný prehľad. Štátnica bola iba jeden zákon jedna vyhláška. A iba na PZS je 13 nariadení vlády.


#9

Ja by som si to predstavovala tak, že sa urobí zoznam činností alebo jobov, kde je minimálne zdravotné riziko a pre tých by sa mohlo spraviť nejaké školenie, čo v ich situácii by bolo vhodné a čo nie, také školenieby mohol zvládnuť aj zamestnávateľ podľa súboru inštrukcií a každý by podpísal, že bol poučený…napr. chrípku treba vyležať, nehúp sa na stoličke, nepchaj prsty do zástrčky…akože také školenie som reálne absolvovala… :slight_smile: Lebo v kancelárii sústruh na mňa nepadne…alebo na zapojenie do zástrčky treba špecialistu…už to vidím, ako to riešia v malej firme…


#10

Michal :wink: a myslíš že nesedu si človek kúpi lebo je mu 8 hodín pri PC pohodlne ;?) Karpálne tunely ďalšia vec. Mechanické procesy menej kreatívnych PC prác ctrl+c - ctrl+v :smiley: , ďale prievan, osvetlenie (modré filtre), pohybové stereotypy atď atď. A to len bajočko. PC robota je výdatným zdrojom špeciálnych radostí a zdravotná služba by sa tomu mala venovať. Zvyšovaním podielu PC ládovačov sa zvýši ich podiel na chorobnosti. :wink: Martinove argumenty majú niečo do seba. Veľký súhlas.