Rast vidieka

Rast vidieka
0

#1

Dobrý deň, ahojte,
chcel by som Vás spýtať aký je Váš názor na sťahovanie ľudí späť na dediny. Súhlasíte s presunom ľudí z miest späť na vidiek? Myslíte si, že by sa tým znížila nezamestnanosť (presun malých podnikateľov mimo mesto - zvyšovanie lokálnej zamestnanosti), zlepšila kvalita životného prostredia ľudí, zlepšil populačný rast na dedinách, atď . Ako inak by sa podľa Vás dal podporiť rast a rozvoj vidieka?

Ďakujem


#2

Ono asi záleží, za akým účelom sa ľudia na vidiek sťahujú. Ak je to len o tom, že si z vidieka robia svoju novú spálňu (všetky pracovné a služobné záležitosti realizujú v meste) a odizolujú sa od susedov dvojmetrovým múrom, tak v tom nič pozitívneho pre vidiek ako taký nevidím.
Pre mňa osobne je veľmi potešujúce, keď zachytím správu o tom, ako niekto odišiel z mesta kvôli tomu, že chce mať okolo seba prírodu, chce mať záhradu, možno hospodárstvo, chce na dedine otvoriť lesnú škôlku, robiť umelecké workshopy alebo vyrábať lekvár :yum: … Takým fandím :+1:

Viac chovať, pestovať, vyrábať, predávať, niečo ako dožinkovať, jarmokovať (not in “made in china” style)… Rozvíjať infraštruktúru, ktorá bude ľudí motivovať vstať od televízora alebo piva a vyjsť von, sadnúť si na lavičku pod stromom, nie sa upekať na zámkovodlažobnej vyhni Námestia sv. Eurofondu, kultúrne a bezpečne sa prejsť popri potoku, zahrať sa s deckami na ihrisku, v lete nechať decká čapotať sa v potoku, nie v spláškovej stoke…


#3

Hortikultúra a umelecké workshopy bohužiaľ nezachránia dedinu pred vymretím. Povedzme, že príde podnikateľ, alebo podnikateľka z mesta, založí podnik, zamestná 20 - 30 ľudí z dediny; predsalen investícia do takýchto podnikov by bola o čosi lepšia než zámková dlažba pred domom smútku. Má na to štát momentálne nejaké páky? Myslím si totižto, že ak by bola na dedine práca, kvôli ktorej by sa oplatilo ostať, možno by si ľudia z vidieka nerobili Vami spomínanú spálňu.
Stavím sa, že aj tie múry by boli po čase nižšie (aj keď dnešný trend je ich len predlžovať).


#4

Ahojte, ja poznám veľmi dobrý príklad ľudí, ktorí sa odsťahovali takpovediac na vidiek, kde si kúpili bývanie, založili tam firmu, zamestnávajú ďalších ľudí… Ale najviac uznávam, že tam zároveň podporujú lokálne projekty, najmä športové, či kultúrne. To je podľa mňa ukážkový prístup k podpore menších miest, či obcí.


#5

Veľmi pekný príklad. Nie vždy sa podarí novousadlíkom integrovať medzi pôvodné obyvateľstvo, ale keď to vyjde, je to skvelé. Najmä ak z miest prichádzajú ľudia s víziou lokálneho (udržateľného) rozvoja, môžu byť pre vidiek skvelým obohatením. Je to jedna z ciest. Skôr spontánna než nejako riadená, takže tam asi ťažko vytvárať nejaké podmienky na jej ďalší rozvoj. Snáď len zjednodušiť prístup ľuďom k nadobúdaniu pôdy. Ale aj na tom sa už vraj pracuje.

A pred čím chcete vidiek zachrániť?


#6

podporovať podnikateľské subjekty, ktoré zdroje získavajú z “mesta” teda vonkajšieho sveta a ktorých produkcia je určená pre “mesto” teda vonkajší svet, na dedine, len preto, aby tam ľudia zostali bývať považujem v lepšom prípade za neefektívne, v horšom za plytvanie verejných zdrojov…

Slovensko celkom určite nepotrebuje toľko sídiel a obcí ako má a na spoločnosti by sa nič nezmenilo ak by desiatky a stovky zanikli nielen formálne (ako samostatné obce), ale aj fyzicky… zo sudet máme príklady, kedy po vojne zanikli stovky obcí až dokonca miest a dnes sú len spomienkou na ľudské osudy…

… čiže udržiavať “dedinu pri živote” umelo je neefektívne aj keď možno politicky atrkatívne… ale podporovať živú dedinu, ktoré spracúva vlastné suroviny pre potreby “mesta” alebo premieňa “mestské” zdroje na potreby dediny zmysel má … páky na to sú jednoduché šírenie informovanosti, podpora “hodnoty práce” a podpora malého a stredného podnikania …


#7

Nikde som neobhajoval udržiavanie dedín pri živote umelo. Ide však o to, že takémuto zbytočnému zániku obcí na Slovensku sa dá predísť a určite by to malo pozitívny vplyv na kvalitnejšie využitie surovín na Slovensku, treba však nájsť ľudí, ktorí sú ochotní priemysel v danej obci oživiť. Je na to možné využiť aj Vami použitého príkladu Sudet. Po odsunutí Nemcov zo Sudet výrazne utrpela aj miestna výroba a priemysel, napr. výroba porcelánu na Karlovarsku; nehovoriac o zániku obrovskej etnickej skupiny, keďže Sudetskí Nemci boli unikát. Pokiaľ sa nebudeme zaujímať o rozvoj Slovenska aj v malých obciach, je možné, že okrem obce zanikne aj časť Slovenských tradícií a priemyslu.


#8

Tiež si myslím, že zánik čo i len jedinej jestvúcej vidieckej obce je veľkou stratou a vizitkou politickej arogancie. To, že sú vidiecke obce v marginálnych regiónoch dlhodobo mimo politického záujmu neznamená, že riešením je ich nechať napospas osudu resp. pretrvávajúceho nezáujmu. Riešenie vidím v identifikovaní potenciálu (cestovný ruch, poľnohospodárstvo, remeslá, priemysel, pridružené služby…) daných regiónov a vytvárania jednak podmienok na rozvoj tohto potenciálu (podpora podnikateľského prostredia, infraštruktúra). Hľadať konkrétnych ľudí v obciach je jednak extrémne pracné a jednak zaváňa klientelizmom. Ak sú dobré podmienky, ľudia sa už nájdu.


#9

Faktom je, ze plati priamy vztah medzi velkostou mesta, resp. metropolitnej oblasti a produktivitou prace a teda platmi. Pokial si pametam, ten vztah je, ze prijmy narastu o 20% pri kazdom zvacseni mesta o polovicu.

Podla mna ma Slovensko az priliz vela malych mesteciek a obci. Ekonomickej vykonnosti by urcite pomohlo ak by sa obyvatelstvo viac zdruzilo okolo vacsich miest napojenych na dobru infrastrukturu ako naopak.

Osobne si myslim, ze v modernej ekonomike je nejaka priemyselna vyroba na dedinach neefektivna. Neviem si predstavit sofistikovany just in time vyrobu na dedine. Dediny maju vyznam a buducnost (podla mojho nazoru) jedine ako:

  1. predmestia, kde budu ludia zit po praci v meste, obcas pracovat z domu, dedi chodit do skoly, pracu tam budu mat pizzerie a krcmy.

  2. turisticke strediska. Tam, kde je nieco, co prilaka turistov, dochodcov na dochodok a freelancerov, tam sa domaci uzivia.

Ak si dedina nenajde miesto v tychto dvoch oblastiach, tak to bude mat naozaj tazke, nevymriet.

No, ale aby to nebolo iba negativne. Su veci, ktore by vidieku na SVK pomohli, napr. decentralizacia alebo (mozno) investicie do vysokorychlostneho internetu.

P.S. zaujmavy graf:


#10

graf mi nejde otvoriť … ale to nei je dôvod prečo nesúhlasím…

otázka počtu obcí je iná otázka ako systém osídlenia …

prvá alternatíva nie sú dediny ale predmestia … my to síce voláme dediny, ale to nie sú dediny to sú mestké osídlenia individuálneho typu…

druhá alterantíva by nemali byť dediny ale niečo medzi mestom a dedinou (česi to volajú městys) … pretože ísť na dedinu na dovolenku znamená nudiť sa …

… aj keď súhlasím, že just in time na dedine je zbytočné a v iných diskusiách som upozornil, že jednoducho výroba pre “mesto” na dedine nemá zmysel, je dosť oblastí, kde toky zdrojov medzi mestom a dedinou sú efektívne zabezpečiť dedinským spôsobom …

… dobrý krajčír, obuvník, dizajnér, kováč, maliar, stavbár, udržbár, inštalatér by sa užil pre 2.-3 obce … momentálne operuje na úrovni 2-3 okresom nie preto, že nie je práca, ale preto, že jeho kvalita práce je nedostatočná, nie je DOBRÝ! naopak spracúvať všetky poľnohospodáske produkty v meste vo veľkých výrobných závodoch je nezmysel a veľa vecí tu môžu vyrabať pre regionálny trh … aj keď viem si predstaviť aj to, že 20% územia slovenska bude divočina pre prírodu a 70% obyvateľstva všetci budem bývať medzi BA a žilinou a medzi Košicami a Popradom a zvyšok budú riedko osídlené vidiecke sídla chudobných občanov… ale to ja zase moc nechcem…


#11

Kdesi som pred časom čítal, že máme porovnateľný počet obcí s Francúzskom. Neviem, či je to pravda, ale takmer 3000 obcí + 138 miest je na 5 a pol milióna obyvateľov viac ako dosť resp. viac ako si asi môžeme dovoliť.

Aj ja som presvedčený, že treba podporovať obce tam, kde to má zmysel, aby sme udržali alternatívu k skôr hektickému bývaniu v mestách. A rovnako ako niektorí zo skôr diskutujúcich nepovažujem už satelitné obce Bratislavy, Košíc a pod. za vidiek. Mnoho ľudí sa sem presťahovalo a naozaj sem chodia len prespávať. Všetko ostatné chcú robiť vo “svojom” meste, kde je všetko už rozvinuté, deti vozia do školy, na krúžky a pod., čím zvyšujú dopravnú zaťaž.
zároveň si ponechali trvalé bydliská v meste, čomu napr. napomáha aj problematika vybavovania administratívy, ale hlavne neodvádzajú dane tam, kde žijú resp. prespávajú. A väčšinou sa ešte hnevajú, že kam sa to presťahovali, veď tam nakoniec nič nie je.

Ja osobne by som bol rád, keby sa zo satelitov stali pokojné alternatívy k bývaniu v meste, kde by nebola rovnaká hustota obyvateľstva, kde by sa udržiavali tradície, záhradky a chov a popritom by sa rozvíjali športy a iné aktivity, pre ktoré v mestách nie je miesto. Ale to už je asi na inú tému.


#12

v tomto clanku je ten obrazok.


#13

Ja pochádzam z bratislavského vidieka. Znie to možno divne, ale aj to existuje… :slight_smile: Stretávame sa tu, podľa mňa, s niekoľko závažnými problémami. Nebudem teraz rozoberať všetko do radu, ale spomeniem priam nekontrolovanú zástavbu v mnohých priľahlých obciach. Myslím si, že je to z dosť veľkej časti spôsobené tzv. developermi, ktorí majú nejaké vzťahy s lokálnymi zástupcami mestečka alebo dediny. Nebudem špekulovať o tom, čo a ako, ale výsledkom sú veľké oblasti zmenené na stavebné pozemky bez ladu a skladu, bez infraštruktúry, kanalizácie, čističiek, služieb, hromadnej dopravy, architektonického plánu a podobne. Čo je pre mňa nepochopiteľné, že samotní potencionálni zákazníci tieto veci akceptujú alebo sa minimálne neinformujú a investujú nemalé peniaze za bývanie na vidieku. Ďalším problémom je nebývalý nárast obyvateľstva. Odrazu máte v dedine alebo mestečku s nejakou tradíciou 50% nových ľudí s iným životným štýlom a zvyklosťami.Absorbovať takéto množstvo ľudí je priam nemožné, takže vznikajú akési zóny starousadlíkov a tých nových. Samostatné časti vrámci jednej dediny, ktoré majú často protichodné záujmy, čo je zase zdrojom konfliktov a nedorozumení. Tiež to zatiaľ neprináša ani to vytúžené bohatstvo a život na vidiek, pretože mnoho ľudí tu nie je ani prihlásených na pobyt, dediny dostávajú málo podielových daní a nie sú schopné zabezpečiť školy a ďalšie služby (odpad, čističky,cesty, relaxačné zóny atď.). Takže ľudia často cestujú za službami zas rovno do Bratislavy. Pričom je dosť vhodné spomenúť, že zástavba sa koná často na najúrodnejších pôdach, a veci s tým spojené majú vplyv aj na stav životného prostredia. My sa napríklad snažíme fungovať a podnikať aj v poľnohospodárstve, ale malé firmy a podniky tu nie sú nijak podporované. A ak ste vidiečan pri Blave, tak sa Vám aktivity aj vplyvom vyššie spomenutého dosť predražujú. Nemyslím si, že je ok, ak sa BA a okolie považuje len za svet bratislavských satelitov a všetko sa tomu musí podriadiť. Bratislavský vidiek existuje a mohol by aj žiť a byť originálny, keby nebol valcovaný uniformitou a bezcitnými zásahmi.


#14

Je fantastické, že sa niekto v okolí BA snaží rozvíjať poľnohospodárske aktivity. Podľa mňa mimoriadne dôležitá súčasť zázemia veľkých miest.
Zázemie BA v priebehu pár rokov dokázalo pod taktovkou turbokapitalisticko-developerských neuveriteľne zmeniť. Ako huby po daždi v ňom povyrastali bezduché suburbánne zóny. Ako píšete, bez ladu a skladu. Veci, ktoré spomínate by mali mali riešiť územné plány a krajinné (krajinnoekologické) plány vo vzájomnom súlade s plánmi hospodárskeho a sociálneho rozvoja (PHSR). Reálnu váhu v SR však majú len územné plány, ktoré sa v praxi upravujú podľa ľubovoľe vplyvnejších. Krajinné plánovanie sa rieši len na oko a z PHSR sme si vytvorili skvelý nástroj na ždímanie eurofondov. Nerád si sťažujem, ale žiaľ je to tak.
Chýba zákon o krajinnom plánovaní a chýba monitoring napĺňania strategických dokumentov. A samozrejme aktívnejší obyvatelia, ktorí by si “developersko”-loajálnych decízorov brali na paškál.


#15

Môže byť, že sú za mnohými realizáciami nejaké skryté provízky, ale počula som aj od starostov, že nemajú nástroje, ako mnohé veci zastaviť. Ja by som si to predstavovala tak, že najprv by mal byť povinne vypracovaný nejaký územný plán, kde by boli naplánované časti dediny alebo mesta so všetkým (najprv infraštruktúra, jednotlivé zóny, parkovanie, príslušenstvo, čističky …) s nástrojmi, aby sa dal plán pravidelne revidovať. Bez ciest a miesta na parkovanie, či chodníkov by sa podľa mňa vôbec nemalo stavať. Nedávno mi jeden známy hovoril, že majú doma zamorenú studňu nejakým septikom, lebo čistička je príliš blízko domov a je preťažená, lebo tam vozia z iných dedín…To je len jeden z príkladov. A ja sa pýtam, prečo developeri napríklad neprispievajú povinne na podobné vybavenie na miestach, kde stavajú?


#16

Územné plány sa aj robia. Problémom je, že sú až priveľmi flexibilné. Malo by to byť ako píšete. Ak sa raz na niečom dohodneme (a ľudia s trvalým pobytom v obci majú možnosť aktívne vstupovať do procesu územného plánovania obce), tak to tak má byť. Preštudoval som niekoľko územných plánov v BSK, papier toho veľa znesie…
Veľmi sa mi páčil územný plán Pezinka. Nikde inde som nevidel veci ako index zastavanosti, najvyššia prípustná výška budov, jasné ohraničenie vinohradov…
Ja veľmi postrádam krajinné plány. Chýba mi nástroj, ktorý by riešil veci ako krajinný ráz, charakter územia, vizuálny smog, územné systémy ekologickej stability… Robia sa krajinnoekologické plány. Pre šuflíky… Zákon na ne nenalieha. Teda na ich dodržiavanie… A podľa toho aj krajina vyzerá.

Ak sa tak skutočne deje, treba otázku smerovať na starostu (poslancov) a stavebný úrad. Keby sa tak dialo v našej dedine, ja by som sa určite pýtal. V tomto má pomerne veľké právomoci práve starosta. Teda ako moc bude naliehať na infraštruktúrnu vybavenosť. A viem aj o prípade, kedy starosta radšej odstúpil. Pretože mal vysoké nároky…


#17

No, myslím si, že starostovia sú príliš závislí od štátu, ktorý rozdeľuje podielové dane. A samozrejme ak ste zo správnej strany, nájdu sa peniaze navyše, inak smola. Rozmýšľala som nad tým, že prečo sa dane prideľujú podla trvalej adresy a nie podľa, napríklad, zastavanej plochy, alebo bytových a nebytových jednotiek. Myslím si, že by to bolo o niečo presnejšie ako teraz. Nehnuteľnosť potrebuje minimálne obslužné veci, cesty, vodu, plyn a aspoň nejaký čas je obývaná. Podľa trvalej adresy je to čistý chaos a ľudia sa neprihlasujú, lebo to je administratívna tortúra. A ak sa niečo neurobí podľa predpisu, ako to napravíte? Keď už na začiatku je niečo zle povolené? Na mnohých lokálnych úradoch sa netrvá na predpisoch, ak je treba…Ako to riešiť? Chcelo by to systém…


#18

Napríklad v odstraňovaní čiernych stavieb sa niečo málo zlepšilo. Ak sa povolí niečo v konflikte s predpismi, tak treba vyvodiť zodpovednosť.
Systém postráda krajinné plánovanie. Územné plánovanie sa prakticky zaoberá len intravilánmi. Krajina ako taká nemá koncepciu, pravidlá - keine Landschaftplanung…


#19

Váš predchádzajúci príspevok sa mi veľmi páčil, ale tu som na vážkach.

Ak by naozaj bola zastavanosť kritériom, chápem to správne, že vyššia, je to naozaj to, čo by sme chceli na vidieku dosiahnuť?


#20

Cieľom tejto myšlienky nemá byť väčšia zastavanosť…Myslela som to tak, že dane by sa prideľovali podľa toho, koľko je kde obytnej plochy, a nie podľa trvalého bydliska, aby mali mestá a obce na údržbu a služby pre ľudí, ktorí sa tam zdržujú…napr. obec má odrazu o 50 percent viac ľudí, ale prihlásení sú len tí pôvodní…takže obec nedostane viac peňazí na kanalizáciu, služby a podobne…je to dosť neudržateľné…a zas na strednom Slovensku máte dediny, kde polovica sú chatári…zas nič nedostanú…je to celkom problém…cestu potrebujete tak či tak…