Rast vidieka

Rast vidieka
0

#21

to, že sa ľudia neprihlasujú do obcí, kde bývajú ale zostávajú prihlásený v mestách ma viacero dôvodov … je pravda, že na to obce môžu doplácať, ale je to čiastočne ich chyba, že nevedia ľudí presvedčiť, aby tak urobili … v mnohých obciach vzniká spor medzi starousadlíkmi, ktorí ovládajú obec a “prišelcami”, ktorých nechcú zatiahnuť do obecného života

prerozdelenie podľa plochy má pre štát viacero problémov, kontrola reálnosti údajov by bola oveľa zložitejšia ako pri občanoch (centrálny register obyvateľstva), obce by dostali síce viac ale možno až oveľa viac, pretože priemerná veľkosť plochy na hlavu je oveľa vyššia ako v mestách… mohlo by to vyvolať plytvanie obcí pozemkami a ešte intenzívnejší developerský rozvoj so všetkými negatívami… …


#22

To, že sa ľudia neprihlasujú do obcí, kde bývajú, ale zostávajú prihlásení v mestách, má naozaj viacero dôvodov:
Ľudia v tých mestách aj pracujú.
Mať trvalý pobyt v mestách im prináša výhody. Oveľa väčšie, ako keby sa prihlásili do obce.
Mnohí majú v tých mestách byt(y).
Aj deti im chodia do školy v mestách.
Inštitúcie, úrady, nemocnice, … To všetko sa oveľa ľahšie vybaví v mestách.
Z práce by museli utekať oveľa skôr, možno aj do iného okresu či kraja, aby niečo vybavili.

V tomto obce ťahajú a ešte dlho budú ťahať za kratší koniec. Trochu to môže nabúrať plne elektronická informačná správa v oblastiach polície, daní, zdravotných a sociálnych vecí a pod. Obce sa môžu snažiť presviedčať, ale …


#23

Ale aký by bol optimálny model, aby obce a mestá dostali peniaze naozaj podľa toho, koľko je tam ľudí…lebo terajší stav je čistá katastrofa…hlavne niekde…


#24

V prvom rade treba ľudí - občanov odbremeniť od zbytočnej byrokracie. Administratíva spojená s prihlasovaním by mala byť jednoduchá a nemala by občana tlačiť do nepríjemných situácií. Mali by mať voľbu rozdeliť svoje dane medzi miesta svojho trvalého a prechodného bydliska.
Aj mestá a obce by mali mať svoje práva. Pokiaľ od nich niekto, kto nie je u nich prihlásený, bude žiadať nejakú službu, mali by mať právo si vyrubiť extra daň. Buď platíš ako ktorýkoľvek iný plnoprávny občan, ktorý odvádza dane v plnom rozsahu, alebo Ťa nejaký Tvoj vlastný dôvod núti obec/mesto, v ktorom žiješ krátiť o dane a potom si musíš priplatiť. To je demokracia a spravodlivosť. Možnosť výberu.
A samozrejme treba urobiť ešte kopec iných vecí, na ktoré som určite zabudol.


#25

Takže dajme tomu časť dani by bola podľa trvalého bydliska a časť podľa prechodného…Ak by som mala niekde víkendový dom alebo chalupu na leto, to by bolo tiež prechodné bydlisko? alebo ak by som mala podnájom kvoli práci? A akým pomerom by sa to delilo…alebo by jedna daň bola podielová a druhá by sa platila priamo mestu? Aké možnosti by pripadali do úvahy?


#26

Fakt nie som expert na túto oblasť, ale skúsim “nahlas” popremýšľať. Vieme, kde máš trvalý pobyt, mohli by sme vedieť, kde pracuješ, prípadne sa sama prihlásiš na prechodný pobyt. Z toho by sa dalo vychádzať.
Tie chaty by si mala platiť cez miestne dane a pokiaľ máš nehnuteľností viac, mal by sa ti k nim vypočítať príslušný koeficient, ktorého podiel by sa odviedol štátu. Nie som ľavičiar, ale takto to funguje aj inde a je to čisté.


#27

Problém je, že za nehnuteľnosti sa tu až toľko neplatí, možno trochu pomôže poplatok za rozvoj, čo teraz zaviedli…ale asi by sa dalo pouvažovať aj so zarátaním prechodného pobytu…len ako motivovať ľudí, aby sa prihlásili…


#28

Pozeráte na to z hľadiska krátkodobej historickej pamäti. Samoty, lazy, obce aj mesta sa prirodzene vyvíjajú a posúvajú inam. Príklad: Vyšný Kubín a Dolný Kubín - až do polovice 18. storočia bol VK väčšia obec, len DK bol kráľovským pozemkom a to zabezpečilo väčší rozvoj a potom sa z neho stalo okresné mesto. VK je stále len obec.

Množstvo baníckych obcí a miest: Kremnica, Banská Štiavnica, Markušovce, Partizánska (kedisy Nemecká) Lupča…

Obce prosto vznikajú a zanikajú ako čokoľvek iné. Len nie v rokoch ale desaťročiach a stáročiach. A snažiť sa to umelo riadiť nie je dobré. Skôr by sa malo sily zamerať na podporu malého podnikania a agropriemyslu. S tým prestane zásadný tlak na presídlovanie ľudí z “hladových” dolín. A dokonca naopak, ľudia začnú utekať ku kľudnejšiemu vidieku. Len musia mať možnosť práce aj z tých oblastí.

Porovnávať bratislavský vidiek s iným je tiež nie vhodná metodika. Pre bratislavský vidiek je to skôr odchod k lacnejším pozemkom a prenos mesta na vidiek. Inde si vidiek viac zachováva svoje vlasnosti.


#29

S vyľudňovaním obcí ide ruka v ruke pustnutie krajiny a infraštruktúry. Obnova je veľmi náročná. Ja si myslím, že vždy sa treba pokúsiť vyľudňovaniu zabrániť. Môj názor je taký, že každý kút Slovenska má nejaký potenciál rozvoja. Zovšadiaľ je možné niečo (udržateľne) čerpať a krajinu zušlachťovať. Chyba je podľa mňa aj v tom, že pod rozvojom sa na Slovensku vníma pritiahnutie investora, ktorý zamestná ľudí. Ja mám za to, že štát by mal predovšetkým vytvárať podmienky na to, aby sa ľudia zamestnali sami. Vznikla tu pekná myšlienka centier podnikateľskej podpory. Človek, ktorý má nápad do takej inštitúcie zájde a dozvie sa aké zákony sa ho týkajú, ako mu môže v jeho snaženiu pomôcť štát, aké úrady mu poradia (áno predovšetkým poradia, nielenže kontrola!) čo a ako…
Malé a stredné podnikanie je podľa mňa alfa a omega zdravého ekonomického rozvoja. Z pojmu agropriemysel sa mi ale ježia chlpy na celom tele. Čo tak multifunkčné poľnohospodárstvo?
Samozrejme, že bratislavský vidiek je špecifikum. Podobne ako kopaničiarsky, záhorácky, rusínsky, banskobystrický, prešovský… A to práve ide. Nevyľudňovať, zachovať rozmanitosť! Som však na pochybách, či v prípade bratislavských suburbánnych zón možno ešte hovoriť o nejakom vidieku…


#30

Prečo by sa mali ľudia sťahovať z miest späť na dedinu? Čím skôr vidiek vymrie, tým lepšie pre Slovensko. Aj malé okresné mesto ponúka sto krát viac možností zamestnať sa a kultivovať sa, než hociktorá dedina. Slováci ako tradične vidiecky národ by v 21. storočí mohli nechať dedinu líškam a sovám a presťahovať sa konečne do miest. Ideálne do veľkých miest.


#31

Zušľachťovať vidiek je bohapusté rozhadzovanie peňazí. Mestá treba zušľachťovať. V mestách je budúcnosť.


#32

Rozvíjať vidiek je potrebné rovnako ako aj mesto. Veď taký vidiek má produkovať potraviny a skultúrňovať krajinu (prírodu).


#33

V slove mesto máte 5 chýb :slight_smile: Nechceli ste napísať vidiek?


#34

Nie, nechcel som napísať vidiek. Chcel som napisať mesto. Vidiek je stratená varta.

Verte, poznám ten “zlatý výber” na našom vidieku, nerobím si vôbec žiadne ilúzie o slovenskom vidieckom ľude. Vidiek nemá budúcnosť.

My sa ako národ potrebujeme konečne normálne zurbanizovať, posunúť sa na vyššiu civilizačnú úroveň, posunúť sa k vysokej kultúre mesta a velkomesta - áno, v ústrety bratislavskej kaviarni. Na vidieku nech sa kozy pasú.


#35

A teraz si predstavte ako sa na káve v Jarovciach stretnú človek z Viedne a človek z Mníchova. Schválne som nedal nejaké extra mestá. A len medzi rečou sa bavia, že mesto pod milión je stratená varta.

Pri týchto debatách si najprv definujte čo je to ten vidiek a odložte bokom, že vám tam niekto urobil krivdu. Neurazte sa, ale tak mi to pripadá. Lebo tie vaše predstavy sú nejako skreslené. Na Slovensku žijem na vidieku, v normálnej slovenskej obci a prvú kravu za posledných 15 rokov som videl minulú jeseň pri Mondsee.


#36

Možno si treba najskôr zadefinovať, čo pod slovom vidiek rozumieme: Poľa wikipedie:


Vidiek je priestor mimo mestského osídlenia charakterizovaný nižšou hustotou zaľudnenia a tradične zameraný na poľnohospodárstvo. Pojem sa používa v dichotómii mesto × vidiek. Tieto dva priestory sa líšia nielen charakterom osídlenia a architektúrou, ale aj prevládajúcim spôsobom obživy, štýlom života, kultúrou atď.

Odlišný je aj prevládajúci charakter sociálnych sieti a organizácia spoločenstva. Vidiek býva považovaný za prostredie menej anonymné, s vyššou sociálnou kontrolou, ale tiež s vyššou sociálnou súdržnosťou a sociálnou oporou. Sociológovia upozorňujú napr. aj na rozdielne vnímanie času na vidieku a v meste.


Niektorí ľudia sa tlačia do mesta a chcú tam aj bývať aj pracovať. Iní by chceli v meste pracovať a žiť mimo mesta, k nim sa radím aj ja. A potom sú takí, ktorí si buď života na vidieku užívajú plnými dúškami alebo prežívajú.
Nemôžem v žiadnom prípade súhlasiť s extrémnymi názormi, ktoré vidiek zatracujú.

Môžem súhlasiť s tým, že na Slovensku je na naše ekonomické pomery príliš veľa obcí, najmä tých malých, ktoré to sami neutiahnu. Tie musia začať spolupracovať, aby mali spoločné úrady a čo najnižšie náklady.

V čase, keď je všetko OK, sa býva v meste možno pohodlnejšie, ale zároveň vo väčšom strese. Na vidieku plynie čas inak, ľudia sa lepšie poznajú a pomáhajú si. Najmä v čase krízy by som ja osobne nechcel byť v nejakej králikárni, kde som totálne závislý na dodávke potravín a energií a kde je vysoká koncentrácia sebeckých ľudí.


#37

Na Slovensku je zbytočne veľa malých a roztratených dedín.

Nemá cenu to všetko zachraňovať.

Akú takú šancu a zmysel majú dediny pozdĺž významnejších cestných a železničných ťahov - lebo spojenie s blízkym väčším mestom.

Čo je ďalej, nemá zmysel riešiť. Kto tam chce, alebo musí živoriť, tomu len úprimnú sústrasť.


#38

V angličtine sú pojmy city, town a vilage.A tiež majú coutry side.
Dnes vo význame:
City - nad 1 000 000 ľudí - mesto
Town - približne 100 000 až 1 000 000 - Mestečko
Vilage - pod 100 000 - dedina
Coutry side sa prekladá rovnako, alebo podobne, ako vilage, ale je vo význame vidiek.

V tomto význame sa tvoj výrok:[quote=“Anton_Michalka, post:30, topic:1475”]
Ideálne do veľkých miest.
[/quote]
dá vysvetliť - všetci Slováci by mali žiť aspoň v Prahe, Viedni, Budapešti alebo Waršave. Pretože Bratislava nie je pripravená na to aby mala 1 000 000 obyvateľov. A už vôbec nie 5 mil. obyvateľov.

Ono to obilie, kravy, ovce, zajace, zemiaky sa vypestujú samé, prípadne obrábané traktormi, kombajnami a strojmi, ktoré budú z pohodlia svojich veľkomestkých domov riadiť operátori diaľkovo? Takto si to predstavuješ?

Potom sa zvieratá samé naložia na kamión a pridu blízko mesta na bitúnok a tam ich stroje zabijú a spracujú do konečných produktov. Ideálne tak aby sa ich človek nedotkol?

Vidiek a život tam (z môjho pohľadu “tu”) má svoje čaro a význam.


#39

Ešte by som sa pána @Anton_Michalka opýtal, či by tento svoj názor vedel aj nejako rozviesť, aby som napr. ja pochopil, ako k nemu došiel. Podla toho čo píše ide zrejme o ekonomickú rovinu aj keď vidiek v ekonomike má svoje miesto aj na Slovensku nevyužitý potenciál.


#40

@Anton_Michalka Znovu sa ospravedlňujem, ale ja vám nerozumiem. Nerozumiem kto zachraňuje aké obce a aká obec kde o akú záchranu žiada. Obec ako sociálna jednotka združuje ľudí. A ak chcú žiť na danom území, v danom priestore, tak tam budú žiť. Že vy v tom nevidíte význam ešte neznamená, že ho nevidia tí ľudia.

Živorenie - neviem či to vnímate ešte v obrazoch 19. storočia, ale dnes sa na dochádzanie do práce používajú autá, vlaky, autobusy. Ja nerozumiem aký by mal byť napríklad rozdiel medzi človekom priamo z Trnavy a človekom z nejakej dediny hoci 20-30km od Trnavy, ktorí robí obaja v Peugeote. Takisto neviem či jediný spôsob získavania zdrojov je chodenie do práce ako do zamestnania. Nejaký piatok sa už na Slovensku podniká, takže ľudia sa vedia o seba postarať. A komu sa darí, tak načo by býval na desiatom poschodí niekde na sídlisku.


K iným odpovediam vo vlákne:
Poľnohospodárstvo - nevzťahujte v slovenských reáliách až priveľmi k sebe poľnohospodárstvo a vidiek. Nikdy totiž nedostanete definične to čo čítate v poučkách. Prečo?

Komunisti znárodnili poľnohospodárstvo a zlikvidovali drobných hospodárov. To čo vidíte v Rakúsku, Nemecku, Švajčiarsku, tak u nás toto práve preto neplatí. No a tá stará generácia, ktorým to zobrali, už vymrela a nová v tom nezačala. Preto v Švajčiarsku vidíte po dedine normálne premávať traktor, u nás je to skôr rarita. Slovensko má iný vidiecky ráz ako je to bežné. Poľnohospodárstvo ako také sa rieši skôr prostredníctvom fariem a mechanizácia, technológie spôsobili, že do tých procesov je zapojené úplné minimum ľudí.


Zlučovanie obcí:
Ja som za decentralizáciu, vidieť to v mojich príspevkoch k iným témam. Lenže neberte decentralizáciu ako mantru, že nám vznikne nejaký nový balík peňazí. Ten objem bude stále rovnaký a výdaj takisto. Ak máme 5 obcí s rozpočtom 10,-€ a zlúčime ich, tak to bude stále 5 obcí. Ten nový administratívny útvar bude mať len správny charakter a bude mať 50,-€ na zabezpečenie chodu objektu svojej správy o objeme 5 obcí. Samozrejme vzniknú nejaké úspory kumulovaním. Ale podstata decentralizácie nie je ani tak v úspore ako v efektivite.