Rast vidieka

Rast vidieka
0

#41

ospravedlňovať sa nemusíte.

Neviem, čo je tu k neporozumeniu. Stačí sa prejsť po dedinách mimo velkých dopravných ťahov. Mŕtvo. Nič. Neviem či ste to niekedy zažili… tu mŕtvolnú nehybnosť slovenskej dediny a zadubenosť tamojšieho ľudu. Ja hej. Ďakujem, neprosim.

My dvaja si pod pojmom vidiek predstavujeme každý čosi iné. Vidiek okolo Trnavy je úplne iná liga než vidiek okolo Sobraniec. Ja poznám ten okolo Sobraniec a tvrdim, že tento vidiek zomrel.

Má to svoje historické dôvody. Kolektivizácia, strata vzťahu k pôde na ktorej pracovali otcovia, vzdialené civilizačné centrá, čiže väčšie mestá, napr. Košice. Je to tak, ináč to nebude.

Investovať na tomto mŕtvom, bohom zabudnutom vidieku peniaze, záujem, energiu je strata času a čisté mrhanie.

Tu všetci básnia o vidieku, ale je to len sentiment, dedinky v údolí, malé domčeky… musíme sa na to pozriet realisticky. Na vidieku, ktorý ja poznám, nie je práca, nie je šanca kulturne žiť. Na vidieku ľudia živoria. Kto môže, odchádza, kto nemôže, dožíva. To je krutá realita. Netreba si nalhávať, že to vieme zmeniť. Nevieme.

Týmto končím s príspevkami, lebo načo?


#42

Myslím, že tieto témy sú podrobne spracované, neverím ,že sa tomu súšasné a bývalé vlády nevenovali. Chce to presné čísla. Ja som z mesta a viem, že chcem zostať pri mestskej infraštruktúre, poznám aj ľudí, ktorí bývajú pri malom meste obklopení prírodou. NIektorí pestujú zleninu, niektorí nie, niektorí chovajú, niektorí nie. Na to niesu páky v globálnom svete. Ťažko prikázať, aj keď mne osobne by sa páčilo mať kvalitné potraviny z najbližších obcí v supermarketoch alebo trhoch k dispozícii(čo sa aj deje), na to možno sú páky a verím, že sa tam dostaneme ale skôr pozvoľne. Vidím to iba na propagovanie, príklady výmenu názorov. Dedina je predurčená na výrobu základných surovím, ktoré sa centrálne spracúvajú či už v meste alebo na dedine, zatial je stále trend centralizácie a neviem si predstaviť, že by sa to malo zvrátiť, na druhú stranu asi by som násilne(pod vplyvom ekonomického znevýhodnenia) nechcel aby ľudia opúšťali dediny, ktoré by takto mali zmiznúť, no už dlho sa z nich stavajú skanzeny tak je dobre čeliť realite. Najjdenuduchší spôsob by bol znevýhodňovať veľkovýrobu na úkor malovýroby, to by malo jednoznačné výsledky, ale bolo by to drahé hlavne administratívne(kontrola).


#43

Možno je dobre, že končíš s príspevkami, pretože toto nie je debata niekde pod článkom v Novom čase, kde sa bežne používajú pojmy ako

Tak či onak, keby si volil inú formu, tak v obsahu je určité rácio. Vidiek skutočne vymiera. S tým súhlasím. Myslím si, že podpora vidieckych oblastí tak, ako je robená dnes, je neefektívna.

Avšak to neznamená, že na vidiek sa treba vykašlať, že [quote=", post:37, topic:1475"]
nemá cenu to všetko zachraňovať.
Zušľachťovať vidiek je bohapusté rozhadzovanie peňazí. Mestá treba zušľachťovať. V mestách je budúcnosť.
[/quote]

Na vidieku tiež žijú ľudia - niektorí, lebo musia, iní pretože chcú, ďalší zase nevedia inak. Je pritom jedno, z akého dôvodu tam žijú, dôležité, že tam budú žiť a sú občania tohto štátu presne tak isto, ako sú nimi obyvatelia Bratislavy. Preto skrátka je potrebné rozvíjať nielen mestá, ale aj vidiek. Štát nie je (teda vlastne nemá byť) nejaká elitárska podporná skupina, ktorá podporuje len tých, ktorí sa nám páčia. Nie, štát má podporovať (chrániť, obsluhovať) všetkých svojich občanov a to bez ohľadu na to, kde žijú.

Iste, má to robiť efektívne a uvážene. Určite na to treba správne stratégie, priority a pravidlá. Ale určite sa to nesmie nerobiť.


#44

Mňa rodičia (a nie len oni) učili, že žiadna robota nesmrdí. Tiež ma učili: nepovyšuj sa, lebo budeš ponížený. A to boli ateisti.

Na to sa dá odpovedať iba tak, že tí “zadubenci” - vlastne my z vidieka - si pomyslíme iba - ďalší nadutec.

Ja som prešiel takmer celé Slovensko, a všade sú skvelí ľudia (to je väčšina), a medzi nimi aj totálni blbci (to je menšina). Bohužiaľ tí skvelí ľudia sú často skromní a tichý, a tá menšina blbcov je hlasná, nadutá, arogantná a agresívna. Tí sú počuť viac.

Ale aj v tých Sobrancoch som bol a rozprával tam úžasnými ľuďmi. Ich priorita nebol rýchly internet, diaľnica, nákupy v megaľopoch. Žijú podľa svojho, slušne a statočne. A často v mesiaci z toho čo by niektorým nestačilo na týždeň.


#45

Inak, ešte mi nedá: ako tour operátor som si bol minulý rok pozrieť ten “mŕtvy” vidiek medzi Sobrancami, Tisou a Tokajom. Jeden deň v aute a dva dni na bicykli ma utvrdili v tom, že z hľadiska turizmu je to región so značným potenciálom. Turizmus tam síce nikdy nebude hlavný zdroj príjmov, ale rozhodne môže poskytnúť živobytie určitej časti miestnych ľudí. Je potrebné nájsť takých ľudí, nepochybujem, že sú tam, aj keď to možno sami nevedia, a nakopnúť ich. Aj o tom by mal byť “rast vidieka”.

A mimochodom, to isté tvrdím aj o oblasti Vihorlatu, Polonín a Východných Karpát, kde som si to tiež zmapoval z hľadiska turizmu.


#46

Celkom nerozumiem aké témy a presné čísla máte na mysli?


#47

Aké sú možnosti rastu na vidieku, štruktúra obyvateľstva, dochádzanie do miest, centier výroby, možnosti rozvoja a priority, ktoré sa priebežne nastavujú. To sú všetkov veci z ktorých treba vychádzať lebo každý región je iný, dedina nieje pár ľudí, kde všetci budú nakladať uhorky, v podstatej je to malá sebestačná jednotka a otázka ječo tí ľudia chcú a čo my ako spoločosť chceme od nich. Pre mňa viac otázok ako odpovedí.


#48

Stáva sa to tu pri viacerých témach, že riešime veci, ktoré sú už dávno vyriešené a hľadáme odpovede na dávno zodpovedané otázky.

Obce sú samosprávy a to, že majú rozpočet ako nástroj nezávislosti, to im tú nezávislosť aj dáva. Ďalšie základné dokumenty obce sú PHSR a územný plán. Takže každá obec pozná svoje potreby a riadi sa nimi. Pozná priority, možnosti rozvoja, silné, slabé stránky a všetko okolo toho.

Ďalej sa nesprávne uvažuje s tým, že obce nemajú peniaze. Majú. Kvôli tomu sa robila fiškálna decentralizácia. Majú peniaze na svoj chod a drobné investície. Väčšie investície sa riešia normálnym získavaním zdrojov ako všade inde, dotácia, transfer, úver.

Aj dnes existujú formy podpory rozvoja vidieka a obce ich podľa svojich potrieb využívajú. Ak chceme riešiť niečo univerzálne, tak to sa bavme o plošných veciach. Lebo napríklad zlepšenie podnikateľského prostredia bude mať zásadný vplyv na rozvoj života v obciach, samozrejme nielen v nich. Ako správne hore poznamenal @Jan turizmus a cestovný ruch. Bez dobrého podnikateľského prostredia, menšej byrokracie a podobne, toho veľa aj tak nerozvinieme. Podstatou je totiž udržateľnosť.


#49

Vlastne mám dosť súhlas s:[quote=“Filip, post:48, topic:1475”]
že riešime veci, ktoré sú už dávno vyriešené a hľadáme odpovede na dávno zodpovedané otázky.
[/quote]

Osobne som presvedčený, že mestá alebo vidiek nepotrebujú podporu v raste ako také. Dokonca je to na škodu lebo je to nejaké umelé usmerňovanie z centra. Z centra, ktoré má skreslené predstavy.

Čo pomôže je zásadné zmenšenie pri podnikaní - mestskom alebo vidieckom. Ak sa farmár, alebo internetový podnikateľ (len príklad pre vidiecke alebo mestské) podnikanie musí skoro polovinu produktívného času zaoberať administratívou, ak sa “trasie” z každého úradného listu, vtedy neporastie žiaden región. Podnikanie by sa mohlo a malo vrátiť k malým (najmä rodinným) firmám po celom Slovensku. Také firmy by zamestnávali stovky tisíc ľudí (po pár jednotlivcoch) naprieč celou šírkou profesií.

A bude už len na tom aby sme pár regiónov (Vlkolinec, Pribilina, Čičmany, …) podporiť v tom aby tam boli funkčné skanzeny minulosti. Inde to bude zdravo žiť.[quote=“Filip, post:48, topic:1475”]
Lebo napríklad zlepšenie podnikateľského prostredia bude mať zásadný vplyv na rozvoj života v obciach, samozrejme nielen v nich. Ako správne hore poznamenal @Jan turizmus a cestovný ruch. Bez dobrého podnikateľského prostredia, menšej byrokracie a podobne, toho veľa aj tak nerozvinieme. Podstatou je totiž udržateľnosť.
[/quote]

Áno to je ono.


#50

Áno, možnosti sú. Otázne je, do akej miery sú jednotliví starostovia schopní tieto zdroje využívať. Stojí to vždy len na šikovnosti starostu alebo existuje aj nejaká koordinácia, systematická informovanosť z vyšších úrovní, napr. VUC.

V prípade, že PHSR nerobila nejaká eurofondová agentúra, ale je to poctivý dokument, tak tie priority, možnosti (…) môžu mať naozaj zdravý základ. Ale ruku na srdce, nezostávajú väčšinou len na papieri. Ak je tak, pýtajme sa prečo a čo sa s tým dá robiť. Jedna vec je definovať potenciál, druhá nájsť nástroj resp. vytvoriť podmienky na jeho využitie. A s tým si samotné obce (starostovia) nie vždy vedia poradiť. Spolupráca v rámci mikroregiónov a MAS-iek je fajn, ale stále postrádam (lepšiu) koordináciu rozvoja v hierarchii štát - VUC - obce. Nevravím o direktívach, celkom by stačilo systematické šírenie informácií. Pri PHSR mi strašne chýba monitoring naplňania stanovených cieľov.


#51

Bývam v obci v blízkosti Bratislavy a subjektívne to vidím takto:

  • Keď sa obec chcela uchádzať o dotácie z fondov, musela si (dať) spracovať PHSR. Prvý pokus bol vcelku demokratický, študenti zabezpečili roznášanie anketových lístkov do všetkých schránok. Zrealizovali sme SWOT analýzu a vznikol z toho celkom dobrý, koncepčný materiál.
  • V realite sa ho však orgány obce moc nepridržiavali, pretože ich to obmedzovalo a komunita obyvateľov ich nekontrolovala. Slovač na to nie je zvyknutá, navyše by ot chcelo systematickosť a kontinuitu.
  • Potom sa PHSR minimálne raz aktualizoval, ale už som vôbec nezaregistroval, že by sa ma niekto na niečo pýtal. A opäť je dokument odložený k ľadu. Svoju formálnu úlohu si splnil. Existuje.
  • Jedným z veľkých problémov je aj to, že sa charakter obce mení, ľudia sa sťahujú, prichádza veľa ľudí z mesta resp. z iných častí Slovenska a tí, hoci si našu obec kvôli niečomu vybrali, ju chcú meniť. Pôvodní obyvatelia sú už starší, mnohí z nich aj rezignovali a tak sa menia aj priority obce.
  • Kedysi chceli byť ľudia tichou alternatívou k Bratislave, so zachovaním čŕt vidieka. Dnes by všetci chceli v prvom rade diaľnicu až pred ich bránu.

Je toto možné považovať za rast? A je toto ešte možné považovať za vidiek?


#52

su dva druhy vidieka

klasicky vidiek - traktory, bicykle, kotlety, drubez a podobne

moderny, bratislavsky vidiek - nove domy, muz ma auto, zena ma auto, podnikaju. nechovaju nic. zahradkarcenie im nic nehovori.

klasicky vidiek nepotrebuje byt moderny.


#53

Už som to tu písal, neposudzujte celé Slovensko len podľa subjektívnej skúsenosti. Tak ako sa mení spoločnosť a ľudia, mení sa podoba miest a aj vidiek. Tak ako ľudia odchádzajú a nevracajú sa, na druhej strane po nadobudnutí kapitálu prídu a usadia sa v rodisku. Ale už s novým životným štýlom.

Toto je x faktorov a y variácií a žiadny čierno-biely náhľad nie je správny. Obec už zo svojej definície z latinčiny nemôže byť rovnaká zo žiadnou inou. Na začiatok geografia a poloha voči iným bodom, veľkosť, katastrálne územie, obyvateľstvo, sociológia a demografia, ekonomika.

A ak sa vrátime k téme, tak ako som už písal. Rozvoj obcí ako taký je podružná téma. Na stôl treba dať plošné témy ako podnikateľské prostredie a dopravná infraštruktúra.


#54

Bohužiaľ, je to tak, ako píšeš.
PHSR ako dokument nie je pri dobre myslenom rozvoji vidieka žiadnym východiskom a žiadnym riešením. PHSR si dediny a mestá nedávajú robiť na to, aby určili svoje priority, opatrenia a akčné plány, ale pretože je to povinná jazda pre eurofondy. Z toho vyplýva, že PHSR je zoznam vianočných želaní, nákupným zoznamom, čo všetko v dedine chceme, aby sme niekedy v budúcnosti mohli do formulára eurofondovej žiadosti zaškrtnúť “Áno” v kolonke “Súlad s PHSR”. V praxi nie je ani záväzný a - ako to poznám - ani kvalitný.
Iste, sú dediny, kde to s PHSR myslia vážne, ale odhadujem, že v 95% dedinách je to tak ako píšem.

Pre rozvoj dediny je oveľa dôležtejší územný plán, jeho správne vypracovanie a správna práca s ním.


#55

Sú 3 základné dokumenty každej obce: rozpočet, územný plán a PHSR. To je poučka.

Že s ním nevedia všetky obce narábať ešte neznamená, že tomu tak nebude. Ale ono ani toto zas taká pravda nie je, lebo keď žiadajú o dotácie a iné príspevky z vyšších rozpočtov, tak sa aj ten “nepoužívaný” PHSR zrazu používa. To, že tie procesy nevnímajú občania ešte neznamená, že tomu tak nie je. Koľkokrát napríklad doma vyťahujete list vlastníctva k domu alebo bytu? A tiež je nepotrebný?


#56

V mnohých prípadoch ide o to, že nám chýba strategické, dlhodobé smerovanie. Keď sa v obci každé 4 roky mení víťazná zostava, mení sa všetko a otáča sa takmer o 180°. Mení sa aj územný plán, PHSR a rozpočet je už len taká drobotina.
Napr. tam kde sa mali prirodzene rozvíjať priestory na rekreáciu a šport (v blízkosti jazera), sa preklasifikuje zóna na výstavbu domov, lebo nový predseda stavebnej komisie a jeho kamaráti by tam chceli mať nové domy. A na rekreáciu a šport sa vyberú hocijaké iné priestory, veď papier znesie všetko.

My proste nedokážeme ponechať nič dlhšie ako 8 rokov, tu sa na nič nemôžeš spoľahnúť. Tak je to v malom (obce, mestá) a tak je to aj vo veľkom - odpredaj lukratívnych pozemkov pre líniové alebo iné strategické stavby.


#57

Podľa rozpočtu obce hospodária. Bez neho nemôžu začať ani rozpočtový rok (len s provizóriom, čo je postup podľa minulého roku a obmedzenia v mesiacoch). Ale toto je len poznámka.

Obec je samospráva, t.j., že si ju spravujú občania. Je to prostredníctvom zástupcov, ale nikde k nim nemajú bližšie ako na obci. Mne napríklad príde divné, keď sa píše, že sa niečo preklasifikuje a nikto nič netušil. Lebo zmena územného plánu sa robí verejným zasadaním. Takže by sme si už konečne aj my občania mali uvedomiť, že sme súčasťou komunity zvanej obec.


#58

Ale iste, mne by sa páčilo, keby predstavitelia obcí nielenže dbali na korektnú prípravu PHSR, ale ho potom aj rešpektovali, monitorovali a vzorne aktualizovali. Lenže, povedzme si pravdu, žijeme tu a teraz a potrebujeme riešiť rast vidieka tu a teraz. A k tomu nám PHSR alebo nejaký jeho ekvivalent tak skoro neposlúži.
Bohužiaľ, PHSR ako dokument sa k ničomu priamo nevzťahuje, sú to “iba” myšlienky a tie v našej spoločnosti nemajú právnu silu. Územný plán sa vzťahuje k hmotným statkom - pozemkom a objektom na nich, či už dnešných alebo budúcich, z nich čerpá svoju právnu silu. Rozpočet (mimochodom, z hľadiska plánovania rozvoja je jeho sila malá) sa vzťahuje k peniazom, k spoločným peniazom danej komunity, z nich čerpá svoju právnu silu.
Ale k čomu sa vzťahuje PHSR? Čo sa stane, keď sa nedodrží a poruší?
V plnej miere uznávam, že komunita by mala mať nejakú stratégiu a plán na jej dosiahnutie. Ale súčasný PHSR to určite nie je a naozaj musíme počítať s tým, že naša spoločnosť (či už na národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni) tak skoro takýto plán nebude vedieť správne zostaviť a korektne sa ním riadiť.
Ja osobne verím, že nástrojom tu a teraz je územný plán zo všetkým, čo k nemu patrí.


#59

teraz len krátko - Samo, Sato neurobí :frowning:


#60

Aj by som odpovedal, ale nerozumiem.