Reforma zakona o potravinach aby sme dostali viacej SK produktov do pultov

Reforma zakona o potravinach aby sme dostali viacej SK produktov do pultov
0.0 0

#1

Často je v správach informacia ako z pultov potravinarskych retazcov ubudaju slovenske vyrobky.
Mnohý odborníci za tymto vidia problem v SK legislatíve ktorá je príliš prísna k výrobcom potravín a bolo by ju treba zjednoduchšiť. Ešte jeden z faktorov je ten že na čo sa SK pri prístupe do EU zaviazalo a s čím súhlasilo aj či by sa s tým dalo niečo zmeniť v budúcnosti.
Sám som mal nápad vyrabat specialne produkty z bravčového mäsa a narazil som najprv na odmietave reakcie z okolia aby som do toho nešiel. Potom som sa začal pomaly obracať aj na odbornikov ktorý mi taktiež radili aby som do toho nešiel alebo aby som vyrábal aj predával produkty na čiernom trhu.
Jedným z odpudzovačov výroby je aj komplikovaný záznamový hárok, ktorý je súčasťou pre sledovanie kritických kontrolných bodov.
Čiže otázka na debatu je, ako občanovi ktorý má nápad alebo v rodine si už dlhodobo pre seba vyrábajú určitú potravinu a chce to robiť vo velkom a skúsiť legálne predať na trhu, ako mu zjednodušiť podnikanie a najmä štart?
Príkladom sú aj mnohé príbehy producentov syra alebo šunky z Talianska či Francúska kde príbeh začína ako v rodine dlhodobo pripravovali ten produkt a potom ho začali predávať v regione a neskôr sa stal celosvetovo vyhľadávaným produktom. Ako taký príbeh umožniť na SK, aby sme nevyvážali pšenicu, jahňatá a pod. ale koláče aj steaky?


#2

Legislatíva je prísna a nejednoznačná, dáva priestor na odlišnú interpretáciu pri kontrole a z praxe máme anekdoty keď jednotlivé veterinárne správy postupovali odlišne.

Pri implementácii pravidiel sme navyše “pápežskejší ako pápež” - nad EU legislatívu doplníme požiadavky nad rámec zdravého rozumu.

Záznamový hárok a kritické body (a celé HACCP) sú vcelku rozumný štandard ak ide výroba nad rámec predaja zo dvora.

Pomohla by povinnosť VS vyjadriť sa k správnosti postupu vo výrobe potravín - nie len spätne posudzovať dodržiavanie normy. Proste jednoznačný a jednoduchý návod ( za mňa áno/nie checklist) čo má prevádzka spĺňať.


#3

Presne na toto som narážal, ked dnes statne institucie odvolavaju na EU regulaciu. Aj mne sa zda ze je tam priestor pre zmiernenie a ako pisete sme “pápežskejší ako pápež” na rozdiel od iných štátov EU.


#4

Súčasne Záznamový hárok a kritické body (a celé HACCP) sú zhovievavejšie pre výrobcov mliečnych produktov ako pre výrobcov mäsovych produktov. Rovnako aj pravidlá pre výrobu z dvora sú priaznivejsie k mliecnym výrobkom ako mäsovym, nemohli by sme ich vyrovnať nech sú podmienky rovnaké pre všetkých?
Preto máme na pultoch ešte kolko tolko domáceho mlieka a mliečnych produktov ale mäsa málo. Zas merať teplotu zakaždym pri údení ako aj keď necháte tradične susiť údeniny na vzduchu niekolko mesací a zakaždym uvádzať denne záznamy, neviem či to tak prísne majú v Taliansku, Spanielsku, Francúsku atd.
Nemyslite ze nesúhlasím s HACCP, standardy sú potrebné, hygienu treba dodrziavat ale celkovo ako je to dnes, je to zle a nefunguje to. Preto je aj vysledok so slovenskymi potravinami taky aky je.


#5

Pridal by som k téme dva aspekty:

  1. Otázka znie, či reálne ubúdajú slovenské výrobky alebo ubúdajú len z veľkých potravinárskych reťazcov…
  2. Slovenskí poľnohospodárski prvovýrobcovia budú vždy v nevýhode, pokiaľ v rámci EÚ nebude zjednotená dotačná politika v poľnohospodárstve (a s tým súvisí takmer všetko).

Osobne nemám pocit, že nové slovenské potravinárske produkty sú problém, práve naopak. V posledných rokoch vnímam nových producentov, ktorí ako distribučný kanál využívajú či už predajne typu “Starý otec” alebo “bioshopy” alebo individuálne kanály. A je ich z roka na rok viac. Nemalo by to byť o kvantite - Slovensko je malý trh na to, aby tu vznikali ročne stovky nových kvalitných značiek. Ak ich vznikne 10, úplne to podľa mňa stačí. A môže to byť inšpiráciou a potvrdením pre ostatných, že sa to dá.

Toto by som nateraz neporovnával - keď začínali oni, boli úplne iné normy a hygienické predpisy (ak vôbec nejaké). Dnes musí podnikateľ riešiť kopec administratívy, ale zasa má k dispozícii moderné technológie, množstvo infromačných zdrojov a marketingové prvky, o ktorých sa minulým generáciám ani nesnívalo. Preto by som to nevidel až tak čierno-bielo. Dnes je trh iný, predpisy iné, spotrebitelia iní ako v minulosti. Nový výrobca paštéty jednoducho nemôže skopírovať biznis model spred 100 rokov, dokonca ani nie spred 30 rokov. Zo 100 firiem, ktoré pred 100 rokmi začínali podomáckou výrobou, prežili dodnes možno len dve. A podobný pomer by som očakával aj dnes.

Môžeme sa čertiť, že supermarkety sem dovážajú hnus zo zahraničia (trochu som to prehnal), ale v konečnom dôsledku je to o preferencii spotrebiteľa. Keby to ľudia nekupovali a preferovali by tovary z lokálnej produkcie (či už zo šedej zóny susedského predaja alebo zo špeciálnych predajní), správali by sa inak.
Pre mňa je vhodným príkladom čokoláda LYRA, kde sa majiteľ viac razy vyjadril, že kedysi jednali o dodávkach do veľkého reťazca, ale túto spoluprácu odmietli, lebo by museli robiť kompromisy v kvalite a do toho ísť nechceli. Možno by mohli zriadiť novú prevádzku, možno by zamestnali ďalších ľudí, možno aj viac zarobili, ale nie je to to, čo chcú robiť.


#6

Ja s vami suhlasim ze sa to aj za danych okolnosti dáko dá. Príbeh typu “Starý otec” je presne taký, majiteľ čo to rozbehól najprv predal niečo za co dostal ohromne peniaze a vrazil to do toho. Stale je nespokojny s tym ako mu ten business ide a o návrate vloženych prostriedkov pochybuje. On si aj vyrába produkty. Nemá každý také prostriedky ako on aby prerazil rôzne bariery.
Dobre, nebudeme porovnávať staré podniky v cudzich krajinách (aj ked su tam take priklady co pred 5 - 10 zacali s velkovyrobov, cize nie v minulom alebo predminulom storoci).
Temou tohoto ani nie je celkom dostat tovar do supermarketov, to bolo tak obrazne napisane, ale oblachcit zaciatok vyroby a potom nech kazdy ako je sikovny usudi kde a ako to bude ponukat na trh, ci cez bioobchody, ci cez internet…


#7

Bohuzial pri podnikani treba ratat s papierovanim a buzeraciou ale v prvom rade musime zabojovat o podporu v malom a strednom podnikani a zmenit vladu a vytvorit pravny stat Potom to pojde urcite lepsie A ked sme sa do niecoho pustili tak to vzdy treba dotiahnut do konca a nie sa dat odhovarat Inac to je zabity cas a peniaze


#8

Nic nam bohuzial nepomoze Len proti tomu bojovat a spojit sa viacej vyrobcov a slapat po prstoch ludom na ministerstvach Hromadne sa stazovat a bojovat proti zbytocnemu predpisovani predpisov


#9

Som rád že sem pribudlo aj takéto racionálne vlákno a nie len ako “prikázať podnikateľom robiť toto alebo toto”.
Ako základ by bolo dobré prestať ničiť malých živnostníkov a do určitej sumy im dať malý paušál ktorý zaplatia a nič neriešia(nie ako teraz že ste malý predajca a potrebujete pokladnu po novom sa tam budete pripájať výlučne cez počítať a plus xy papierov). Zároveň odbúrať fanatické požiadavky či už na priestory (kde napríklad pri použití neviem či vajíčok musia byť oddelene miestnosti z vlastným umývadlom) alebo na hygienu alebo iné podmienky. A samozrejme znížiť zdanenie.


#10

Som rad ze sa vam tato tema paci a nerad by som bol aby ma ludia dako zaskatulkovali. Aj sam som podnikatel a mam malu s.r.o. takze poznam veci ako funguju na oboch stranach. Samozrejme ze ma stat pomoct podnikaniu, je to jeho priam povinnostou, najmae malym a strednym podnikatelom.


#11

Prave teraz bol prispevok o tom ze na Slovensku sa nesmu vyrabat hovadzie creva.
Daky vyrobcovia “Liptovskych drobov” chcel plnit tu napln do hovadzich criev ale zistil ze ich na Slovensku nezozenie lebo sa na Slovensku nesmu vyrabat hovadzie creva tak ich importuje z Ciny sa mi zda.
Preco sa take veci nesmu vyrabat na SK?