Resocializácia väzňov

Resocializácia väzňov
0.0 0

#1

Na Slovensku v podstate absentuje systém resocializácie väzňov. To má za následok, že po odpikaní si trestu je návrat do bežného života veľmi náročný. Aké zmeny by ste navrhovali?


#2

Toto je výborna téma. Nie len resocializácia ale všeobecne napríklad možnosti vzdelávania sa počas výkonu trestu sú u nás úplne absentujúce. Je to rozhodne škoda takto premárniť roky ľudských životov. Bez ohľadu na to čo spravili v minulosti by mali mať aspoň šancu to vo svojom ďaľšom živote ako tak napraviť.


#3

Problém s “návratom do bežného života” bude dovtedy, kým budeme používať stredoveký trest vyhnanstva zo spoločnosti. Keďže dnes už nie je kam deportovať, vytvorili sme kúsok umelého sveta “mimo” - tým je väznica.

Takže má to byť presne naopak: na resocializáciu - v zmysle naučiť normálne žiť - nie je lepšie miesto a čas ako počas trvania obmedzenej slobody. Ale toto sú dávno známe veci.

Čo by bolo skutočne progresívne? Povedzme mať medzištátnu dohodu s Nórskom a časť väzňov posielať na výkon trestu k nim. Okrem celkového poľudštenia by sa [na]učili aj cudzí jazyk.


#4

Prečo posielať väzňov preč? Hlavným nástrojom resocializácie by mala byť práca. Naučiť väzňov pracovať. Na slovensku sú tisíce možností, kde by sa dala využiť práca takýchto ľudí. Bola by to win-win situácia… pomohlo by to im samým, boli by medzi ľuďmi a zároveň by robili niečo pre spoločnosť.
Samozrejme by trebalo zabezpečiť aby nebolo možné utiecť z takejto práce, ako sa to v poslednej dobe stalo 2x.


#5

Dali sme veľa veľa peňazí za ESMO, tak to treba využiť, určite by sa dalo aj tu - pri práci :slight_smile:


#6

úprimne myslím, že princíp zločin a trest nie je celkom funkčný … je to v podstate iba iná forma kupovania odpustkov …

… podľa mňa opakom zločinu je “dobročin” a ten by mal byť aj súčasťou resocializácie väzňov … teda pre ľahké zločiny treba oveľa intenzívnejšie využívať odpracovanie v oblasti pomoci, podpory a podobne…
… pre ťažšie zločiny by mali byť dobročiny povinné, teda nielen povinnosť pracovať, ale napríklad pravidelné odoberanie krvi, kostnej drene, pri ťažkých zločinoch preskúmanie možnosti darovania orgánov bez ohrozenia vlastného života a podobné veci … samozrejme v tomto prípade treba citlivo voliť mieru a to, kde sú riziká znehodnotenia…


#7

ospravedlnujem sa je to “win-win” z časti suhlasím z časti nie , a ospravedlnujem sa preto, lebo práve moja firma už niekolko rokov kooperuje s viacerými väznicami na slovensku v oblasti zamestnávania odsúdených, takže s priamymi skusenosťami ktoré mám som v určitej výhode voči Vám.

  1. súhlasím s tou časťou, že hlavným nástrojom resocializácie by mala práca - ale toto možno tvrdiť vo všeobecnosti , odsúdený inak poriadny pracovník a fachman v odbore , ktorý neúmyselne zabije autom matku s deťatom v kočíku a dostane 18 mesiacov na tvrdo, na ňom niet čo resocializovať, ako makal v robote bude makať aj na väzenskom pracovisku, tu sa treba zamerať na zamedzenie negatívnych vplyvov prostredia , ktorým je vystavený (basa je škola zločinu) a najdôležitejšie je jeho príprava späť do normálneho života.
  2. mladý “cigánik” na základe zásady tri krát a dosť za drobné krádeže , ocitne sa v “hotely” , kde je teplo , dostane pravidelne jesť a prvýkrát sa stretne so splachovacím záchodom, ako fešáčik padne niekomu do oka, nielen do oka - má vystarané proste nové prostredie mu poskytne to čo mu neposkytla osada- tu je práca na mieste. ale zmysel má až vtedy, ked to bude pre neho prínos až ho pustia.

inak naše ústavy na zvládnutie tohto problému majú celé tímy pedagogov, psychologov , ale aj zástupcov duchovenstva, oddelenia zamestnávania a podobne, Myslím , že po tejto stránke nie je nás systém zlý, aj ked je pravda že systémy v iných (okolitých krajinách nepznám) :slight_smile:


#8

Odhliadnuc od toho či uložený trest odňatia slobody plní aj funkciu prevýchovy páchateľa, zásadný problém v mnohých prípadoch nastáva po prepustení odsúdeného na slobodu nie len z toho pohľadu, že trest nesplnil svoj zákonom deklarovaný výchovný účel, ale najmä v tom, že odsúdený sa po vykonaní trestu veľakrát nemá kam vrátiť, pretože počas výkonu trestu odňatia slobody stratil bývanie, prácu aj sociálne väzby. Títo ľudia častokrát po odpykaní trestu zostávajú na ulici, bez príjmu a bez práce, a je len otázkou času, kedy sa dopustia ďalšej trestnej činnosti.


#9

Ako tu uz viaceri pisu, je potrebne zmenit nase myslenie, ze trest ma byt z principu pre obvineneho neprijemny, aby trpel co najviac. To je kontraproduktivne, jediny ucinok to ma mozno odstrasujuci, takze mozno je argument, ze ak su tresty prisne, odradi to potencialnych pachatelov a radsej si to dva krat premyslia. Napr. v islame ti odrezu ruku, ak ta prichytia pri kradezi, takze radsej to nikto neskusa (samozrejme to nie je 100% prevencia a vzdy sa najdu taki, co podstupia to riziko, z roznych dovodov), krestania sa snazia spravat dobre, do urcitej miery zo strachu z pekla a konceptu vecneho utrpenia. Obidva priklady su starodavne a barbarske postoje, neobhajitelne v ramci dnesnej moralnej filozofie.

Cielom trestu by malo byt zabezpecenie, ze ten clovek uz v buducnosit nespravi podobnu vec. Nutene prace s odovodnenim “byt prospesny pre spolocnost” tu uz boli a nemyslim, ze by koncentracne tabory alebo gulagy mali priaznivy efekt na prevychovu vaznov, skor naopak, nehumanne podmienky podnietili obete k bytostnemu odporu a dozivotnej snahe o odplatu a pomstu, az do ich posledneho dychu.

Samozrejme, ze ak sa ku kazdemu pripadu bude pristupovat osobitne, bude to narocne, financne, casovo, intelektualne vyzyvave a podobne. Ale kazdy zlocin je specificky a treba analyzovat situaciu pachatela, jeho motivacie, mentalitu a vysku respektive na zaklade toho navrhnut podobu trestu, s moznostou priebezne upravovat metody a sposoby liecby/napravy, ak sa nieco osvedci ako neefektivne alebo kontraproduktivne, vyskusa sa iny pristup. Kazdopadne vazen by mal mat pocit, teda nie pocit, ale mal by si uvedomovat skutocnost, ze ludia okolo neho sa mu naozaj snazia uprimne pomoct a zaclenit ho znovu do spolocnosti. Carrot funguje v konecnom dosledku ovela lepsie ako stick. Vyzadovali by sa priebezne odborne posudky a hodnotil sa progres, ktory by koncil zaverecnym verdiktom, ci je jedinec este pre spolocnost nebezpecny alebo nie. Pomoc so zaciatkom a vybavenie zakladnynch veci ako byvanie po vykone trestu, pracovne ponuky atd. by mali byt standardne zahrnute v tomto procese.

Ak chcu vazni z vlastnej iniciativy pracovat alebo dobrovolne pomahat, nech sa paci, ale povinne ich do toho nutit je, poviem to rovno, nacisticke. Sak arbeit macht frei nie?


#10

Musím Vás opraviť, naša ústava zakazuje tzv. nútenú prácu, zákon ktorý upravuje pobyt v zariadeniach na výkon trestu odňatia slobody tak isto nepozná donucovacie prostriedky , ktorými môžeme odsúdeného nútiť k pracovnej činnosti. Tato oblasť je pozorne monitorovaná ambasádou USA, ktorá raz ročne vydáva správu o stave dodržiavania ľudských práv (vid oficialny web) ďalej amnesty international takisto monitoruje nutene práce, detskú prácu a prácu v otrockých podmienkach, čo sa týka väzňov v nijakej správe sa Váš prezentovaný postulát neuvádza, ani sa nepoukazuje na zlú pravnu upravu ani sa nespomínajú jednotlivé prípady kedy by bol zaznamenaný prípad nútenej práce odsúdeného (Vaše prirovnanie k napisu nad bránou “auchwitzu” je silnejšia káva, ako si myslíte, ale to už nechám na vyporiadanie s vašim egom). Ked odsúdený oznámi že nebude pracovať nikto ho nemôže nasilu prinútiť.
Na pracujúceho odsúdeného sa uplatňujú normy zákonníka práce a BOZP. Odsúdený väzeň sa môže sťažoavť na pracovné podmienky a jeho sťažnosťou sa musí ustav vyporiadať.
Oproti tomu, náš resocializačný systém je na slušnej úrovni, a práca je naozaj jedným z najúčinnejších prostriedkov nápravy a je aj pravda , že ked odsúdený žiada o podmienenčné prepustenie tak súčasťou jeho hodnotenia je aj prístup k pracovnej činnosti. Ak prácu odmieta, tento fakt sa konštatuje, a môže byť dôvodom neúspešného podania, ale je to len jedno hodnotiace kriterium.
Opravte si prosím tento názor.
čo sa týka systému, ja osobne by som nášmu systému vytýkal, že naša práva úprava neupravuje tzv, styk muža a ženy v priestoroch bez audio vizuálnej kontroly “tzv. cely lásky” (maju ich aj v čechách) , to núti našich odsúdených k nutenej homosexualite, naopak vidina stretávania sa so ženou , by podľa mňa bol veľmi účinný nastroj prevýchovy a udržiaval by citové puto k rodine. Toto by sme mali zmeniť:-))


#11

Podľa čl. 18 sa zákaz nútených prác nevzťahuje na práce ukladané podľa zákona osobám vo výkone trestu odňatia slobody.
Už Thomas More v Útopii spomínal resocializáciu väzňou prácou pre spoločnosť (public works), pričom by mohli žiť so svojou rodinou, samozrejme v zabezpečených oblastiach. Nie je to úplne jednoduché, dá sa to aplikovať iba na miernejšie tresy, najstráženejší väzni nás vždy budú stáť najviac peňazí.


#12

Stojim si za tym napisom nad Auschwitzom, aj ked sa na prvy pohlad moze zdat zbieranie odpadkov neskodne oproti nehumannostiam v koncentrakoch, principialne je to rovnaka myslienka, ktoru vnimali obete holokaustu pri prvom vstupe uprimne a nevinne, tiez vela nemcov si to takto do istej miery ospravedlnovalo, ze je to “v ich vlastny prospech”, lebo ved praca slachti, nie :). To su prezitky z minulosti, ked slachta ovladala proletariat cez negramotnost a tieto po generaciach ustalene pseudofilozoficke slovne spojenia. Vsetko to bolo umocnene cirkvou (Modli sa a pracuj!) a pomerne efektivne to brani sebauvedomeniu sa pracujucej triedy az dodnes. Ked sa chceme posunut, musime si uvedomit a priznat si, ze akakolvek praca by nemala byt hned ospevovana, mala by sa vyzdvihovat primarne tvoriva a zmysluplna praca a ta monotonna by sa mala prenechat automatizacii a strojom.


#13

Mate pravdu, ustava podla spominaného článku vymedzuje výnimky, takisto aj zákon o výkone trestu odňatia sloboby v ustanoveniach o povinnostiach odsudeného kladie povinnosť odsudeného pracovať po zaradení na určitý druh práce.
Ale aj ten istý zákon neustanovuje žiadnu sankciu za odmietnutie tejto povinnosti, odsudený nemôže byť ani obmedzený na svojich právach a ked odmietne prácu nepredlži sa mu ani trest, ale teda v praxi nedodržanie tejto povinnosti sa môže odraziť ako som už spomenul pri konaní o podmienečnom prepustení.
pojdem však dalej , dsudení väčšinou veľmi radi chodia do práce, jednak zabijú tím čas a jednak pridu na dielnu kde sa niečo deje, nie sú zavretý na cele 23 hodín.(zase záleží na akom oddieli podla stupna stráženia sa nachádza)
ALE nie toto som mal na mysli , !nutená práca, v mojom ponímaní je práca na nútených pácach, gulagoch, pracovných lágroch atď , kde panuje svojvôla a kde vás jednoducho odbachnu ak odmietate, alebo vám odoprú stravu, zmlátia vás atd.- toto som myslel a na toto som narážal a thomasa more pokladám za velmi zblúdileho filozofa, malo by sa o nich učiť s výstrahou spoločenskej škodlivosti , tak isto ako o rôznych iných extrémistoch.


#14

@Rastislav_Strhan Súhlasím, celý súčasný koncept trestného systému a trestania ako takého niečo hovorí a niečo iné robí. Mali by sme si priznať, že súčasný väzenský systém ako taký je založený na komplexnej “desocializácii” človeka. V podstate hlavná funkcia, ktorú systém plní, je tá, že desocializovaní ľudia sú tu umiestňovaní na dostatočne dlhý čas, čím sa zabraňuje ohrozeniu spoločnosti z ich strany. A počas pobytu v systéme sa ich desocializácia a stigmatizácia prehlbuje, čím sa zaručuje, že sa do systému spoľahlivo v krátkom čase vrátia a nebudú spoločnosť ohrozovať dlhodobejším vplyvom na ňu.

Nejaká resocializácia by vyzerala úplne inak, a určite by zahŕňala niečo ako “dobročiny”, teda nezištnú dobrovoľnícku prácu. Napríklad napiecť ostatným jablkový koláč (skvelá severská čierna komédia Adamove jablká). Ale to by chcelo úplne radikálnu zmenu celého systému a možno by to v nejakom bode narazilo na rozpor s podstatou súčasného spoločensko-ekonomického systému.

Práca väzňov v base je samozrejme fajn, ale má to veľmi ďaleko od toho, ako funguje trh práce, na ktorý by sa mali potom vrátiť. A z hľadiska finančného odmeňovania ani nehovorím. Ak im niečo má pomôcť, tak by to mali byť pracovné podmienky, ktoré by boli na polceste medzi jedným a druhým, nejaké domovy na polceste a chránené dielne. Spojené napríklad s tým dobrovoľníctvom podľa vlastného výberu.