Rozdelenie zo zisku medzi pracovníkov firmy

Rozdelenie zo zisku medzi pracovníkov firmy
0.0 0

#63

Zbytočne to ženiete do sporu. Lebo pre debatu potom radšej definujme nejakú vzorovú firmu, odvetvie, počet zamestnancov, výška obratu a podobne.

Samozrejme, že je záujem firmy odmeňovať zamestnancov aby boli spokojní a podávali čo najlepší výkon. Prvý dôvod hneď z fleku: Fluktuácia. Keď vám budú odchádzať zamestnanci každý druhý mesiac, tak na zisky zabudnite.

Toto o čom tu píšeme je jedným zo základov kolektívneho vyjednávania. A verejné je to vždy aj keby to verejné byť nechcelo, ale logicky predsa pre strany zamestnanec a zamestnávateľ musí byť.

Prečo sa nedá ísť nad rámec? Lebo pracovno-právny vzťah je čo? Dohoda medzi 2 stranami zamestnanec a zamestnávateľ. Nikým iným. Žiadny štát.


Ja viem, že táto téma zvádza k vyjadreniam, že nech sa delia, majú dosť. Lenže skúste sa na to pozrieť aj inak:

Načo chodíte do zamestnania? Aby ste si zarobili na svoje výdaje a na svoje potreby, pôžitky a podobne. A ten podnikateľ robí to isté. Vy sa s niekým delíte o svoju výplatu, resp. úspory (t.j. zisk)?


#64

Peter, asi ste si neuvedomil, že reagujete na môj návrh - ako by sa pravdepodobne mohli zvýšiť mzdy na Slovensku. Teda reagovali ste na mňa, lebo ja tu svoje myšlienky obhajujem.

Tu len môžem odporúčať, aby sa čítala celá diskusia (tam je to vysvetlené) nielen útržkovite.

Štatistika nízkeho pomeru výšky miezd k dosiahnutému HDP vyjadruje skutočnosť, že sa nejedná o zlú štruktúru ekonomiky, ale o nesporný fakt, že naše organizácie (vrátane zahraničných) platia svojich zamestnancov mizerne vzhľadom na to, čo vyprodukujú, resp., čo si môžu dovoliť (na rozdiel od ostatných vyspelých štátov).

Toto beriem ako účelové hľadanie nedostatkov návrhu, ktoré nemá racionálne opodstatnenie.
Nechápem, prečo by sa majiteľ pokúšal okradnúť vlastnú firmu (hoci tým riskuje vezenie), resp. okradnúť vlastných zamestnancov s ktorými sa dobrovoľne dohodol, že ich patrične odmení za lepšie vykonanú prácu z ktorej bude mať v konečnom dôsledku aj on osobne a firma vyšší profit.
Príklad:
Firma vyplatila v predchádzajúcom roku na základe výsledku hospodárenia z dosiahnutého hrubého zisku zamestnancom aj odmeny v priemere 1 000 € na jedného.
Majiteľ sa rozhodne v nasledujúcom roku postupovať podľa kolektívnej dohody, teda percentuálnym odmeňovaním a keďže si myslí, že patrí medzi tých štedrých zamestnávateľov, tak si prepočíta koľko % by v následujúcom roku, pri tom istom výsledku hospodárenia tvorilo tých 1 000 € na jedného a dohodne sa na takto vypočítanej % odmene so zástupcami zamestnávateľov v kolektívnej zmluve.
Zamestnanci vedia, že ak dosiahnú lepšie výsledky, čaká ich vyššia odmena, ak horšie, tak nižšia.
To isté platí aj o čistom zisku majiteľa. Tiež sa mu zvýši % podiel ak sa zamestnanci budú viac snažiť.
A nič im na konci roka nemusí vysvetľovať, stačí ukázať oficiálne výsledky.
Samozrejme nič nie je také jednoduché ako sa na prvý pohľad zdá, ale je to impulz ako niečo robiť pre to, aby sme po 25 rokoch pochopili, že zamestnanci v niektorých firmách nie sú len otroci, ktorí sa musia báť ozvať, lebo prídu o miesto, keďže je vysoká nezamestnanosť a preto sú ľahko nahraditeľní.
Neurážajte sa, je to rokmi nadobudnutý preukázateľný výsledok, najmä u zahraničných zamestnávateľov, ktorí pri nedostatku odborníkov naraz prišli na to, že ich môžu aj lepšie odmeniť a tých našich je tiež dosť, napr. Mečiarovou privatizáciou vyprodukovaných zamestnávateľov.


#65

Daniel ja sa snažím, ale nerozumiem tomu. Toto čo píšeš sa normálne uplatňuje už desiatky rokov. A je to vec medzi zamestnávateľom a zamestnancom (ktorého zastupujú odbory, ak majú).Štát sa do vzťahu tých dvoch nemá čo starať (štát nastavuje len rámec).

Zamestnanec dostáva vždy to čo má uvedené v pracovnej zmluve a ak existujú iné dohody ako napr. tá kolektívna zmluva, tak mu prináleží aj odmena či plnenie podľa nich. Čo viacej by tu malo ešte byť?


#66

A čítal si všetko?
O pracovnej zmluve, či platovom dekréte zamestnanca sme sa tu predsa nebavili.
A máš pravdu o tom čo musia obsahovať sa zákonne (štátom) stanovilo, ďalšie je na tých dvoch.

Ale to o čom sa bavíme je, ako dosiahnuť, aby mzdy u nás neboli v porovnaní k dosiahnutému HDP na úrovni 38% ale aspoň 50%, čo je priemer v štátoch, ktorým závidíme životnú úroveň.
Takže navrhni iný spôsob ak ti tento z nejakých (neuvedených) dôvodov vadí ten môj.


#67

2 pripomienky
Po prvé: Vyšší podiel miezd na HDP dosahujú krajiny zamestnávajúce ľudí s vyššou pridanou hodnotou, respektíve kvalifikáciou. zdroj
Nemám pocit, že u nás pridaná hodnota kopíruje kvalifikačnú úroveň “vyspelých krajín”.

Po druhé: Ak chceme porovnávať podiel miezd na HDP, bude sa to zrejme týkať HDP vypočítaného dôchodkovou metódou, kam vstupujú hrubé mzdy.
Ak by sme teda u nás v krajine zaviedli superhrubú mzdu, úroveň miezd opticky stúpne o niekoľko desiatok percent (konkrétne cca 35%), pričom o rovnakú sumu narastú aj jeho odvody (=ktoré by za neho už neplatil zamestnávateľ), a teda čistá mzda sa nijako nezmení. Ak je teda dnes objem miezd 38% a tieto mzdy by narástli o 35% (=odvody nad rámec bežnej hrubej mzdy zamestnanca hradené zamestnávateľom), bude podiel hrubých miezd na HDP vo výške 51,3%. Budeme s tým spokojní?


#68

Zaujímavé, lebo ten tvoj zdroj z r. 2009 udáva, že Rumunsko je na tom oveľa lepšie, ten mnou uvádzaný, že aj Bulharsko nás už predbehlo.[quote=“GGA, post:67, topic:2382”]
Nemám pocit, že u nás pridaná hodnota kopíruje kvalifikačnú úroveň “vyspelých krajín”.
[/quote]
Nemám rád Richtera, ale disponuje množstvom odborníkov, tak tí snáď neklamú

Ako z tebou uvádzaného zdroja vyplýva, všetky tri tam uvádzané výpočty HDP deklarujú rovnaký výsledok. Teda skade si si vyfantazíroval ten prepočet, ktorým oponuješ aj s tebou uvádzaným grafom INESS, je mi záhadou.

.


#69

Podľa mňa je celý tento ukazovateľ podielu miezd na HDP divný, lebo nepoznáme metodiku a pomer odvodov. Ak majú Rumuni už teraz superhrubú mzdu (netuším), môžu byť opticky lepší, ale z pohľadu čistej mzdy alebo ešte lepšie z pohľadu reálnych čistých miezd horšie…

Nebezpečné na štatistikách je to, že niekedy ani nemusíš klamať, len si vypichneš vybrané ukazovatele a vytvoríš tak ilúziu nespravodlivosti alebo ilúziu prosperity. Politici s tým vedia narábať. :slight_smile:
Nechcem to rozporovať, ale porovnávať podiel hrubého zisku bez porovnania sadzieb daní z príjmu právnickych osôb mi nepríde celkom správne. Každá informácia má mať svoj kontext. Ak hovoríme o tom, že podstatnú časť ziskov v SR vytvoria firmy s medzinárodnou pôsobnosťou, tak sa musíme spýtať, akú motiváciu majú tieto firmy nechať zdaňovať tento zisk práve v SR. Ak to neurobíme, je to len poloinformácia.

OK, tak rád vysvetlím… :slight_smile:
Ak hovoríme o porovnaní miezd na HDP, máme na mysli hrubé mzdy. Hrubá mzda u nás je len časť mzdových nákladov zamestnávateľa. Napríklad zamestnanec, ktorý zarobí 1500,- € brutto (=toto je suma, ktorá sa mu uvádza všade, vrátane daňového priznania ako “celková vyplatená mzda”. Reálne z nej však dostane na účet iba 1112,- €, lebo zvyšok sú odvody a dane. Použil som túto kalkulačku, ale na nete ich nájdeš aj viacero.
Okrem toho však zamestnávateľ za tohto zamestnanca zaplatí ďalších 35,2% odvodov (v uvedenej kalkulačke sa to zobrazí po kliknutí na “Zobraziť podrobný rozpis výpočtu”). Takzvaná superhrubá mzda (respektíve celkové mzdové a odvodové náklady zamestnávateľa) teda tvoria celkom 2028,-€.
Teda ak by sme zaviedli superhrubú mzdu, konkrétne zrušíme odvody zamestnávateľa, pričom zároveň o ich výšku navýšime hrubú mzdu a odvody zamestnanca, dostaneme situáciu, kedy zamestnanec uvidí na svojej výplatnej páske ako aj na svojej pracovnej zmluve práve sumu 2028,-€. Jeho celkové odvody však budú 48,6% (oproti súčasným 13,4%), a teda na účte uvidí presne tú istú sumu čistej mzdy 1112,-€.
Jediný rozdiel je teda ten, že v daňovom priznaní a tiež všetkých štatistikách bude ako “celková vyplatená hrubá mzda” suma 2028,-€.
Následne sa nám opticky upraví aj pomer hrubých miezd voči celkovému HDP.
…a teraz k môjmu fantazírovaniu…
Ak dnes celkový štatistický úhrn hrubých miezd predstavuje 38%, v prípade zavedenia superhrubej mzdy by sa táto suma navýšila o hodnotu odvodov hradených zamestnávateľom, teda konkrétne o cca 35% (prosím znalých, akceptujte, že pre zjednodušenie nateraz abstrahujeme od maximálneho vymeriavacieho základu, ktorý prekračuje iba relatívne malé percento zamestnancov), inými slovami: 38% × (1+0,35)= 51,3%.
Čistá mzda sa samozrejme nezmení, zmeníme len štatistiku vykazovania hrubej mzdy presunom odvodov hradených zamestnávateľmi do hrubej mzdy zamestnancov.


#70

Ale ak riešime podiel miezd a HDP, to je už myslím iná téma. Dosť na tom, že teoreticky ak by si aj zaviedol ten systém, že podiel na zisku, tak to predsa nezvýši podiel miezd na HDP. Mzdy prakticky zostanú rovnaké, iba zisk sa prerozdelí.

K vysvetleniu podielu písať nebudem, @GGA to opisuje správne.

A neber to, že ak ti oponujeme, tak je to schválne. Ja si cením tvoje pohľady aj nasadenie, ale ty takisto musíš rešpektovať praktické pripomienky.


#71

Nie ste autorom témy, čiže som nereagoval na váš návrh.

Vôbec ste mi nevyvrátili, že štruktúra ekonomiky je jeden z faktorom, prečo ten pomer je nižší. Len ste konštatovali fakt, že ten pomer je nižší. Ja si myslím, že je to aj štruktúrou ekonomiky, lebo na západe nie je toľko montovní s nízkou pridanou hodnotou.

Má to racionálnu podstatu. Chcel som tým povedať, že čim dáte podnikateľom viac povinností, ktoré budú viazané na hospodársky výsledok, tým má väčšiu motiváciu s ním manipulovať. Takisto je to s firemnými daňami.

Pretože sú to jeho peniaze a nejaký úradník si zmyslí, že by sa o ne mal viac deliť, tak bude hľadať cestičky ako sa tomu vyhnúť On by seba neokradol a nešiel by ani do väzenia, bolo by to legálne. Akurát nie je to ľahké a nedá sa to urobiť vždy, ale je možné obchádzať dane. Netreba podnikateľovi dávať dôvod, aby to robil.

Ale celkovo s tým problém nemám, ak by bola pre podnikateľa aj možnosť, že sa podelí 0 percentom z výsledku hospodárenia so zamestnancami.


#72

Sorry, už som oľutoval.

Voči tomu kto si čo myslí bez toho aby to podložil odbornou argumentáciou nemôžem mať námietky.
Je demokracia, takže každý si môže domýšľať čo mu vyhovuje.

Jasné, že by mal aj túto možnosť, má ju aj teraz.
No opakujem sa, neviem, či by zamestnanci boli spokojní až uvidia koncoročné bilancovanie a verejne zdokumentovanú skutočnosť, že ich zamestnávateľ zasa ošklbal.


#73

Ak dostali výplaty a všetko čo mali dostať podľa pracovnej zmluvy a iných dohôd, tak o čo ich ošklbal?

Majiteľove/zamestnávateľove peniaze sú jeho peniaze. Zisk nepatrí zamestnancom a ani naň nemajú nárok. Oni dostanú výplaty za svoju odvedenú prácu. Majiteľ potom zisk použije na investície, vyplatí dividendy podielnikom, alebo si vytapetuje z neho dom, to patrí jemu.

Ak chcú zamestnanci podiel zo zisku, tak nech si predsa kúpia akcie spoločnosti ak je to a.s.


#74

Prečo stále špekuluješ nad tým, že niekto chcel celosvetovú štatistiku pomeru miezd k HDP upraviť tak, aby práve Slovensko vykazovalo iné - nepresné údaje (nižšie náklady na hrubé mzdy) ako ostatné štáty?
Môžem ti tu uviesť množstvo článkov ako Češi nadávajú na podobný nepomer vyplácaných miezd voči HDP.

Ak mám pravdu povedať, neviem či sa porovnáva hrubá alebo čistá mzda, ale som si istý, že nik si nedal tú námahu aby práve nám skresľoval údaje oproti výpočtom v ostatných štátoch.


#75

Samozrejme, že máš pravdu.
Určite tí zamestnanci, čo robia za minimálnu mzdu a žijú od výplaty k výplate ťa ako okázalo bohatého zamestnávateľa budú iba chváliť. Veď ty nie si bezohľadný, ale iba šikovný - po Slovensky.


#76

Ale už nie sme vo feudalizme a ak mám pocit, že si za svoju prácu zaslúžim viacej alebo je môj výkon nedocenený, tak si žiadam viacej a ak to nedostanem, idem tam, kde moje nároky budú uspokojené. A teraz nechcem počuť o tom, že ale veď každý nemá možnosť a každý nemôže odísť.

Ak je niekto okázalo bohatý a nevypláca riadne mzdy, tak je zlodej. Ale ak plní záväzky a zaplatí mi za to čo som odrobil presne toľko koľko sme sa dohodli, tak prečo by mňa malo zaujímať aký je on bohatý?


#77

Takisto ako ja voči vašim bludom, keď nie schopný pochopiť ani to že u nás je pridaná hodnota iná ako na západe. Ale samozrejme nie je to len štruktúrou ekonomiky. Sú tam aj iné faktory ako schopnosť si vyjednať mzdy, výška nezamestnanosti, nízke mzdové ohodnotenie v štátnej správe a pod. Ale kľudne verte tomu, že zákon, ktorý dá povinnosť zamestnávateľovi určiť percento zo zisku pre zamestnancov pomôže.

Zamestnanci dostávajú mzdy. Budú aj iniciovať, aby ich mzdy boli znížené, ak bude firma v strate?

Ale hovorím, kľudne nech sa to zavedie, keď tam bude aj možnosť nula percent, ak vám to urobí radosť. Isto to bude mať obrovský vplyv na mzdy.


#78

Už som jasal že sme sa konečne zhodli - ja by som ho skôr nazval chrapúň.

Bohatý, či chudobný? Jasné, že takého feudála - chrapúňa nezaujíma, že aj jeho zamestnanec a živiteľ nemá podiel na lepších výsledkoch firmy, že robil cez časy, nočné smeny … prečo by sa s ním delil? Ak žijem v štáte kde je vinou skorumpovaných politikov vykazovaná nezamestnanosť permanentne ako jedna z najvyšších v EÚ, tak sa môžem správať ako feudál. Čo ma do toho, že je na ulici plno žobrákov, že mladí a vzdelaní ľudia odchádzajú za prácou do zahraničia, že deti mojich zamestnancov nemajú na školské pomôcky …


#79

102x? nie povinnosť - ale možnosť dohodnúť sa, nie zamestnávateľovi ale zamestnancom, nie určiť - ale dohodnúť

Treba navrhnúť zákon o podiele zamestnancov na strate firmy. Aj ja sa dám na podnikanie a nechám zamestnancov, aby mi okrem roboty aj platili.
Zníženie miezd netreba iniciovať, to si iniciuje zamestnávateľ aj bez schválenia zamestnancov.


#80

Ak majú kolektívnu zmluvu a majú tam povinnosť prerokovať to, tak to sa nedá.


#81

Nakoniec vás presvedčím ešte na podnikanie. :grinning: Vidíte, aké motivačné sú moje návrhy. :slight_smile:


#82

Nie, nešpekulujem nad tým, že niekto upravuje medzinárodné štatistiky v neprospech Slovenska. :smiley: Špekulujem nad tým, že ukazovateľ pomeru miezd k HDP je zavádzajúci, keďže hovoríme o hlavnej zložke osobných nákladov platených zamestnávateľmi. Zároveň som na príklade ilustroval, aká “krehká” je jeho výpovedná hodnota, keďže štatistika úhrnu miezd môže závisieť od púheho legislatívneho prerozdelenia odvodov medzi zamestnanca a zamestnávateľa (=teda vďaka inej metodike porovnáme hrušky s jablkami).
Ak má niečo zmysel porovnávať, tak je to podiel osobných nákladov na HDP, prípadne v kontexte odvodového a daňového zaťaženia.

A ja Ti môžem vygúgliť sériu článkov, kde ľudia očakávajú príchod Aštara Šerana, ale tiež nás to nikam neposunie.
Poviem to aj trochu pejoratívne: ak 1000 ľudí povie/zverejní/urobí nejakú hlúposť, stále je to len hlúposť…