Školstvo prepojené so životom a podnikaním

Školstvo prepojené so životom a podnikaním
0

#1

Téma o ktorej sa čo to už napísalo dokonca sa v tomto začínajú robiť prvé kroky pretože prihára. A prihára poriadne. Firmy už čo sa týka nových ľudí melú z posledného priemerný vek v jednotlivých firmách stúpa. Stále častejšie sú skloňované dovozy ľudí zo zahraničia.

Problém je, že máme síce školstvo, ale toto školstvo nám produkuje ľudí, ktorí nemajú vo väčšine prípadov odborné skúsenosti, nevedia sa predať a často krát nemajú ani záujem. Nemôžme samozrejme dávať do jedného vreca všetkých. Tu však budem riešiť problémové momenty.

Mám množstvo osobných skúseností z ostatného obdobia či z pracovných pohovorov alebo aj prednášok na škole priamo študentom. Na pohovor mám taký zvyk zavolať vždy aj niekoľko absolventov, ktorí nemajú v CV nič len školu. Stačí keď zaujmú aspoň prepracovaným CV alebo sa minimálne zaujímajú o pozíciu. Za posledný rok sa mi nepodarilo prijať žiadneho absolventa a tak ostalo na „recyklácií“ ľudí z ktorých sa väčšinou nakoniec stanú skvelí kolegovia na dlhé obdobie.

Na základe týchto skúseností tu je niekoľko opatrení, ktoré by som ja osobne zaviedol do praxe:
1, Základy na Základnej škole
Základná škola, ktorá má dať základy do života a má to vlastne aj v názve by mal mať možnosť dať deťom aj iné základy ako je Slovenský jazyk a prírodoveda. Nijako nechcem znevažovať zabehnuté predmety, ale omnoho radšej by som bol keby moje dieťa sa naučilo hovoriť pred publikom, získalo tak dávku sebadôvery, malo dobré základy aspoň v jednom cudzom jazyku a prípadne základné zručnosti v športe a technickom myslení. Mnohé školy sa snažia poohýbať učebné osnovy a ísť na hranicu možností ako vylepšiť štúdium a práve takéto školy nájdete v Monitore 9 najvyššie.

2, Gymnázium len pre dobrých študentov
Na gymnázium by mali mať možnosť zaslať prihlášku len študenti z lepším priemerom ako 2 v posledných 2. ročníkoch ZŠ. Gymnázia sa nesmú zapĺňať študentmi len z dôvodu naplnenia tried. Chýbajú nám potom profesie a máme prebytok právnikov a sociálnych pracovníkov.
Tí čo sa nedostanú na gymnázium by si mali vybrať odbornú školu z ktorej samozrejme v prípade výborných výsledkov bude možné pokračovať na VŠ ideálne v rámci študovaného odboru.

3, Odborné vzdelávanie vo firmách
Odborné školy by mali mať povinnosť umiestniť študentov priamo do firiem s daným oborom. Povinnosť by mala vznikať od 1. ročníka a postupne by sa % stráveného času v takýchto firmách zväčšovalo ako sa bude študent blížiť k ukončeniu školy.
Takémuto vzdelávaniu by mohli napomôcť aj spoločné podniky v rámci škôl so súkromným sektorom resp. firmy s určitou veľkosťou by mali mať možnosť si vytvárať triedy v rámci vlastných priestorov.

Je množstvo otázok ohľadom takéhoto vzdelávania /zodpovednosť za študentov, doprava, financovanie/ avšak je tiež množstvo príkladov na Slovensku ako sa to dá a v zahraničí ani nehovoriac. V krajinách, ktoré si dávame ako ekonomický príklad /Nemecko, Rakúsko/ sú takéto princípy úplne bežné a zabehnuté.

4, Vysoké školstvo na vysokej úrovni
Mal som určitú časť môjho života možnosť pracovať a viesť skupinu mladých ľudí, športovcov. Vek 15-18 rokov. V tejto skupine bola väčšina naozaj skvele nadstavená a 100% z nich sa chystala na VŠ. Keď som sa s nimi po pár rokoch opäť stretol zistil som, že 8 z 10 skončili na VŠ v CZ. Dôvod mali jednoduchý. Úroveň škôl, možnosť uplatniť sa a niekde na konci aj lepší študentský život v Brne, Prahe a Olomouci.
Predsa toto sú ľudia, ktorí majú tvoriť myšlienky ekonomiky a tvarovať ju.
Opäť keď pôjdeme do hĺbky VŠ sa musí viac previazať s praxou. Spoločné Kampusy firiem a VŠ sú vo svete bežné. Firmy si vyberajú svojich ľudí už v 2-3. ročníku a ďalej s nimi pracujú v rámci seminárnych, doktorandských a iných prác.
VŠ profesor nesmie kvôli mzde 2000-3000 EUR precestovať mesačne 5000km.

Téma je veľmi široká a o každom bode by sa dala napísať kapitola. Pravda je však taká, že v dnešnom stave nepomôže žiadna čiastočná reforma, ale kompletná. Túto reformu však musia pochopiť hlavne rodičia, študenti, učitelia a všetci, ktorých sa týka. Musia sa s ňou stotožniť lebo väčšina reforiem je pochovaná tými ktorých sa týka. Reformu musia tvoriť ľudia, ktorí majú v danej oblasti skúsenosti. Ideálne zobrať model z krajín, kde má školstvo výsledky a prispôsobiť našim podmienkam.


Podnikanie a statne vzdelavanie (2 opatrenia)
#2

suhlasim a ja vzdelavanie a ludi vidim este ako dolezitejsi prispevok k zlepseniu podnikatelskeho prostredie ako debyrokratizaciu.

pretoze vsetko je postavene na ludoch.

Progresivne ma vzdelavanie ako take za jednu z hlavnych priorit. Prepojenie s podnikanim, natom budeme robit. Suhlasim so zakladnou skolou aj strednou. Ze podnikanie sa tam ma uplne inac vyucovat ako teraz. A zaroven aj soft skills (prezentacie, projektovy manazmen / planovanie, atd… ) nehovorim uz o tolko spominanej financnej gramotnosti v praktickom vyuziti. nie cez nejake vzorce a % ktore nikto ani riesit nechce.

Ja osobne este rozmyslam nad konceptom celozivotnej podnikatelskej univerzite. Nemusela by to byt samostatna univerzita, ale bol by to program na niektorej z vysokych skol, do ktoreho by sa mohli zapajat ludia po cely svoj zivot a vyucovalo by sa tam podnikanie a k nemu potrebne soft/hard skills. Zaroven s prepojenim aj na komunity podnikatelov a zahranicie atd… Nieco ako take velmi odlahcene a prakticke MBA.

Co si o tomto koncepte myslite? Ja to skusim este viac a lepsie rozpracovat.


#3
  • este k tebe som chcel. vedel by si spravit aspon jeden konkretny navrh / opatrenie z toho tvojho textu, resp. myslienok? aby sme sa nato vedeli pozriet ci to dava zmysel a diskutovat o nom?

#4

Super nápad. Určite by to aj vytvorilo kopec nových prepojení. Keďže by sa tam ľudia spoznali a mohli si navzájom poradiť.


#5

Tretí školský rok sme zapojení do duálneho vzdelávania. Prví dvaja študenti nám tento rok v máji maturovali. Z toho jeden hneď po maturite nastúpil k nám na trvalý pracovný pomer ako hotový výborný pracovník. Boli u nás dva roky v treťom a štvrtom ročníku.

Problém je že v škole sa z nášho odboru naučili minimum. My sme ich naučili všetko praktické. Ale teoretické základy minimálne. Odbor majú úplne presný ako je naša činnosť. Budem to ešte riešiť s majsterkou.

Další dvaja nám nastúpili teraz v septembri. Tiež sú to tretiaci. U týchto vidíme väčší problém s praktickou zručnosťou prace s náradím. Tu by som privítal v rámci ich praxe z 1. a 2. ročníka aby ich viac viedli k správnemu držaniu a poznaniu náradia.
Čiže prax by som nechal v 1. ročníku na škole orientovanú na základne zručnosti prace s náradím a potom už v druhom ročníku vy mohli ísť do firiem.


#6

Bol som v Nemecku a Rakusku vo firmach kde mali vlastne 3 rocniky a ziaci boli 3 dni priamo vo fabrike, robili na NCckach, kde sa podielali na jednoduchom vyvoji a ulohach, ktore riesila firma. Ziaci vobec nevyzerali otravene, prave naopak. Firma im okrem vzdelania dala oblecenie, stravu a vreckove. 70% ostava vo firme po maturite.


#7

Klobuk dole Fero pred kazdou firmou co sa da na dual. My zaciname tento rok s prvym studentom.


#8

Urcite ano. Chcel som na uvod vediet ci tema zaujme.


#9

Ja osobne by som taketo nieco urcite vyuzil, super napad (y)


#10

Spoločné podniky už na strednej škole
Jedným z najdôležitejších momentov moderného vzdelávania je prienik medzi školou a súkromným sektorom. Ideálne ako to spraviť je spoločná aktivita na pôde školy alebo v priamo vo firme.

Ak by takáto aktivita prebiehala na pôde školy, firma by zabezpečila zákazku, odbyt a odborný dohľad. Škola by s podporou štátu zariadila vybavením, ktoré zodpovedá potrebám trhu a doby pracovisko, kde by sa popri štúdiu spracovávali konkrétne zákazky. Takýmto spôsobom sa študenti udržia v kontakte s aktuálnym potrebami trhu a firiem. Každá škola by mala 1-2 takýchto partnerov. Partnerov by samozrejme vyberal štát alebo zriadovateľ školy za jasne daných pravidiel.

V prípade štúdia priamo vo firme by firma zariadila vybavenie pracoviska a zadanie konkrétnych zákaziek resp. zadania priamo z praxe. Študenti by riešili konkrétne zadania zamestnávateľa. Výučba by prebiehala u zamestnávateľa 3 dni a 2 dni by boli určené na výučbu v priestoroch školy, kde by sa učili ostatné predmety.
V oboch prípadoch by sa spolupracujúca firma postarala napr. o pracovné oblečenie, vreckové prípadne iné benefity pre študentov.
Naopak firma by získala potencionálnych zamestnancov, ktorí sú v praxi podstatne ďalej ako bežný študent. Taktiež študent spozná firmu a jej výrobný program. Skúsenosti takýchto škôl je taká, že veľká časť študentov po štúdiu ostáva u vyučujúceho zamestnávateľa.

Systém takéhoto vzdelávania majú prepracovaný na vysokej úrovni napr. Rakúsku alebo Nemecku. Na Slovensku je tiež niekoľko výborných príkladov. Problém je, že takýto spôsob nie je štandart zavedený celoplošne.


#11

A čo tak uvažovať aj nad konceptom lokálnych odborníkov vyučujúcich priamo na pôde školy - bez spolupráce so zamestnávateľom?

Napr. vývojár klasicky v TPP ale s ochotou vzdelávať a dobrými soft skills…
Neviem o žiadnom projekte, kde by napr. zamestnávateľ poskytoval takto aktívnemu zamestnancovi iba pravidelný časový priestor.

A naopak, viem o prípadoch, kedy sa takto aktívny človek s praktickým IT vzdelávaním ponúkal viacerým školám (ZŠ, VŠ) a bol z princípu odmietnutý alebo odignorovaný. Klasickí TPP pedagógovia sa vraj prienikom dobrovoľníkov zo súkromného sektora boja o svoje miesta. A tiež konfrontácie s ich vlastnou nedostatočnou aktivitou.

(Netuším, aké má štát podmienky pre možnosť čiastkovej výučby nepedagógmi, či je požadované pedagogické minimum, resp. čokoľvek iné.)


#12

Igor, súhlasím a páči sa mi že v kategórii podnikanie sa objavilo školstvo. Evidentne máš dosť skúseností zo spolupráce so strednými školami, preto si sa zameral hlavne na ne, ale myslím že hlavný problém je už v základných školách. Nie som odborník na školstvo, píšem ako otec detí, ktorým som občas pomohol s učením. Celý systém a obsah výučby na základných školách je riešený ako príprava na gymnáziá, pričom ako hovoríš by sa tam mala dostať len tá špička, ktorá ďalej pokračuje na VŠ, čiže cca 10-20%. Ostatní žiaci nemajú šancu zvládnuť a plne využiť to čo by sa mali naučiť. Uvediem príklad: kto z nás ovláda napríklad učivo Fyziky zo základnej školy - vzťahy medzi energiou tepelnou, mechanickou, elektrickou ? Ja áno, lebo sa tým živím, ale predpokladám že som jeden z mála a minimálne 90 % deciek sa s tým trápilo zbytočne. Je to učivo, ktoré sa potom znovu učilo aj na strednej, aj na výške, ale načo na základnej ? Už na základne som v princípe vedel ako nadimenzovať vodnú elektráreň, alebo kotolňu, ale nikdy sme sa neučili, ako svoj projekt predať, ako vytvoriť pracovný tím, ako ľudí motivovať, ako s nimi komunikovať,…,… A to už ani nehovorím o nadväznosti učiva, keď v jednom predmete sa učí z čoho sa skladá jadrová elektráreň (a to pomerne detailne) a o rok neskôr sa naučia vo fyzike Ohmov zákon, indukciu a v chémii čo to o rádioaktívnych prvkoch a jadrovej reakcii…
Výsledok všetci poznáme - 8-9 rokov sme sa trápili s niečim čo minimálne využívame a vo veciach čo sú pre nás životne dôležité sme analafabeti - ale to je len jeden problém.
Ďalšia vec je integrácia detí, ktorú vnímame tak že zmiešame dokopy deti nadané s nenadanými, šikovné s nešikovnými, zavrieme ich do jednej triedy na 8 rokov a snažíme sa vyprodukovať 30 rovnakých jedincov čo sa logicky nedá. Šikovní sa nudia, nešikovní nestíhajú a buď sú z toho zakomplexovaní, alebo na to kašlú a my sa tvárime že to nevidíme, radšej sa hráme na merania vedomostí a štatistiky dokonalosti nášho vzdelávacieho systému…
Podľa mňa treba základné školstvo úplne prebudovať, verím že tu je plno odborníkov, takže dávam len úplne amatérsky návrh:
Deti hneď od 1 triedy nedeliť do tried, kde sú spolu celé roky, ale do pracovných skupín. Skupiny predmetov deliť podľa úrovne a nadania detí. Čiže povedzme dieťa by navštevovalo matiku v skupine s druhým stupňom obtiažnosti, angličtinu v prvom, telocvik vo štvrtom, a tak ďalej, podľa toho čo je schopné zvládnuť. Vidím v tom nasledovné výhody:

  • V každom predmete by sa tak dala určiť minimálna úroveň vedomostí, čo musia zvládnuť aj najmenej nadaní (radšej sa naučiť málo bez stresu ako nič, keď tomu vôbec nerozumiem) a pre talenty by sa mohla zdvihnúť latka hodne vyššie.
  • Deti by na každom predmete boli v inej skupine, čím získajú dôležité skúsenosti pre svoje umiestňovanie v spoločnosti, komunikáciu, zmeny prostredia,…,…
  • Podmienky pre učiteľa by sa podstatne zlepšili, keby učil deti rovnakej úrovne výkonnosti.

Pridaním praktických predmetov do vyučovania a možnosti voliteľných odborných predmetov už na základnej škole by umožnili deťom profilovať sa a ukázať svoj talent už od malička

Treba si uvedomiť, že cigáň ktorý pár krát prepadne, skončí svoju povinnú dochádzku možno v 6. triede a mal by byť pripravený nastúpiť do zamestnania! Tlačili sme mu do hlavy mitochondrie na biologii, indukciu na fyzike, kovalentnú väzbu na chémii a on z toho nevie nič! Ale bol integrovaný ! …A hlavne je nezamestnateľný! Keby sme ho už na základke naučili murovať, alebo okresať hranol, vedel by som ho zamestnať - vyriešilo by sa podnikanie aj rómska problematika…


Ako progresívne vníma komunita Progresívne.sk problematiku inkluzívneho vzdelávania?
DOKUMENT: Učiace sa progresívne Slovensko
#13

@Jano to ako si popisal zakladne skoly si trafil uplne presne. Tvoj navrh je naozaj dobry a stalo by zato ho rozpracovat.
Tiez mas pravdu v ucive. Deti sa ucia vela a zbytocne.
Skola mojej dcery napr. zaviedla HELJNEHO metodu na matematiku a ta ju aj najviac bavi.
Neviem si uplne predstavit ako by sa dal zladit rozvrh tak, aby boli kazdu hodinu na predmete podla svojich schopnosti. To by asi muselo byt ziakov podstatne menej.

Co urcite chyba su prakticke predmety ako boli niekedy dielne, zahradne prace alebo dievcata mali tiez nejaku vlastnu hodinu. Na takychto hodinach zvykli vynikat prave ti co ich nebavila az tak matika alebo slovencina.
Dalsia vec je uz spominany prejav a budovanie vlastneho nazoru. Na tomto si napr. v USA daju hodne zalezat a deti casto nevedia, kde je Europa, ale vedia kde je ich miesto a co tam chcu robit.

Sorry, ze pisem bez diakritiky, ale v mobile je to otrava :slight_smile:


#14

@evasugarova mohol by to byt mozno nejaky medzikrok tam, kde by to nevidalo na uplnu spolupracu zamestnavatela a skoly. V takomto pripade si myslim, ze by zamestnavatel nevedel uplne vychovat svojich potencionalnych zamestnacov a skola by nedostala taku podporu aku by potrebovala.


#15

@igorjr suhlasím, je to čiastkové a nesystémové riešenie.
ale na komplexnú revolúciu vzdelávacieho systému budeme čakať desaťročia. samaritánski dobrovoľníci dokážu na ZŠ nabehnúť už od najbližšieho školského roka a na hodine kódu dať deckám do ruky raspberry pi a vydolovať z nich technické myslenie totálne prakticky. s minimálnymi nákladmi.


#16

@evasugarova mal som minuly rok osobnu skusenost ako tutor v IKID projekte. Mas pravdu na zakladnej staci malo na zaujatie a prebudenie myslienky. Teraz ked tak nad tym rozmyslam prave IKID mal vsetky atributy o ktorych hovorime. Najst myslienku, vypracovat ju a odprezentovat.


#17

Neviem ako by bolo mozne odpozorovat hned od prveho rocnika, ako rozdelit deti do danych skupin kedze este len nastupili. Podla nejakych uvodnych “testov” by to mozno ani nebolo rozumne, pretoze deti este len prisli a casto su vystresovane z noveho prostredia tak to moze byt ovplyvnene.
Vo vseobecnosti to vyzera ako zaujimavy napad, ale co by sa mohlo stat? Deti ktore su nadanejsie tak vystrelia hore, lebo maju dobru skupinu a tie, ktore su slabsie zostanu dole lebo ich “obcas” nemal kto potiahnut vyssie.


#18

V prvom ročníku je to jednoduché - všetci začínajú od nuly s rovnakým učivom - hlavne žiadne stresovanie malých detí testami - tie skupiny sa môžu formovať kľudne aj celý rok a presuny detí medzi skupinami kľudne celý čas základnej školy. Podstatné je aby to nebolo tak ako teraz:

  • učebný plán celých 8-9 rokov je postavený pre budúcich študentov gymnázií, zvyšných 80 percent nestíha a minimálne 30% nemá z toho nič, lebo “stratili niť” a netušia o čom je reč…
  • náplň učiva je čisto teoretická (deti mučíme s vnútrobunkovými štruktúrami, ale strom hrušky od slivky nerozozná ani pani učiteľka) a učenie zručností, komunikácie, rozvoj osobnosti, odborných predmetov je úplne niekde v úzadí…
    Ja viem, vyučovanie v skupinkách s rôznou náročnosťou výučby, kde sa občas zmení zostava detí je organizačne určite neporovnateľne zložitejšia ako súčasný model, ale nie nerealizovateľná.

Nemyslím si to. Keď si zahrám futbal s reprezentantmi - nezlepším sa - nedostanem sa ani k lopte, keď si ho zahrám so začiatočníkmi, tiež to nebude ono, budem sa nudiť a robiť blbosti. V každom prípade ma futbal prestane baviť… V športe to každý chápe, v škole nie.
Okrem toho, keď rozdelíš 80 detí do 4 skupín podľa “výkonnosti”, stále zostane v skupine dostatočný výkonnostný rozdiel, aby sa vzájomné potiahli, ale nebude to priepastný rozdiel…

POZNÁMKA:
Aj keď táto téma úzko súvisí s podnikaním, nemala by sa presunúť do kategórie školstvo ? Tu môžme uniknúť pozornosti ozajstných odborníkov na školstvo a objavovať Ameriku, ktorá dávno objavená je…


#19

vytvoris na toto plz novu temu (staci skopcit) a dat tomu tag: opatrenie

nech to mame pokope a vieme diskutovat o tomto opatreni.


#20

S tym prirovnanim k futbalu je to genialne. Naozaj to presne takto funguje. Diferenciacia je dolezita a kazdy kto v skole citil ze ho skola brzdi to dobre vie. Rodicia slabych deti nechcu diferenciaciu “ved nebude medzi slabsimi”.
Pravidelne testovanie je dolezite. Stres sposobuje narazove obcasne testovanie a hlavne nasledky zlych vysledkov, nie testy samotne. To si malokto uvedomuje.