Spoločná Európska armáda

Spoločná Európska armáda
0.0 0

#1

Prečo NIE spoločnej Európskej armáde

„Proletári všetkých krajín spojte sa“ taký slogan mal v logu Sovietsky zväz. Keď sa proletári spojili, bolo už pozde.

Abstrakt
Pán Boris Zala, poslanec Európskeho parlamentu, v texte uverejnenom v denníku N https://dennikn.sk/804819/na-niektore-hrozby-nato-nestaci-potrebujeme-spolocnu-europsku-obranu/?ref=tit píše o dôvodoch PRE spoločnú Európsku obranu. V nasledujúcich riadkoch objasním, aké zavádzajúce argumenty používa. Boris Zala (ďalej aj BZ); Štefan Kemenyík (ďalej len SK).

Štát
Podľa Wikipédie je štát: Právna organizácia zvrchovanej politickej moci poločnosti na určitom území. Ide teda o formu organizácie ľudskej spoločnosti. Základnými a nevyhnutnými prvkami štátu sú:
• obyvateľstvo – takzvaný osobný podklad
• územie – takzvaný vecný podklad
• štátna moc
• suverenita

Obyvateľstvo, ktoré na určitom území vykonáva štátnu moc môže hovoriť o suverénnom štáte. Všetky elementy sú v tejto vete dôležité, no z hľadiska existencie štátu je rozhodujúca štátna moc, ktorá v praxi zabezpečuje suverenitu voči internému i externému prostrediu. Suverenita je nezávislosť štátnej moci od akejkoľvek inej moci, či vo vnútri štátu (vnútorná suverenita) alebo mimo hraníc daného štátu (vonkajšia suverenita). Z hľadiska medzinárodného práva to znamená, že štát nie je podrobený vôli a záujmom iného štátu alebo vôli medzištátnych združení. Štát ktorý stratil suverenitu, de-facto prestáva byť štátom.

O spoločnej obrane
BZ
Európska únia potrebuje vlastnú obrannú aj bezpečnostnú politiku, organizovanú na európskej úrovni. Alebo inak: rozdrobenosť na 28 armád a bezpečnostných štruktúr nielenže nedáva obranné ani bezpečnostné záruky, ale vystavuje každú krajinu rizikám.

SK
Bezvýhradný súhlas s vetou: Európska únia potrebuje vlastnú obrannú aj bezpečnostnú politiku, organizovanú na európskej úrovni.

Otázka: Akým spôsobom rozdrobenosť, inak povedané nezávislosť, armád krajín EÚ vystavuje každú krajinu rizikám? Predstaviteľné riziko je anexia krajiny neschopnej ochrániť vlastné územie. Je schopnosť sebaobrany rizikom? Ak áno pre koho?

BZ
Vnútropolitický vplyv spoločnej európskej obrany predovšetkým znamená, že sa všetky ozbrojené sily dostanú pod vzájomnú kontrolu. A teda aj vojenská sila a zámery jednotlivých štátov. Bol by to definitívny koniec vnútroeurópskych teritoriálnych vojen, koniec menenia hraníc násilím, koniec akýchkoľvek pokusov o regionálne hegemónie a koniec akýchkoľvek – aj potenciálnych – imperiálnych chúťok. A koniec možnosti vytvárania nejakých osobitných koalícií s mimoeurópskymi mocnosťami na národnej úrovni. Bola by to premena tej starej vojnovej geopolitiky, ktorá Európe prinášala stáročia iba vojnový hrmot, na europolitiku trvalého mieru a kooperácie.

SK
Nedokážem si predstaviť vzájomnú kontrolu všetkých ozbrojených síl všetkými. To je čistá utópia. Dokážem si predstaviť reklamný slogan s týmto textom, vedúci v konečnom dôsledku pod centralizované velenie správne indoktrinovaných eurogenerálov, pretože nič iné ak majú ozbrojené sily fungovať, sa spraviť nedá.

Otázky:
Kedy naposledy člen EÚ vojensky napadol iný štát EÚ alebo iný štát mimo EÚ. Kedy sme mali v rámci EÚ naposledy teritoriálne vojny, menenie hraníc silou alebo imperiálne chúťky? Hodláme pribrať do EÚ Rusko čo s tým v EÚ začne? Predpokladá vari pán Zala, že politické zmierenie Nemecka a Francúzska po WWII v projekte ktorého výsledkom je práve EÚ, a do ktorého sa práve pre stabilitu a bezpečnosť pridali a pridávajú ďalšie krajiny zlyhalo? Ak nezlyhalo, aký má tento logický argument význam? Popiera totiž už dosiahnutý cieľ EÚ. Celé mimo realitu, ak len nezmeníme lokáciu oveľa viac na východ.

Niečím ale pán Zala napovedá k čomu má centralizovaná euroobrana slúžiť:

BZ
(kontrola) …vojenská sila a zámery jednotlivých štátov … koniec možnosti vytvárania nejakých osobitných koalícií s mimoeurópskymi mocnosťami na národnej úrovni.

SK
Výstižné. Cieľom je v skratke, zabrániť národným štátom vykonávať svoju vlastnú politiku podľa rozhodnutí zákonodarných zborov. To znamená podľa toho čo si ich voliči želajú.

Prečo sme v Európskej únii?
Lebo nám to vyhovuje. Ak by sme z členstva nemali žiadny úžitok, nemalo by význam. Problém vidím v tom, ak sa členstvo poisťuje silou. Ak národný štát stratí suverenitu, teda spôsobilosť vykonávať moc nad vlastným územím, stratí akúkoľvek možnosť vymedziť sa voči rozhodnutiam celku, väčšiny, alebo centrálnej vlády únie. Stratí aj možnosť odpútať sa slobodne od spoločenstva, ktoré sa premenilo na väzenie. Existuje veľa vízií ako vyrobiť superštát a spoločnú armádu, ale žiadna ako z toho cirkusu vystúpiť - alternatívou je občianska vojna. Pri strate vojenskej spôsobilosti je tento lístok jednosmerný, či už sa nám dnu bude alebo nebude páčiť. Prvým krokom, ktorý euroarmáda spraví bude, že rozpráši vojakov rôznych národností do všetkých kútov únie. Tak zabezpečí, aby sa proti verdiktu Bruselu nepostavila tanková brigáda na ucelenej národnej úrovni na vlastnom území a pod. Predstava, že internacionálna pomoc dá do laty neposlušného člena je historicky overená rokom 1968. To že sa tak dosiaľ v EÚ nestalo je len a len preto, lebo bola a je slobodným zväzkom slobodných štátov, ktoré zdieľajú spoločné hodnoty a záujmy a sú schopné sa na nich zhodnúť nenásilnou mierovou-politickou cestou. Akonáhle tento koncept opustíme, skočíme do ďalšej totality.

BZ
Po druhej svetovej vojne nasleduje skoro päť rokov pomsty, ktorú sprevádzajú obrovské a aj násilné presuny obyvateľstva; sovietizácia a následná stalinizácia časti baltskej, stredoeurópskej, východoeurópskej, kaukazskej, čiernomorskej a balkánskej Európy; pokračujúca vláda fašistických diktatúr na Pyrenejskom polostrove, vojenské diktatúry, grécko-turecké vojny, rozdelenie Cypru, vojny v Severnom Írsku, hraničné konflikty Talianska a Rakúska, Baskov a Španielska, rozdelený Berlín plný vojenských jednotiek na západe aj východe; skoro pravidelné vojenské pochody ruskej armády všade tam, kde by sa socializmus chcel čo len zreformovať – a to neukončené pochodom 600-tisícovej ruskej armády naprieč Československom, lebo takéto pochody a výpravy pokračovali aj po „nežných“ revolúciách v línii od Pobaltia po Kaukaz a neustali podnes, opačne, rozšírili sa na Ukrajinu, Moldavsko, Gruzínsko…

SK
Nerozumiem jednej veci. Argumenty pre spoločnú euroobranu tým, aby sme si neurobili to čo robil Sovietsky zväz svojim vazalom? Čo v tom Štrasburgu dávajú do čaju SAVO? Ako možno zmiešať takéto veci a našróbovať ich na slobodné demokratické krajiny Európy? Separatistické konflikty nezažehnáme tým, že zrušíme armádu na danom teritóriu a pošleme tam medzinárodné jednotky. Videli sme v praxi. Výmeny obyvateľstva po WWII a vznik národných štátov zaručili Európe kľud a stabilitu. Tam kde k tomu nedošlo sa konflikty vrátili. Juhoslávia je dobrý príklad kam to vedie, ak roky držíte násilím národy pod jednou papučou. Výpočet pán Zala končí ďalšími Ruskými avantýrami. Čo to má spoločné s krajinami EÚ?

BZ
Nenamýšľajme si, táto geopolitika vojen stále striehne v pozadí a rada by roznecovala plamene ničenia, lebo ona ich chápe ako budúci vavrín slávneho víťazstva. Úsilie o vytvorenie európskeho obranného spoločenstva je práve cestou, ako tieto nástrahy geopolitiky definitívne znemožniť.

SK
SAVO? Súhlas. Európske obranné spoločenstvo namierené proti európanom samotným znemožní akékoľvek nástrahy. Znemožní úplne všetko. Ale je to šľapnutie na krk tigra. Tam nie je cesta nazad. Tú nohu už nemožno dať dole.

BZ
Vonkajšie dôvody vcelku poznáme, ale ich intenzita narastá: kyberútoky, hybridné vojny, dezinformačné vlny, terorizmus; ale aj vynáranie nových mocností s nejasnými cieľmi a nukleárnou výbavou na jednej strane a rozpadajúce sa štátne útvary na druhej.

SK
Všetky uvedené hrozby je možné eliminovať zvládnutím spôsobilostí na národnej úrovni a kooperáciou národných platforiem – armád, tajných služieb a bezpečnostných zborov – len treba chcieť. Okrem toho, na vonkajšie hrozby máme NATO.

Aké nové mocnosti s nejasnými cieľmi a nukleárnou výbavou? Toto by ma zaujímalo o koho ide. Irán je známa lokálna sila a možno bude mať bombu. Kto je ešte v hre? Monako?

BZ
EÚ potrebuje obranný val, nárazníkovú zónu alebo, ak chcete, široké pásmo stability. … Bez celoeurópskych obranných síl, rýchlych jednotiek, najmodernejšej logistiky a technológie a spravodajskej výbavy budeme nielen ťahať za kratší koniec, ale budeme aj vydierateľní.

NATO nám v tomto nepomôže, to je ilúzia. Severoatlantická zmluva je garanciou teritoriálnej obrany v prípade napadnutia. Je iba mechanizmom medzištátnej vojenskej pomoci na zmluvnom základe. Nerieši a nemôže riešiť problémy, ktorým je Európa vystavená.

SK
Súhlas. Všetky vymenované spôsobilosti potrebujeme. NATO za nás všetky problémy nevyrieši. Nevyrieši migrantov, terorizmus ani kalifáty. Asi preto, lebo má iný cieľ. Malý problém je s tým, že je nepredstaviteľné, že sa EÚ pustí do obrany malého neatlantického štátu ak si Rusko zmyslí, že sa chce mojkať trochu tesnejšie. NATO funguje úplne na inom základe ako EÚ, kde sa po mesiacoch rokovaní dopatláme nanajvýš k nejasným sankciám. NATO je garancia okamžitej a nekompromisnej reakcie. A to je niečo čomu aj Rusi rozumejú bez slovníka.

Záver
Skončím reakciou na to, čím pán poslanec začína. Naopak – práve s celoeurópskymi obrannými silami, ak budú znamenať zánik národných armád a národných spôsobilostí vykonávať zvrchovanosť na vlastnom území, budeme ťahať za kratší koniec a budeme vydierateľní. Nie Rusmi, ale Bruselom.

Bez modernizácie ozbrojených síl sa nezaobídeme aj keď máme dáždnik NATO. Rozvoj vojenských a obranných spôsobilostí je nevyhnutnosť. Každá krajina EÚ a NATO (niekde sa prekrývajú) má iné potreby, potenciál, riziká. Preto musí riešiť inú, unikátnu, rovnicu. Každá ale vie svoju vlastnú rovnicu vyriešiť lepšie, ako by ju za ňu vyriešil niekto hore. Nik krajinám EÚ nezakazuje dať jednotlivé riešenia na jeden papier a pomáhať si navzájom. Synergie pri nákupoch, vývoji, výcviku atď. môžu len a len pomôcť. V NATO sme sa veľa naučili a môžeme ho zahrnúť do nášho systému. Načo objavovať koleso?

Som zástancom EÚ a spolupráce tam kde to význam má a slobody tam kde tesný zväzok význam nemá. Centralizácia vojenskej moci je zbytočný krok zbytočným smerom. Spoločné jednotky a aktivity sú reálne rovnako ako tie v NATO. Centralizácia spolupráce vojenských a bezpečnostných mocí celkom postačí, ak sa vieme dohodnúť. Ak sa dohodnúť nevieme, budeme len radi, ak centralizovanú vojenskú moc, a vlastnú bezmoc, mať nebudeme.


#2

“Fakty” ako nástroj dezinformácie

Reagujem na článok pána Borisa Zalu (ďalej BZ) v denníku N z 30.7.2017, v ktorom nadväzuje na predchádzajúci, ktorému sa venuje môj komentár vyššie.

Odpoveď na FAQ: Neriešim túto vec v diskusii s autorom BZ. Cieľovou skupinou je pre mňa komunita PS. Považujem za dôležité aby - citujem http://www.dubeci.sk/ M. Dubéci:

“Ak sa v chceme pohnúť v riešení spoločenských problémov, musíme sa viac zamerať na politiky, ktoré sú založené na dátach či argumentoch a nie na pocitoch a populizme.”

Nevystihol by som to lepšie. Spôsob akým sa dnes argumentuje PRE a PROTI konkrétnym ideám je zvrátený. Býva viac výsledkom subjektívnej optiky autora ako objektívneho zhodnotenia faktov. Často dokonca bez toľko potrebnej historickej perspektívy. Je dôležité, aby sme sa takémuto štýlu v PS vyhli.

Hľadajme riešenia, nie realizáciu ideí, ktoré sa nám páčia.

Nie je užitočné rozoberať do detailu celý príspevok BZ. Zameriam sa na jednu vec, na ktorej sa pokúsim ukázať, ako sa v prospech zjednotenia obrany, na úrovni ekonomiky, v Európskej únii žongluje s faktami.

BZ
Z ekonomického hľadiska je asi tento mechanizmus najpodstatnejší. Porovnávacie analýzy totiž jednoznačne ukazujú neuveriteľné plytvanie peniazmi pri obranných investíciách v jednotlivých krajinách. Vytvorenie racionálneho poriadku sa javí ešte naliehavejšie práve dnes, keď je tu aj tlak na zvyšovanie výdavkov v rámci záväzkov v NATO.

Na porovnanie: kým USA vyrábajú jeden typ obrneného vozidla, v Únii sa vyrába 17 typov; v USA štyri typy bojových lodí, v EÚ 29; v USA šesť typov bojových lietadiel, ale v Únii rovných 20. Takto by sa dalo pokračovať v celom repertoári vojenských zariadení, kde je situácia ešte neefektívnejšia.

RE - ŠK

Na úvod jeden súhlas
Spoločný vývoj, výroba a obstarávanie by priniesli efektivitu a úspory.

Odtiaľto nesúhlas
Budem sa venovať “bojovým lietadlám”.

  1. Hneď na začiatku je potrebné zmieniť jeden podstatný detail. USA sú samostatná štátna jednotka. Krajiny EÚ, aj keď sú súčasťou únie, sú zatiaľ samostatné suverénne jednotky. Je teda prirodzené a úplne v poriadku, že suverénny štát môže mať výzbroj akú chce. Disproporcia týchto čísel je teda nesmerodajná, lebo je to miešanie dvoch nekompatibilných veličín aj keď sa tvária ako kompatibilné. Porovnávať teda počty produkovaných typov týmto spôsobom je v poradí prvý zavádzajúci moment. Ak by sme aj brali údaje ako smerodajné (čo nie sú, ale ilustrujme s týmito dátami), vychádza na jednu krajinu EÚ v priemere 0,7 typu bojového lietadla zatiaľ čo USA 6. Niečo tu nesedí :smiley:

  2. Bojové lietadlá. Nie je lietadlo ako lietadlo. Ak sa chceme baviť odborne, je potrebné zvoliť kategóriu, ktorej chceme venovať náš čas. Skúsme teda to, čo vo všeobecnosti považujeme za “bojové lietadlo” - stíhač / stíhač-bombardér. V podmienkach SR je to niekoľko kusov dosluhujúcich Mig-29A a UB.

USA
V súčasnosti sú v USA relevantné typové rady AV-8II, F-15, F-16, F/A-18, F-22, F-35 = 6 typových radov stíhacích lietadiel. Z nich budúcnosť ráta len s F/A-18 E/F/G, F-22 a F-35 A/B/C.

F/A-18 E/F/G sú stroje 4+. generácie (prvky stealth)
F-22 a F-35 A/B/C sú stroje 5. generácie (plný stealth)

Európske zastúpenie typov je logicky širšie. Pre budúcnosť však má význam hovoriť z domáceho portfólia len o troch typoch. Sú nimi Eurofighter Typhoon, Dassault Rafale a JAS 39 Gripen. Špecifikujem ich preto, lebo sú to typy, ktorých štandardy sú na súčasnej úrovni s potenciálom rozvoja smerom dopredu. Nákup morálne zastaraných konštrukcií sú vyhodené peniaze.

Eurofighter Typhoon a Dassault Rafale sú stroje cca 4+. gen
JAS 39 Gripen sa nachádza na rozhraní 4. a 4+. gen

Typy ako Panavia Tornado a Mirage 2000 sú technologicky prekonané a uvažovať s nimi smerom dopredu, by bol krok smerom dozadu. Ak sa teda bavíme o ekonomike a spoločnom obstarávaní techniky pre štáty EÚ (relevantné až v budúcnosti) je potrebné túto stránku zadefinovať. Mnoho Európskych štátov potrebu leteckej techniky rieši využívaním strojov z USA - najmä AV-8, F-16 a F/A-18 a najnovšie aj F-35. Najmä v prípade F-35 je voľba jasná. Náklady na vývoj a výrobu vlastného “Európskeho” útočného stíhača 5. gen by boli astronomické. Navyše F-35B umožní nahradiť Harriery pre lietadlové lode triedy STOVL.

Ak sa venujeme aktérom, ktorí sú v hre o Európsky trh máme po odfiltrovaní šumu vo finále na stole len 3 - slovom TROCH relevantných účastníkov.

Eurofighter Typhoon a Dassault Rafale sú blízky príbuzní, ktorých cesty sa oddelili počas realizácie spoločného nadnárodného projektu. Nebolo to na škodu, lebo Dassault Rafale je spôsobilý služby aj na veľkých lietadlových lodiach triedy CATOBAR.

JAS 39 Gripen je úplne iná trieda, charakteristikami najviac kompatibilná s potrebami a finančnými možnosťami malých štátov na východnej hranici EÚ. Ale to je na iný topic.

Suma sumárum
Nahádzať do jedného koša hrušky s jablkami je prvý level manipulácie. Brať za relevantné do kompótu aj hnilé a prestarnuté ovocie je ďalší stupeň. Je vcelku pochopiteľné, ak by týmito číslami operoval laik. Ak nás ale takíto laici zastupujú v Európe je sklon veriť nimi prezentovaným “Euro-argumentom” nebezpečný.

Aj pri najlepšej viere v efektivitu a dobro, ktoré zjednotená Európa môže krajinám a občanom únie priniesť, je zlé dotlačiť ich k súhlasu s touto cestou zavádzaním.

Som Euro-optimista, nie Eoro-fanatik. V doterajšej diskusii o “virtuálnej lige - jadre a periférii”, kde sa bavíme o dyme, lebo nevieme čo to vlastne bude, som nezaznamenal v oblasti bezpečnosti a obrany jediný relevantný argument, prečo by nebolo možné všetky požadované (a v mnohých ohľadoch plne opodstatnené) štrukturálne reformy, počnúc technikou až po spoluprácu spravodajských služieb, robiť spolu ale na báze suverénnych národných štátov. Super-únia je v súčasnom stave zbytočný a nereálny krok. Ak sa mýlim, presvedčte ma prosím. Argumentmi :smiley:


#3

Budovanie Európskej armády by sa malo hlavne orientovať na nezávislosť zbraňových systémov a nie na vytváranie spoločného velenia. Práve v tomto sa ukazuje dlhodobá podfinancovanosť európskych ozbrojených síl, ktoré začali po studenej vojne prudko zaostávať za USA nielen kvanitatívne, ale aj kvalitatívne. Európa nemá ekvivalent F-22, F-35, MQ-9, RQ-4, THAAD a mnohých ďalších systémov. Vo vývoji zaostáva za krajinami ako Južná Kórea, India, Čína, Taiwan, ktoré sa rozhodli opustiť závislosť na Rusku a USA a vydať sa cestou vlastného vývoja. Pokiaľ Európa sa nespamätá teraz, tak doháňanie bude čoraz ťažšie.

Prioritou by malo byť vývoj vlastného stealth lietadla, SAM systémov, UAV a všetkých oblastí, kde sú modernizačné deficity. Inak sa EÚ degraduje na úroveň krajín ako Saudská arábia, ktoré nemajú inú možnosť ako nakupovať zahraničné zbrane.
V tomto vždy Európa a hlavne Francúzsko držalo krok s USA, že síce kvantitatívne nezbrojili veľa, ale udržiavali know-how na úrovni súčasného poznania. Nehovoriac o tom, že high-tech vývoj zbraní sa preleje do podpory ostatných častí ekonomiky, ktoré majú budúcnosť. Ukažkový príklad je Izrael.

Našťastie v oblasti dronov sa aj Európa snaží o nejaký vývoj, ale zaostáva o takých 15 rokov, tak sa to rieši nákupom pár kusov z USA, alebo Izraela.

Mimochodom, aktuálna migračná kríza stredomorskou trasou by bola ideálna príležitosť masívneho nasadenia a testovania dronov, ak by nejaké Európa mala. Ak by bola vôľa, tak by sa tak dali humánne a hermeticky uzavrieť hranice, lebo vďaka odhaleniu pozícií by migrantov odchytávali a zachraňovali ešte pri afrických brehoch. Žiaľ, tu vidíme v praxi, čo znamená podcenenie vývoja v obrannom priemysle.


#4

2David:

Súhlasím s tým, že je potrebné ísť cestou nezávislosti zbraňových systémov. Tu súhlas končí. :slight_smile:

Vývoj platforiem ako F-35 je pre EÚ zbytočná záťaž. Nech sedí v Bielom dome ktokoľvek, USA a EÚ sú v oblasti bezpečnosti a obrany prirodzení spojenci. Nemá význam investovať:

  • roky vývoja
  • miliardy eur
  • viazať výskumno-vývojové, výrobné kapacity
  • čas (zastavíme sa pri vývoji 5gen. zatiaľ čo na svete bude 6gen.) a preskočiť sa to nedá

na projekty, ktoré už sú hotové. Ako keby chcel Ford vymyslieť “iné” auto - nevynašiel nič prevratné - len zmenil prístup k produkcii. To čo v EÚ máme a je kvalitatívne na úrovni štandardov NATO je potrebné si ponechať. Napriek vysokej cene technológií ako Predátor A, B a v budúcnosti C, alebo napríklad F-35 netreba vymýšľať koleso. Sú tu a sú špičkové. Ich nákup bude neporovnateľne lacnejší ako vlastný vývoj a výroba alternatívnej technológie. Pre OS SR sú systémy ako F-35 irelevantné, ale prieskumné UAV technológie už nie, lebo sedíme na hranici EÚ a Schengenu. Pre krajiny disponujúce námorným letectvom neexistuje okrem F-35 alternatíva k dosluhujúcim STOVL Harrierom. Pritom toto bude jedna z najdôležitejších súčastí obrany Európskych hraníc. Orientácia na čiste EÚ obranný priemysel je krok do prázdna.

Štandardizácia
Nevidím žiadny problém v tom, aby sa štáty EÚ dohodli na spoločných technologických štandardoch. Pozrieme sa triezvo na to čo tu máme, opustíme predpotopné koncepty a vyberieme to najlepšie čo máme. Štandardy môžu vychádzať zo štandardov NATO a ak to bude účelné môžu sa štandardy NATO prispôsobiť tak aby boli v súlade s potrebami novej bezpečnostnej stratégie EÚ. Takto kdekoľvek sa niečo stane, naši vojaci budú pri nasadení techniky z iných krajín vedieť, že ak na bojovom vozidle XX otvoria skrinku X a na svojom mieste nájdu príslušné vybavenie s ktorým budú vedieť pracovať. Toto platí aj o štandardizácii výcviku, velenia a postupov. Keď sa chce, všetko sa dá. Keď sa nebude chcieť, budeme k tomu donútení?

Nákupy a výroba
Keď bude dosiahnutá dohoda o štandardoch, môže sa pristúpiť k voľbe konkrétnych technológií. Toto bude zvlášť ťažké, lebo budú veľké tlaky zo strany výrobcov a majiteľov vzorov. Tu bude musieť nastúpiť zdravý rozum a ochota dohodnúť sa. Ak je ochota dohodnúť sa, je možnosť rozhodiť produkciu zbrojnej výroby po EÚ tak, aby žiadny krajina nebola poškodená a aby vyrábala to čo je pre obranu EÚ užitočné. Win Win. Ak táto ochota nebude v slobodnom režime, ako chceme fungovať v Super-móde?

Celosvetový dosah EÚ
Častý argument pre ešte hlbšiu integráciu v rámci EÚ - Supereurópu :slight_smile: je ten, že takto sa EÚ stane globálnou mocnosťou, resp. získa globálny rozmer. Tu položím otázku: Načo je EÚ globálny vojenský rozmer?

  • na získanie dominancie na nejakom externom teritóriu mimo EÚ? - kolónie?
  • na presadenie záujmov EÚ vojenskou cestou mimo EÚ?
  • na čo?
  • dokáže si niekto predstaviť, že by niekto napadol EÚ, kde je silné prekrytie s NATO?

Ak nepotrebuje EÚ vojensky ovplyvňovať externé teritóriá, načo je spoločná Európska armáda? Argumentácia ochrany vonkajších hraníc stojí na vode. Buď to sú členské štáty schopné a ochotné ustrážiť svoje hranice, alebo nemajú čo robiť v Schengene. Ak tieto spôsobilosti nemajú, alebo nevykonávajú, nemajú čo robiť v Schengene. Ak nie sú ochotné využiť spôsobilosti ostatných členov EÚ (TASK forces) aby to dosiahli, nemajú čo robiť v Schengene. The Scheng-End.

Ku globálnemu dosahu EÚ - globálny dosah na úrovni seba-obrany predsa už máme. Volá sa NATO a je to level na aký spoločná Európa nemá ekonomický ani politický potenciál. V spoločenstve s USA máme lietadlové lode schopné zasiahnuť kdekoľvek vo svete a uzemniť potenciálneho agresora. Máme ponorkové loďstvo. Máme expedičné sily, ktorým sa naše vlastné aj keby sme ich teraz rovno dali v celej EÚ na jednu kôpku, nemôžu rovnať. Vzájomná garancia obrany v systéme akým je NATO je pri všetkej predstavivosti pri Super-EÚ nedosiahnuteľná.

Prečo prezident Putin podporí Spoločnú Super-Európu?
Lebo Super-Európa je (zatiaľ) mýtus. Jediný spôsob ako dosiahnuť v takom konglomeráte ako je kontinentálna Európa poriadok a jedno-myseľ je autokratický prístup z Bruselu. A aj keby sa ho podarilo presadiť, nemá nárok vytrvať viac, ako do prvej vážnej krízy. Z EÚ sa neodchádza? BREXIT ukázal, že to nielenže odchádza ale aj sa to diať bude. Má byť Super-jadro prevencia? Bude to robiť ako? Vojensky? Pri tvorbe super-jadra sa nanajvýš podarí rozložiť motiváciu Európskej časti NATO. Samotná Super-Európa bude pre Vladimíra Vladimírovča potom už len malina. Netreba byť géniom, aby sme videli ako podporou nacionalizmu a extrémizmu podnecuje nezhody v Európe. Tomuto žiadny super-koncept nezabráni.

NATO
je kľúčovým stabilizačným faktorom bezpečnosti v Európe. Je pre SR dôležitejšie ako naša účasť v EÚ. NATO znamená YOU SHALL NOT PASS. Je potrebné dbať na to, aby NA TO :slight_smile: nebolo rozbité utopickými snahami o vytvorenie superštátu. Je ľahšie rozbiť NATO ako ho následne obnoviť.

Vnútropolitické aspekty Super-EÚ v oblasti bezpečnosti
Skloňovaným argumentom je aj to, že nový Super-model zabráni jedntlivým štátom robiť vlastné bilaterálne politiky v oblasti bezpečnosti a obrany. A toto je čo? Chceme nahradiť NATO, kde má každý jeden člen rovný hlas a ak sa všetci nezhodnú, nič sa robiť nebude, tým, že všetci budú mať rovný hlas, ale ak sa väčšina (resp. Euro-vláda) zhodne na niečom, bude sa to robiť, či sa nám to páči alebo nie? Tento model by bol krokom k otvorenej likvidácii zvrchovanosti členských štátov. Spôsob akým by sa to dialo by bol presne taký, ako to urobil pán Mečiar so svojimi poslancami (HZDS - kauza Gaulieder) - bianko šek, kde sa vopred a dobrovoľne vzdávame slobodnej voľby a možnosti VETA, aj keď len v konkrétnych - no rozhodujúcich - oblastiach.

Niečo iné je mať spoločné EÚ TASK forces ako spoločnú armádu. Potrebujeme zabezpečiť bezpečnosť hraníc? Urobme špeciálny zbor na toto určený a technologicky i kompetenčne vybavený. Načo je potrebné ísť do hlbšej vojenskej integrácie? Čo sa týka terorizmu, naše vlastné zložky nás ochránia lepšie ako cudzie, hoc aj hneď zo susedného štátu - jednoducho preto, lebo majú znalosť lokálnych reálií.

EURO-(zatiaľ)-utópia
EÚ vznikla na báze obchodu a slobody. Bol to prostriedok ako spolu obchodovať a nie bojovať. Ak sa pozrieme na to ako sa cítia občania členských štátov, alebo napríklad takého mesta Lučenec :slight_smile: - je ilúzia myslieť si že žijú veľkými ideami Super-Európy. Je predstaviteľné, ak bude EÚ múdro a citlivo manažovať vnútorné politiky, že sa nasledujúce generácie budú cítiť viac Európanmi ako Slovákmi, Maďarmi, Čechmi… Lenže na to treba ísť od hlavy, nie od chvosta. Nemožno ľudí nadirigovať, vzdajme sa voľby a budeme sa mať lepšie. Majme sa lepšie a potom nám ľudia odovzdajú príslušné kompetencie. Zatiaľ to tak nevypadá, a pokus natlačiť príliš veľké národné-egá do príliš malej postele skončí katastrofou, ak sa udeje proti vôli voličov. Nie preto, že by báčik z Haliči vedel niečo o Európskej obrane. Preto, lebo je občan, má hlas a neželá si to, hoc tomu nerozumie. Preto :slight_smile: Ak jedného dňa príde na pretras otázka že chceme viac Európy, musí to prísť oddola, ako požiadavka občanov, nie ako direktíva zvrchu, kde si EÚ lídri bez štátov vezmú moc nad štátmi. Supereurópa nie je nereálna, ale zatiaľ je len ideou. Dom bez tehiel nepostavíme, a nám zatiaľ na stavbu chýba všetko - okrem dokonalých ideí :smiley: Rozdiel medzi USA a EÚ je v tom, že občania USA sú bez ohľadu na národnosť OBČANMI USA. Občania EÚ sú v prvom rade občanmi zvrchovaných štátov a až potom občanmi EÚ. Vyjadril som to dúfam dosť jasne, prečo super-Európa je zatiaľ len mýtus? Oponujte prosím.

Nakoniec otázka:
Ktoré z nasledujúcich bezpečnostných cieľov sa nedajú dosiahnuť bez Superintegrácie, tzn. dohodou členských štátov EÚ, a prečo?

  • vonkajšia i vnútorná bezpečnosť EÚ
  • štandardizácia obranných technológií (EÚ-NATO-EÚ), výcviku, velenia a riadenia
  • dohoda o prerozdelení výroby a vývoji obranných technológií
  • spoločné nákupy obranných technológií

Napadá ma len jedna vec:
Prevzatie moci nad ozbrojenými silami členských štátov z rúk občanmi volených zástupcov.


#5

Akurát sa zdá, že aj Merkelová a Macron si uvedomujú zaostávajúci stav európskeho obranného priemyslu a potrebu s tým niečo robiť, obzvlášť v oblastich, ktoré som spomenul pred 8 dňami (drony a bojové liatadlá). Dnešná sprava:

The Franco German Defence and Security Council, created in 1988, met
earlier Thursday, and included both countries’ interior ministries for
the first time, as well as their defense and foreign affairs ministries,
a move designed to emphasize Merkel and Macron’s intention to cooperate
more closely in the fight against terrorism.
The new plan will aim to build a “new generation of joint fighter
jets,” Macron said in a press conference held after lunch on Thursday.
The idea is that over the long term, they would be used by both air
forces and hopefully be exported the world over.
France and Germany also agreed to push ahead with the Eurodrone
program, which aims to get Europe’s first military program for drones up
and running by 2025.
Working alongside Spain and Italy, the program plans to power the
drones using a twin-engine concept, according to the two countries.
Berlin has promised to lead on the initiative and aims to start
tendering out contracts for a system that will rival U.S. hardware in
2019, according to a joint statement.

Viac tu http://www.politico.eu/article/angela-merkel-and-emmanuel-macron-rekindle-german-french-romance/

Práveže pre Európu majú tieto investície najväčší zmysel. Žiadne kapacity by sa neviazali, naopak by sa tým rozvíjali, lebo inak by zanikli. Totiž to nie je len o tom, že vývoj by sa zastavil na gen. 4+, ale došlo by ku strate kontinuity. Odborníci odídu do dôchodku a stratíme znalosti aj o tej gen. 4+, preto existujú vývojové cykly, aby sa stihli predať skúsenosti ďalšej generácií.
V podstate ukážkovým príkladom, kde sa toto stalo je Rusko, ktoré len s veľkými investíciami a problémami dobehlo technológiu 90. rokov v niektorých oblastiach.
Európa si potrebuje udržiavať “stragtegickú autonómiu” ako povedal Macron a ja s ním súhlasím. Aby sme neboli prekvapení, že o nejakých 30 rokov prídu USA s tým, že rozpúšťajú NATO, lebo je pre nich skôr ťažobou ako prínosom.


#6

Zdravím :slight_smile:

Súhlasím s tým, že je potrebné rozvíjať kvalitatívne kapacity a spôsobilosti EU obranného priemyslu.

Neviem presne čo má nová generácia fighter jetov spoločné v boji s terorizmom, toto asi budem musieť dogugliť. Tiež je zaujímavá konfigurácia krajín, ktoré sa na tom biznise budú podieľať :slight_smile: Širší pohľad ukazuje, že je to skôr ekonomický cieľ najväčších hráčov, ako technologická nevyhnutnosť.

Určite nemám na mysli zastavenie výskumu a vývoja. Postupné zvyšovanie kapacít EU priemyslu v tejto sfére by nemal ignorovať už dosiahnuté levely. Ako som už písal, ak sa teraz Európa pustí do stíhačky 5gen budeme za USA stále o jednu generáciu pozadu. Drobný problém bude len v tom, že kým EU vyrovná deficit, budú F-35 slúžiť po celom šírom svete. Pokúsiť sa o to ale treba - Súhlas. SR ale s týmto nebude mať veľa spoločného. Nanajvýš EU obranný rozpočet odčerpá financie na výskum a vývoj a VZS OS SR si takéto stíhačky nebudú môcť dovoliť.

Zaujímal by ma Váš názor na súvis tejto výzbrojnej politiky s konštruktom/konceptom Európskej armády. Nech sa na to pozerám akokoľvek, stále nevidím nič, čo by tieto veci vzájomne podmieňovalo. Spoločný EU výzbrojný program nemusí byť natvrdo prišróbovaný ku konceptu spoločnej EU armády.


#7

David +

PS: To že dohodne niečo Francúzsko a Nemecko ešte neznamená, že je to optimálny model a my musíme okamžite skočiť do kola :slight_smile: V každom prípade majú DE, FR a IT spôsobilosti na to aby spolu vyvinuli kvalitnú stíhačku. Dôležitá bude celková stratégia ako obranný priemysel bude reflektovať reálne potreby a záujmy EU a ako bude rozložený v jednotlivých členských krajinách.

Čo sa týka know-how neznamená to, že by bolo nevyhnutné vyrábať technológie tam kde ich vymyslia. Ak bude spoločný obranný trh, bude možné tieto know-how zdieľať a zaradiť výrobu napríklad komponentov do JETov napríklad v ČR, alebo výrobu obrnených vozidiel navrhnutých v Nemecku dislokovať na Slovensko. Takýto model by už zmysel dával.

Výskum a vývoj za vojenské peniaze vždy potiahol technológie vpred. Je tu ale dosť iných výziev, ktoré si budú vyžadovať prostriedky a výskumné kapacity. Samotný výskumno-vývojový cirkus je často prezentovaný ako to, čo z montážnej ekonomiky urobí ekonomiku vedomostnú. Nie je to tak. Percento špičkových odborníkov, ktorí sa na VaV zúčastnia nemá priamu väzbu na zamestnanosť a ekonomiku spoločnosti a krajiny. Preto by som medzi výskum a vývoj a ekonomický rozvoj nedával = :slight_smile: Netvrdím, že to robíte Vy, len mi prišlo vhodné toto doplniť.

Cením si Vaše komentáre :wink:


#8

Bol som trochu mimo, tak som nereagoval ďalej, lebo som chcel napísať niečo dlhšie a nemal som podmienky na to. V skratke spoločnú výzbrojnú politiku vnímam ako nutný predpoklad na Eúropsku armádu. Kým k samotnej armáde mám skeptickejší vzťah a nevidím aktuálne dôvod na jej budovanie (NATO stále existuje, zachovanie suverenity štátov má prednosť) , tak spoločnú výzbrojnú politiku vnímam ako nevyhnutný a racionálny krok (zaostávanie Európskeho obranného priemyslu).

Odporúčam tento nedávny článok ohľadne dronov v európskom kontexte.

There is not really one European State that is stronger on drones, but
larger manufacturers like Airbus, BAE,the consortium that is working on
the nEUROn drone etc. do have important industrial and technological
knowledge. As for bigger drone systems, for the moment, the US, Israel
and China dominate the market. When we look at who gets them where,
China and Israel are stepping up its game somewhat, and
> there is no European country in the game.