Spoločné ciele (ekonomické)

Spoločné ciele (ekonomické)
0.0 0

#1

Ak sa nedohodneme na základných cieľoch a budeme sa iba hádať, prevalcujú nás tí, ktorých žiadne dlhodobé ciele ani nezaujímajú.
Rád by som v tejto kategórii posunul diskusiu od filozofických debát. Môžeme donekonečna diskutovať o ideálnych modeloch. Aby sme sa niekam pohli, mali by sme si povedať, kam chceme ísť (ciele), a potom ťahať za jeden povraz.

Do tejto hlavičky budem pridávať ciele, ktoré budem meniť na základe diskusie. Ciele musia spĺňať tieto kritéria, aby boli manažovatelné.

Kritériá:

  1. Ciel musí byť merateľný, a musíme ho vedieť objektívne sledovať (navrhnúť ukazovateľ na základe dostupných dát)
  2. Nedefinujeme, ako tento cieľ dosiahnuť (to bude ďalší krok)
  3. Ciel musí byť reálny a uskutočniteľný (cieľ -> opatrenia -> meranie výsledkov)
  4. Cieľ by mal byť pozítívny (mali by sme sa vyhnúť pojmom ako “zrušiť”, “zakázať”)
  5. Mal by viesť k zlepšeniu na základe bodu zo základných hodnôt PS:

EKONOMIKA AKO NÁSTROJ ROZVOJA
Ekonomiku chápeme ako nástroj na zlepšovanie spoločnosti, nie ako cieľ jej existencie. Preto považujeme za dôležité rozvíjať slobodný trh v takej miere, ktorá umožňuje vyvážený rozvoj spoločenstva a podporovať ekonomickú politiku, ktorá chráni dôstojnosť všetkých ľudí a berie do úvahy udržateľnosť prostredia pre budúce generácie.

Všeobecné (nemerateľné) ciele, ktoré sú dôležité, ale nie sú predmetom tejto témy:

  • zvýšenie efektivity využívania prostriedkov, sledovanie výdavkov a prínosov (hodnota za peniaze) najmä v oblastiach školstvo, zdravotníctvo, infraštruktúra, informatizácia.
  • zníženie korupcie, rodinkárstva, netrasparentnosti

NAVRHOVANÉ CIELE (pracovná verzia):

  1. Zníženie starnutia obyvateľstva (priemerný vek obyvateľstva) zvýšením počtu narodených detí. Dopad na demografiu, dôchodkový systém a podobne.

  2. Zníženie počtu dlhodobo nezamestnaných (počet evidovaných nezamestnaných dlhšie ako 2 roky).

  3. Zvýšenie zamestnanosti vo všetkých okresoch (evidovaná miera nezamestnanosti pod 10%). Dajme luďom udice, nie len ryby.
    Súvisiace:

    • podpora domáceho spracovania surovín (drevo, mäso a iné potraviny), zvýšenie pridanej hodnoty
    • podpora lokálnych farmárov (nemusí byť nutne finančná)
  4. Zvyšovanie produktivity práce (podiel HDP na pracujuceho). Cieľom je smerovanie k znalostnej a vedomostnej ekonomike a súvisí najmä so školstvom.

  5. Zvýšenie počtu študentov technických odborov (počet absolventov VŠ).

  6. Zníženie verejného dlhu (celková dlžná suma, nie podiel na HDP). Vyrovnaný rozpočet (?).

  7. Rast reálnych miezd (množstvo tovarov a služieb, ktoré si za túto nominálnu mzdu môže kúpiť). Minimálne zabrániť poklesu.

  8. Pravidelná valorizácia sociálnych dávok a dôchodkov na základe jasne stanovených pravidiel (zachovanie/zvyšovanie životnej úrovne)

  9. Rast HDP (hrubý domáci produkt) - celkový rast ekonomiky (TOP 15 v Európe)

  10. Zjednodušenie odvodového a daňového systému (znížiť počet odvodov zlúčením, znížiť kategórie zamestnancov, zníženie administratívnej záťaže - jedno podanie, jedna platba, online komunikácia)

  11. Nastavenie transparentného a efektívneho systému štátnych dotácií pre podniky (meranie podľa počtu reálne vytvorených pracovných miest, podľa regiónu, zamestnávanie dlhodobo nezamestnaných).

  12. Zvýšenie počtu živnostníkov v službách (inštalatéri, kaderníci, opatrovateľky, kuchári, atď.). Znižovanie “čiernej práce”.

  13. Zlepšenie hospodárenia štátnych podnikov bez zásadného dopadu na kvalitu a cenu služieb. Zverejňovanie výsledkov hospodárenia štátnych podnikov a inštitúcií (transparentné a efektívne hospodárenie). (diskusia tu)

  14. Podpora obnoviteľných zdrojov energie a ekologicky udržateľná ekonomika - zvýšenie objemu produkcie el. energie z obnoviteľných zdrojov energie. (diskusia tu). Pozn.: nemusí isť nutne o finančnú podporu (dotácie), ale aj legislatívnu.


Hľadajú sa moderátori/admini - Moderovanie kategórií a vyberanie najlepších príspevkov
Podpora konkrétnych typov obnoviteľných zdrojov energie
Znižovanie nezamestnanosti - Zvýšenie produkcie v priemysle
#2

Pre mňa dosť dôležitý cieľ: presadiť osobnú zodpovednosť pri všetkých riadiacich postoch štátu…


#4

Toto je podľa mňa všeobecný cieľ, ktorým som sa chcel vyhnúť. Ako to chcete merať? Toto isté platí pre @tibor. Navyše, malo by to byť z kategórie Ekonomika a hospodárstvo.


#6

legislatívou? Ako meriame mieru zodpovednosti šoféra autobusu keď zapríčiní pod vplyvom alkoholu dopravnú nehodu pri ktorej zraní cestujúcich? Jednoducho pri menovaní do funkcie by dotyčný politik mal poznať svoje práva a povinnosti a sám si položiť otázku, či je schopný daný post zvládnuť na takej úrovni aby voči nemu nemusela byť vyvodená osobná zodpovednosť za spôsobené škody spoločnosti zlým rozhodnutím.


#7

Meraním myslím objektívne vyhodnocovanie, ako sa darí plniť cieľ. Čiže mám na mysli skôr rozne ekonomické a socilologické štatistiky a ukazovatele.

Ako merať presadenie osobnej zodpovednosti? Počtom vyhodených úradníkov? Sumou udelených pokút? Alebo počtom trestných oznámení?


#8

myslel som, že uzákonením osobnej zodpovednosti. Vyšlo to v zákone. Úloha splnená. Počtom vyhodených úradníkov či sumou udelených pokút sa môže merať ďalší cieľ - dodržiavanie tohto zákona.


#9

Pre mňa je aj podstatné, že ako by sa ciele s ľuďmi mali dosahovať. Napríklad by sme chceli dosiahnuť celoslovensky vyššie mzdy. Myslím si, že momentálne sa na Slovensku využívajú len nástroje represie. Ak nedáte vyššie mzdy, alebo porušíte zákonník práce, alebo čokoľvek, dostanete takú pokutu, že firma skrachuje. Zákony sú prispôsobované na výrobné podniky a veľké koncerny. Ale nie všetci sme z výroby alebo Tesco. Pričom žiadna pozitívna motivácia. Ani náznak toho, že si Vás štát cení, ak niečo produkujete, nejaké hodnoty. A úplne najhoršie je, ak chcete byť slobodný a nezávislý jedinec. Obmedzia Vám úplne všetko, skomplikujú všetko, zákony zmenia raz za tri mesiace, niekedy sa nestihnete ani prispôsobiť a už je niečo iné, alebo sú tie pravidlá priam nevykonateľné alebo príliš nákladné. Výsledkom môže byť, že svoju aktivitu musíte proste zrušiť, lebo štát zaviedol úplne opačné pravidlá. V takýchto podmienkach sa veľmi zle dosahujú akékoľvek ciele. Chýba mi viac pozitívnej motivácie pre ľudí alebo firmy a podpora našich ľudí, ktorí chcú niečo začať.


#10

Riešením by mohlo byť opatrenie, že bude štát meniť kľúčové zákony napríklad dva krát za rok k 1.1. a 1.7.

Tiež by sa mohli zjednodušiť rôzne zákony a predpisy (napríklad zákonník práce).


#11

podpisal by som sa pod všetky body vyššie spomenuté pokial by jednym z cielov bola aj solidarita. čize ako dalsí bod navrhujem navyšenie socialnych vydavkov (penzie -1. pilier, dávky v chorobe a invalidite, rodinné prídavky a prídavky na deti, dávky v nezamestnanosti a výdavky na bývanie a sociálne vylúčených). vo vyspelych krajinách tvoria tieto vydavky viac ako 30%…u nas su jedni z najnižších, nemam udaj z r. 2016 ale v r. 2013 boli 18,5%… navrhujem hlavne cez vyraznejsie valorizacie tychto davok priblizit sa 30% vydavkov rozpočtu a zrealnit tak rast životnej urovne spôsobeny vyššími mzdami aj solidaritou s odkazanymi skupinami


#12

To by som prijala. Pre mňa by stačilo aj raz za rok také zmeny, len neviem, či by sa parlament potom príliš nevybláznil. :slight_smile: Tiež si myslím, že predpisy by mali byť prispôsobené typu a veľkosti podniku. Rovnaké zákony pre nadnárodnú firmu a rodinný podnik sú niekedy nesplniteľné, alebo finančne tak náročné, že môžete mať problém predať svoj produkt. A ľuďom to nevysvetlíte. Tiež pokuty sú u nás prehnané. Je to niečo ako nový príjem pre štát. Vždy niečo nájdu, a ak je to aj diskutabilné, musíte najprv zaplatiť a potom sa môžete súdiť. Napríklad som videla, ako dali pokutu stánku s občerstvením, že nemal napísané na účtenke langoš s kečupom, ale langoš s prílohou. Všetky prílohy mali rovnakú cenu,ako zákazník asi vidím, či je to kečup alebo smotana, a hodnota účtenky mohla byť asi š eurá. Dostali pokutu asi 300 eur. To je len jeden príklad.


#13

A zákonník práce by určite chcel nejakú flexibilitu. Napríklad zaviesť nejaké minijoby alebo čo. Potrebujete niekoho na výpomoc na 6 hodín a nemáte ho ako zamestnať, alebo je to tak drahé a administratívne hororové, pod hrozbou takých pokút, že si radšej všetko spravíme sami… :slight_smile: Tiež jeden s príkladov. Aby ľudia akože neklamali, tak všetko zakážeme.


#14

Nemám s tým problém. Sociálne dávky sú ale prostriedok, ako cieľ dosiahnuť. Môžeme merať životnú úroveň, prípadne priemernú mzdu.

V súčasnosti máme okolo množstvo rôznych sociálnych dávok, preto navrhujem systém zjednodušiť. Napríklad zavedením UBI.


#15

V súčasnosti sa to dá riešiť prácou na dohodu, ale tú začal štát práve obmedzovať. Súhlasím s vami, bolo by dobré zaviesť niečo ako “mikropráca”.

Trochu komplikovanejší návrh je zrušenie pevnej hranice medzi pracovaním a nepracovaním. Čiže súbežné poberanie časti sociálnej dávky a príjmu z práce. V súčasnom systéme, človek buď pracuje alebo nie. Myslím, že by sa tým odstránila aj práca na čierno. A zníži sa tým aj nezamestnanosť nízkokvalifikovaných skupín.


#16

Fajn príspevok - menej lákavý názov.

Supluješ PS, to už na začiatku malo ciele načrtnúť, aby sme vedeli čo chce dosiahnúť.
Samozrejme po zadefinovaní cieľov je potrebné pokračovať - ako ich dosiahnúť + navrhované zmeny.

Troška mám problém s tým ako si tie svoje definoval a vymedzil. Mali by ich pochopiť aj tí menej chápaví.
Zníženie nezamestnanosti nie ako celku ale iba ako určitej skupiny nezamestnaných mi tiež vadí.
Nezamestnanosť je pritom merateľná, tak prečo sa nezaviazať na konkrétnom znížení, teda napr. na reálnych 7 a menaj % ? Ľudia to chcú počuť, keďže vo všeobecnosti sa dá znížiť aj o 0,0001 %. Prečo tam spomínať všetky kraje ak Bratislava už znižovanie nepotrebuje.
Aj 5. bod by mohol byť zameraný na zvýšenie počtu študentov vo všetkých odboroch, ktoré sú a perspektívne budú nedostatkové na trhu (stačí zaviesť rozdielne dotácie pre jednotlivé odbory vysokých škôl a hneď sa zmení situácia).
A ekonomické ciele, ktoré by boli vlastnou brzdou pre uskutočniteľnosť rozsiahlych reforiem by mohli byť kontraproduktívne. Teda to by som v 6 bode neuviedol resp. nie takto.

Ja by som sa nebál navrhnúť:

  • Zníženie nezamestnanosti pod 7%.

  • Zvíšenie ročného rastu HDP o 5 a viac % a posun z 19 miesta medzi 15 najlepších v Európe.

  • Zvýšenie rastu miezd o 1/4, teda minimálne o 25% za jedno štvorročné volebné obdobie.


#17

Pre mňa je dôležitejšia zamestnanosť ako nezamestnanosť. Úspech bude, keď sa bude zvyšovať, samozrejme čím viav tým menej.
Samotné zvýšenie HDP nemusí nič zlepšiť, je to “len číslo”. Zvažoval som už pridanie tohto bodu. Skôr by ma možno zaujímalo, koľko zisku sa pošle do zahaničia, a koľko sa zostane (investuje sa) na Slovensku.
Zvýšenie rastu miezd je vec pracovného trhu. Samozrejme, dá sa ovplyvniť, otázne je, či by to malo byť cielom.


#18

Urobil si anketu o názoroch väčšiny.
Pritom ju už režíruješ podľa svojich sugestívnych názorov.

Zamestnanosť sa totiž nedá merať, nahrnieme sem množstvo Bulgarov, Rumunov, Ukrajincov ako avizujú terajší komunisti a bude zamestnanosť naplnená na 110% aj keď nezamestnanosť naších ľudí vzrastie.
Nezamestnanosť je na dennom poriadku a každý tým číslam rozumie.

HDP je číslo podľa ktorého sú krajiny hodnotené a napovedá niečo o výške životnej úrovne.
http://hnporadna.hnonline.sk/clanky/790710-v-hdp-na-obyvatela-rastieme-ale-chvalit-sa-niet-cim-v-unii-stale-zaostavame
Napovedá o tom ako sa približujeme alebo vzďaľujeme od životnej úrovne ostatných vyspelých krajín.
Uvedené porovnanie dosahovania vytýčených cieľov v raste HDP je pravidelne hodnotené politikmi, NB, medzinárodne, je často propagované, diskutované a do značnej miery ovplyvňuje verejnú mienku pri hodnotení dosiahnutých úspechov vládnych strán (hoci to nemusí byť pravda).

O zisku zahraničných firiem je zbytočné diskutovať. To sa za súčasnej situácie nedá zmeniť. Buď ich tu necháme zarábať a takto udržiavať zamestnanosť alebo ich zdaníme a už sem nik nepríde a tí, čo sú zbalia kufre a odídu na východ.

Myslím si, že v raste miezd si úplne mimo. Chceme predsa stranu pre ľudí, aby sa mali lepšie. A čo viac ich štve ako nízke mzdy a dôchodky. Jedno s druhým súvisí. Teda primárne by sa mala nová strana zaujímať o to ako zvýšiť úroveň miezd v tomto zaostalom štáte hodnotenom aj na základe úrovne dosahovaných platov. Takže prajem veľa šťastia s tebou navrhnutými cieľmi PS.


#19

Zamestnanosť sa totiž nedá merať

Tu sú oficiálne štatistiky zamestnanosti. Nezamestnanosť sa ti môže znižovať aj prirodzene (úmrtnosť), alebo vyraďovaním ľudí z evidencie

  1. OK, môžeme pridať rast HDP, aj keď som tam už dal HDP na obyvateľa, čo je možno ešte lepší ukazovateľ (bod 4).

  2. Veď navrhni, ako chceš ovplyvniť rast miezd. V štátnej správe môžeme zvýšiť platy, ale v súkromnom sektore je to komplikovanejšie.


#20

Čím argumentuješ?
Kto tie indexi číta o koľko, kde a kedy rastie alebo klesá mesačná, či ročná zamestnanosť?
To o ničom nevypovedá a nikoho okrem štatistov nezaujíma.
Prirodzenú úmrtnosť a vyraďovanie z evidencie majú všade, to nemá predsa vplyv na medzinárodné porovnanie, okrem podsúvania údajov smerákmi o nižšej nezamestnanosti ako v skutočnosti je.
Kľudne by sme do tej štatistiky mohli započítať aj 300 tis. odídencov za prácou do zahraničia a sme na 20% tiež na Slovensku nezamestnaných, ktorých nik neeviduje.
Nezamestnanosť je témou skoro každého dňa, zaujíma teda takmer každého, samozrejme okrem teba.
Preto tvrdohlavo trváš na svojej argumentácii.

Ak chceš takto pokračovať, radšej daj hlasovať o jednotlivých navrhnutých bodoch, aby si bol objektívny.

Návrhov na reformy som už dal niekoľko, len zdá sa mi, že ty viac píšeš ako čítaš.
A mám pripravený aj návrh na možnosť ovplyvnenia rastu miezd v súkromnom sektore.
Určite nemienim navrhovať tzv. antireformy vo forme bezdvôvodného zvyšovania platov štátnych zamestnancov v prebyrokratizovanej a prebujnelej štátnej správe.


#21

Mozeme merat aj evidovanu mieru nezamestnanosti. Uznavam, ze prilozena statistika nie je ono.
Ale niekde je aj pocet zamestnanych, pripadne sa da zistit zo soc. poistovne.

(Mimochodom, cital som aj tvoju stranku)


#22

Dík, že si čítal.
Ja som ti dal dokonca za túto tému aj srdiečko - potom som oľutoval.
Ešte ma hlava bolí od tĺkotu do steny.
Myšlienka perfektná - realizácia ju zahlušila.