Spravodlivá podpora vzniku pracovných miest

Spravodlivá podpora vzniku pracovných miest
0

#21

Podpora pre vznik pracovných miest je veľmi citlivá vec. Samozrejme je potrebné podporovať podnikanie a asi aj takýmto spôsobom. Treba podporovať vznik miest aj systémovo, čo je najlepšie, ale aj selektívne.
Systémovo pomocou zlepšovania podnikateľského prostredia, daňových zákonov a podobne.
Selektívne aj pomocou rôznych podpôr a úľav. Ale musí to mať hlavu a pätu.

Tuto na internete mladý ľudia hovoria viacmenej o podpore startupov a inovatívnych technológii. Ale na Slovensku sú tisíce malých firiem a mikropodnikov a rodinných firiem, ktoré sa nezaoberajú novými technológiami a aplikáciami a tak. Sú tisíce firiem ktoré by vedeli vytvoriť pracovné miesta ale možno im chýba nejaký impulz, nejaká motivácia a keď vidia tú nespravodlivosť v podpore od štátu tak to radšej neurobia.

Podporiť priamo napríklad spomínaných baníkov je maximálne neefektívne. A o sociálnych podnikoch ani radšej nehovorím. Ale podporiť investíciu typu Jaguár má význam. Synergický efekt takejto podpory je nesporný. Tiež ale treba efektívnosť podporenia vzniku pracovného miesta v Jaguári preniesť postupne do systémovej podpory nielen zahraničných investícii ale aj domácich. Každému sa jednoduchšie vytvorí miesto keď je na to aj motivovaný.

Motivácia je celkovo vynikajúca vec. Mám aj vlastné skúsenosti s podporou vytvorenia pracovného miesta a veľa krát je to veľká byrokracia a málo efektivity. Ale áno tá podpora bola tiež jedným z faktorov ktoré mi pomohli v rozhodnutí pracovné miesto vytvoriť.


#22

Čítam príspevky v tejto diskusii, ale nenašiel som jednu vec (a prispejem).
Kdesi som raz narazil na takú analýzu, kde sa hovorilo o tom, že Slovensko síce trpí nezamestnanosťou v hladových dolinách, ale pritom máme veľmi nízku mobilitu pracovnej sily. Jednoducho povedané, ľudia na vidieku frflú, že nemajú prácu, ale že by sa reálne za prácou presunuli, tak takých je už menej.

Myslím, že nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily na miestach, kde cena práce ešte nie je privysoká a zároveň je dostupná adekvátna infraštruktúra, je jedna z bariér vzniku pracovných miest.
Ľudia čakajú, že investor príde za nimi. Investor čaká, že ľudia prídu za ním.
Pravda je niekde uprostred - investor by si možno vybral lokalitu s akceptovateľou infraštruktúrou za predpokladu, že tam nájde dostatok vhodnej pracovnej sily. Lenže ľudia cestovať nechcú, možno preto, že sa im to neoplatí.

V rámci vhodných opatrení by sme sa mohli inšpirovať u susedov v Rakúsku (Pendlerpauschale): odpočítateľná položka z daňového základu diferencovaná podľa vzdialenosti a typu prepravy.
Niečo podobné máme aj u nás, ale výrazne slabšie.
Protiargument je samozrejme v tom, že v Rakúsku je iná dopravná infraštruktúra a podobne.
Na druhej strane, ak podporíme schopnosť ľudí dochádzať za prácou.
A samozrejme, že sa to bude zneužívať, ale aj v tomto by sme mohli zaviesť regionálnu diferenciáciu, napríklad nie je dôvod podporovať migráciu do BA, respektíve ak, tak iba z regiónov s najvyššou nezamestnanosťou.

Mám za to, že podporou mobility pracovnej sily podporíme aj vznik nových pracovných miest, ale aj obsadzovanie pracovných miest v regiónoch, kam dnes ľudia nedochádzajú.

Podpora zamestnanosti formou daňovej odpočítateľnej položky za dochádzanie je len o tom, čo každý jednotlivec dokáže zarobiť… Štát z toho neschudobnie, ľudia budú mobilnejší a pravdepodobne tým sekundárne podporíme aj hromadnú dopravu.


#23

Este k téme banníkov: Keď môžu ísť policajti do výsluhového dôchodku, prečo by nemohli ísť banníci? Ak človek odrobil 15 rokov v uhoľných baniach, určite sa to prejavilo na jeho zdravotnom stave.


#24

Pracujem v jednom biotechnologickom podniku 17 rokov dávnejšie ako vedúci kontrolingu a teraz pripravujem rozvojové projekty po finančnej stránke.
Pri každom projekte musím porovnať ako by vyzerali náklady na Slovensku, Maďarsku, v Nemecku, Francúzku, USA, Brazílii a Číne
Je veľmi ťažké súťažiť s USA keď cena Elektriny u nás je napríklad 200 €/MWh a v USA 60 €/MWh. (Brazília 100 €/MWh, Francúzko 156 €/MWh, Nemecko 140 €/MWh Čína 10 - 20 €/MWh dotovaná)
Podobná situácia je pri plyne a iných komoditách.
Najznepokojúcejšie je, že konkrétne energia u nás stojí 80 €/MWh a 120 €/MWh sú distribučné poplatky, z ktorých časť je dotáciou na zelené energie, uhoľné bane a pod.
Čo je obrovskou tragédiou je že veľký projekt na Slovensko ani nemôžeme získať, lebo Variabilné náklady sú privysoké, hlavne pre ceny energií a cukru.
A ak chceme získať malý projekt robíme to za cenu toho, že musíme držať platy relatívne nízko,
V priebehu posledných 10 rokov naša korporácia realizovala investičné projekty za 10 000 mil€. Z toho sme na Slovensko dokázali pritiahnúť cca 50 mil€ a stratili sme cca 500 mil€.
A to boli len stratené investície. Ak by sme tie projekty realizovali, tak by tu bolo cca 500 pracovných miest v dobrej platovej hladine a ročným obratom 500-1000 mil€
Stratili sme ich nie preto že by sme boli sprostí, či nešikovní, ale preto že podmienky na Slovensku to neumožňujú.
Hádajte, kto tieto projekty dostal?

Preto by som veľmi doporučoval pozrieť sa na problém kreatívne a z uhla pohľadu investora.
Hodnotí sa EBITDA projektu alebo CM2 takže zdanenie cez ceny energií diskvalifikuje Slovensko.
Doporučujem zrušiť terciálne zdanenie cez ceny energií. Dotovanie zelených energie a uhoľných baní riešiť cez primárne dane, ktoré neovplyvňujú ani EBITDA ani CM2.
Keďže distribučné spoločnosti sú pološtátne, doporučujem zvýšiť efektivitu týchto organizácii, viď USA.
Keď som túto tému diskutoval s CFO SPP a na moju otázku, čo spravili s finančnými prostriedkami získanými z predaja dlhopisov (cca 500 mil€) zostal som v nemom úžase,
že všetko išlo na vyplatenie dividend a nula na inováciu. A inovácia je urgentne nutná.
Strednodobým cieľom by malo byť dostať sa pod úroveň cien energií v Nemecku a Francúzku. (cca polovičné distribučné poplatky)
Takisto doporučujem využiť túto stratégiu na podporu regiónov. Ak sa investor bude rozhodovať medzi dvoma lokalitami, a v jednej bude mať cenu elektriny 200 a v druhej 160 rozhodnutie bude rýchle.
Takto postavená dotácia znamená, že sú peniaze zo štátneho rozpočtu vydané až vtedy, keď do štátnej kasy plynú dane z bežiacej výroby a preto odpadajú zložité zmluvy a zložité kontroly.
Výhodou je že ide o regionálnu podporu a teda pre všetkých v regióne rovnako. Bez vplyvu kamarátskych prideľovaní dotácií.

Ak hovoríme o podpore vzniku pracovných miest, hovorme aj o podpore začínajúcich malých Slovenských firiem.
Čo poviete ako pôsobí na ochotu začať podnikať správa o 120mil€ sekere Váhostavu a o tom koľko dostanú drobní podnikatelia, ktorí s ním spolupracovali?
Hlavne keď ide o jednoznačné podvodné konanie počas niekoľkých rokov (nakupované služby boli vo výške 30mil€ za rok, teda museli neplatiť aspoň 4 roky)
Ako sa k tomu postavila polícia, prokurátor a súdy?
Koľko nových firiem vznikne? Koľko pracovných miest vytvoria?
Doporučujem vyčistiť podnikateľský priestor od jednoznačných predátorov a vyciciavačov a nájdu sa mladí podnikatelia s dobrými nápadmi, ktorí sa budú môcť rozvíjať.
Odcitujem jedného nemenovaného majiteľa jednej nemenovanej firmy a zároveň dlhoročného poslanca NR-SR (mimochodom to nie je konflikt záujmov) , ktorý vyhodil nákupcu za to že zaplatil faktúru so slovami.
Je jednoduché nakupovať a platiť za to, Ty si tu na to aby si dokázal nakúpiť bez platenia.

Spravme anketu medzi mladými SŠ, alebo VŠ. Spýtajme sa koľko z nich ide podnikať, založiť firmu.
Spýtajme sa prečo nechcú podnikať?
Možno nás odpoveď prekvapí alebo nám umožní pripraviť lepší vzdelávací plán.
Možno nám umožní realizovať pilotný program, kde škola v záverečnom roku prevedie študenta, ktorý o to bude mať záujem založiť si firmu počas štúdia.
Možno umožníme spoluprácu medzi ekonomickou a technickou školou
Vyčlenme na škole priestory, spravme z nich inkubátory aj povedzme 2 roky po skončení školy.
Dajme šancu mladým Slovákom nie len zahraničným korporáciám.


#25

Ak sa bavíme o štáte a jeho úlohe v podpore vzniku p.m. alebo v tejto oblasti všeobecne, tak nikdy nebudete mať pocit spravodlivosti. Teraz to dám v ideálnom svete, nebudem sa zamýšľať nad deformáciami, dotáciami a stimulmi po straníckej linke a podobne.

Dva dôležité body:

  1. Dotácie, stimuly a podpory majú v prvom rade riešiť regionálne disparity v krajine.
  2. Vo verejnej správe sa nesleduje zisk, ale úžitok.

Takže ak v nejakom regióne pôsobí závod, fabrika, niečo a hrozí zánik, veľké prepúšťanie, … a táto situácia by vyvolala negatívny dopad, tak je úlohou štátu situáciu zmierniť. Lebo tie dosahy idú od ekonomických cez sociálne, región sa môže vyľudniť atď. Ako štát vtedy nesledujete zisk, že vráti sa vám v daniach toľko a toľko, ale úžitok, že ľudia majú prácu, fungujú vzťahy a väzby,… Toto je veľmi zjednodušené, viem, ale rozvinúť si to viete.

Preto nie som názoru, že rovnosť v dotáciách, rovnaké príspevky všetkým cez celú krajinu a podobne. Ak by sme totiž boli v takom stave, že si môžeme dovoliť dávať rovnako, tak potom logicky vyplýva, že nedať vôbec, nebolo by to totiž potrebné. Ale reálne vždy budú oblasti, okresy, regióny, kde bude potrebné zásahy robiť a jedným z nástrojov sú aj dotácie, stimuly,… Týmto samozrejme netvrdím, že predtým sa nemá baviť aj o iných nástrojoch aké použiť alebo v akej miere.


#26

Nejde o rovnake prispevky pre vsetkych, ale rovnake pravidla pre vsetkych. Napriklad, ze sa budu podporovat len regiony s nezameznanostou nad 12%. Alebo bude existovat horny limit sumy na jedno pracovne miesto.


#27

Skvelý príspevok. :slight_smile:

Koľko % z variabilných nákladov tvoria energie?
A ako sme na tom s cenou práce, respektíve celé osobné náklady? - aký podiel a aký je benchmark “konkurenčných” krajín?

Západná Európa?
Východná Európa?
India?

S dotovaním uhoľných baní obecne nesúhlasím.
Ale zmena filozofie dotovania zelenej energie je podľa mňa veľmi dobrý nápad. Možno by som hľadal iné cesty ako priame dane (napríklad spotrebné dane, emisné záležitosti a podobne), ale keby som nenašiel, tak aj priame dane sú lepšie ako znevýhodnenie ceny energií.

Určite máme rezervy na zlepšovanie, ale myslím, že výška jednotkových distribučných poplatkov bude vychádzať z kalkulácie, do ktorej vstupuje aj veľkosť trhu. Čím viac ľudí na nejakej ploche (=hustota obyvateľstva), tým lacnejšie (a zdanlivo efektívnejšie) bude riešenie distribúcie. Ale zasa, nikde nie je napísané, že sa to nedá robiť aj výrazne lacnejšie.

Podnikanie je fajn, ale nie je to všemocná mantra.
Keď som bol na škole, vedel by som nás spolužiakov rozdeliť na tri kategórie:
: takí, ktorí neuvažovali o vlastnom podnikaní
: takí, ktorí uvažovali, ale nechali sa odradiť nevýhodným prostredím (rôzne dôvody)
: takí, ktorí napriek všetkému vedeli, že chcú podnikať, nenechali sa odradiť (viete si predstaviť vášnivé diskusie vzdelávajúcich sa juniorov, ktorí mají odrazu pocit, že rozumejú všetkému najlepšie) a rozbehli svoj biznis, časť z nich dokonca ešte počas školy
–> z nich časť je úspešná a časť nie.

Chcem tým povedať, že si vážim podnikateľov, ktorí idú za svojím cieľom a dokážu to. Iste vieme špekulovať o tom, koľko by “priaznivejšie prostredie” prinieslo viac úspešných podnikov. Na druhej strane, aj krajiny s priaznivejším podnikateľským prostredím dávajú priestor podnikateľom, ktorí jednoducho neuspejú. Úspešní podnikatelia sú príkladom toho, že “sa dá” a pýtať by sme sa mali najmä ich, pretože to sú ľudia, ktorí majú aj drive aj schopnosti, aj vôľu a ochotu riskovať. Pýtať sa študentov s mladíckou naivitou (aj ja som bol taký) podľa mňa nie je cesta (pri všetkej úcte k mládeži a vzdelaniu). Navyše, vieme, že viacero úspešných podnikateľov nedokončilo VŠ. Nie, že by univerzitné vedomosti boli brak. Ale títo ľudia si radšej dokázali nájsť a najať ľudí s patričnými vedomosťami a skúsenosťami, lebo tak rozmýšľa podnikateľ… :wink:


#28

A kde je napísané, že všetky regióny musia byť konštantne zaľudnené. Nie je efektívnejšie proste jednorazovo podporiť migráciu pracovnej sily ako dlhodobo vytvárať konkurenčne a trhovo deformované prostredie pre vytváranie pracovných miest tam, kde by inak nemali vznikať?


#29

@lubo.kuzela v tomto súhlasím, to je to čo by malo platiť, ten ideálny stav alebo ideálny svet. Vždy však budú vznikať situácie, kedy sa niektoré z pravidiel bude musieť vynechať, neuplatniť a podobne. V takom prípade je potrebná rozumná vláda, transparentný proces,…

@GGA nerozumiem. Štát nie je personálny manažér alebo nejaký stratég, ktorý presúva výrobu tam, kde mu je najvýhodnejšie. Toto robí trh. Štát musí robiť niekedy opatrenia, ktoré by z pohľadu trhu logické neboli, ale ten rozmer je úplne iný. Ten úžitok ako som spomínal.

Ak sa budeme baviť konkrétne o tom vyľudnení, tak myslím, že to je najhoršia politika štátu ak koná tak, že jeho činnosťou k niečomu takému dôjde. Také javy môžu nastať prirodzene, ale určite nie kvôli tomu, že štát meral efektivitu.

Úloha štátu je vytvárať podmienky pre spokojný život občana vo svojom prirodzenom prostredí, čiže tak aby nemusel migrovať. Takisto trvalo udržateľný rozvoj. Nedá sa to vždy dosiahnuť úplne, ale musí sa o to snažiť.

Nepozeráme len čisto ekonomické ukazovatele, všetko má aj nejaký spoločenský a sociálny rozmer. ľudia chodia do práce, stretávajú sa, komunikujú, tvoria sa vzťahy, väzby. Čiže ako príklad pri tých baníkoch (len to neberte teraz absolútne, iba si nimi pomáham), tak ak nechcete podporovať uhoľný priemysel lebo sú na to objektívne dôvody, tak štát sa má snažiť o transformáciu, ale v tej lokalite, regióne. Musí vytvoriť podmienky a trh dokoná zvyšok. Nie zavrieť a vysťahovať.

Veď toto nikto ani nechce robiť. Úlohou štátu je hľadať potenciál v danej lokalite. Určite nie vytvárať zdeformované prostredie. Toto deformovanie je práve najviac vytýkané Smeru.

Ja viem, že podobné témy zvádzajú k hľadaniu riešení čisto podľa ekonómie a ja netvrdím, že také teórie sú zlé alebo nesprávne. Lenže štát ako taký musí uvažovať vo viacerých dimenziách, sociálnej, kultúrnej, socio-ekonomickej.

Ak už mám dať extrémny príklad (a naozaj veľmi veľmi zjednodušený), tak ak ľudia budú chcieť žiť na Gerlachovskom štíte lebo na to majú svoje dôvody, tak ekonómia by to zavrhla, ale štát zo svojej podstaty musí robiť tak, aby to ľuďom umožnil.


#30

Skúsme sa baviť o tomto extrémnom príklade… Je v ňom kus pravdy.
Hovoríš “ak ľudia budú chcieť žiť…štát to musí urobiť tak, aby to umožnil”. Prečo? Tento názor nezdieľam.

Príroda funguje tak, že vytvorí diverzitu a nechá faunu aj flóru na to, aby si našli svoje miesto. Nemal by podobne fungovať trh?
Veď ak niekto túži po živote na Gerlachu, možno to nie je úplne možné, ale keď sa konkrétny jedinec bude veľmi snažiť, vyštuduje správnu školu, môže de facoto žiť hneď vedľa na observatóriu na Lomničáku. Ale čo ak tam bude chcieť žiť stovka ľudí? Mali by sme vytvárať podmienky všetkým len preto, lebo chcú? Určite nie! A niekto môže byť špičkový hoteliér, druhý gastro kapacita a tretí vynikajúci lekár. Samozrejme, že by sme mohli zainvestovať postaviť sanatórium hotelového typu, aby tam našiel úplne každý uplatnenie, tá stovka ľudí personálu by sa tam ľahko uplatnila.
Možno si povieme, že štát predsa na Lomničáku vybudoval to observatórium. Áno, mal pre to svoje záujmy a nastavil aj kapacitu. Sledoval vlastné záujmy, nie záujmy zamestnancov-obyvateľov.

Súhlasím s tým, že štát by rozhodne nemal riešiť programové presídlovania ľudí. V mojom príspevku som to nemyslel tak, že príde úradník, dá na stôl 500eurovku a povie: “občan X, presťahuješ sa do mesta B, do dvoch mesiacov ťa tu nechcem vidieť”. Myslel som to tak, že ak niekto žije vo svojej domovine hladovej doline a je dlhodobo nezamestnaný (=teda nedokáže v daných geospoločenských podmienkach nájsť vhodné uplatnenie), možno by mohol prísť úradník a povedať "pozri, zobuď sa, sú aj iné regóny a keď nepohneš zadkom, nebudem ti platiť podporu ani sociálku."
Rovnako, ako by štát nemal riadiť presídľovanie ľudí, nemal by ani brániť prirodzenému vyľudňovaniu. Ba naopak, ak je niekto dostatočne aktívny, že sa buď presťahuje alebo dokáže dochádzať za prácou, mohol by to podporiť. Toto sa nazýva migrácia pracovných síl.


#31

Koľko % z variabilných nákladov tvoria energie? To je jednoduchá otázka, na ktorú sa ťažšie odpovedá. Dá sa na ňu pozerať zo štyroch pohľadov.

  1. Segment.
    V službách to je určite pod 10%.
    Viem si predstaviť že ľahký elektro priemysel tiež bude mať podiel do 10%
    V našom segmente priemyselnej biotechnologie to môže byť v závislosti od produktu 30-50%.
    V chemickom priemysle to môže byť aj oveľa viac (výroba čpavku, dusík…)
    Ak sa spýtate napríklad v Sloavlcu či USS dostanete tiež zaujímavú odpoveď.

  2. Podiel energie v podniku, alebo v celom reťazci?
    To sú ale len priame energetické náklady. Pozrime sa na to ale inak. Firma nakupuje cement ako surovinu. V skutočnosti ale 50-70% ceny je náklad na energiu, ktorú potrebovala cementáreň na vypálenie vápenca.
    My nakupujeme cukor a veľa cukru. ak sa pozriete na cukor tak cukrová repa tvorí 60% zvyšok sú energie. Takže hoci nám sa javí cukor ako surovina v skutočnosti táto surovina nesie veľký podiel energetických nákladov.
    Teda energetický vstup stúpne z 30-50% na 50-70%
    Ak sa pozrieme na ľahký elektro priemysle, niekto musel vyrobiť tú magnezitovú či hliníkovú zliatinu. Niekto musel vyrobiť korundové sklo pri 2000°C takže aj tam bude tvoriť energia podiel aj 50%.
    Môžem ale povedať že toto diskvalifikuje celú Európu nielen Slovensko.

  3. Pri akej cene energií a kde?. Ak sa pozriem na rovnaký produkt tu, tak je to 30%, ale ak sa pozrieme na ten istý produkt v Číne, tak je to 10%
    Ak by sme dokázali Slovensko niekam posunúť, tak by to mohlo byť inak

  4. Ak sa prehupne podiel nad 50%, tak je pre veľkého odberateľa niekedy lepšie postaviť vlastný zdroj. viď USS alebo Fortischem.
    Aj tu vstúpia do hry ale slovenské deformácie trhu, kde aj za energie vygenerované on site musíme platiť distribučné poplatky.
    Samozrejme potom si kriticky veľký podnik zavolá premiera na koberček a okamžite dostanú výnimku.viď USS.
    Menšie firmy musia držať hubu a krok.

Takže môj súkromný kvalifikovaný odhad je, že v každom tovare na našom stole je 40-60% energii, z ktorých je 20-30% tercialne energetické zdanenie cez spotrebne dane, distribučné poplatky a pod.
Ak je na to vôľa, myslím si,že nejaký think tank, by sa na takú analýzu mohol podujať.
Určite všetci viete, že veľké zakázky je nemožné získať, ak ste o 20%-30% drahší, (samozrejme pokiaľ to nie je tunel)
Darmo sa budete oháňať zákazníckymi výhodami. To je možné robiť v maloobchode nie v B2B.

Len pre info **A ako sme na tom s cenou práce, respektíve celé osobné náklady? **
Na základe priemerných miezd pre chemický alebo energetický priemysel.
SR 20 t€/rok, HU +/- 20 t€/rok, DE 90 t€/rok, USA high price areas 100 t€/rok, USA low price areas 60 t€/rok
BR 50 t€/rok (miesta,kde sa dá postaviť chemička). Čína lokality kde sa dá postaviť chemický podnik 10-12 t€/rok, ale rastie každý rok cca 10%.
Napriklad Shanghai 20 t€/rok.
Prečo všetky farma a biorech firmy idú do ázie nie je cena práce, ale dotované ceny energií a výhodné daňové úľavy.

Keď sa pozriete na iniciatívy EU v oblasti inovácií, treba sa veľmi dobre zamyslieť napríklad nad inováciami,
Inovácie sú podporované štátom, ale prinesú štátu výnos, až vtedy, keď sa to začne vyrábať v EU.
Všetky výroby sa ale presúvajú z EU von. Takže ako nám inovácie prinesú príjem do štátnej kasy?
Na posledných dvoch inovačných fórach to už bolo diskutované a postupne si aj západná EU začína uvedomovať,
že potrebujeme aj priemysel. Nový program už hovorí aj o re-industrializácii.
Ja si myslím že netreba robiť program, poďme spraviť systémový krok.
Platný pre všetkých rovnako. (Malých aj veľkých)
Bez obrovskej byrokracie
Bez štátnych schvaľovacích komisií.
Bez korupcie. (Možno v DE sa dá spraviť program bez korupcie, ale na Slovensku jej miera spôsobuje katastrofu)

Poďme spraviť Slovensko opäť atraktívne pre priemysel. Aby mal kto ísť na dovolenku, dať si steak v reštaurácii, zaplatiť si vlek v Jasnej.


#32

Čo sa týka prípravy mladých na podnikanie, mal som skôr na mysli predstaviť im možnosti v rámci podnikania a vysvetliť dôvody tej, ktorej operácie a kedy ju použiť. Všetkým najlepšie už stredosškolákom.
Ak si zoberieme kauzu Váhostav. Koľko z možných prostriedkov na ochranu alebo rozoznanie hrozby použili dodávatelia?
Keď diskutujem s drobnými podnikateľmi najčastejšou ponosou sú nezaplatené faktúry.
Ale keď sa spýtam, či má dotyčný zmluvu u dielo, alebo len objednávku tak sa len divím aké odpovede dostávam.
Ďalší len v krátkodobej platobnej neschopnosti ale s dobrými pohľadávkami sa divil čo to ten faktoring vôbec je. Za týždeň bol z problémov von a to už tým chcel seknúť, keďže sa táto situácia opakovala a zaťažovala ho.
A kedy už osloviť firmy na odpredaj pohľadávok to treba tiež zvážiť.
Starostlivosť o bezpečnosť zamestnancov to je kapitola sama o sebe. Otázky typu a to by som fakt podľa zákona mal robiť? dostávam pravidelne.
Vysvetliť ako si jednoducho preveriť odberateľa. Otázku a to je na internete? Som dostal už hádam stokrát.

Keby sme len na prípadových štúdiach alebo na role play games vysvetlili deckám čo a ako, možno by tých čo chcú založiť vlastný podnik bolo viac.
A možno tých vyciciavačov bolo menej lebo bankový právnici by asi nečakali 2 roky na vyplatenie faktúry vo faktoringu
A možno by bolo viac tých čo majú odvahu sa spojiť a vymáhať dlhy v správny čas keď ešte je čo.
A možno by bolo viac tých čo uspejú a posunú Slovensko vpred.

To by ale vyžadovalo na školách úplne iný prístup.

Záverom čo je lepšie? Mať viac ako 20% nezamestnaných vo veku 24-30 rokov, alebo mať 20% 25-30 ročných, ktorí skúšajú či sa im podarí rozbehnúť biznis.
Mladí potrebujú šancu. Aby mali nádej a vieru.


#33

Aha, OK.
Zapojenie vzdelávania o základoch podnikania už na strednej škole je podľa mňa zaujímavá idea, ktorú by som podporil.
Protiargumenty sú asi o tom, že táto oblasť je zahrnutá v odborných ekonomických školách, lenže tam stavbári a strojári asi nechodia, pričom rozhodne sa nespoľahnú na nejaké odporučenie nejakej ekonómky (ekonóma), ktorú možno vidia raz za rok týždeň pred podaním daňového priznania. :slight_smile:
A asi nehovoríme o komplexnom vzdelaní, len o základných ekonomicko-hospodárskych fundamentoch pre MSP…

Medzi riadkami mi z toho vyplýva diferencovaný prístup - asi inak by sme sa v rámci MSP podporných aktivít mali pozerať na vysokoškolákov a inak na stredoškolákov, pritom možno práve stredoškoláci môžu byť z pohľadu kritickej masy významnejší segment.


#34

Presne.

Možno by by bola séria work-shopov. Povedzme 1 x za mesiac pre koncové ročníky SŠ.
Aby to stálo za to muselo by to byť zaujímavo pripravené špecialistami na ekonómiu a podnikanie
Replikované napríklad študentami pedagogických škôl. Alebo v spolupráci s mimovládkami ako Teach for Slovakia a pod.
Ja mám v predstave role play hry možno kombinované tímy z viacerých škôl.

Ale určite sa tu nájde niekto, kto by tento nápad vylepšil.

Pre VŠ by to už mohlo byť zamerané na vytvorenie spin-off firmy a pokus o first round VC financing.
V USA to robia formou spolupráce medzi fakultami. Technickou, Ekonomickou, Právnickou.
Technici pripravujú konverziu primárneho výskumu na produkt,
Právnici pripravujú patentovú ochranu.
Ekonómovia pripravujú business plán.
Spolu prezentujú na školskom kole.
Najlepší sa prezentujú na first round VC financing workshops.
Už aj u nás máme anjelov.
p. Štefunko by určite našiel spôsob ako by ten formát mal vyzerať


#35

Takže môžem nezodpovedne zamestávať a štát ma vždy podporí? Mimochodom to záchrana pracovných miest bol argument na záchranu Váhostavu.

Ten istý argument je aj pri baníkoch.


#36

Nadácia Baťa Junior Achviement začínala svoje aktivity už na základných školách. Spájala žiakov, podnikateľov a učila základné princípy podnikania.


#37

Keď sa ten človek presťahuje je na tom horšie, ako keby doma brigádoval. Spomeniem Bratislavu lebo tú poznám. Máš tu zamestnávateľa, kde je plat 650€ v čistom, za ubytovňu dá ten človek 150€ teraz 200€, čiže sme na 450€. Minimálne 30€ na dopravu., čiže 420€. A to ten človek príde raz do mesiaca domov, robota v dome mu stojí.

Mobilita by sa mala podporiť výstavbou nájomných alebo podnikových bytov aj pre cezpoľných. Tu vidím problém hlavne v ufňukaných fabrikách, ktoré majú na túto výstavbu možnosti, zvýšia loajalitu svojich zamestnancov…


#38

Systémové všeobecné opatrenia som spomenul v predchádajúcm príspevku. Teraz skúsim popísať ťažiu cestu. Treba najprv analyzovať situáciu a naštartovať projekt, ktorý by sledoval určený cieľ. Navrhujem cieľ:
Znížiť počet dlhodobo nezamestnaných (viac ako 2 roky na úrade práce) (o koľko a za koľko nie je teraz podstatné, dôležitý je progres)

Čiže klasický projekt:

  1. nastaviť metriku na “meranie” počtu dlhodobo nezamestaných
  2. určiť kroky potrebné na zníženie
  3. nastaviť pravidlá:
    Cieľom je podporovať zamestnávanie dlhodobo nezamestnaných, čo je dnes asi najväčší problém, to sa myslím zhodneme. Aby sme nedotovali miesta, ktoré by vznikli aj tak, prípadne vznikajú len na papiery.
    Ak je občan evidovane nezamestnaný, štát mu platí odvody. Štát by ich mohol aj po zamestnaní občana určitú dobu platil ďalej. Tým vzniknú štátu náklady, ktoré by mal pravdepodobne aj tak. Finančne by však teoreticky získal (daň z príjmu, DPH, atď…).
  4. Meranie výsledkov a prípadne opakovať kroky

Úrady práce sú schopné vykonať potrebnú agendu bez ďalšieho IT, ale prácne. Určite by pomohlo prepojenie existujúcich databáz (systémov) Sociálnej poisťovne, MPSVaR (Urady prace) a ŠÚ. Rád pomôžem, ak príde na lámanie chleba. Ale v rámci slovensko.digital prebiehajú už oveľa ambicióznejšie plány, ktorým verím, a vôbec nemusí ísť o “náročné investície”.

Dokonca môžeme povedať, že vlak je už rozbehnutý.

Takéto dáta by boli vhodné aj na analýzu vzťahu absolvent vybranej univerzity/priemerná daň z príjmu. Ale to je už off topic…

Na záver dodám len čísla:
Počet osôb nezamestnaných dlhšie ako 1 rok sa medziročne znížil o 52,6 tis. osôb (o 26,6 %) na 145,5 tis. osôb. Počet krátkodobo nezamestnaných (do 1 roka) bol 116,9 tis. osôb.


Data Driven Government
#39

Tu je mapa maximálnych príspevkov na jedno miesto (viac tu)

Problém hlavne v dvoch veciach:

  • ide naozaj o novovytvorené pracovné miesto? (niektoré firmy argumentujú udržaním pracovných miest)
  • kontroluje sa, koľko zamestnancov reálne firma prijala, resp. koľko nezamestnaných (ideálne dlhodobo nezamestnaných) prijala?
  • skúmajú sa reálne náklady na mzdy, resp. celkové náklady na pracovnú silu? (návratnosť investície)

Mapa stimulov (zdrojj):


Vychodne Slovensko
#40

Vláda včera schválila poskytnutie investičných stimulov vo výške 9,6 mil €, na vytvorenie takmer 400 miest, čo je dotácia viac ako 24000€ na jedno pracovné miesto.

Sú tam viaceré problémové, alebo diskutabilné body:

  • štát neposkytuje len daňové úľavy, čo by bolo ešte dobré, ale prispieva firmám aj na nehnuteľný majetok a podobne
  • podpora sa poskytuje aj do regiónov s vysokým konkurenčným prostredím, a znevýhodňuje to iných zamestnávateľov (Trenčín)
  • V priemere dostanú firmy 24000€ na jedno miesto, ale napríklad pre konštruktérske pozície ponúkajú oplaty okolo 600€. Toto by sa malo posudzovať, a navrhoval som to už vyšie.
  • je otázne, či treba podporovať subdodávateľov v automobilovom priemysle (tiež Trenčín), ktorí by pravdepodobne prišli aj tak

Článok k téme (zaujímavá je aj diskusia pod článkom):
Vláda schválila takmer 10-miliónové stimuly pre šesť firiem

Veľmi zaujímavá diskusia prebehla 18.1. v STV s Viliamom Páleníkom z Ekonomického ústavu SAV:

Správy a komentáre STV
- príspevok začína od 9:05