Sulíkov “Manifest eurorealizmu” - factcheck a reakcia

Sulíkov “Manifest eurorealizmu” - factcheck a reakcia
0.0 0

#24

Ono je pomerne jednoduché formulovať s krížikom po funuse odporúčania voči Grécku, ktoré keby sa spravili na začiatku, tak by sme sa k problémom s Gréckom nedostali. Oveľa ťažšie je formulovať, čo s Gréckom dnes, aby nám Grécko nespadlo do série bankrotov a ani sa nám nerozpadla eurozóna.

Sulíkov kritika makroekonomiky eurozóny mi prišla vždy úplne povrchná a ignorujúca realitu. Jeho odpor k tzv. eurovalom nikdy neozhľadňoval to, na čo boli eurovaly zavedené. A ani nebol zapojený do aktuálneho diania, nijako som nepostrehol, že by bol nejako komentoval napríklad prejudiciálnu otázku vo veci Pringle v čase, keď sa o tom rozhodovalo. Pričom iško skutočne o konanie, ktoré mohlo zrušiť euroval na európskej úrovni, na rozdiel od jeho akcie, ktorá dokázala akurát tak rozbiť jeho vlastnú vládu.

Pokiaľ ide o váhu hlasovania v ECB, myslím si, že sú isté dôvody, pre ktoré je to nastavené tak, ako je to nastavené. Zohľadňuje to podľa mňa aj to, že euro je politický projekt a berie do úvahy politickú realitu. Keby sa napr. jednostranne posilnili hlasovacie práva Nemecka na úkor ostatných, tak by to zároveň posilnilo napr. extrémistov v Grécku, ktorí by vyhlasovali, že im zlí Nemci chcú len zle a aj rozhodujú namiesto nich. Čo by viedlo k odstredivým tendenciám, ktorým sa EÚ snaží vyhnúť. ECB dokáže evidentne fungovať aj bez toho, aby sa hlasovacie práva v nej menili podľa predstáv pána Sulíka.

Samozrejme, v rámci mentálneho sveta pána Sulíka a jeho priaznivcov predstavuje nejaká politická súdržnosť EÚ malicherný detail. A to je presne to v jeho uvažovaní, čo z neho robí krátkozrakého politika a povrchného euroskeptika. Keby EÚ fungovala podľa Sulíka, tak by sa už dávno rozpadla.


#25

Máš pravdu , ale zato mnohé krajiny ako napr. španielsko vďaka eurovalu postrádajú politickú vôľu robiť reformy . V španielsku pri vstupe do eurozóny bola 20% nezamestnanosť , a stav dneska ? Skoro nezmenený , zaujímal by ma tvoj názor na toto ako riešiť túto problematiku .

Ohľadom grécka som sa pohrával z myšlienkou to spraviť na islandský tvrdý spôsob . Bolo by to tvrdé pre banky,pre veriteľov a z krátkodobého hladiska aj pre akciové indexy. Ale z dlhodobého hľadiska sa island očistil a napreduje správnym smerom .


#26

To sa nedá tvrdiť vo všeobecnosti. Sú oblasti alebo situácie, keď dotácie súkromnému sektoru (aj z eurofondov) zmysel majú, napríklad výskum a vývoj, zavedenie inovatívnych služieb, ktoré na trhu neexistujú, otváranie nového trhu, sociálna inklúzia, ochrana či záchrana prostredia a pod., ak je to vo verejnom záujme. Princíp, že to nesmie deformovať trh, je princíp, ktorý by mal byť pri dotáciách uplatňovaný, ale nemá byť dôvodom ich neudeľovania súkromnému sektoru ako takého.


#27

Európsky fond regionálneho rozvoja nefinancuje infraštruktúru ale:

  • Výskum a inovácie.

  • Informačné a komunikačné technológie.

  • Malé a stredné podniky.

  • Podpora nízkouhlíkového hospodárstva.

Jediné, čo by som odtiaľ vyškrtol sú malé a stredné podniky a pri ostatných oblastiach by som to obmedzil len na verejný sektor. Či ponechať a alokovať eurofondy alebo znížiť, na to by som potreboval viac informácií,

So zlepšením systému kontroly eurofondov samozrejme súhlasím. Mohli by sa napríklad vytvoriť analytické tímy, niečo ako hodnota za peniaze, ktoré by vyhodnocovali jednotlivé projekty. Ich cenu, realizovateľnosť, prínos pre komunitu a pod. Tie tímy by stáli samozrejme peniaze, ale ak by systém analytických tímov bol dobre vytvorený, tak by dokázali podstatne znížiť aj možnosti korupcie a výrazne obmedziť nezmyselné projekty ako si linkol vyššie. Čiže celkový ich finančný prínos, by bol vysoko plusový.

EÚ pod Sulíkovým vedením by podľa mňa trvala asi tak dlho ako vláda Ivety Radičovej. Čo sa týka Grécka nik nevie ako by to dopadlo a vývoj mu vôbec nedal za pravdu. Kľudne by teraz už možno v eurozóne neboli ani Španielsko a Taliansko, čiže by sa v podstate rozpadla. Sulík nechápe jednu základu vec na čom je založená EÚ a to je solidarita. Sulíkove návrhy sú založené na egoizme.Keby každý len presadzoval svoje záujmy, tak EÚ by sa už dávno rozpadla.

Ja si tiež myslím, že Sulík je xenofób, takisto si myslím, že Sulík doteraz nepochopil o čom je EÚ, ale viem si s ním predstaviť spoluprácu, lebo je stále lepšia možnosť ako väčšina osadenstva v parlamente. Okrem toho bude musieť podstúpiť aj Sulík veľké kompromisy, ak nechce ficovládu 4.

Neviem, prečo by som mal niekomu dotovať výskum, vývoj alebo zavedenie inovatívnych služieb, keď následný zisk z toho by mal len ten súkromník. Každý, kto bude chcieť robiť v tej oblasti výskum dostane dotáciu? Ochrana životného prostredia sa má riešiť jasne definovanými pravidlami, nie dotáciami. Okrem toho, kto bude určovať, či je to vo verejnom záujme?


#28

Ach jaj, zase raz klasická diskusia.

Nikde som nepísal o dotovaní zisku, téma je o dotáciách pre súkromný sektor a nie o dotáciach na vytvorenie zisku (ale inak áno, existujú situácie, keď má zmysel dotovať aj zisk generujúcu aktivitu, ale to je už za hranicou kapacity internetových diskusií a ani to radšej neotváram).

Nie, nie každý kto bude chcieť robiť v tej oblasti výskum, dostane dotáciu.

Ochranu a záchranu životného a kultúrneho prostredia ani riešenie sociálnych problémov pravidlami nevyriešiš, podobne ani hromadnú dopravu či exklúziu Rómov a ďalších asi milión funkcií štátu či samosprávy, ktoré efektívnejšiíe zabezpečia súkromníci s dotáciami.

Nechajme to tak, viditeľne sa nezhodneme a aj tak nič nevyriešime, tak načo si kaziť piatok nekonečnými debatami. :slight_smile:


#29

Diskusia o Sulíkovom Manifeste predsa len pokračuje. Príznačne, nereagujú autori Manifestu, ale Štefan Hríb:

Vidím tam istý pokus o stotožňovanie komentára Šimečku st. s oficiálnym postojom PS. Čo nepokladám úplne za férové. Mne osobne naozaj nepríde, že by kritika PS spočívala v kritizovaní Sulíka za to, že si vybral “štvrtú cestu”, a nie “prvú”, ako to tvrdí pán Hríb.


#30

Tak som nebol sám čo si splietol článok od Šimečku st. s postojom PS. Predstavitelia PS by mohli zaujať aj nejaký postoj oficiálne, aspoň by sa mohli dištancovať od prehlásenia, že Fico je menšia hrozba ako Sulík, nech PS nie je spájané so Smerom.


#31

Kritizovať máš ale to, čo prezentuje, nie jeho osobu.
To čo tu ty predvádzaš je neuveriteľný ad hominem


#32

ja za seba viem povedat, ze vobec nestojim o nejake demonizovanie oponenta. richard s. je v pohode chlap, co to mysli dobre. akurat sa nezhodneme v tom, ako. ale o tom je politika. je to uplne normalne.


#33

Môj názor je, že riešenie situácie aktuálne neexistuje a situácia so zadlžovaním sa verejného sektora voči súkromnému sa bude ešte niekoľko rokov celosvetovo zhoršovať. Až to jedného dňa praskne ako mydlová bublina a prakticky všetky štáty sveta súčasne vyhlásia bankrot a jednostranne odpíšu obrovské množstvá dlhov voči súkromným investorom. A ruleta sa začne točiť nanovo. Ako ekonóm amatér inú cestu z tunela nevidím. Ak ju niekto má, rád by som ju videl.

Dovtedy (do dňa D) treba jednotlivé ekonomiky udržiavať v pohybe, aby ľudia mali motiváciu pracovať a vytvárať hodnoty, za čo zase iní ľudia majú čo jesť a čím kúriť.

Takže nechávať predtým (predo dňom D) predčasne nejaký štát len tak, jednostranne bankrotovať, nie je podľa mňa riešením. Len mu to na pár rokov kompletne rozhasí ekonomiku, takže firmy prestanú vyrábať a ľudia sa ekonomicky a duševne zosypú. Vystaviť v spoločenstve ako EÚ nejaký štát niečomu takému, by jeho obyvateľstvo vnímalo ako zradu a pýtalo by sa, načo vlastne v tej EÚ je. Ak sme nejaké solidárne spoločenstvo, tak by sme si mali pomähať (aj formou vzájomnej kontroly), aby sme do bankrotov nepadali.

Inak, nemyslím si, že by štáty odmietali “reformy” len kvôli eurovalu. Podľa mňa je celkovo odpor voči austerity measures. Ono sa to aj ľahko predá voličom, aj sa zatiaľ asi veľmi neukázalo, že by austerity niekde situáciu skutočne vyriešila. Alebo?

Čisto ako mentálne cvičenie, čo povieš na takú možnosť rozdelenia eurozóny na “tvrdé euro” a “makké euro”? Tvrdé by išlo podľa burzy a mali by ho najstabilnejšie a najmenej zadlžené ekonomiky. Mäkké by oproti tvrdému devalvovalo rýchlejšie, podľa konverzného kurzu stanoveného ECB. Fungovalo by ako oficiálna mena v štátoch, ktoré by nespĺňali isté makroekonomické kritériá. Ak by ich začali spĺňať, mohli by prejsť na tvrdé euro. Čisto úvaha, ak je skutočným problémom niektorých štátov nemožnosť devalvovať ich menu. Aké by to malo nevýhody?


#34

Nezamestnanosť v Španielsku dosiahla v predkrízovom období minimum v Q2 2007 na úrovni 8 %, svetová finančná kríza a neskôr problémy v eurózone viedla k výraznému nárastu nezamestnanosti.
Španielsko implementovalo reformy trhu práce v roku 2012, medzi decembrom 2012 a februárom 2013 čerpalo niečo vyše 40 mld. eur na stabilizáciu bankového sektora a v roku 2013 dokončilo reštrukturalizáciu tohto sektora. Nezamestnanosť kulminovala na úrovni 26,3 % v Q1 2013 (v momente záchranného balíčka pre bankový sektor) a odvtedy kontinuálne klesala a dosiahla 18,7 % v Q4 2016, pričom mesačné dáta zo začiatku tohto roka naznačujú ďalší pokles (vo februári 18 %). Rast reálneho HDP v 2016 dosiahol 3,2 %, čo bolo po Írsku a Luxembursku najviac v EÚ-15.

Ťažko si viem predstaviť podobný vývoj, ak by (1) Španielsko nedostalo pre svoj bankový sektor pomoc z ESM (2) program OMT (bez reálnej intervencie) nebránil riziku sebanaplňujúcich očakávaní defaultu a znižoval tak úrokové miery aj pre verejný ako aj súkromný sektor a (3) ECB cez program QE neprispela k postupnému zlepšeniu cyklickej situácie v eurozóne a odvráteniu deflácie (všetko veci voči ktorým manifest protestuje). Prostredie kolapsu bankového sektora, problémov s refinancovaním štátneho dlhu resp. defaultu na svoj dlh a ekonomickej depresie totiž nepraje zavádzaniu štrukturálnych reforiem, ktoré majú priniesť ovocie na dlhšom horizonte, lebo treba hasiť požiar.

Dnes sa mnoho ekonómov prihovára k existencii možnosti riadeného defaultu/reštrukturalizácie dlhu pre nesolventné krajiny v eurozóne, tak aby sa oproti neriadenému defaultu minimalizovala strata pre veriteľov, dosiahla udržateľnosť dlhu dlžníka ako aj minimalizovali negatívne makroekonomické náklady (napr. cez spillovery na bankový sektor) a v prostredí menovej únie aj riziká nákazy na iné štáty.

Znie to jednoducho, ale implentácia vôbec nie je jednoduchá. Dlhopisy krajín eurozóny so splatnosťou nad jeden rok emitované po 1. januári 2013 majú povinne tzv. collective action clause (CAC), ktorá by mohla uľahčiť tento proces. Chýba však všeobecný právny a inštitucionálny rámec, design procedúry reštrukturalizácie, otázne je aj ako zabezpečiť prechod na nový režim bez negatívnych efektov pre finančné trhy.

Na záver, väčšina dlhu Grécka je vlastnená oficiálnymi veriteľmi – EFSF/ESM, MMF a ECB. Neriadený default by tak zaplatili najmä európski daňoví poplatníci (vrátane slovenských). Grécka vláda (s podporou MMF) sa snaží dosiahnuť zmiernenie úverových podmienok/reštrukturalizovať tento dlh, tak aby sa verejný dlh Grécka dostal na udržateľnú úroveň a nestanovali sa ex-ante nerealistické fiškálne ciele, ktoré vedú cez pokles ekonomiky a automatický pokles daňových príjmov a nárast výdavkov k ex post nedodržaniu stanovených cieľov ako aj navýšeniu dlhovej kvóty cez pokles denominátora. Proti sú vlády krajín eurozóny.


#35

Myslím, že dobre spracovaná kritika manifestu, ktorý však pravdu-povediac neprekvapuje. Na str. 2 sa píše: „Ak sa EÚ nezbaví zbytočného a fatálneho byrokratického, ekonomického a politického balastu a nevráti sa k svojim základným myšlienkam, ohrozí to jej existenciu.“ Je tu citeľný silný vplyv britského euroskepticizmus, ktorý na jednej strane deklaruje podporu voľnému obchodu a na druhej strane odmieta („nedemokratické“) nadnárodné inštitúcie a stratu suverenity nad domácou legislatívou. Ideálom sú suverénne demokratické štáty, ktoré medzi sebou obchodujú bez nadnárodných politických štruktúr.

Tento pohľad je však chimérou (vysvetlím aj za cenu opakovania niektorých argumentov z kritiky manifestu). Najväčšie prekážky v medzinárodnom obchode sú netarifného charakteru – rôzna regulácia, pravidlá značenia, potreba certifikácie a pod. Na odstránenie týchto prekážok je nevyhnutná značná harmonizácia ako aj zavedie mechanizmu riešenia sporov (a teda strata národnej suverenity) Ak by napr. národná regulácia environmentálnych štandardov v EÚ ostala na národnej úrovni (tak ako chce manifest), krajiny by cez takúto reguláciu mohli vyvárať prekážky obchodu, čím sa stráca význam spoločného trhu, ktorý tieto prekážky má odstraňovať. Alternatívne by sa mohlo vychádzať z princípu ekvivalencie národných regulácií, pričom ale národná suverenita v tomto prípade je len iluzórna, keďže je nevynútiteľná.

Ďalej treba upozorniť, že ani veľmi hĺbkové (a vzhľadom na problémy straty suverenity v mnohých krajinách veľmi kontroverzné) dohody o voľnom obchode (ako napr. CETA) nedokážu replikovať dnešnú úroveň ekonomickej integrácie v rámci spoločného trhu a ako detailne vysvetľuje Frederik Erixon (The Canada-EU trade deal is no model for Brexit) ak by Veľká Británia Spojené kráľovstvo po vystúpení z EÚ podpísalo dohodu podobnú CETA, jednalo by sa o najväčší akt protekcionizmu v rámci vyspelých krajín od 30. rokov 20. storočia. A to spoločný trh je pritom ešte ďaleko od dokončenia, keďže mnohé prekážky pretrvávajú. Prehĺbenie únie kapitálových trhov, energetickej únie, spoločného digitálneho trhu by si pritom vyžiadalo ešte viac spoločnej legislatívy a posilnenie inštitucionálneho rámca.

Britskí euroskeptici postupne narážajú na realitu. Môžu obnoviť národnú regulačnú suverenitu, ale za cenu, že tak ako budú divergovať národné pravidlá od európskych, tak budú ich spoločnosti strácať prístup na spoločný trh a budú vznikať dodatočné náklady splnenia odlišnej regulácie v EÚ a certifikácie. Navyše duplikácia tvorby regulácie prináša dodatočné náklady. Napríklad Európska agentúra pre lieky (EMA) umožňuje zdielať členských štátom náklady a expertov pri kontrole liekov a zároveň šetrí náklady farmaceutickým spoločnostiam, keďže stačí vykonať jednu certifikáciu pre celú EÚ. Národná suverenita v tomto prípade znamená neefektívne duplikovať tú istú činnosť a zároveň riskovať oneskorenú dostupnosť liekov, keďže farmaceutické spoločnosti môžu priorizovať certifikácie pre väčšie trhy. Tu zároveň vidím problém so Sulíkovým eurorealizmom a rušením európskych regulácií, ktoré síce na papieri znie dobre, ale v praxi by narážalo na realitu pri predpoklade zachovania terajšej hĺbky ekonomickej integrácie (nehovoriac o jej prehlbovaní).

Ešte jeden pohľad je tu podstatný. Aj pokiaľ by teoreticky išlo replikovať dnešnú úroveň európskej ekonomickej integrácie cez hĺbkové dohody voľného obchodu, britskí euroskeptici musia vysvetliť, prečo by tento model bol demokratickejší a transparentnejší než súčasný model európskej integrácie, ktorý zahŕňa demokraticky volených zástupcov v Európskom parlamente (samozrejme možno argumentovať, že rolu EP by bolo vhodné posilniť). Koniec koncom dohody o voľnom obchode sú z povahy veci vyjednávané za zatvorenými dverami, schválne v jednom balíku s minimálnou možnosťou úprav (ak vôbec) parlamentami. Následne je veľmi problematické otvárať dohody a krajiny strácajú možnosť meniť legislatívu upravenú dohodou (a pokiaľ by sa o to pokúsili, môžu byť napadnuté pomocou mechanizmu riešenia sporov, ktorý tieto zmluvy zahŕňajú). Inými slovami, politika na európskej úrovni tak nie je príčinou demokratického deficitu, ale naopak je nástrojom zníženia tohto deficitu pri vysokej miere ekonomickej integrácie.

Manifest (našťastie) tento pohľad nerieši, keďže ak by sa inšpiroval britským euroskepticizmom ako aj dlhoročnou politikou Spojeného kráľovstva, tak by požadoval posilňovanie medzivládneho charakteru EÚ (ktorý však zároveň môže viesť k oslabeniu vplyvu malých štátov) a odporu k silnejšiemu vplyvu EP. Podstatné však je, že ak je cieľom minimalizovať demokratický deficit v EÚ pri dnešnej alebo prehĺbenej ekonomickej integrácií, tak riešením nie je renacionalizácia regulácií, ale posilňovanie vplyvu EP (ako aj národných parlamentov pri tvorbe európskej legislatívy) a zavádzania demokratických prvkov aj pri ostatných inštitúciach (pekný príklad napokon je aj Spitzenkandidaten systém voľby predsedu EK, proti ktorému ostro vystupovalo Spojené kráľovstvo).


#36

Tu je Sulíkova reakcia.


#37

To je Sulíkov relevantný príspevok do diskusie a neviem kde je PS s reakciou.

Inak, takto sa snaží debatu frameovať (a prebiehajúcu diskusiu v rámci opozície o európskej/zahraničnej politike úplne vytesniť) slovenská ťažká liga:

Hádam by si to tiež žiadalo reakciu.


#38

@milan1 Veľmi, veľmi dobre napísané. Je pomerne zúfalé, že Sulík, ako súčasná neficovská alternatíva, nevidí tieto veci, ktoré si tu popísal. Realizácia jeho nápadov, či už pri odvodovom bonuse alebo pri európskych otázkach by bola pre Slovensko pohromou. Preto je pre budúcnosť Slovenska také dôležité priniesť silnú alternatívu nielen voči Ficovi, ale aj voči Sulíkovi. Sulík môže a má byť potenciálnym partnerom, ale desím sa toho, že by on so svojou krátkozrakosťou mohol byť niekedy na premiérskom poste.


#39

Zatial co Dubeciho “factcheck” je v podstate iba jeho fyilozofovanie a nazory o EU, Sulik, resp. SaS mnozstvo svojich tvrdeni zaklada nar. na realnych cislach. Navyse, v Sulikovej reakcii na Dubeciho a Geista je pekne vidiet, ze tito dvaja pani maju dost zancne medzery v znalostiach o EU, kt. by urcite mali mat, ak sa chcu k fungovaniu EU vyjadrovat. Aku doveryhodnost ma potom ich kritika Manifestu?


#40

Mne stačilo to video Sulíka k jadru a jeho interpretácia ku grafom, ktoré prezentoval, kde sa ukázal ako silný demagóg.


#41

V com tam bol demagog (ake neratam ten graf o teroristickych utokoch, lebo toto bolo naozaj mimo)?


#42

Vyjadrím sa len k prvému grafu, lebo som naozaj unavený. Sulík pri prvom grafe, čo bol rast HDP preukazuje svoju neznalosť ekonómie (čo je možné, vzhľadom na to, že si nevie obhájiť ani svoj odvodový bonus) alebo vedome zavádza. Je samozrejmé, že krajina ktorá je podstatne chudobnejšia má vyšší rast HDP ako bohatšie krajiny, keď sú v spoločnom zväzku. Vyšší rast HDP máme práve preto, lebo sme s tými krajinami v jednom klube. Sulík tvrdí opak, že vo zväzku s týmito krajinami nám rast HDP klesne. Zajtra sa možno vyjadrím aj k ostatným.


#43

Ano, vyssi rast mame preto, lebo sme v jednom klube, mame ho aj preto, ze sme boli na dne, ale mame ho aj preto, ze v mnohych oblastiach si mozeme nastavit vlastne pravidla. Ak sucastou jadra bude napr. postupna harmonizacia dani, ci dokonca zakonikov prace a dalsie rovjake pravidla, tak je jasne, ze stratime velku cast vyhod, vdaka, kt. mozeme mat stale podstatne rychlejsi rast a aj vyssiu konkurencieschopnost. Potom nam ostane nam iba jedine, a to lacnejsia pracovna sila. Ano, to jeho “vysvetlenie” bolo velmi jednoduche, ale myslim, ze v nejakom blogu alebo kde to vysvetlil detailnejsie.