Ťažba nerastných surovín - podpora alebo proti ťažbe?

Ťažba nerastných surovín - podpora alebo proti ťažbe?
0.0 0

#1

Momentálne sa na SR ťaží len minimálne množstvo podpovrchovým spôsobom, zatiaľ čo na povrchu máme množstvo otvorených lomov. Na Slovensku máme množstvo zásob nerastných surovín, s čím súvisí aj existencia strategických surovín. Otázka do pléna prečo ťažiť a prečo nie?


#2

toto mozno vie @mhojsik pomudrovat :slight_smile:


#3

Mohli by sme sa už prestať vŕtať a rýpať v zemi ako Saruman v Mordore. Už ten pojem “ťažba” mi prichodí nehodný 21. storočia. Mohli by sme už dospieť.


#4

Pokusim sa.

Zijeme na ohranicenej planete a preto z pohladu trvalo udrzatelneho rozvoja je cielom takzvany uzavrety materialovy cyklus, teda situacia, kde z prostredia neodoberame ziadne neobnovitelne zdroje. Z tohto pohladu podla mna tazba nerastnych surovin nema v trvalo udrzatelnej buducnosti skoro ziadne miesto.

Tato zmena vsak nenastne zo dna na den. Co sa stane medzi dneskom a momentom, ked sa dostaneme do ciela je velmi dolezite. Aj ci a ako sa tam dostaneme. Ale pred tym ako sa pustime do diskusie ako sa k tomuto cielu dostat, chcem sa spytat - suhlasite s tymto ako dlhodobym cielom? Alebo to vidite inak?

Disclaimer, nieviem o nikom na svete, kto by mal tento problem kompletne vyrieseny, ale to nevedeli ani ked sa zacal pripravovat let na Mesiac. A dostali sme sa tam ako ludstvo.


#5

Čo znamená dlhodobý cieľ? Niektoré veci my Slováci dokážeme urobiť veľmi rýchlo…napr. preskočili sme etapu platobných šekov a rovno sme naskočili na vlak platobných kariet, síce iba debetných, ale urobili sme to takmer zo dňa na deň.Vyspelý svet nám tlieskal, lebo sme preskočili 30 rokov prechodného bezhotovostného styku. Takisto sme dokázali v priebehu 3 rokov penetrovať zriaďovanie osobných účtov, lebo zamestnávatelia odmietali platiť za administráciu hotovostných operácií bankám pri výplatách svojich zamestnancov. Toto bol synergický efekt pre nástup platobných kariet. Detto penetrácia pokrytia GSM na Slovensku - v priebehu prvého roka 1997-9 sme dosiahli indikátory USA a lídra GSM Fínska. Neverím, že nedokážeme utlmiť ťažbu čohokoľvek v krátkodobom horizonte…


#6

Ja si myslím, že žijeme vo svete, v ktorom idú moderné technológie bleskovou rýchlosťou vpred. Na to je však potrebné množstvo kovových a iných prvkov. Už len taká výroba smartfónu si vyžaduje množstvo nerastných surovín. Zatiaľ sa tieto suroviny dajú ťažiť aj na miestach, kde nežije veľa ľudí, napr. Austrália. Avšak do budúcna je potrebné vedieť aké suroviny a kde ich máme.

Nikto tento surovinový problém nemá vyriešený, dôvod je si myslím, vývoj banských technológií, kedy sa oplatí ťažiť, a neustále prebiehajúci prieskum nerastných surovín.

Myslím si, že aj Slovensko by malo poznať, koľko čoho máme, a vedieť to strategicky vyťažiť, spracovať, či predať. Určite to nie je trvalo udržateľný rozvoj, ale samotná ťažba má vplyv na zlepšenie ekonomickej situácie, rozvoj miest a infraštruktúry.

Záporný postoj k ťažbe by mal byť prehodnotený, stačí sa pozrieť po okolitých štátoch ktoré využívajú svoj potenciál v nerastných surovinách. U nás sú to len 2 aktívne podzemné ťažby.


#7

2All :slight_smile:

Ťažba nie je problém ak sa robí dobre, v súlade s prostredím a nepreháňa sa to na úkor peňazí. Preto by mal byť banský priemysel dislokovaný na štátnej úrovni, kde je priestor pre múdru reguláciu.

Nerastné suroviny sú aj horniny, piesky atakďalej. Napríklad silikáty v okolí Lučenca by mohli naštartovať ekonomický rozvoj regiónu, ak by boli naviazané na spracovanie a výrobu. Jeden taký projekt na hasiace látky, šetrné k prírode, na hasenie lesných požiarov, lodí a strategických objektov sa práve tvorí.

Pri ťažbe je vždy potrebné dbať na to aby nebola v rozpore s okolím a aby mu prospievala. Okrem pracovných miest v ťažobnom a naviazanom spracovateľskom a výrobnom priemysle by mohla prieniesť peniaze na aktívnu ekológiu - čo by mala byť podmienka akéhokoľvek zásahu do životného prostredia - niečo ako recyklačný poplatok :smiley:

S tým všetkým ide ruka v ruke zamestnanosť, rozvoj výskumu, vývoja a infraštruktúry. Dôležité je aby pri kormidle stáli pro-ekolo-ekonomicky nastavení ľudia :wink: Čo vy na to?


#8

Ja som mentálne úplne niekde inde. Namiesto ťažby poďme 100% recyklovať odpad, tak ako v Škandinávii, a skúsme vytvárať technológie bezodpadové, hospodárstvo a ekonómiu zdieľanú, veď nemusí každý všetko vlastniť. Takisto mám obavy z projektov šetrných k prírode…svet ide cestou projektov a technológií rešpektujúcich prírodu. Takisto mám obavy z prvoplánovaného rozvoja zamestnanosti, nie každá zamestnanosť je dlhodobo efektívna ako vo vzťahu k prírode, tak aj k ľuďom…budúcnosť sú služby v ochrane a tvorbe životného prostredia. Recyklačné poplatky sú bičom na výrobcov, distribútorov. Nemajú primárny vplyv na najdôležitejší článok, ktorý ja na začiatku aj na konci tohto reťazca - spotrebiteľa - zmenu spotrebiteľského správania. V tomto momente môžeme začať zníženou sadzbou na DPH pre tie produkty a služby, ktoré boli vyrobené z recyklovaných surovín, technológiami rešpektujúcich prírodu, ľudskú dôstojnosť (eliminovanie pracujúcej chudoby,detskej práce…) my sami musíme zmeniť náš mentálny setting.


#9

Súhlas, ale príde mi to, že toto nastavenie = všetko alebo nič. Neberie do úvahy možnosť, že sa dajú veci robiť dobre a ekologicky súčasne. Ak by si to povedali naši praotcovia, chodili by sme stále pešibusom :slight_smile: … nie každý by si mohol dovoliť platiť dane za CO2 čo vyprodukuje kôň alebo iná zverina, na ktorej sa dá jazdiť :smiley:


#10

Štefan, “dobre” sme robili doteraz. V tomto som už maximalista a už môžeme robiť len ekologicky, inak nám to “dobre” bude nanič, ak už aj nie je.


#11

Janka :slight_smile: úplný súhlas s motiváciou :slight_smile: Okrem iného som vyštudovaný banský inžinier a nevidím to tak čierno-bielo. Prístup buď-alebo je, podľa mojej skúsenosti do ktorej nemusíš zapadať, vlastný veriacim ľuom. Nie v zmysle nejakého náboženstva ale v zmysle idey. Poväčšine však táto vzorka nemá pádne vecné argumenty a apriórne odmieta všetko ostatné. Som rád, že sem chodia ľudia, ktorí argumenty majú. Rád sa nechám presvedčiť silou argumentov. Som človek typu aj to - aj to. Takto je možné oveľa viac. Dobre že je táto téma na pľaci. Tak do toho :smiley:


#12

Števko, baníctvo a banícke inžinierstvo sme mali a azda ja máme (dnes na Slovensku vzdelanie devalvuje vo všeobecnosti, až na výnimky) historicky na svetovej úrovni. Ja som reagovala na economicus approach pri hodnotení tej ktorej ťažby. A tam som si nie istá, či z dlhodobého hľadiska je ekonomický indikátor tým najsilnejší motivátorom…nič viac a nič menej :innocent:. Radšej by som išla ťažiť vzácne kovy, prvky, látky na Mesiac, alebo na meteority,o ktorých vieme, že obsahujú takéto kovy, alebo tak nejako…máme niekde na Slovensku príklad ťažby, ktorá nie je ekologickou záťažou? Lebo to, čo som doteraz videla, mi veľa radosti a optimizmu nedáva…


#13

Pre mňa je to tiež prípad od prípadu, nie frackingu, úranu na Jahodnej či povrchovej ťažbe zlata a nie aj lignitu.

Ale čo napr. mastenec v Gemerskej Polome?

Celkovo Gemer, Malohont či Spiš by mohla ťažba naštartovať ak bude na ňu naviazané aj zhodnotenie suroviny.

Nevidím to čiernobielo, ťažba v rozumnej miere môže pomôcť.


#14

Skandinavia nerecykluje 100% opdadu. Svedsko napr. zrecykluje, teda znovupouzije na vyrobu inaych produktov, asi polovicu odpadu, kt. vyprodukuje a zvysok spaluju a vyrabaju z toho elektrinu. Toto sa ale neda velmi nazvat recyklaciou.


#15

#16

#17

Som múdrejšia, neumriem hlúpa, dik😉


#18

Dávid, začnem históriou. Baníctvo vytváralo 7 storoičí genius loci pre jednu polovicu územia dnešného Slovenska, vytvorilo slobodné banské mestá s vlastnou jurisdikciou, domobranou, ekonomickými a občianskými právami a školstvom. Vytváralo materiálovo-technologickú základňu pre vtedajšiu monarchiu a jej peňažníctvo a armádu. Vďaka nemu tu vznikla prvá technická univerzita na svete a najdlhšie fungujúci podnik na SVK a to mincovňa v Kremnici. Viac Vám netreba.

Súčastnosť vyzerá skôr na snahu o udržanie trendu ťažby. Hlavne pri stavebných hmotách. Nevidím v tom však problém. Neskôr vysvetlím prečo.

Ďalej, recyklácia rieši hlavne odpad, nie vždy surovinu. Niečo o tom viem. Napríklad taký chróm sa nedá dobre recyklovať. Viaceré produkty ale napríklad potrebujú stopercentnú prvotnú surovinu a nie recyklát. Napríklad súčiastky do avioniky, kozmnického priemyslu a iných vysokošpecializovaných strojárenských odvetvií.

A čo sa týka zásob, v tomto prípade platí že keď sa za mnohé roky začnú ceny na trhoch dvíhať, bude rentabilné na SVK ťažiť čokoľvek čo nám tu ešte zostalo a budú aj v praxi zavedené nové, hlavne šetrnejšie spôsoby ťažby, teda spracovania vyťaženej suroviny.

Čiže môj tip, nechať si zásobu, keďže ešte sa len testujú technológie na extrakciu niklu, kobaltu, chrómu a podobných kovov z asteroidov pri 0 G. Neviem či viete, ale vo vesmíre sa nachádza pre nás neminuteľná zásoba všetkého. Stačí prekročiť hranicu orbitu.

Treba ešte spomenúť podmorské baníctvo, ktoré má veľký potenciál, hlavne v bývalých vulkanických oblastiach.

Dá sa o tom veľa písať, ale tu asi na dnes končím.


#19

Skvelý point. Toho by som sa držal. Mesiac sme dobyli v roku 1961. Odvtedy? Nič praktické. Podľa doterajšieho pokroku v týchto oblastiach to vypadá, že ťažby za orbitom sa nedožijem ja ani naše deti.

Podmorská ťažba je zvlášť pre Slovensko lákavá príležitosť :smiley: Máme k tomu všetky predpoklady. Ale je fakt, že je to aspoň na planéte, ktorú už nemusíme komplikovanými technológiami dobývať.

Tadiaľto cesta nevedie. Aspoň nie v relevantnom časovom horizonte (udalostí :smiley: ). Veľký súhlas s tým, že sa dostávame do bodu, kedy sú suroviny natoľko rentabilné, aby sa ich ťažba oplatila s prioritou na ekológiu. Ak to bude mať od palcom múdro spravovaný štát, bude to aj pod dôslednou kontrolou.

Comment k “hasičistickému diletantizmu”. Na fakulte BERG (baníctvo, ekológia, riadenie a geotechnológie) TU v Košiciach sme boli vystavení vysokým dávkam nielen baníckych a hasičských vied, ale aj ekológie, ktorá je s tými to profesiami úzko prepojená. Podobne neskôr v Hasičskom a záchrannom zbore :wink:


#20

PS: exploatácia surovín z morského dna - tam nám z technologického pohľadu bráni oveľa menej faktorov ako z ťažby vo vesmíre. Otázka je ekologicosť týchto metód. Tam sme stále len na začiatku. prieskumné i ťažobné systémy sú vysoko rizikový biznis čo sa týka bezpečnosti obsluhy, ako aj ekológie.

K medzinárodnému právu, čo sa týka využívania zdrojov mimo sféry lokalizovaných teritórií by sa asi mal vyjadriť právnik :smiley:

Čo sa týka ťažby nebezpečných vecí nebezpečným spôsobom - 100% súhlas - nerobiť to