Tvrdá realita

Tvrdá realita
0

#1

Aj toto je tvrda realita nasho zdravotnictva. Zial.


#2

Ťažko k tomu niečo rozumne povedať. Pan je frustrovaný, že neboli vyšetrení hneď, tak to nefunguje nikde. Prišli pravdepodobne s ochorením, ktoré nebolo zavazne a mali smolu ze v ten večer tam bolo vážne chore dieťa alebo menej závažných stavov tam bolo veľké množstvo. Práca na urgente je narazova, môžeme mať priepustnejsie urgenty, lepší menezment pacientov, môžme mat vzdelaných občanov co ich nebudú “zbytočne” pretazovat ale faktor “smoly” ze keď je choré moje dieta tak nejaké iné dieťa na tom istom urgente bojuje o život, tu bude vzdy.


#3

Ten pan praveze nie je flustrovany na pracu lekarov a sestriciek, je flustrovany z toho systemu v zdravotnictve. V tom je pointa prispevku.


#4

Ak môžem hovoriť za PS tak dokážeme zlepšiť priepustnosť urgentov, dokážeme vytvoriť pohodlnejšie čakanie ak je nutné čakať, dokážeme lepšie komunikovať s pacientom a možno znížime záťaž urgentov “zbytočnými” vyšetreniami. Dúfam, že to zníži frustraciu. Bojím sa ale ze tomuto pánovi nepomozeme, to co opisuje je štandardna situácia.


#5

Poznam osobne dost vela lekarov, a spickovych, ktori robia za hranicami Slovenska, ziel u nas je realita asi taka, ze bolo vytvorenych niekolko institucii na “buzerovanie” lekarov, a to je zle. Prave aj preto pisem o systeme ako takom. Niesom ziadny odbornik co sa tyka zdravotnictva, len niekedy sa mi az rozum zastavi nad tym, ako to cele “efektivne” funguje. O nic insie nejde.


#6

Každý človek/politik/lekár/manažér, ktorý by tvrdil, že zabezpečí, aby sa takéto situácie nestávali, je buď klamár, karérista alebo nevie, o čom hovorí.

Aké fakty vyplývajú z videa?
Pán býva v mieste, kde zjavne nie je dostupná urgentná zdravotná starostlivosť. Áno, 40km cestovania sa môže zdať veľa, ale veď predsa pre niečo si tú lokalitu zvolil. Nepoznám situáciu a nechcem súdiť. Možno pred časom býval 80km a presťahoval sa bližšie. Každopádne, nie je reálne zabezpečiť fakultnú nemocnicu v každej druhej dedine. Nie je to reálne z ekonomických a ani odborných dôvodov (dostupnosť odborníkov, ich vzdelávanie, skúsenosti a prax…). V zahraničí by sme našli mnoho príkladov, kde ľudia cestujú oveľa ďalej k ústavnej zdravotnej starostlivosti. Preto ak je pre mňa geograficky dostupná zdravotná starostlivosť prioritou, asi urobím všetko preto, aby som býval čo najbližšie miestu, kde je adekvátna nemocnica.
Čakali 90 minút? Nuž, smola. Asi by sme nechceli, aby poradie pacientov určoval počítač náhodným výberom a ani aby bolo poradie podľa časového príchodu a nikdy inak. Je správne, že poradie pacientov určuje lekár a je správne, ak je to podľa závažnosti. Znamená to, že sa tam “povaľovali” iné deti, ktoré potrebovali lekársku pomoc viac. Ľudsky chápem, že utišovať plačúce dieťa 90 minút + X minút v aute + X minút doma, je asi veľká záťaž na psychiku rodiča. Bohužiaľ, takto to už chodí.

Na pohotovosti bol len jeden lekár? A koľko by ich tam malo byť? Vždy budú nejaké špičky a nejaké prázdne okná, kedy ľudia prichádzajú na urgenty.
Chceme dimenzovať kapacity podľa maximálnej záťaže? Keby sme mali akúkoľvek vlastnú prevádzku (myslím takú, kde by sme naozaj zodpovedali za prevádzkové náklady), uvažovali by sme racionálnejšie. Ani požiarnikov nemáme toľko, aby mohli naraz hasiť neobmedzené množstvo požiarov.

Na druhej strane, ľudia chodia často na urgenty s vecami, ktoré tam buď nepatria alebo sú následok eskalovaných ťažkostí, ktoré neriešili počas pracovného týždňa. A to tiiež nie je celkom správne. Správne by bolo, keby im to poisťovňa dala v tomto prípade k náhrade. Správne by bolo keby doplatky na urgentoch boli také, aby tam ľudia chodili iba v nutných prípadoch.

Takže podľa mňa:
Nech urobí ktokoľvek akékoľvek reformy, dovolím si tvrdiť, že vždy bude dochádzať k situáciám, ako je táto - teda, že ľudia budú cestovať za urgentom 40+ kilometrov, aby tam napokon čakali viac, než 90 minút, lebo je tam jednoducho plno.
Môžeme diskutovať o tom, ako tieto situácie eliminovať (priepustnosť, prevencia zbytočných návštev…), ale jednoducho k nim bude dochádzať.

Tiež bude dochádzať k tomu, že politici sa budú zaoberať viac nejakými “svojimi” prioritami, ktoré sú na míle vzdialené od potrieb bežných ľudí. Áno, budú si zvyšovať platy, budú kupovať stíhačky a bud plytvať eurofondami. A ak si myslíme, že vonku je to inak, tak dám do pozornosti nedávnu legislatívu GDPR alebo pripravovanú reformu copyrightu. Čo by asi povedal dotyčný pán, keby videl, že týmto sa zaoberajú nielen europoslanci (ktorí majú teda podstatne vyššie platy, než naši poslanci NRSR), ale aj celá plejáda ďalších dobre platených euroúradníkov? Sú toto naozaj priority pre našich občanov? Budú sa cítiť lepšie, keď im pripomenieme, že aj na toto idú naše dane?