Ústavný súd

Ústavný súd
0

#1

Systém menovania ústavných sudcov má veľké slabiny. Ak si odmyslíme súčasný konflikt prezidenta, vzniknutý kvôli rozhodnutiu ÚS pri kauze Čentéš, ktorý trochu zamotal situáciu, tak pri pôvodnom stave ak by prezident bol povinný vymenovať navrhnutých sudcov, tak sa naplno ukazuje, aký je ten systém zlý a nikomu to doteraz nevadilo.
Šťastná vláda, ktorá bola pri moci v rokoch 1993, 2000, 2007 menila väčšinu sudcov a tá čo bude v roku 2019 naraz vymení 9 ústavných sudcov. V praxi to znamená, že má zaručenú na ÚS väčšinu. Príde mi to ako veľké riziko, lebo sudcovia sa volia obyčajnou väčšinou a dvojnásobok kandidátov predložených prezidentovi v praxi nepredstavuje žiadnu kontrolu, lebo všetci môžu byť vláde lojálny. Nehovoriac o tom, že ďalšia šťastná vláda bude až v roku 2031.

Považujem jednak za dôležité, aby sa termíny menovania viac rozložili a zároveň, aby bola kontrola menovania väčšia. V podstate sa to spomínalo už pred poslednými voľbami, že by sa systém mal zmeniť, ale nejako to utíchlo…


#2

Veľmi dobrá a dôležitá téma. Je to veľký problém, ktorý treba riešiť. Ústavný súd, ktorého 9/13 je menovaných jednou garnitúrou, prestáva byť účinným kontrolným mechanizmom voči aktom exekutívy. A keďže vláda u nás predpokladá permanentnú väčšinu v parlamente, aj voči aktom parlamentu. Navyše, ak dôjde k menovaniu 9 ľudí naraz, tento problém sa bude znova opakovať každých 12 rokov. Takže každých 12 rokov vznikne Ústavný súd s istou dominantnou politickou preferenciou, ktorý sa bude istou optikou dívať na kroky nasledujúcich vlád. Túto situáciu treba riešiť ústavným spôsobom.

Podľa mňa treba prijať novelu ústavy, ktorá:

  • jasne zadefinuje právomoci prezidenta pri menovaní ústavných sudcov, bez ohľadu na to, či to bude riešenie v prospech širších alebo užších právomocí prezidenta. Aj keď moja preferencia je v prospech širších právomocí prezidenta, ako ďalší kontrolný mechanizmus voči parlamentu, a zároveň treba stanoviť povinnosť parlamentu predložiť iných, ideálne aj viac kandidátov v ďalšom kole. Ale aj opačné riešenie by bolo lepšie ako súčasný stav.
  • zavedie systém periodickej obmeny sudcov ÚS, a to napríklad tak, ako sa to riešilo s novými sudcami SDEÚ pri veľkom rozšírení EÚ v roku 2004 - losovaním sa rozdelili na skupiny s plným a kratším funkčným obdobím. Noví sudcovia, ktorým by sa ušlo kratšie obdobie, by dostali možnosť opätovne kandidovať, ale ich ďalšie funkčné obdobie by bolo opäť skrátené tak, aby mali max 12 rokov. Cieľom je, aby sa každé 4 roky nemenilo viac ako 4 sudcovia.

#3

Súhlasím najmä s touto časťou príspevku.
Tiež by som navrhol zmenu ústavy a vyššie kompetencie prezidenta, ktorý je jediný priamo volený zástupca ľudu do svojej funkcie, takže nemá dôvod nebyť nestranný vo svojom rozhodovaní.

Myslím, že otázka otvárania a zmeny ústavy ak by k nej došlo nemôže byť iba úzko špecifikovaná na voľbu ústavných sudcov. Tento problém je potrebné riešiť komplexne, keďže výber a voľby aj iných vyšších štátnych funkcionárov - verejných činiteľov je hanbou a traumou našej parlamentnej demokracie.
Táto časť ústavy a zákona NRSR o rokovacom poriadku na základe ktorých stačí na výber a zvolenie toho správneho (teda zaviazaného, poplatného a oddaného) kandidáta nielen na ústavného sudcu, ale aj generálneho prokurátora, predsedu NKÚ, riaditeľa SIS … iba nadpolovičná väčšina koaličných poslancov, opakovane zneužívaná politickými stranami.
A to je najväčšia pliaga aj do budúcna, keďže títo protekčne dosadení zástupcovia koaličných strán robia neplechu aj po ďalších parlamentných voľbách.

Preto je v prvom rade potrebné zmeniť volebný systém na 2/3 alebo 3/5 väčšinu - teda aj s rozhodujúcou účasťou opozičných poslancov - bez možnosti zmeny - s verejným (nie tajným) hlasovaním, nech vieme kto sa nechal kúpiť teda aj s účasťou opozičných poslancov. Tiež treba zabrániť obštrukcii, aby niekto nenadsluhoval aj 3 roky (bývalý predseda NKÚ), teda aby nedochádzalo k patovej situácii, že nebude vôľa niekoho zvoliť (momentálne noví ústavní sudcovia). Preto je potrebné aj v tomto urobiť poriadok - hoci aj pod hrozbou rozpustenia parlamentu, alebo aspoň krátenia platov poslancov až do doby zvolenia nových vyšších štátnych funkcionárov.


#4

Dost som sklamany z pristupu celej demokratickej opozicie, ale hlavne PSka k aktualnej teme, vymenovania troch kandidatov za ustavnych sudcov. PS k tomu myslim ze ani nedalo ziadne stanovisko, o nejakej podpore prezidentovi v tomto hodnotovom suboji ani nehovorim. V podstate ho v tom nechali vsetci “vykupat” sameho. Aj pani Caputova mohla do strany vstupit o par dni skor a dnes uz mohla za stranu ako odbornicka na tuto temu davat oficialne stanovisko… Za mna velke minus za pristup k tejto dolezitej veci.


#5

PS ešte len vzniká, nemalo ešte ani prvý snem, na ktorom by mohli byť kreované orgány. Preto musíš chvíľu počkať, kým bude môcť dávať nejaké oficiálne stanoviská vo svojom mene.

Kto by mohol dávať vyjadrenia, to sú jednotlivé osobnosti, ktoré chcú v budúcnosti pôsobiť v PS na popredných miestach. Ocenil by som najmä nejaké rozumné stanovisko R. Palu, ako experta na otázky spravodlivosti.

Podľa mňa nemá teraz význam rýpať do vybraných kandidátov, aj keď na vhodnosť konkrétne jedného z nich mám dosť vyhranený názor. Ale dalo by sa dať verejné stanovisko ako ďalej, akú zmenu právnej úpravy alebo prístupu teraz Slovensko potrebuje.


#6

Tak nám rozprášili II. senát ÚS (Ladislav Orosz - predseda, Ľudmila Gajdošíková a Lajos Mészáros), to je ten, ktorý rozhodoval o Babišovi a ako jediný sa považoval za poslednú baštu nezávislosti na ÚS. I keď možno je dôvod prozaický, že dať dokopy Laššákovú, Mamojku s Ďuriša by bola katastrofa, tak ich museli rozhádzať, aby boli do počtu.

Prvý senát bude pracovať v zložení Peter Brňák - predseda, Milan
Ľalík a Marianna Mochnáčová, druhý senát v zložení Sergej Kohut -
predseda, Lajos Mészáros a Jana Laššáková. Tretí senát budú tvoriť
Jana Baricová - predsedníčka, Rudolf Tkáčik, Mojmír Mamojka a Ivetta
Macejková, a štvrtý senát Ladislav Orosz - predseda, Ľudmila Gajdošíková
a Miroslav Duriš.


#7

Dnes mi pristála v správach táto iniciatíva (verejná výzva) novej generácie ( bývalý SDKU mladí)

http://www.changenet.sk/?section=kampane&x=948832

Je to najdôležitejšia udalosť najbližšieho roka na Slovensku.
Zaujímalo by ma či máme v pláne k tomuto aktivity? Ak áno, aké ? Prípadne či plánujem spojiť sily s komplet demokratickými silami v tomto štáte aby prišiel na koniec úspech a zmena voľby sudcov ústavného súdu.
Predpokladám, že sa tomu budeš venovať ty @esti Ako som už deklaroval akokoľvek bude treba pomôcť v tejto veci "aj dušú dám v boji divokom, Mor ho, Volím nebyť, ako byť otrokom "
Toto bude najtvrdší boj nadchádzajúceho roka. Dôležitejší ako komunálne voľby, Euro voľby ako aj čokoľvek iné. Ide o charakter nášho štátu.


#8

A ešte to dnes zaklincovala táto kuloárna informácia


ale ktorá dáva logiku. Ak sa dostane tak spolu s Lašákovou a Mamojkom stopia všetky prípadné žaloby na ich ľudí …:slight_smile:
toto nesmieme dopustiť …


#9

moc dobry balzam…