Voľby - Volebný systém

Voľby - Volebný systém
0

#21

Tak s tymto s Tebou suhlasim, ostatne je len taka omacka okolo. Este jedna otazka. Preco si myslis, ze prave v Ustave by mala byt zakotvena zmienka o vzdelani a odpracovanych rokoch v takom kontexte akom si vyssie spominal?
Inak “co dokaze ulica” nepozeram, v podstate televizor uz dobrych par rokov. Nemienim pozerat reklamy prerusovane filmom. :wink:


#22

Nemyslim si, ze by to malo byt zakotvene v ustave, ale ak by to tam bolo, neprekazalo by mi to. Co dokaze ulica, islo aj na STV, bez reklam.:grinning:


#23

Nepovazujem sa za cloveka s absolutnym pravom rozhodovat, som uplne obycany clovek a ako takemu by mi veru nevadilo, ak by vzdelanejsi, alebo preukazatelne inteligentnejsi clovek, mal vacsie volebne pravo od mna. Pri timovej spolupraci, sa tiez viac zohladnuju rady skusenejsich. Napriek tomu, som vsak ako hranicu v texte uviedol zakladne vzdelanie, t.j. vyuceny murar by mal to iste pravo ako profesor. Preco obmedzenie volebneho prava? Moj text praveze hovoril o tom, ako si ho kazdy, kto pravda chce, moze rozsirit. A tak spominany murar, ktory ma odpracovanych 30 rokov, by mohol mat 3 x viac hlasov ako vystudovany jadrovy fyzik (alebo nejaky genius), ktory by bol 30 rokov na socialnych davkach (tu ma nechytat za slovo, ziadneho nepoznam) .
PS: za dolezite vsak povazujem skutocnost, za sa tu rozbeha inteligentna diskusia o volebnom systeme, ktora sa ubera aj inym smerom


#24

Nepamätám si to už presne, ale napr. keď SaS išla prvý krát do volieb do EP, tak nezískala mandát. Ak by sa použila iná metodika, mandát by mala. Teraz sa dá baviť, či to bolo spravodlivé, pravidlá platili rovnako pre každého, ale pomer síl by iný bol. Takže debata o organizácii volieb, metodike prepočítavania mandátov atď zmysel má.

Tá druhá časť debaty o volebnom práve. Právo byť volený nemá každý, prezident má vekovú hranicu, starostovia vzdelanostný cenzus a podobne. Poslanci obmedzenie nemajú, ale predsa už existencia strán a tie mechanizmy v nejakej miere filtrujú.

No právo voliť je základné politické právo a musí ho mať každý a musí ho mať rovnaké. Tými slabšími sa nemyslia len ľudia s nižším vzdelaním, možnosťami, inou rasou a pod. Aj názorovo môžeme byť v minorite. A ak nám majorita vezme právo voliť alebo si ona svoje hlasy zdvojnásobí či rozšíri, tak sa z minority už nikdy majorita nestane. Predstav si, že by si toto dnes povedali členovia vládnej koalície, tak už nemá ani zmysel zakladať nejaké PS.

Ďalšie následky dlho opisovať nebudem, nedávna história nám ich pripomína. Ak sa dotkneme čo i len jedného práva, narušíme tú rovnováhu, tak to pôjde ako snehová guľa. Dnes obmedzíme ľudí s nižším vzdelaním, zajtra stredoškolákov, potom sa nám znepáčia dôchodcovia, … A zastaviť sa to už nedá. O výsledku, ktorý by nastal, sa písalo na Slovensku posledný rok intenzívne.


#25

K prvej časti. Občiansky postoj sa dá vyjadriť aj tak, že sa volieb zúčastním a ak mi nevyhovuje ponuka, vložím do urny prázdnu obálku.
K druhej časti. Absolútne nesúhlasím. Kto a ako by určoval kto je vzdelaný /nevzdelaný/, dobrák /darebák/, usilovný /lenivý/? Prepáč, ale táto tvoja úvaha je absolútne scestná.

Súčasný volebný systém, založený na jednom volebnom obvode, je zrelý na totálnu reformu. V podstate ideme /až na kozmetické úpravy/ podľa mečiarovského systému, za ktorý sme dostávali demarše z EÚ a ktorý vehementne kritizovali aj súčasní mocní. Súčasný volebný systém maximálne vyhovuje oligarchom, bez obmedzených zdrojov, vlastniacich médiá a politické subjekty na čele s alfa samcami.


#26

Rozumiem tomu, že pre teba ako krízového manažéra je lepšie, ak máš možnosť o všetkom rozhodovať a v krízovom manažmente to aj má zmysel.
V dlhodobom manažmente a leadershipe však nepomôžem druhým tak, ako si myslím ja. Musím vedieť, čo tým druhým pomôže.
Keď som zajac, predpokladám, že každý ľúbi mrkvu, tak dám každému mrkvu, aby bol spokojný. Nie každý je však zajac a ľúbi mrkvu.

Zároveň v manažmente a leadershipe v modernejších prístupoch platí, že manažér nie je od toho, aby rozhodoval za druhých a hovoril im čo a ako majú robiť, ale mal by im dávať priestor sa učiť a rozvíjať sa tak, aby mohli byť neskôr lepší, ako on.

Keď to prenesiem do témy volebného systému, tak hovorím, že cieľom by nemalo byť umožnenie voliť iba tým, o ktorých si myslíme, že sú na to vhodní, ale motivovať všetkých, aby chodili voliť, aby sa zaujímali o dianie, aby vedeli robiť tie najlepšie rozhodnutia a aby vedeli byť zodpovední.


#27

To nie, SaS nezískali vtedy potrebné kvórum 5% potrebné pre vstup do EP. Ale medzi KDH a SDKÚ by sa mandát pohol pri zmene metodiky.


#28

Vďaka za opravu. Vtedy som čítal blogy Richarda Sulíka a on to dosť preberal, tak sa mi to zrejme spojilo. V tých voľbách som myslím SaS aj volil, v posledných už nie.


#29

Neviem ako by si si to predstavoval. Toľko ľudí v mojom okolí nepracuje tým klasickým spôsobom (8 hodín v robote), ale peňazí má dosť. Prenajímatelia, investori, podnikatelia, dedičia, mamičky na materskej, dôchodcovia, špekulanti, (oficiálne) nezamestnaní, politici … atď.

Veď napríklad aj taký realitný agent (alebo obchodník) uzavrie jeden veľký kontrakt a pár mesiacov nemusí nič robiť. Týmto by sa to ako rátalo? …

A vzdelanie … no naše školy slúžia hlavne ako odkladisko detí, keď sú rodičia v práci … koľko % vecí čo si sa naučil v škole (základná, stredná) ti naozaj pomohlo v živote či vďaka nim zarábaš na svoju existenciu?

A čo takí smetiari? Vzdelanie nepotrebujú takmer žiadne, ale ich úloha je dôležitá … však vieš ako to dopadlo bez odvozu smetí v Grécku, Taliansku či Francúzsku.

Osobne som radšej za zlepšenie systému, tak aby občania čo prišli k volebným urnám mohli naozaj vyjadriť svoju vôľu a nemuseli len špekulovať, koho voliť aby ich hlas neprepadol.

Viď trebárs posledné voľby v Banskobystrickom kraji. Všetkým bolo vopred jasné, že na základe mediálnej kampane a predvolebných preferencií to bude medzi Mariánom Kotlebom alebo Jánom Lunterom. Ak by sa niekto rozhodol voliť niekoho iného z tej širokej ponuky (dohromady 17 kandidátov), tak to mohol rovno zostať doma - bolo by to to isté. Pričom by stačilo, aby sa zmenil systém a každý volič mohol usporiadať všetkých kandidátov podľa svojich osobných preferencíi a 16 kolové voľby by sa už len dopočítali. Žiadny názor by nebol ignorovaný a ľudia by sa nebáli voliť podľa svojho skutočného názoru. Ak by naozaj zostali títo dvaja v poslednom kole - tak každý volič by sa k nim jednoznačne vyjadril.

A to už ani nehovorím o parlamentných voľbách, kde na jedného poslanca stačí 0.67% hlasov, ale hranica je nezmyselných 5%


#30

Lepšie by bolo okrem volieb do dolnej snemovne ( súčasný stav ) pridať voľby do rôznych specializovaných horných snemovní.
Tam by mohli voliť iba členovia tej - ktorej organizácie .

Užitočnosť každej z horných snemovní by sa musela prísne kontrolovať.


#31

Nezmysel, prazdna obalka nic neznamena - spocita sa, kolko takych je, zaeviduje a dalej sa s tym nic nedeje. Rovnako ucinne ako malovanie po volebnom listku.
Nikto tym nic nevyjadri a cudujem sa, preco sa nad tym ludia nezamyslia a radsej ten nonsens siria dalej.


#32

a každý volič mohol usporiadať všetkých kandidátov podľa svojich osobných preferencíi a 16 kolové voľby by sa už len dopočítali. …a podla coho by si volic niekoho usporiadal? podla farby vlasov? vacsina volicov nema ani len predstavu, co konkretni adepti ponukaju a mnozstvo ludi to ani nezaujima, volia podla sympatie ksichtov a podla reci z okolia a kamaratov, “ktori tomu rozumeju” .
Aj pseudo 16kolove volby by skonicli vyhrou kandidata, ktory by v prvom kole ziskal max., ak by sa teda nevyzadovala nadpolovicna vacsina pre posledny duel.


#33

Na Slovensku má každý občan rovnaké volebné právo.
Niekto volí podľa “farby vlasov”, niekto podľa “sympatie ksichtov” a niekto podľa “reci z okolia a kamaratov”. Niektorí voliči sa zaujímajú, čo konkrétni kandidáti (zvolení zástupcovia) robia a ponúkajú a niektorí nie. Ľudia sú rôzni. Neviem, čo si tým chcel vlastne povedať.

Asi máš vešteckú guľu … možno by to tak dopadlo … a možnože nie.

Každopádne každý volič, čo by sa unúval do volebnej miestnosti by sa nebál v kľude si vybrať zo širokej ponuky a vyjadriť svoje osobné preferencie. Bez obáv, že by bol jeho volebný hlas kompletne ignorovaný.


#34

"Ľudia sú rôzni. Neviem, čo si tým chcel vlastne povedať." citaj svoju prvu vetu v citacii a presne to, ze tento navrh z tohto dovodu nema zmysel, lebo nezasahuje zasadne do volebneho systemu, len zmeni volebnu estetiku.

"Každopádne každý volič, čo by sa unúval do volebnej miestnosti by sa nebál v kľude si vybrať zo širokej ponuky a vyjadriť svoje osobné preferencie. "  ...

a teraz tam nemaju klud a boja sa? ved teraz je to presne tak, ako popisujes. Nikoho platny hlas nie je ignorovany, len jeho kandidat nedostane hlasov dostatok.
Potrebujes zmenit sposob, akym sa ludia rozhoduju, nez vlezu do volebnej miestnosti. Nie, ci budu pisat na modry alebo zeleny alebo biely papier.


#35

A ako účinné je nezúčastniť sa volieb? Tým, že dáš do urny prázdnu obálku vyjadríš záujem zúčastniť sa volieb, akurát ponuka je chabá.


#36

No nie celkom je tomu tak, teda vobec tomu nie je tak, nakolko ked hodis prazdnu obalku tvoj hlas je neplatny, nijakym sposobom nie su evidovane protestne hlasy, cim sa teda za protestne ani nedaju oznacit.

Takato moznost by tu mala byt, napriklad moznost volit proti niekomu, cim by sa znizoval pocet hlasov pre tu ktoru stranu pripadne volit proti vsetkym, cim by sa napriklad znizoval pocet poslancov zo 150 na menej.


#37

Neviem, ci s niekedy bol vo volebnej komisii, no kazdopadne odporucam sa zucastnit a pochopis, preco je prazdna obalka zbytocna.
Vid. ako pise MLF, nikto nescitava ziadne prostestne hlasy.
Vysledok je: volieb sa zucastnilo: 10000. Platnych hlasov 8000, neplatnych hlasov 2000. Nikto neriesi protestantov. Do vysledku putuju iba hlasy tych 8000 a tie sa prerozdeluju. Aj ked bude protestantov 99%, o volbach rozhodne 1%.


#38

Ak si nájdeš čas, nájdi si v slovníku význam slov “protestant” a “protestujúci”.


#39

Lenže @Peter_Koncek nepísal, že sa to sčítava alebo niekde osobitne vytrieďuje a už vôbec nie o tom, že by to malo vplyv na rozdelenie či získanie mandátov. Ako som to pochopil ja, tak on myslel na formu protestu, podobne ako keď prídeš niekde na námestie. Tiež to nemá právny účinok, nič to nezakladá ani neruší. Ale má to nejaký vyšší význam, politický či spoločenský.

Ak už chceme byť dôslední, tak v zápisnici sa uvádza počet odovzdaných obálok, počet platných a počet neplatných lístkov (okrem iného). Ak bolo 10 vydaných obálok, tak sa nesmie stať, že bude 11 odovzdaných lístkov. Ale situácia, že 10 vydaných obálok, 7 platných lístkov a 1 neplatný je bežná. To je teda 8 lístkov a logicky potom 2 obálky boli prázdne. Takže to nie je virtuálny alebo neznámy údaj.

Procesne (nie je to preklep) prázdne obálky ani neplatné lístky neznamenajú nič, presne ako píšeš. Z platných hlasov niečo vznikne. A má to legitimitu. Lenže ak by bol pomer neplatných lístkov či prázdnych obálok veľmi vysoký, tak to detekuje nesúlad so vzniknutým stavom, potom je teda legitimita zvoleného subjektu nižšia. A jedinec či skupina, ktorá ziskala mandáty, by mala tomu prispôsobiť svoje konanie a politiku. Nemusí, nie je to nikde napísané, ale pre životnosť strany (prezidenta, primátora, župana) je to lepšie. Veď z podobného dôvodu si predsa strany robia aj prieskumy.


#40

V tomto máš pravdu, ale legitimitu systému nepodkopáva len to, že by bol vyšší počet neplatných hlasov oproti platným, ale aj to, ak súhrn celkovo odovzdaných platných hlasov je nižší, ako je nadpolovičná väčšina oprávnených voličov. To sú napríklad eurovoľby, alebo VUC. Zvolení zástupcovia v týchto voľbách síce majú legalitu, ale nemajú legitimitu.

OK, sme v teoretickej rovine keby sme tvrdili, že nevoliči nechodia k voľbám preto, lebo nesúhlasia so systémom ako takým, ale rovnako sme v teoretickej rovine keby sme tvrdili, že to nie je pravda.

V príklade, ktorý si uviedol, t.j. že by počet neplatných hlasov vysoko prevyšoval počet platných hlasov, tak v demokracii by takéto voľby by nemali byť platné. Ale paradoxne sú. Zvolení poslanci majú plnú legalitu a môžu robiť všetko čo im ústava povoľuje, pričom zmeniť tento stav môžu opäť len títo poslanci so slabou legitimitou a sme v začarovanom kruhu.

Právne zakotvenie negatívneho hlasu by zvýšilo volebnú účasť a tým aj legitimitu zástupcov. Pričom by sme mohli jasne konštatovať, že tí čo hlasujú proti, tak sú proti systému ako takému. Keďže negatívny hlas nemáme, tak väčšina čo by inak vyjadrila názor zostane doma, prípadne horšie, hodí to antisystémovej strane…