Výstavba (územné plánovanie, stavebný zákon, korupcia v povoľovaní atď.)

Výstavba (územné plánovanie, stavebný zákon, korupcia v povoľovaní atď.)
0

#1

Pozdravujem komunitu.
Skôr, ako “prezradím”, ako to na stavebných úradoch naozaj funguje, zaujímalo by ma, ako oblasť výstavby vníma verejnosť.
Čo si myslíte o územnom plánovaní? O stavebných úradoch? O čiernych stavbách? O developeroch ? O korupcii pri povoľovaní stavieb … atď.


#2

mna skor zaujimaju navrhy ako to teda opravit


#3

len doplním otázku, čo si myslíte o verejných obstarávaniach na stavebné práce?


#4

Určite nehovorím za celú verejnosť, ale podľa mňa verejnosť územné plánovanie nejako špecificky nevníma.
Dotkne sa nás to len vtedy, keď chceme stavať dom a zisťujeme, akú zastavanosť, výšku, či počet podlaží si môžeme dovoliť. Prípadne vtedy, keď mi pri dome vyrastie niečo nové. Alebo vtedy, keď zistím, že moje parkovisko niekto určil ako plochu pre ďalšiu výstavbu. Výnimočne vtedy, keď idú rúbať nejaké stromy.

Čierne stavby sú prejavom arogancie staviteľa a reálnej neschopnosti úradov zabezpečiť vynutiteľnosť práva. Ich legalizácia je zasa výsmech slušným občanom, na ktorých sa budú odbavovať stavebné úrady pre každú nedodanú pečiatku. Zdá sa, že s tým nikto nechce robiť, lebo sa hovorí, že tých pár kompetentných, ktorí tomu naozaj rozumejú (=a teda by vedeli dať vecne a formálne správne usmernenia, odporúčania a návrhy na zmeny), sú radšej ticho, lebo z tohto stavu dokážu nejakým spôsobom profitovať (alebo si aspoň zabezpečiť teplé miestečko).
Developerov by som vôbec nejako neodsudzoval - ich záujem je transparentný: zisk. Robia to, čo môžu a čo im štát dovolí. A ani sa netvária, že by to chceli nejako tajiť. Keby sme tu mali naozajstné právne prostredie, boli by tu pravdepodobne plus-mínus tí istí developeri, len by sa správali inak.

Poznám prípad, kedy človek (profesiou stavbár, takže žiadny nováčik v brandži) kolaudoval 2 roky vlastnú stavbu domu v istej mestskej časti Bratislavy, lebo teta z úradu ho stále s niečím otočila a vymyslela si vždy niečo nové, aby prípad posunula (ako keby to nemohla povedať na začiatku). Medzitým ten človek postavil (v rámci práce) niekoľko iných domov. Teta možno mala pravdu, možno čakala na úplatok, možno bola len neschopná. Každopádne, nie je fér, ak štátny úrad dodadotčne dožiada nejaké podklady a následne dodatočne zasa ďalšie… Transparentný postup by boli jasné pravidlá pre obe strany a najlepšie elektronický priebeh.

Čo tu chýba ako soľ je plánovanie dopravnej infraštrukútry v rámci územného plánovania. Staviame satelitné mestečká a potom sa čudujeme, že v meste kolabuje doprava. Tak postavíme obchvat, minieme miliíony a potom nás zasa prekvapí, keď zistíme, že to mesto je zasa zapchaté. Ešte som nepočul, že by sa niekto aspoň zaoberal rozvojom prímestskej dopravy.

Ďalšia vtipnosť z Bratislavy boli vyrúbané stromy na Františkánskom námestí. Vraj boli choré, ale OK, dajme tomu, že zverejnené fotky boli pravdivé. Vraj tie stromy postupne umierali zvnútra a hrozilo, že niekomu ublížia. Ale nikto nemal odvahu povedať, že tie stromy sme zabili vďaka tomu, že sme im zabetónovali korene, respektíve pôdu naokolo. Nikto sa ani len nesnažil zisťovať príčinu tej choroby. Áno, vysadíme nové, budú krajšie (možno raz) a zasa ich zabetónujeme a budeme sa čudovať, že nie sú stopercentne zdravé. Alebo ešte lepšie - vymyslíme nejaký nákladný projekt na to, aby sme ich revitalizovali.

Téma územného plánovania trpí aj na to, že v skutočnosti jej rozumie asi len máličko ľudí. Tiež je prinajmenšom otázne, aké reálne skúsenosti s komplexným plánovaním môžu mať ľudia s praxou iba zo SR.


#5

Ešte je potrebné pridať jeden stupeň v príprave a to je posudzovanie vyplivov na ŽP.
Dôležité je prijať nový stavebný zákon, ktorý výrazne zjednoduší proces povoľovania výstavby RD alebo malých stavieb v Intravilánoch a zmysle UP. Pri veľkých a významních projektoch je dôležité zavážiť zlúčenie procesu EIA spolu s procesom územka. Určiť presné pravidlá kedy je nutné úplné posúdenie ( zamedzenie učelovím úpravám projektov ). Stavebné úrady a MŽP by mohli zlepšiť svoju prácu v posudzovaní relevantných požiadaviek, a odlíšiť ich od tých irelevantných ( účelových ) nad rámec zákona a noriem. Taktiež rozlišovať medzi dotknutím účastníkom a verejnosťou, hlavne proces EIA. Čierne stavby nie je nutné za každých okolností riešiť vždy odstránením. Pokial výrazním spôsobom nezasiahla do práv dotknutých osôb, nie je dôvod nepripustiť legalizáciu. Obce by mali povinnosť mať územný plán aktualizovaný každý rok, v súlade z UP vyššieho stupňa a v zmysle koncepcie rozvoja SR - tu sú obrovské rezervy. Potom sa Vám stane, že v koridore cesty je naplánovaná IBV.
Inak stavebný zákon a zákon o posudzovaní vplyvov na ŽP je dôležitá téma k rozvoju SR.


#6

V našej krajine absentuje strategické plánovanie, čo sa prejavuje aj v oblasti územného plánovania a výstavby. V začiatkoch využívania fondov si museli mestá a obce vypracovať a schváliť plány hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Zúčastnil som sa zberu názorov, ich analýze a spracovaní v našej obci. Je neďaleko Bratislavy, ľudia boli schopní sa dohodnúť na potrebách rozvoja, ktorý prináša zmeny, ale dali si podmienku o zachovaní zóny na rekreáciu a oddych. To bolo pred cca 10 rokmi. Zóna na rekreáciu a oddych bola na začiatku v blízkosti jazera, prirodzene, no medzičasom ju poslanci dokázali už dvakrát premiestniť a na jej pôvodnom mieste si stavajú domy vyvolení.
Jedným z faktorov, prečo je možné urobiť takéto zmeny napriek tomu, že si to evidentne ľudia (väčšina) neželajú, je ich nedostatočný, krátkodobý záujem o veci verejné. A keď je neskoro, tak už len nadávajú a dávajú vinu všetkým ostatným naokolo. Svojou pasivitou tolerujú, že si ich volení zástupcovia, skryte odsúhlasia prakticky čokoľvek, čo sa im hodí.
Miesto toho, aby chodili na zasadnutia zastupiteľstva a tam sa zoči-voči svojim poslancom, ktorých v prípade obcí dobre poznajú, jasne vyjadrili, ako si predstavujú SLUŽBU svojich volených zástupcov, sedia radšej na sociálnych sieťach a hejtujú alebo sa neuveriteľne angažujú v prípadoch stratených mačiek, psíkov a podobných banalít…
A keď človek navrhne niečo konštruktívne a vyzve ľudí, aby vyjadrili svoj názor, tak získa kopec kničomudobrých lajkov.


#7

Dobrý deň.Odpoveď je podľa mňa veľmi jednoduchá,ale ťažko splniteľná.Tím kvalitných odborníkov,ktorí zadajú presné fungovanie a bezpodmienečné dodržiavanie zákona.Ten musí byť samozrejme vytvorený ako prvý bez ohľadu na vlastné vrecko a kamarátov podnikateľov.Tieto zákony musia potom rešpektovať všetci bez výnimky.Aj v tomto odvetví korupcia narobila nevyčísliteľné škody.V každej téme na Slovensku narazíme na spoločného menovateľa najväčších problémov .Korupciu , nevymožiteľnosť práva, nerovnoprávnosť a nekompetentnosť úradníkov.


#8

Čierne stavby bývajú niekedy aj prejavom frustrácie a bezmocnosti. Sú prípady kedy sused povolenie na stavbu má a Vám ho z nejakých príčin dať nechcú, ( môžem uistiť, že objektívne vyzerajúce dôvody si alibistický a nekompetentný úradník nájde ). Preto by som čierne stavby nezjednodušoval na unisono aroganciu. Riešením je nový stavebný zákon, ktorý zjednoduší povoľovania jednoduchých stavieb v intraviláne a v zmysle UP. Preto bude v novom stavebnom zákone dôležitá časť UP a povinnosti samosprávy, bez možnosti prehodiť vlastnú neschopnosť na jednotlivca ( obyvateľa ).
Územné plánovanie dopravnej infraštuktúry či už obslužnej alebo tranzitnej u nás, sa ani nesnaží tváriť ako komplex v nádveznosti na ÚP obce, mesta alebo VÚC. Čerešničkou je, že za 26 rokov sme neboli schopný vypracovať a schváliť dopravný generel SR, ktorý môže veľmi veľa dopravných problémov eliminovať a riešiť. Samozrejme o dôvodoch môžeme rozprávať veľa, no vždy sa vrátime k podstate problému a to, že aj pri takej dôležitej téme ako národno-medzinárodná infraštruktúra je, sú najdôležitejšie záujmi úzkych skupín ľudí rôzneho charakteru. A potom sa stane, že štúdie realizovateľnosti a dopravné modelovanie sú viditeľne upravované v prospech niečoho alebo niekoho. Výsledok je výrazne nerovnomerné rozdelenie zdrojov do infraštruktúry v krajine. Klincom do rakvy rozvoja je potom odfláknutá, alebo doslova sabotovaná príprava tzv. pre niekoho nepotrebných projektov dopravnej infraštruktúry. ( príklad: R2 Zvolen - Košice je od roku 2009 takmer celá územne rozhodnutá, realizácia takmer žiadna ).
Elektronický priebeh konania tiež nevidím ako všeliek. Skôr jasné pravidlá, otvorený prístup k dátami a vymožiteľnosť práva, " aj takého banálneho ako je právo na vydanie zákonného SP ".
Verejné stavebné zákazky sa začínajú korumpovať už v procese prípravi súťažných podkladov zo strany vysokých štátnych úradníkov.


#9

OK, pripomienku beriem, ale ani v tomto prípade to samozrejme nie je tolerovateľné.

Priznám sa, že nemám rád riešenia typu “nový zákon”. Síce nie som expert na stavebné konania, ale keď tak pozerám, že súčasný zákon je pôvodne z roku 1976 a vidím, o čo jednodichšie niektoré veci fungujú v Rakúsku, v tomto prípade by som s Tebou súhlasil. Ale to bude ku**a práca a už len ten zámer asi viacerých vplyvných developerských mecenášov nasrdí alebo nabudí k lobby “za svojich”.

Myslím, že hovoríme o tom istom. :slight_smile: Elektronickým priebehom som nemyslel len to, že si budem dopisovať s úradníkom cez nejaký predražený portál za použitia môjho elektronického podpisu. :wink: Ale práve najmä to, že na základe jasných pravidiel sa na začiatku (alebo ideálne ešte pred začiatkom v nejakom simulovanom stavebnom konaní) stavebník dozvie podmienky (=čo má splniť) a tie budú tým pádom obrazne povedané “vytesané do kameňa”. Samozrejme, že posúdenie týchto podmienok zostane na úradníkovi (to asi bude vždy), ale aspoň si nebude vymýšľať nové. Jeho stanoviská budú niekde transparentne uložené (vrátane backtrackingu s časovou stopou), kontrolovateľné a overiteľné. Ak by sa niekto hecol, tak by ten portál mohol poskytovať aj návody, vzory dokumentov, či dokonca prelink na registre poradcov (myslím tým napríklad špecifické profesie, či štátne úrady). Ďalej tiež, v tomto prostredí sa ťažšie darí korupcii - keď sa úradník nemusí stretávať so stavebníkom, len ťažko môže očakávať nejaké “všimné”. V neposlednom rade všetky lehoty budú niekde zaznamenané.


#10

Čierne stavby sú odrazom neznalosti predpisov, stádovitosti a neschopnosti obcí riešiť trošku odbornejšiu problematiku. Neviem čo k tomu dodať, štátne orgány a obce proste kašlú na túto oblasť a zákonodarca s tým nič nerobí…


#13

že najnižšia cena ako jediné hodnotiace kritérium je veľmi zlá prax.

Rozveďte otázku.


#14

Dobry den,

kedze mam cerstvu skusenost, zatial s povolovanim vystavby zámeru Rínok Rača v štádiu EIA. Z toho v rýchlosti vyplýva niekoľko zásadných problémov:

  • úradníkom je jedno, čo sa stavia, prípadne sú pod tlakom “vyšších záujmov”, nerozmýšľajú o reálnych dopadoch, neexistujú jednoduché hodnotiace kritériá projektov
  • diera v zákone č. 1.: všetky hodnotiace správy a posudky zadáva developer a aj si ich platí a z nich vychádzajú aj úradníci pri posudzovaní. údajne v BA neexistuje posudok vypracovaný pre developera, ktorý by nevysšiel kladne
  • diera v zákone č. 2: celý proces posudzovania je nanič, keď nakoniec developer pošle popis splnenia podmienok záverečného stanoviska a MŽP mu to bez mihnutia oka odsúhlasí a to bez pripomienkovania občanov alebo to dá bez účasti občanov odsúhlasiť na iný úrad
  • kolaborácia vypracovávateľov posudkov s developermi. ako som už vyššie napísal, posudzovatelia robia posudky tak, aby vyšli kladne pre develiopera a nie podľa reality.
    Príklad 1.: dopravnú štúdiu urobíte v júni, v predvýplatnom období (je teplo, začínajú dovolenky, ľudia nemajú peniaze a dopyt po službách je nižší) - je to podľa normy a intenzita dopravy je nižšia o 20% oproti normálu
    Príklad 2.: developer sa odvolá na dostupnosť MHD, no kapacita MHD sa neposudzuje
  • už spomínaná ľahostajnosť úradníkov a jasná stratégia, ako developovať (viď príklad Viedne)
    atď…

Čo urobiť?

  1. jasné, jednoduchšie a transparentnejšie pravidlá a procesy
  2. nastaviť procesy v samospráve tak, aby bol občan aktívnejší (prirodzene)
  3. postihovať (aj trestne) manipuláciu so štúdiami
  4. personálna otázka - kvalitnejší a empatickejší ľudia v samospráve

#16

Zdravím Vás,

hľadal som vo Vašom programe alebo vízií niečo k tejto téme. Nenašiel som, neviem či som hľadal málo, ale našiel som aspoň túto sekciu, preto sa pokúsim napísať niečo z vlastných skúseností.

V rámci stavebného konania sa človek dokáže stretnúť s rôznym prístupom, a to nielen rozdiel medzi mestami, obcami, úradmi v rámci mesta, ale dokonca aj medzi jednotlivými referentmi. Zákon ako keby nebol jasne definovaný, a je v ňom mnoho vecí ktoré by tam nemuseli byť. Ako základný pilier by mali byť zamestnanci jednotlivých úradov a to hlavne referenti. Tí by mali byť školený, zodpovedný, čestný (priestor na korupciu v tejto oblasti je podľa môjho názoru obrovský - a myslím si že hovorím aj za verejnosť - ako príklad sa dá uviesť zverejnené odhalenie “cenníku” na Okresnom úrade ŽP v Bratislave, atď…), najlepšie ľudia z praxe, znalí zákona (ako je možné že na úrade som sa stretol s úradníčkou ktorá mi povedala že oplotenie na RD môže ísť ohlásením len keď sa ohlasujú dve strany plota, a dve už strany sú už postavené susedmi? príklad na úsmev, teda dúfam). Odrazovým mostíkom v tejto oblasti by bolo zrovnoprávnenie súkromného a štátneho sektora. Zamestnanci na úradoch by mali mať takú istú zodpovednosť - hmotnoprávna ? Trestnoprávna ? ako zamestnanci v súkromnom sektore. Nie som priamo právnik, ale myslím si že natiahnutie konania na 80 - 100 alebo viac dní by nemalo zostať len tak… Taktiež objektívne posudzovanie niektorými referentmi.

S týmto priamo súvisí aj ďalšia myšlienka - množstvo dokumentov, vyjadrení, jednoducho povedané papierov - lebo v takomto svete stavebné úrady stále fungujú - by malo byť jednoznačne zadefinované. Taká jednoduchá vec ako LV si mnoho ľudí nevie ísť ani vytiahnuť, a keď aj vedia kde, tak nevedia ako. Prečo si nevie stavebný úrad vybrať aktuálne LV priamo z katastra? Prečo mestské úrady, obecné úrady nemajú spoločnú databázu vedení sietí? Prečo človek musí platiť na Orange, O2, Telekom, atď pre vyjadrenie? Tieto veci by mal vedieť zabezpečiť štát v digitálnom tvare - každú jednu sieť v konečnom dôsledku aj úrad povoľoval, alebo sa mýlim? Stretol som sa so stavebnými povoleniami na 15 strán - a to neboli veľké haciendy, ani nič podobné. Množstvo vyjadrení k takémuto domu sa šplhá aj k dvadsať.

Príklad z nedávna - prístrešok k RD o výmere 85 m2, dodatočne prístavba prístrešku - 15 m2 - nutnosť stavebného povolenia… takýchto prípadov je myslím si že mnoho. Lehoty sa nedodržujú, konania sa prerušujú s potrebou ďalších vyjadrení, a nie 30 deň, ale mnohokrát aj dávno po lehote v ktorej sa malo rozhodnúť. Potom vo veľa prípadoch vzniká aj problematika čiernych stavieb. Áno, ako jeden diskutujúci uviedol - “prejav arogancie staviteľa a neschopnosť úradov” - veľakrát neschopnosť úradov je tým dôvodom, a mal by fungovať taký istý systém vynútiteľnosti práva aj voči štátu. To by do istej miery bolo možné riešiť aj spomínanou hmotnou zodpovednosťou zamestnancov, ale taktiež vznikom samostatného kontrolného FUNKČNÉHO orgánu. Neviem ako iní, ale stretol som sa s rozhonutím odvolacieho Krajského stavebného úradu, ktoré aj tak stavebný úrad nedodržal, a proces sa môže opakovať donekonečna. A všetky tieto procesy nie sú na úkor úradu, ale staviteľa. Ak ide o developera, rátajú sa úroky, ide to na úkor zisku, pri dobrom vetre sa to odrazí na cenách bytov, pozemkov, pri horšom developer môže kľudne kľaknúť - ak nemá dostatočné kapitálové zabezpečenie (rizikovosť developmentu, to je samozrejmosť, nemôže tu začať stavať hocikto a hocijako, to si uvedomujem). Ak ide o fyzickú osobu, človek môže čerpať dovolenky, radiť sa s právnikmi, chodiť a prosiť na úrad o vysvetlenie. Potom človek vidí aj ľudí ktorí majú problém dokonca aj s jednoduchým ohlásením prerábky bytu, a radšej na úrad ani nejdú po tom čo počúvajú…

Ešte k čiernym stavbám. Krásnym príkladom je stavba rodinného domu. Fyzická osoba, ktorá v dnešnej dobe musí veľakrát podpisovať zmluvu o výstavbe RD alebo jednoducho zabezpečiť si firmu na výstavbu v dostatočnom predstihu. Vďaka nečinnosti stavebného úradu firma nemôže začať, veľakrát „chýbajú“ ešte nejaké vyjadrenia, myslím si že toto je mnohokrát už „klišé“. Začne sa stavať na čierno, ale okamžite príde kontrola. Priestupkové oddelenie udelí pokutu, ale nerieši sa pochybenie lehôt úradu. To predsa nie je v kompetencií priestupkového oddelenia. Rieši sa iný problém za ktorý je fyzická osoba pokutovaná. Námet na súdny proces ako vyšitý. Ale po tom všetkom strese človeku neostane mnohokrát ani čas (dovolenka vyčerpaná na úradoch) a ani financie na súdny proces, ktorý v konečnom dôsledku bude trvať 2-3 roky, a o referentovi už nebude daný človek ani počuť. Jednoznačné definície pri čiernych stavbách, ak ide o podobný prípad, musí byť tento proces skrátený, a zohľadnený. Jednoduchý človek ktorý stavia rodinný dom predsa zamestnáva projekciu, stavbárov, výrobcov stavebných materiálov, špedíciu, atď. Stavebné povolenie nemôže byť takým procesom akým je v dnešnej dobe. Aspoň pri jednoduchých stavbách.

Všetky tieto procesy by bolo treba zjednodušiť, a to by pomohlo nielen občanom, firmám, ale v konečnom dôsledku aj samotným úradom, ktoré nestíhajú, zamestnávajú viac a viac ľudí, ale spisy stále pribúdajú, a roboty “neubúda”. Nadväznosť to má taktiež na všetky zainteresované spoločnosti, ktoré musia vyjadrenia riešiť. Jednoduchá stavba je jednoduchá stavba, prepojenie stavebných úradov na kataster, prehľadnosť územných plánov, a jednoduchý výklad zákonov, ich dodržiavanie, a zodpovednosť na stavebných úradoch.

Keď stavebné úrady píšu stavebné povolenia na 10-12 strán, čo musí referent robiť s bytovým domom pre 70 bytov? Samozrejme má veľa práce. Ľudia musia brať aj túto stránku veci. Ale to by sa dalo zmeniť, kategorizáciou, systémom, a celkovým zjednodušením systému.

Veľké stavby a developerské projekty musia byť posudzované zodpovedne taktiež. Musí sa dbať na práva dotknutých osôb v okolí stavby, či už susedov, alebo dotknutých stavbou. Ale developer musí byť taktiež chránený, susedia a neopodstatnené pripomienky musia byť riešené včas a odborne. K tejto téme je zaujímavé sledovať “spoločnosť” takpovediac zo súkromného sektora, ktorá vznikla ako “kontrolný” orgán ľudí, a daný kolektív - človek sa vyjadruje ku každej väčšej stavbe ktorá prebieha verejnou vyhláškou všade na Slovensku. Ako je možné že to dokáže súkromný sektor, a v podstate to funguje vďaka zákonom, ale štátna správa podobne fungovať nevie? Verejnoprospešné projekty by mali byť určite posudzované lepšie a s prihliadnutím na okolie. Ak projekt prináša veľa pre okolie, jednoznačne sa developer hlási k úprave prostredia, a prináša niečo nové, malo by to byť zohľadnené. Možno takýmto pristupom by sa vedel divoký západ trošku zmeniť, a prispevkom pre iných by vedelo veľa developerov odbremeniť a pomôcť štátnej správe pri budovaní, projektovaní a podobne. Veď v konečnom dôsledku sa projektuje už len na súkromnej úrovni, na úradoch sa len posudzuje. Preto development treba brať ako zdroj myšlienok, a treba z toho vyťažiť, a podporovať dobré myšlienky prospešné pre okolie.

Je toho mnoho, nezapájam sa veľmi do politického diania, ale dúfam, že aj toto bude reálne otázkou novej vlády. Celkovo stavebníctvo ako také produkuje nemalé percento HDP - (v roku 2017 to bolo niečo okolo 7,5% pokiaľ sa nemýlim). Táto problematika by mala si zaslúžila priestor vo Vašom volebnom programe, dúfam že si tam priestor nájde, a určite si tým získate mnoho fanúšikov. Budem rád jedným z nich…


#17

Cierne stavby by sa mali riesit ako je to v nemecku. Ale nato treba novy stavebny zakon ktory jasne definuje co je cierna stavba a co sa bude s nou diat po tom ako bude oznacena stavba ako cierna.
Priklad: Pan XY stavebnik zacne stavat dajme tomu haciendu bud na svojom alebo inom pozemku bez akehokolvek povolenia stavba bude automaticky oznacena ako cierna a stavebny urad s povolenim statu na stavbu a stavbu zlikviduje a ucet posle danemu panovi XY ktory bude pri likvidacii stavby za ucasti policie.
Je to sice silna kava ale kazdy si potom rozmysli ci zacne hocijaku stavbu bez potrebneho povolenia.
Teraz bude vela otazok ako kontrolovat stavby ale aj tu je riesenie kazda stavba musi mat oznacenie a toto mozu kontolovat aj obecny, mestsky alebo statny policajti. Kazdy ma svoj okrsok o ktorom by mal vediet vsetko. Jednoducho by sa mala dodrziavat litera zakona a za jej nedodrziavanie by mali byt vysoke pokuty a nie len symbolicke. Ved pokuty idu do rozpoctov Obci,Miest ci Statu. Nejde mi o to aby sa rozdavali pokuty ale o dodrziavanie zakona.